Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G. H., zastúpená advokátom: JUDr. Michal Antal, PhD., so sídlom Hlavná 13, Trnava, a manžela navrhovateľky: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G. H., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -73 zo dňa 14.01.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol, výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej J. sumou 300 eur a maloletej K. sumou 300 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a styk otca s maloletými deťmi neupravil. Výrokom III. rozsudku o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , ( - ), ( - ) a , , , až 3, , , , , , , až 5, , , Zákona o rodine ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo rozviedol a upravil výkon práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX E. L., z ktorého vzťahu pochádzajú maloleté deti J., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX. Navrhla, aby súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do jej starostlivosti, zaviazal odporcu na plnenie vyživovacej povinnosti a upravil styk otca s maloletými deťmi. Manžel s návrhom na rozvod nesúhlasil, no akceptoval manželkine rozhodnutie a pre prípad rozvodu navrhol súdu schválenie rodičovskej dohody. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obaja manželia sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, z ktorého vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodili maloleté deti J. a K.. Posledné spoločné

bydlisko manželov bolo v F. G. H.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloleté deti žijú s navrhovateľkou, keď odporca pôsobí v L.. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že ide o jej prvé manželstvo, pracuje ako personalista s príjmom 1200 eur, neskôr ako asistent predaja na polovičný úväzok s príjmom 500 eur, vyživovaciu povinnosť má len voči maloletým deťom, za príčinu rozvratu manželstva považovala rozdielnosť pováh. Odporca pri výsluchu uviedol, že ide o jeho druhé manželstvo, pracuje ako SZČO s príjmom 48000 eur, vyživovaciu povinnosť má len voči maloletým deťom, pre neho je rozvod sklamaním, akceptuje manželkino rozhodnutie. Opatrovník navrhol, aby súd v prípade rozvodu schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletých detí. Na základe výsledkov dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva. Mal za to, že v danej veci existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel, a to predovšetkým z dôvodu, že účastníci žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté deti. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Ak jeden z manželov je presvedčený o tom, že nechce zotrvať v manželskom zväzku, ide o kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani ich spoločných maloletých detí, keďže manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie manželstvo účastníkov výrokom I. rozsudku rozviedol. Manželia v priebehu konania dospeli k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v prípade rozvodu manželstva a keďže táto dohoda bola v súlade s ich záujmami, súd prvej inštancie ju výrokom II. rozsudku podľa Zákona o rodine schválil. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie výrokom III. rozsudku s poukazom na .

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel navrhovateľky, ktorý s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uviedol, že náprava vzťahu je možná a spraví pre to všetko. Posledný rok bol najharmonickejší za celé obdobie ich vzťahu, vzájomne si s manželkou pomáhali a podporovali sa. Bol presvedčený, že na pojednávaní jeho manželka žiadosť o rozvod manželstva stiahne a požiadal o pojednávanie bez jeho účasti. Komunikácia medzi nimi sa výrazne zlepšila a jeho náklonnosť voči manželke je veľmi vysoká, a preto si nevie rozvod zatiaľ predstaviť. Jeho prioritou je, aby ich deti vyrastali v plnohodnotnej rodine, pričom súd nezohľadnil záujmy rodiny a maloletých detí. Za nepravdivé označil vyjadrenie, že žijú oddelene, keďže každú príležitosť využil na to, aby boli spolu aj v L. M. E. F.. Strávili spolu dovolenku a zmizli medzi nimi viaceré rozpory, nakoľko aj manželka začala podnikať a on ju podporuje a pomáha jej.

K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolanie manžela označila za nedôvodné. Uviedla, že dlhodobo žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté deti. Zároveň zdôraznila, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo preto považuje už len za formálny zväzok. Pokiaľ ide o tvrdenia manžela, podľa ktorých bol posledný rok ich manželstva najharmonickejší za celé obdobie ich vzťahu, v tejto súvislosti poukázala na to, že zo strany manžela ide o nepochopenie skutočného stavu. To, že spolu dobre vychádzajú a vedia sa dohodnúť, totiž neznamená, že obnovili manželské spolužitie. Faktom je (čo sa potvrdilo i za posledné obdobie), že s manželom lepšie vychádza v rovine priateľov, pričom ju mrzí, že to manžel pochopil inak. Navrhovateľka sa stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a že manželstvo si neplní svoj účel.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s Základných princípov a ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady

konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Citované ustanovenie § 23 upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod.. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, podmienkou je nutnosť preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia bez nádeje na zmierenie manželov.

Zo sobášneho listu účastníkov konania (manželov) mal súd preukázané, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX E. L., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Terchová vo zväzku 6, ročník 2015, na strane 147, pod poradovým číslom 17.

So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia (§ 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine) je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).

Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a jej manžela, a to jednak z toho dôvodu, že manželia žijú oddelene dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem toho však navrhovateľka rezolútne poprela záujem podieľať sa na manželovom proklamovanom úsilí o udržanie manželstva. Ak navyše tento účastník oproti tomu neposkytol v konaní žiadne riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie navrhovateľky o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť, musela sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie manželstva rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.

Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnila tým, že s manželom nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, majú rozdielne povahy a životné ciele, nemajú spoločné záľuby, netrávia spolu voľný čas, dlhodobo spolu intímne nežijú, pričom manžel sa zdržiava a podniká v Terchovej a ona s deťmi býva v F. G. H., pričom zároveň opakovane deklarovala úmysel sa rozviesť, keďže manželstvo predstavuje podľa nej len formálny zväzok. Manžel síce v odvolaní s rozvodom manželstva nesúhlasí a uvádza, že pre nápravu vzťahu spraví všetko, jeho prístup k rozvodovému konaniu však svedčí o opaku. Manžel sa zúčastnil na pojednávaní dňa 09.12.2020, ktoré bolo odročené za účelom poradenstva, no na pojednávania nariadené na 11.11.2020 a 14.01.2022 sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil a ani k návrhu na začatie konania sa napriek výzve súdu písomne nevyjadril. V odvolaní tiež uvádza, že bol presvedčený, že manželka na poslednom pojednávaní zoberie svoj návrh na rozvod manželstva späť z dôvodu zlepšenia vzťahov medzi nimi. To je však v rozpore s návrhom navrhovateľky zo dňa 13.09.2021, v ktorom požiadala súd o pokračovanie v konaní z dôvodu, že snaha o obnovenie manželského spolužitia nebola úspešná. Uvedené konštatoval súd prvej inštancie

aj v odôvodnení uznesenia č. k. -55 zo dňa 17.09.2021, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní, pričom aj toto uznesenie bolo manželovi navrhovateľky riadne doručené a musel mať preto vedomosť o úmysle navrhovateľky zotrvať na podanom návrhu. Naproti tomu navrhovateľka v konaní opakovane prezentovala záujem sa rozviesť, pričom ani prerušenie konania a nariadené poradenstvo jej postoj nezmenili. To, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené, vyplýva aj z výpovedí a z podaní navrhovateľky, ktorá aj vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala, že s manželom dlhodobo žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú intímny život a nestarajú sa spoločne o maloleté deti.

Ak v priebehu manželstva je jeden z manželov pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni a tomuto jeho rozhodnutiu zodpovedajú aj okolnosti v podobe, že manželia po dlhší čas spolu nežijú, ani sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária, vytráca sa tu teda dobrovoľnosť v súvislosti s ďalším trvaním tohto manželského zväzku, sú závery súdu prvej inštancie vecne správne. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú závery o citovom odcudzení medzi manželmi a o trvalo rozvrátenom manželstve, ktoré mal súd preukázané a ktoré sú v príčinnej súvislosti s nemožnosťou plnenia účelu manželstva, pričom nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Súd mal preto za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Aj napriek nesúhlasu manžela navrhovateľky s rozvodom, ako i ním deklarovaného záujmu o obnovu manželského spolužitia, sú splnené podmienky ustanovené zákonom o rodine na rozvod manželstva.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva účastníkov konania, ako aj v závislých výrokoch II. a III. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a o náhrade trov konania (keď aj rozhodnutie o schválení rodičovskej dohody bolo nutné vzhľadom na jeho naviazanosť na rozhodnutie o rozvode manželstva vyhodnotiť ako závislý výrok v zmysle v spojení s Základných princípov ) podľa a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).