Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/143/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti odporcovi: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. N. X, N. N., právne zastúpenému Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom W. Y.. XXX, N., o zaplatenie 8.958,07 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -161 zo dňa 15.01.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia počnúc prvou splátkou do 28. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky, m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia počnúc prvou splátkou do 28. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.

V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 471,- eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 1.082,56 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o návrhu o zaplatenie v časti sumy 1.105,33 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 16,39 % ročne zo sumy 7.973,30 eur od 24.05.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.071,53 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, zastavil. Odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.852,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia, počnúc

prvou splátkou do 28. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky. Súd žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 01.07.2012 do 28.01.2014 zamietol. Odporcu zaviazal povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 471,- eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 1.082,56 eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy a zmluva je neplatná. Odporca nikdy neuzavrel zmluvu o úvere, iba písomne požiadal o úver, avšak podmienky úveru boli stanovené navrhovateľom jednostranne. Súd poukázal na neplatnosť zmluvy aj z dôvodu jej nezrozumiteľnosti vzhľadom na výšku splátok, výšku poistenia, ktoré nebolo jednoznačne zrejmé, či je súčasťou splátky uvedenej v zmluve alebo nie a či je skutočne v takej výške 4,99 %, pričom v pláne amortizácie bola iná výška splátok, iná výška poistenia, ktorá s ničím nekorešpondovala. Taktiež zmluva bola spolu s obchodnými podmienkami v takmer nečitateľnom formáte vzhľadom na veľkosť písma. Navrhovateľ ešte pred vyslovením posúdenia zmluvy súdom, podaním zo dňa 13.01.2015, zobral návrh v časti istiny 1.105,33 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 16,39 % ročne zo sumy 7.973,30 eur od 24.05.2012 a s úrokmi z omeškania prevyšujúcimi sumu 7.852,74 eur od 01.07.2012 späť s tým, že zvyšnú časť istiny si uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd potom v zmysle ust. až 3 návrh v časti, v ktorej došlo k späťvzatiu, zastavil, a to so súhlasom odporcu. Námietku premlčania vznesenú odporcom vyhodnotil súd ako neopodstatnenú, a to vzhľadom na dátum podania návrhu, t. j. 27.12.2012. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, a to vo výške 7.852,74 eur, keďže odporca z celkovej poskytnutej sumy, t. j. 8.000,- eur zaplatil navrhovateľovi sumu 147,26 eur.

Nárok na úrok z omeškania súd posúdil v zmysle ust. , , nariadenia vlády SR č. v znení od 01.01.2009. Navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil a dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku, a to od 29.01.2014, súd nemal preukázanú výzvu na zaplatenie danej sumy, avšak takú výzvu nahrádza samotná žaloba, ktorá bola odporcovi doručená až dňa 28.01.2014. Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle

V súlade s ust. vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu odporcu súd na žiadosť odporcu umožnil mu dlh splácať v splátkach po 100,- eur mesačne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , veta prvá , V danej veci je procesné zavinenie na zastavení časti konania o zaplatenie sumy 1.105, eur na strane navrhovateľa, keďže svoj návrh na začatie konania zobral v uvedenej časti späť. Odporcovi by tak v uvedenej časti konania prináležala náhrada trov konania, ale nakoľko si odporca ohľadne uvedenej časti trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie 7.852,74 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech v časti úrokov z omeškania, a teda má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi. Súd nezistil v danej veci splnenie podmienok pre aplikáciu ust. V zmysle vyhlášky č. súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 1.082,56 eur, ktorého trovy sú špecifikované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Titulom súdneho poplatku za návrh priznal súd navrhovateľovi sumu 471,- eur.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a voči výroku IV. o trovách konania.

Má za to, že pokiaľ ide o určenie výšky úroku z omeškania, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nakoľko aplikoval nesprávnu právnu normu nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Poukazuje na ust. nariadenia vlády č. účinné od 01.02.2013, t. j. účinného ku dňu omeškania, teda k 29.01.2014, keď výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Teda úroky mali byť

správne určené vo výške 5,25 % zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 29.01.2014 predstavovala výšku 0,25 %.

Odporca nesúhlasí s priznaním navrhovateľovi plnej náhrady trov konania, pričom súd neprihliadol na čiastočný úspech odporcu v konaní, čo podmieňovalo primerané zníženie náhrady trov konania pre navrhovateľa. Má za to, že aj čiastočné späťvzatie návrhu vo veci samej navrhovateľom, ku ktorému došlo podaním navrhovateľa zo dňa 13.01.2015 a z dôvodu ktorého súd prvého stupňa zastavil konanie sčasti, je potrebné vnímať v kontexte prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 27.11.2014. Hoci čiastočné späťvzatie návrhu vo veci samej navrhovateľom predstavovalo dispozitívny úkon navrhovateľa podľa , je evidentné, že došlo k nemu v intenciách argumentov, ktoré právny zástupca odporcu tlmočil za účelom obrany odporcu na pojednávaní dňa 27.11.2014. Aj čiastočné späťvzatie návrhu vo veci samej navrhovateľom je potrebné vnímať ako úspech odporcu, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu návrhu jednoznačne došlo pod váhou argumentov použitých za účelom obrany odporcu a tento čiastočný úspech odporcu bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania navrhovateľa. Čiastočnému úspechu na strane odporcu svedčí aj tretí výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh v časti úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 01.07.2012 do 28.01.2014. Rovnako úspechu odporcu svedčí aj skutočnosť, že úroky z omeškania mali byť určené vo výške 5,25 % ročne, nie 9 % ročne. Úspech odporcu z hľadiska rozhodnutia o náhrade trov konania bol významný. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na porovnanie plnenia vo finančnom vyjadrení, ktoré by odporca musel zaplatiť navrhovateľovi, ak by mal navrhovateľ plný úspech vo veci s plnením, na ktoré by bol odporca voči navrhovateľovi napokon zaviazaný napadnutým rozhodnutím, pričom pre určenie miery úspechu odporcu, resp. neúspechu navrhovateľa stanovil deň vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa.

Pôvodným návrhom na začatie konania zo dňa 18.12.2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia: a) sumy 8.958,07 eur, b) úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,39 % ročne zo sumy 7.973,30 eur od 24.05.2012 až do zaplatenia, čo by ku dnu 15.01.2015, kedy bol súdom prvého stupňa vyhlásený rozsudok, predstavovalo sumu 3.458,61 eur a c) úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.924,27 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, čo by k stanovenému rozhodnému dňu 15.01.2015 predstavovalo sumu 2.042,07 eur. Ak by teda súd prvého stupňa vyhovel žalobe navrhovateľa zo dňa 18.12.2012 v celom rozsahu, suma (istina + úroky z istiny + úroky z omeškania), ktorú by odporca musel zaplatiť navrhovateľovi, by ku dňu 15.01.2015 predstavovala celkom 14.458,75 eur.

Naproti tomu napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zaviazal odporcu voči navrhovateľovi na zaplatenie: a) sumy 7.852,74 eur a b) úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia, čo by ku dňu 15.01.2015 predstavovalo sumu 679,64 eur. Teda súdom prvého stupňa bol odporca zaviazaný na plnenie navrhovateľovi, ktoré by ku dňu 15.01.2015, kedy bolo vyhlásené napadnuté rozhodnutie, predstavovalo vo finančnom vyjadrení sumu v celkovej výške 8.532,38 eur. Oproti navrhovateľom pôvodne žalovanej sume pozostávajúcej z istiny, úrokov z dlžnej úverovej istiny a úrokov z omeškania (v zmysle návrhu zo dňa 18.12.2012) ide o cca 41 %-tné zníženie, pretože suma 8.532,38 eur predstavuje „len“ cca 59 % z pôvodne žalovanej sumy (14.458,75 eur). Odporca teda vo vzťahu k navrhovateľovi dosiahol čiastočný úspech, ktorý by sa s použitím vyššie uvedeného porovnania dal kvantifikovať mierou 41 %. Ešte významnejší úspech vo veci odporca dosiahne, ak sa odvolací súd stotožní s tým, že úroky z omeškania mali byť správne určené vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu máme za to, že súd prvého stupňa s prihliadnutím na čiastočnú (41 %-tnú, resp. ešte výraznejšiu) mieru úspechu odporcu v konaní mal primerane znížiť aj náhradu trov konania navrhovateľovi.

Uvedená miera úspechu bola odporcom objektívne dosiahnutá. Navrhovateľovi nemôže byť priznaná plná náhrada trov konania, hoci tento bol úspešný len sčasti, len preto, že odporca si neuplatnil voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v súvislosti so svojím čiastočným úspechom v konaní. Navrhovateľ nebol vôbec úspešný v spore ohľadne ním uplatneného nároku na zaplatenie úroku z

dlžnej istiny vo výške 16,39 % ročne. Nemal ani plný úspech ohľadne jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ani ohľadne ním uplatneného nároku na zaplatenie istiny. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd prvého stupňa preto mal prihliadnuť na čiastočný úspech odporcu vo veci samej a rozdeliť náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom pomeru úspechu navrhovateľa vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ mal úspech vo veci samej len v rozsahu 59 %, miera úspechu u odporcu predstavuje 41 %. Teda v konečnom dôsledku mal žalobca vo veci samej úspech iba v rozsahu 18 % a v rovnakom rozsahu 18 % má navrhovateľ proti odporcovi aj nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasí ani so záverom súdu, že odporca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v prípade svojho úspechu vo veci, a to hoci len čiastočného. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 27.11.2014 právny zástupca odporcu požiadal súd prvého stupňa, aby primerane znížil trovy konania navrhovateľa vzhľadom na to, že v závislosti od ním uvedených argumentov nebude navrhovateľ úplne úspešný. Rovnako uplatnil nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu odporcu (zápisnica z pojednávania zo dňa 27.11.2014 strana 4, resp. zápisnica z pojednávania zo dňa 15.01.2015 strana 6) a bezpochyby čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa podaním zo dňa 13.01.2015 cez prizmu prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 27.11.2014 úspechom odporcu bolo. K vyčísleniu trov konania odporcu jeho právny zástupca nepristúpil, čo bolo logické vzhľadom na skutočnosť, že aj pri čiastočnom úspechu odporcu bol navrhovateľ v konaní úspešný viac. Nesúhlasí tiež s názorom súdu prvého stupňa, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. Odporca deklaroval svoje majetkové a sociálne pomery pred súdom prvého stupňa. Tieto boli napokon aj dôvodom pre určenie plnenia sumy 7.852,74 eur s príslušenstvom v splátkach po 100,- eur mesačne. Odporca preukázal, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje suma cca 356,- eur. Z týchto peňažných zdrojov, ktoré sú jediné, odporca spláca 2 pôžičky po 50,- eur mesačne. Uhrádza výdavky spojené s bývaním, mesačné nájomné 160,- eur. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je podľa mienky odporcu aj existencia právneho oddelenia spoločnosti navrhovateľa. Uvedené vyplýva z predloženého inzerátu s pracovnou ponukou na pozíciu právnika spoločnosti navrhovateľa uverejneného dňa 06.02.2015. Je zrejmé, že navrhovateľ mal a má vytvorené odborné kapacity na to, aby mohol účinne obhajovať svoje záujmy v súdnych konaniach. Odporca navrhuje, aby odvolací súd v časti jeho výroku II. zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.852,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100,- eur mesačne vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia a rozsudok okresného súdu v časti jeho IV. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že s odvolaním nesúhlasí. Poukazuje na to, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 28.06.2011. Podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom k 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 29.01.2014 do zaplatenia. Nesúhlasí ani tiež so žiadosťou žalovaného o oslobodenie od platenia trov konania. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na oslobodenie od platenia trov konania a finančnú situáciu odporcu súd zohľadnil, keď mu umožnil platiť žalovanú sumu vrátane príslušenstva formou mesačných splátok vo výške 100,- eur. Ďalej uvádza, že si v rámci konania uplatnil náhradu trov súdneho poplatku vo výške 537,- eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.082,56 eur v súlade so a vyhláškou č. Súd priznal žalobcovi len časť uplatnenej náhrady trov konania vo výške 471,- eur titulom súdneho poplatku a 1.082,56 eur titulom trov právneho zastúpenia. Trovy konania sú primerané vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, tým viac, že neúspech navrhovateľa v konaní bol v pomerne nepatrnej časti. Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec následne aj správne právne posúdil s výnimkou úrokov z omeškania, ktoré mali byť súdom prvého stupňa správne určené vo výške 8,25 %. Navrhovateľ preto odvolací súd žiada, aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle vyjadrenia k odvolaniu a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 294,88 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. (z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka

odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým okresný súd konanie o návrhu o zaplatenie v časti sumy 1.105,33 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 16,39 % ročne zo sumy 7.973,30 eur od 24.05.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.071,53 eur od 01.07.2012 do zaplatenia zastavil, v časti výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.852,74 eur v splátkach po 100 eur mesačne, výroku, ktorým súd žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 01.07.2012 do 28.01.2014 zamietol) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom v zmysle ust. rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia v splátkach, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku, zmenil v zmysle ust. a vo výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. a v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolanie odporcu považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, keď okresný súd nesprávne zistil oprávnenú sadzbu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

V zmysle ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Daný záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe neplatnej zmluvy dňa 05.08.2011 poskytnutím plnenia zo strany navrhovateľa odporcovi, teda pred 1. februárom 2013, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa výška úrokov potom riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013.

K 31. januáru 2013 bolo účinné ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že okresný súd stanovil deň omeškania odporcu na deň 28.01.2014 a úrok priznal od 29.01.2014, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi v čase odvolacieho konania sporná, bolo potrebné zistiť výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu, pričom navrhovateľ a odporca zhodne správne tvrdia, že výška základnej sadzby k tomuto dňu predstavovala 0,25 %.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení tak potom navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,25 % z priznanej sumy 7.852,74 eur za dobu omeškania, teda od 29.01.2014 do zaplatenia.

Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd správne zistil skutkový stav veci, s ktorým zistením sa odvolací súd stotožnil, avšak nesprávne právne vec posúdil čo do určenia výšky úrokovej sadzby, odvolací súd zmenil v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100,- eur mesačne (spolu s istinou priznanou právoplatne prvostupňovým súdom vo výške 7.852,74 eur) vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia počnúc prvou splátkou do 28. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky a vo zvyšku uplatneného úroku, teda úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 7.852,74 eur od 29.01.2014 do zaplatenia návrh ako nedôvodný zamietol.

Odvolanie navrhovateľa považuje odvolací súd za dôvodné aj čo do výroku o trovách prvostupňového konania, keď rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd hoc použil správnu právnu normu, nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci.

V zmysle ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Okresný súd v danom prípade neprípustne oddelil rozhodovanie o trovách konania z titulu zastavenia konania a z titulu meritórneho rozhodnutia vo veci, hoci o zastavení, aj meritórne, rozhodol v napadnutom rozsudku. Hoci sa rozhodovanie o trovách konania pri zastavení a v prípade rozhodnutia sporu spravuje inými ustanoveniami, bolo jeho povinnosťou vyhodnotiť nárok na náhradu trov konania účastníkov komplexne.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, je potrebné rozlíšiť návrh na priznanie náhrady trov konania od špecifikácie trov konania.

Súd rozhoduje o trovách konania účastníka len na návrh. Takýto návrh môže však účastník podať kedykoľvek od začatia až do skončenia konania. Akonáhle bol podaný návrh na priznanie trov konania, je povinnosťou súdu ex offo o trovách konania účastníka rozhodnúť.

Od podania návrhu na priznanie náhrady trov konania je potrebné odlíšiť povinnosť špecifikácie trov právneho zastúpenia. Túto povinnosť má iba účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, a to povinnosť vyčísliť - špecifikovať trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (v ktorom sa mu prisudzujú trovy konania). Iba nevyčíslenie trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia zákon sankcionuje nepriznaním náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia účastníkovi.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca prostredníctvom svojho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu ako súčasť vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 27.11.2014, čoho dôkazom je zápisnica o tomto pojednávaní (č. l. 122 spisu). Povinnosťou okresného súdu bolo preto rozhodnúť o trovách konania odporcu.

Hoci rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania upravuje ust. , a rozhodovanie o trovách konania pri skončení veci ust. až 3 a nasledujúce ustanovenia O. s. p, vzhľadom na spôsob rozhodnutia okresného súdu bolo potrebné vyhodnotiť na jednej strane procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania (ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil a krajský súd sa s týmto jeho zistením stotožňuje) a na druhej strane mieru úspechu, resp. neúspechu jednotlivých účastníkov konania vzhľadom na meritórne rozhodnutie veci. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti okresného súdu, že je potrebné zaoberať sa aj zamietnutou časťou žaloby v časti úrokov, pokiaľ tento zamietnutý úrok nie je iba nepatrný, okresný súd sa doposiaľ jeho výškou nezaoberal.

Za situácie, keď došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu procesného zavinenia navrhovateľa, nie je prípustné, aby odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľovi všetky účelne vynaložené trovy konania, najmä pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia. Je preto potrebné komplexne vyhodnotiť jednak mieru úspechu a neúspechu účastníkov, ale prihliadnuť aj na procesné zavinenie vo vzťahu k výroku o zastavení konania a stanoviť tak výslednú sumu náhrady trov konania, pričom z hľadiska určenia pomeru úspešnosti toho-ktorého z účastníkov možno považovať procesné zavinenie za neúspech účastníka v konaní.

Je potrebné, aby súd z úradnej povinnosti vyhodnotil aj splnenie podmienok pre aplikáciu ust. Vo vzťahu k splneniu tejto povinnosti nemožno považovať v tomto smere odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu za dostačujúce a preskúmateľné.

Z uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu výroku rozsudku o trovách konania účastníkov a k vráteniu v tejto zrušenej časti veci na ďalšie konanie okresnému súdu.

Povinnosťou okresného súdu bude opätovne v zmysle vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu rozhodnúť o trovách konania účastníkov, a to ako o trovách prvostupňového, tak aj odvolacieho konania, prihliadnuc na námietky odporcu v odvolaní dotýkajúcich sa aplikácie .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.