Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2013-2011.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2013/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému ANGELS, spol. s r. o., so sídlom 29. augusta 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36739898, na vymoženie pohľadávky vo výške 568,34 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, vo výške 39,83 Eur.
odôvodnenie:
Dňa 21.09.2011 bolo Okresným súdom Banská Bystrica na základe návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 (ďalej len "oprávnený"), doručeného na sídlo súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava (ďalej len "exekútor") dňa 12.09.2011, doručenej žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu dňa 16.09.2011 a pripojeného exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov oprávneného č. 1110022491, zo dňa 06.07.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 19.08.2011 (ďalej len "exekučný titul"), udelené poverenie exekútorovi pod č. 5601 065383, na vykonanie exekúcie voči povinnému ANGELS, spol. s r. o., so sídlom 29. augusta 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36739898 (ďalej len "povinný"), vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného vo výške 568,34 Eur.
Dňa 24.03.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, v ktorom uviedol, že povinný bol ako obchodná spoločnosť dňa 10.01.2014 zo zákonnej povinnosti vymazaný z Obchodného registra, a preto navrhol vedenú exekúciu zastaviť a priznať mu trovy exekúcie vo výške 82,17 Eur, na ktorých úhradu navrhol zaviazať oprávneného. Trovy exekúcie pozostávali z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 35,30 Eur, pozostávajúcich z poštovných poplatkov vo výške 9,96 Eur, elektronických telekomunikačných poplatkov vo výške 3,32 Eur, náhrady za administratívny materiál vo výške 7,90 Eur a archivácie vo výške 14,11 Eur, a DPH vo výške 13,69 Eur.
Súd prostredníctvom lustrácii v Obchodnom vestníku zistil, že povinný uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Cbr/31/2011-103 zo dňa 12.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2013, bol zrušený bez likvidácie.
Súd sa ďalej oboznámil z dôvodmi zrušenia spoločnosti uvedeným uznesením Okresného súdu, a z odôvodnenia uznesenia zistil, že dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že spoločnosť v súčasnosti nevlastní žiaden obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu výdavkov a odmeny funkcie
likvidátora. Oznam o tom, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie bol v Obchodnom vestníku č. 17/2012 zverejnený dňa 25.01.2012 pod č. R012705, pričom v trojmesačnej lehote žiadna osoba, ktorá by osvedčila právny záujem, nevyvrátila domnienku nemajetnosti spoločnosti a v konaní nebol preukázaný opak..
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nakoľko bol povinný v predchádzajúcom konaní zrušený z dôvodu nemajetnosti, nemajetnosť povinného zakladá pre súčasné vedenie exekúcie dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V nadväznosti na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Následne súd pristúpil k posudzovaniu opodstatnenosti a účelnosti uplatnených trov exekúcie exekútorom v súlade Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška").
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súd na základe uplatnených trov exekúcie pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie. Odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, ktorá je v zmysle s § 14 ods. 1 Vyhlášky minimálnou hranicou odmeny pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom, bola uplatnená v súlade s touto vyhláškou a preto ju súd priznal v uvedenej výške spolu s DPH.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Prieskumom uvedených uplatnených hotových výdavkov bolo zistené, že tieto si exekútor uplatnil bez bližšej špecifikácie a uvedenia konkrétnych úkonov. Súd poukazuje v tejto súvislosti na uplatnené poštovné, pri ktorom nebolo uvedené, za aké doručované písomnosti, či už účastníkom konania alebo súdu, si exekútor vyčíslil sumu vo výške 9,96 Eur. Ďalej neboli exekútorom bližšie špecifikované elektronické a telekomunikačné poplatky, ktoré si exekútor vyčíslil vo výške 3,32 Eur. Súd rovnako zistil, že exekútor konkrétne nevyčíslil, za ktoré úkony exekučnej činnosti si účtoval náhradu za administratívny materiál ako papier, obálky, spisový obal a archivovacie krabice, v hodnote 7,90 Eur. Súčasne pre súd nebol dôvodný nárok exekútora za archiváciu vo výške 14,11 Eur, pretože z podania exekútora nebolo zrejmé, aké konkrétne náklady exekútor znáša za úkon archivácie, pričom súd vôbec neozrejmil, aký predmet listín podlieha archivácii. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je vôbec otázne, či archivácia
(ktorá nebola exekútorom bližšie objasnená) je úkonom, za ktorý si exekútor môže uplatňovať náhradu hotových výdavkov.
V uvedenej súvislosti súd preto prijal záver, že ak exekútor len uviedol jednotlivé sumy hotových výdavkov bez toho, aby ich konkrétne špecifikoval a podložil vykonanými úkonmi exekučnej činnosti, ktoré neboli v podaní exekútora vôbec uvedené, tak takýto uplatňovaný nárok na náhradou hotových výdavkov súd považuje za abstraktný a neurčitý, tým aj bez relevantného skutkového základu.
Na základe uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že z uplatnených trov exekúcie priznal exekútorovi len odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu s DPH vo výške 39,83 Eur. Táto suma tvorí výslednú hodnotu trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.