Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-281-2013.pdf
PDF · 75.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/281/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletú B. E., H.. XX. XX. XXXX, bytom u starej matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky Z. E., H.. XX. X. XXXX bytom u G. K., R. L. XXX/XX, K., otca R. E., H.. X. X. XXXX, toho času na neznámom mieste v konaní zastúpený opatrovníčkou A.. B. E., pracovníčkou OS Dunajská Streda, na návrh E. K., H.. XX. X. XXXX, toho času K., H. XX/XX, o návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, dňa 27. 04. 2015 takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú B. E., H.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti E. K., H.. XX.X.XXXX, C. K., H. XX/XX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec R. E., H.. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 27,13 EUR mesačne a následne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a príslušného ustanovenia MPSVaR SR s účinnosťou od 1.7. každého roka dňom právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky. Matka Z. E., H.. XX.X.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 27,13 EUR mesačne a následne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a príslušného ustanovenia MPSVaR SR s účinnosťou od 1.7. každého roka dňom právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky. Súd upravuje styk rodičov s maloletým dieťaťom tak, že tento zostáva bez obmedzenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 15. 11. 2013 žiadala, aby súd rozhodol tak, že maloletá B. bude zverená do jej osobnej starostlivosti z toho dôvodu, že obaja rodičia nie sú schopní plniť si riadne svoje rodičovské povinnosti voči maloletej, pretože o dieťa sa stará od narodenia. Matka maloletej je ťažko zdravotne postihnutá osoba, nevedela sa o dieťa postarať, otec sa tiež o dieťa nezaujímal, na výživu dieťaťa ničím neprispieva. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dcéra nikdy nebola zamestnaná nakoľko je ťažko zdravotne postihnutá. Opatruje ju jej sestra u ktorej aj býva. Býva v byte spolu aj so svojím synom a maloletou, na adrese, ktorú oznámila súdu. Čo sa týka otca maloletého dieťaťa, tento sa o dieťa nezaujíma, na dieťa výživné neplatí. Čo sa týka jej príjmov poberá 200,- EUR vdovský, 200,- EUR opatrovateľské na dcéru A., ktorá taktiež nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Býva u syna v 3-izbovom byte. Syn hradí všetky náklady spojené s bývaním.
Matka maloletej sa vyjadrila tak, súhlasí s tým, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti a opatery matky, zo zdravotných dôvodov prestala chodiť do školy , býva u svojej sestry kam žiada rozhodnutie súdu doručiť. Otec dieťaťa sa k veci nevyjadril na konaní sa nezúčastnil a pretože nie je známy pobyt otca a ani jeho zárobkové a majetkové pomery, súd ustanovil otcovi opatrovníka na konanie. Opatrovník otca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil vážnymi dôvodmi a preto súd vykonal dokazovanie a rozhodol v jeho neprítomnosti. Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní vyjadrila že na základe správ od rodinných asistentov doporučuje, aby súd zveril maloletú do starostlivosti starej matky. Čo sa týka vyživovacej povinnosti doporučuje, aby súd matke určil výživné len v minimálnej výške od právoplatnosti rozsudku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky, kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletej B., správami kolízneho opatrovníka, úradu práce a ostanými listinami založenými v spise a zistil nasledujúci skutočný stav veci: Maloletá sa narodila z manželstva, pričom otec dieťaťa nie je biologickým otcom dieťaťa, ich manželstvo pretrváva aj v súčasnosti. Maloletá od narodenia žila v spoločnej domácnosti so starou matkou. Zo správy o prešetrení pomerov v rodine starej matky vyplýva, že o dieťa je riadne postarané. Matka je negramotná, ťažko zdravotne postihnutá a býva so svojou sestrou ktorá sa o ňu stará. Podľa § 45 ods. l, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k mal. dieťaťu. Osoba, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu mal. dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom mal. dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súd pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 7 a 8 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k mal. dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. l nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať mal. dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 62 ods. l až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka spĺňa morálne, osobnostné aj zdravotné podmienky preto, aby jej mohlo byť maloleté dieťa zverené do osobnej náhradnej starostlivosti, preto súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a matke a otcovi určil výšku vyživovacej povinnosti v zákonom stanovenej výške, pretože matka je ťažko zdravotne postihnutá, otec dieťaťa sa zdržuje na neznámom mieste a nie sú známe jeho zárobkové a majetkové pomery. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.