Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7P/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky V. H., I.. XX. XX. XXXX, dôchodkyne, bytom Č. Č.. X, proti odporcovi G. H., I.. XX. XX. XXXX, nezamestnanému, bytom Č. Č.. X, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom H. B., I.. XX. XX. XXXX F. W., I.. XX. XX. XXXX, oboch zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky V. H. rod. T. s odporcom G. H. uzavreté dňa 20. 03. 2003 pred Matričným úradom v Čelovciach r o z v á d z a .

Maloleté deti H. B., I.. XX. XX. XXXX F. W., I.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí H. B. F. W. počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným na každé z detí vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, výživné je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a to na tom skutkovom základe, že manželstvo, ktoré uzavreli po piatich rokoch známosti okrem menších nedorozumení bolo harmonické a to až do minulého roku, kedy došlo k vážnemu narušeniu ich vzťahov, kedy dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, hádkam, ktorých svedkami boli aj maloleté deti, pričom potom ako prerušili manželské spolužitie koncom roku 2013 nie je tu už dôvod ani možnosť na obnovenie manželského spolužitia. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 18. 08. 2014 č. k. -71 návrh navrhovateľky zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 18. 03. 2015 č. k. -88 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní úlohou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov konania a v prípade, že zistí, že rozpad manželstva je trvalý a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, rozhodne aj o úprave práv a povinností k maloletým deťom a v tomto smere vykoná dokazovanie.

Súd vykonal dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom v Banskej Bystrici v predmetnom rozhodnutí, pričom z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že od času, od kedy navrhovateľka s odporcom prerušili manželské spolužitie, teda od decembra 2013 manželské spolužitie neobnovili, žijú oddelene a ani jeden z účastníkov konania nemá záujem na obnovení manželského

spolužitia, pričom podľa ich názoru spolužitie a obnovenie tohto je nemožné. Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržiavala podaného návrhu a žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným na každé z detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Navrhovateľka ďalej uviedla, že žijú oddelene od uvedeného obdobia, teda od roku 2013 neobnovili spolužitie, odporca má nadviazanú mimomanželskú známosť, má novú partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, s ktorou však maloleté deti nemajú a aj ona má nadviazanú mimomanželskú známosť, s ktorou do budúcnosti chce spolu žiť.

Odporca sa na termín pojednávania nedostavil, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané, pričom telefonicky súdu oznámil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, avšak žiada, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti s tým, že s návrhom na rozvod súhlasí, súhlasí s tým, aby maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a keďže je nezamestnaný, on je schopný platiť na deti výživné na každé po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. S prihliadnutím na uvedené súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Opatrovníčka maloletých detí žiadala, aby súd v prípade rozvodu manželstva účastníkov maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť prispievať na ne výživným na každé z detí po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov je totiž to od decembra 2013 nefunkčné, neplní si ani jednu zo svojich funkcii, účastníci spolu nežijú, spolu nehospodária, spolu nevychovávajú maloleté deti a zároveň nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia od účastníkov, keďže každý z nich už má nový partnerský vzťah, odporca žije v spoločnej domácnosti s družkou, z ktorého vzťahu však deti nepochádzajú a tiež aj navrhovateľka má vytvorený nový vzťah, s ktorým do budúcnosti mieni naďalej udržiavať tento vzťah a spolu žiť. Súd mal preukázané, že medzi manželmi došlo k takému citovému odlúčeniu a odcudzeniu, že v súčasnej dobe si manželstvo nemôže plniť a ani neplní ani jednu zo svojich funkcii a ani nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto potom súd manželstvo rozviedol.

Podľa ustanovenia s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pokiaľ sa týka úpravy práv, navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a to výlučne sama a to od času od kedy s odporcom prerušili manželské spolužitie, o maloleté deti sa riadne stará, neboli zistené žiadne také okolnosti, pre ktoré by jej maloleté deti nemali byť zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň aj odporca v prípade rozvodu manželstva súhlasil s tým, aby maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, preto potom súd návrhu navrhovateľky vyhovel a maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka výživného, súd uložil odporcovi, aby prispieval na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a to najmä s prihliadnutím na tú okolnosť, že otec maloletých detí je nezamestnaný, pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona je povinnosťou rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť vždy aspoň v minimálnom rozsahu, ktorá zodpovedá vyššie uvedenej výške a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali (neumožňovali) určenie výživného ani v tejto minimálnej výške. Povinný rodič, v tomto prípade odporca, teda otec musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, hoci aj na úkor svojho minima.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené, preto potom súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.