Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-47-2022.pdf
PDF · 88.57 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/47/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpeného spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921. proti povinnému V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o vymoženie 1.900,-- Eur istiny s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp.zn. EX 2091/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 2Er/420/2015-35 zo dňa 13. októbra 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 2Er/420/2015-35 zo dňa 13. októbra 2022 z r u š u je a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením sp.zn. 2Er/420/2015-35 zo dňa 13. októbra 2022 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi, Exekútorský úrad Bratislava, Longobardská 1301/27 trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom zo dňa 03.06.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 4Zm/89/2014-15 zo dňa 16.05.2014. Oprávnený dňa 25.01.2016 doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že súdu predkladá Kúpnu/ Lízingovú zmluvu č. 55903771 zo dňa 04.05.2007 a Zmluvu o prevode práv a povinností z 30.11.2008, v súvislosti s ktorou bolo pristúpené k zabezpečeniu záväzkov zmenkou proti dlžníkovi, povinnému V. B., R. XXX/XX, XXX XX M. K., J.: XXXXXXXX. V doplnenom návrhu uviedol, že ako vyplýva z predloženej zmluvy, oprávnený v pozícii veriteľa uzatvoril predmetnú zmluvu s V. B., R. XXX/XX, XXX XX M. K., J.: XXXXXXXX, t.j. predmetná zmluva nebola uzatvorená s osobu v postavení spotrebiteľa. Následne bolo pristúpené k uplatneniu zmenky súdnou cestou. Nakoľko zmluva nebola uzatvorená s osobou, ktorá by napĺňala legálnu definíciu spotrebiteľa, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený na základe uvedeného žiadal, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Súd prvej inštancie dospel záveru, že oprávnený síce v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním zo dňa 20.01.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto doplnenie bolo súdu doručené až dňa 25. 01. 2016. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že oprávnený zmeškal zákonnú 30 dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia. Právnym následkom
nesplnenia tejto zákonnej povinnosti je podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie preto podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol súd podľa § 196, § 200 ods. 1, veta prvá, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tak, že oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie v uplatnenej minimálnej výške 39,83 Eur pozostávajúcich z paušálnej náhrady 33,19 Eur v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky spolu s 20 % DPH, nakoľko oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie a uplatnená výška trov je v súlade s vyhláškou.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil, t.j. doplnil návrh o rozhodujúce skutočnosti súdnemu exekútorovi v stanovenej lehote, keď doplnenie zaslal súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2006. Vyslovil názor, že takto vykonaný úkon nemôže mu privodiť negatívne právne následky, t.j. nemôže byť znevýhodnený za prejav vôle, na ktorý podľa dikcie zákona nebol povinný a ktorý vykonal len z dôvodu právnej istoty v snahe docieliť čo najlepšiu informovanosť všetkých príslušných orgánov zainteresovaných v prebiehajúcom exekučnom konaní. Pritom poukázal na to, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie adresoval súdu v lehote do 22.01.2016. Poukázal na závery Krajského súdu v Košiciach v uznesení sp.zn. 15CoE/44/2017 zo dňa 15.03.2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V 74/2007. Dal do pozornosti, že v obdobných prípadoch bol jeho nárok vyhodnotený ako dôvodný. Poukázal na účel zákona č. 438/2015 Z.z. a uviedol, že z podania adresovaného súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote vyplýva, že uzatvoril zmluvu, v súvislosti s ktorou bol záväzok zabezpečený zmenkou s fyzickou osobou - podnikateľom, t.j. zmluva nebola uzatvorená s osobou v postavení spotrebiteľa. Skutočnosť, že v iných prípadoch by povinný ako nepodnikateľ mohol mať postavenie spotrebiteľa nie je dôvodom, aby bol za spotrebiteľa považovaný v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom. Preto vyslovil názor, že účel zákona č. 438/2015 Z.z. bol naplnený, keď preukázal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
7. Súdny exekútor podaním zo dňa 18.11.2022 súdu oznámil, že oprávnený mu dňa 22.01.2016 doručil „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.01.2016“. Vzhľadom na to, že toto doplnenie mu bolo doručené len na vedomie uviedol, že toto podanie oprávneného nepredložil súdu.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 04.06.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie súhlasu s vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 15.06.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave V. č.k. 4Zm 89/2014-15 zo dňa 16.05.2014. Oprávnený mailovým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2016 a doplneným podaním doručeným prostredníctvom pošty dňa 25.01.2016 doručil súdu prvej inštancie podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 20.01.2016, v ktorom opísal vlastný vzťah medzi ním a povinným a súčasne predložil súdu Zmluvu o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 55903771 zo dňa 30.11.2008 a Kúpnu/Lízingovú zmluvu č. 55903771 zo dňa 07.05.2007. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
12. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť predpokladanú zákonným ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil doručením „Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie“ súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 a okrem toho aj mailovým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2016, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, t.j. do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 oprávnený uviedol, že z predloženej zmluvy vyplýva, že oprávnený v pozícii veriteľa uzatvoril predmetnú zmluvu s povinným označeným ako fyzickej osoby - podnikateľa, t.j. že predmetná zmluva nebola uzatvorená s osobou v postavení spotrebiteľa a že nakoľko zmluva nebola uzatvorená s osobou, ktorá by napĺňala legálnu definíciu spotrebiteľa, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Kúpnu/lízingovú zmluvu č. 55903771 zo dňa 04.05.2007 a Zmluvu o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 55903771 zo dňa 30.11.2008.
17. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, pretože podľa jeho názoru vysloveného v odvolaním napadnutom uznesení oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním zo dňa 20.01.2016, pričom toto doplnenie bolo doručené súdu až dňa 25.01.2016, a preto dospel k záveru, že oprávnený zmeškal zákonnú 30 dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia. Oprávnený však v odvolaní preukázal, že tento návrh doručil v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi, pričom túto skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor predložením tohto doplnenia do spisu v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd preto zastáva názor, že oprávnený si túto povinnosť splnil a návrh na vykonanie exekúcie v lehote doplnil. Avšak, ani samotné splnenie tejto zákonnej povinnosti nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
20. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
21. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22. 11. 2006).
22. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie posúdi dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak súd prvej inštancie exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.
23. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).