Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/77/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľky Y. B., Š.J. F. S., I. G. XXX, XXX XX Č. zastúpeného advokátom A.. K. Š., X. X, XXX XX I. proti odporcovi 1. rade Z.. Ľ. G., T.. Š. F. S., I. Č. D. X, XXX XX Č. a odporcovi 2. rade B. G., Š. F. S., I. Č. D. X, XXX XX Č.W. bydliskom o nahradenie prejavu vôle takto

rozhodol:

I. Súd nahrádza vyhlásenie vôle odporcov, že ako predávajúci uzatvárajú s navrhovateľkou ako kupujúcou nasledovnú zmluvu:

„Kúpna zmluva

Predávajúci: 1. Z.. Ľ. G., X.. G., E.. XX.XX.XXXX, X.. Č.. XXXXXX/XXX, J. I. Č. D. X, XXX XX Č. 2. B. G., X.. G., E.. XX.XX.XXXX, X.. Č.. XXXXXX/XXXX, J. I. Č. D. X, XXX XX Č. Kupujúci: Y. B., X.. Z., E.. XX.XX.XXXX, X.. Č.. XXXXXX/XXX, J. I. X. A. XXX, XXX XX Č.

1. Predávajúci predávajú kupujúcej svoj 2/3 spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Z. pre okres Z., obec I., kat. úz. I. a to pozemok registra „E“, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 5550 m2 a pozemok reg. „E“, parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 17887 m2 za kúpnu cenu vo výške 15.624,67 Eura, slovom pätnásťtisícšesťstodvadsaťštyri eur a šesťdesiatsedem centov. 2. Kupujúca zaplatí kúpnu cenu predávajúcim do troch dní od povolenia vkladu tejto zmluvy do katastra nehnuteľností 3. Správny poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností uhradí kupujúca. V prípade žiadosti o povolení vkladu v skrátenej lehote 15 dní uhradí časť poplatku presahujúcu základný poplatok tá zmluvná strana, z ktorej podnetu bola žiadosť o zrýchlené konanie podaná. 4. Zmluvné strany prehlasujú, že sú spôsobilé na právne úkony, zmluvu uzatvorili slobodne a dobrovoľne s vedomím vážnosti právneho úkonu, obsah zmluvy im je jasný a zrozumiteľný, zmluvná voľnosť nie je obmedzená, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi.“

II. Súd priznáva navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 23.06.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd konštituoval prejav vôle odporcov uzavrieť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu a priznal jej náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je 1/3 spoluvlastníčkou pozemkov parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X v obci I. za písané na LV č. XXXX. Odporcovia kúpnou zmluvou kúpili od tretej osoby dvojtretinový spoluvlastnícky podiel k uvedeným pozemkom za kúpnu cenu vo výške 1 euro za m2. Spoluvlastník pozemkov, od ktorého odporcovia kúpili svoj podiel, tento pred predajom neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľke. Právny predchodca

odporcov v rozpore s § 140 neponúkol podiel na predaj, navrhovateľka sa tak domáha odkúpenia tohto nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu. V písomnom podaní zo dňa 07.01.2014 PZN poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp. zn. , podľa ktorého nič nebráni tomu, aby sa aj na porušenie predkupného práva zo zákona použila všeobecná úprava o predkupnom práve podľa , keď jednou z alternatív nároku z porušenia predkupného práva je domáhanie sa predaja spoluvlastníckeho podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok a teda aj domáhanie sa na súde rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle. Uplatnenie nároku podľa nie je podmienené vedomosťou nadobúdateľov o porušení predkupného práva, navrhovateľka sa mohla od odporcu domáhať kúpy podielu až potom ako odporca nadobudol, keď odporca nemohol na navrhovateľku previesť spoluvlastnícky podiel, ktorý nemal vo vlastníctve. Nehnuteľnosti sa nadobúdajú vkladom, ktorý bol v prejednávanej veci povolený dňa 22.06.2011. Koniec 3-ročnej premlčacej lehoty pripadol na nedeľu 22.06.2014, lehota potom uplynula 23.06.2014. Na pojednávaní dňa 26.01.2015 PZN uviedol, že premlčacia lehota nemôže začať plynúť skôr, ako vznikne nárok, v danom prípade teda môže začať plynúť premlčacia lehota až zavkladovaním kúpnej zmluvy, ktorou odporcovia nadobudli spoluvlastnícke právo. Na pojednávaní dňa 27.04.2015 PZN uviedol, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou predmetných pozemkov, odporcovia netvrdili ani nepreukázali, že boli spoluvlastníkmi podielu ponúknutého navrhovateľke na kúpu.

V písomnom podaní zo dňa 10.10.2014 odporca v 1. rade uviedol, že navrhovateľka nie je predávajúcou, preto sa na ňu predkupné právo upravené v nemôže vzťahovať. Porušenie predkupného práva spolumajiteľky predávajúcim nebolo predmetom jednania s ním, ani táto skutočnosť nie je zakotvená v kúpnej zmluve. Ak by predkupné právo navrhovateľky bolo porušené, bolo potrebné sa dovolať neplatnosti kúpnej zmluvy v trojročnej premlčacej lehote. Prvý raz si mohla navrhovateľka právo uplatniť 15.06.2011 teda po podpísaní kúpnej zmluvy, premlčacia doba tak skončila 15.06.2014, teda nárok navrhovateľky vznesený dňa 24.06.2014 je premlčaný. Na pojednávaní dňa 26.01.2015 odporca v 1. rade uviedol, že aplikácia ustanovení , nasl. je pri porušení predkupného práva medzi spoluvlastníkmi použiteľná len analogicky podľa . Porušenie predkupného práva spôsobuje relatívnu neplatnosť, táto nebola do 15.06.2014 navrhovateľkou uplatnená, preto je zmluva absolútne platná počnúc týmto dňom, teda žaloba z 24.06.2014 bola podaná oneskorene. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.01.2008, podľa ktorého nie je možné posúvať začiatok plynutia premlčacej doby až na nadobudnutie vlastníckeho práva, keďže ide len o modus a nemá priamy vzťah k platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. S manželkou nadobúdali viacero pozemkov takouto zmluvou a nikdy s tým nebol problém, preto mali za to, že konajú v súlade so zákonom. Pozemky sú tak veľké, že ich môžu užívať všetci spoluvlastníci. Na pojednávaní dňa 27.04.2015 odporca v 1. rade uviedol, že bolo niekoľko stretnutí s navrhovateľkou, kde sa snažil uzavrieť aj s ňou nájomnú zmluvu. Nebolo povinnosťou odporcu v 1. rade ponúknuť spoluvlastnícky podiel navrhovateľke na predaj.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín a to výpis z LV č. XXXX zo dňa 22.06.2014, rozhodnutie správy katastra v Z. zo dňa 22. 6. 2011 č. K. XXXX/XXXX, kúpna zmluva zo dňa 14.06.2011 všetko v kópiách a výsluchom Y. B., Z.. Ľ. G., T.. W. B. G. ako účastníkov konania a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 22.06.2014 má súd preukázané, že ku dňu 19.06.2014 boli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a to parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 5550 m2, orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 17887 m2, trvalé trávne porasty navrhovateľka o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 z celku a odporcovia v 1. a 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 z celku, pričom tento spoluvlastnícky podiel majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Rozhodnutím správy katastra v Z. zo dňa 22. 6. 2011 č. K. XXXX/XXXX bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva zo spoločnosti W., S.. S. X..F.. na odporcov v 1. a 2. rade a to vrátane predmetných pozemkov. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2011 má súd preukázané že dňa 14.06.2011 bola medzi spoločnosťou W., S.. S. X..F.. ako predávajúcim odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi uzavretá zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho právo k pozemkom parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 5550 m2, orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 17887 m2, trvalé trávne porasty. Na pojednávaní dňa 26.01.2015 Z.. Ľ. G., T.. pri výsluchu ako účastník konania uviedol, že obchodoval so S.. W., mali sme od nich v užívaní 10 ha, následne sa dozvedeli od W. o možnosti odkúpiť pozemky v ich vlastníctve. Neskúmal čo na to ostatní spoluvlastníci, neoslovil v súvislosti s kúpou navrhovateľku, s ktorou však rokoval ešte pred tým ohľadne nájmu jej pozemkov. Vedel, že od W. kupuje len časť pozemkov. Niekedy v júni 2014 ho oslovil syn navrhovateľky s tým, že či je ochotný priznať, že porušil jej

predkupné právo, povedal, že o tom nevie. Nekontaktoval sa s navrhovateľkou, ale ho oslovil starosta obce I. telefonicky, keďže dostal výzvu od syna navrhovateľka s tým, aby ju odporcovi v 1. rade doručil. Platili daň z pozemkov a následne keď sa začalo niečo diať s územným plánom zaplatila daň aj navrhovateľka. Podľa kúp. zmlúv, ktorými odporca v 1. rade nadobúdal od spol. W. spoluvlastnícke podiely k pozemkom došlo aj k vyplateniu kúp. ceny. Potom ako sa dozvedel, že by mohlo byť porušené predkupné právo nekontaktoval predávajúceho nezaujímal sa o to. Pred kúpou pozemkov sa nezaujímal o predkupné právo. Na pojednávaní dňa 26.01.2015 B. G. pri výsluchu ako účastníčka konania uviedla, že sú malá rodinná firma, má na starosti prevádzku tejto firmy, nezúčastňuje sa na rokovaní ohľadne kúpy pozemkov a vstupujem až do záverečnej fázy, z hľadiska vhodnosti tohto pozemku čo sa týka poľnohospodárskeho využitia. Nekontaktovala sa so spol. W. ani s ostatnými spoluvlastníkmi keď to nie je jej kompetencia, mal to na starosti odporca v 1. rade. Došlo k poskytnutiu kúpnej ceny podľa zmluvy medzi spol. W. a odporcami. Na pojednávaní dňa 26.01.2015 Y. B. pri výsluchu ako účastník konania uviedla, že rokovala s odporcom v 1. rade asi pred 3 rokmi, išlo o odplatu za prenájom, povedala mu, že nemá záujem predať pozemok. Splnomocnila svojho syna, aby k predmetnému pozemku vybavoval čo treba. Spoločnosť W. jej písali niečo ohľadne nejakej zmluvy, už si nepamätá.

Predmetom konania je nárok vznesený navrhovateľkou na konštituovanie prejavu vôle odporcov v 1. a 2. rade ( ), pričom navrhovateľkou uvádzaným skutkovým základom je nevykonanie úkonu ponuky na realizovanie práva navrhovateľky.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, spoluvlastníctvo navrhovateľky k predmetným pozemok v čase uzavretia scudzovacej zmluvy odporcov v 1. a 2. rade s predchádzajúcim spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a to nepretržite ku dňu vyhlásenia rozsudku. Rovnako nebolo sporné ani nevykonanie ponuky na realizáciu predkupného práva navrhovateľkou, keď odporcovia v 1. a 2. rade netvrdili vykonanie výzvy na realizáciu (neskúmajúc, či sú nositeľmi povinnosti túto výzvu vykonať), resp. že by mali vedomosť o vykonaní ponuky navrhovateľke, pričom z výpovede navrhovateľky je preukázané, že takáto ponuka vykonaná nebola.

Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Nebolo sporné porušenie predkupného práva navrhovateľky, pričom navrhovateľka ako spoluvlastníčka, ktorej predkupné právo bolo porušené, má nielen právo domáhať sa neplatnosti scudzovacieho úkonu ( v spojení s ), ale aj právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Uvedená možnosť vyplýva zo samotného , keď ustanovenia upravujúce predkupné právo dané zákonom pri spoluvlastníctve vecí neupravujú komplexne predkupné právo, nie je potom vylúčená primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich predkupné právo pri záväzkových vzťahoch (§-606 ), ktorý výklad je nielen akceptovaný judikatúrou (PZN citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 30. júna 2010), ale je prijatý aj právnou doktrínou (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občanský zákoník I. až 459. Komentár. 2. vyd., Praha : C. H. Beck, 2009, str. 883). Neobstojí preto ani tvrdenie odporcu v 1. rade, že navrhovateľka sa môže domáhať len neplatnosti scudzovacej zmluvy.

Samotný predmet nároku tvoriaci petit žaloby obsahujúci scudzovaciu zmluvu zahŕňa podmienky zmluvy primerané zmluvným podmienkam dohodnutým v zmluve medzi spoločnosťou W., S.. S. X..F.. ako scudzovateľom a odporcami v 1. a 2. rade ako nadobúdateľmi, navrhovateľka si potom riadne uplatnila svoj nárok voči odporcom v 1. a 2. rade.

Predchádzajúcim spoluvlastníkom predmetných pozemkov bola spoločnosť W., S.. S. X..F.., je potom vylúčené, aby tejto boli odporcovia v 1. a 2. rade osobami blízkymi v zmysle , pričom ani judikatúrou pripustený extenzívny výklad kategórie blízka osoba spočívajúci v zahrnutí právnických osôb do tejto kategórie pri splnení určitých podmienok by však neumožnil prevod zo spoločnosti W., S.. S. X..F.. ako scudzovateľa na odporcov v 1. a 2. rade ako nadobúdateľov, keď nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že W., S.. S. X..F.. je majetkovo alebo personálne prepojená s odporcami v 1. a 2. rade.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v 1. rade, že navrhovateľka nie je predávajúca, preto sa na ňu predkupné právo upravené v nemôže vzťahovať, toto nevychádza z platného právneho stavu, keď predkupné právo podľa patrí spoluvlastníkom a primeraná aplikácia aj pri porušení zákonného predkupného práva podľa je odôvodnená vyššie. Uvedené je tiež dôvodom, prečo nie je možné akceptovať tvrdenie odporcu v 1. rade, že ak by predkupné právo navrhovateľky bolo porušené, bolo potrebné sa dovolať neplatnosti kúpnej zmluvy v trojročnej premlčacej lehote, keďže je len na spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené, ktorý z alternatívnych nárokov si zvolí a to či si bude uplatňovať neplatnosť scudzovacej zmluvy alebo si uplatní nahradenie prejavu vôle (ktoré logicky neobstojí popri predchádzajúcom uplatnení neplatnosti scudzovacej zmluvy) alebo si neuplatní žiaden nárok a predkupné právo si ponechá.

Samotná skutočnosť, že porušenie predkupného práva navrhovateľky predávajúcim nebolo predmetom rokovania odporcov s týmto, ani táto skutočnosť nie je zakotvená v kúpnej zmluve nemá právny význam, keď podstatným pre posúdenie nárokov z porušenia predkupného práva je existencia spoluvlastníckeho práva, nevykonanie ponuky a nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu inou osobou ako osobou blízkou scudzovateľovi ( ).

Odporcovia v 1. a 2. rade namietali premlčanie s tým, že prvý raz si mohla navrhovateľka právo uplatniť 15.06.2011 teda po podpísaní kúpnej zmluvy, premlčacia doba tak skončila 15.06.2014, nárok navrhovateľky vznesený dňa 24.06.2014 je potom premlčaný. Ani táto námietka nevychádza z plateného právneho stavu a z účelu úpravy nárokov z porušenia predkupného práva. Účelom predkupného práva je zachovanie vplyvu jednotlivých spoluvlastníkov na to, s kým budú v právnych vzťahoch a s kým budú realizovať svoje vlastnícke právo. Na to, aby si mohol spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, uplatniť jeden zo zákonných nárokov a to prevedenie spoluvlastníckeho podielu, ktorého prevodom došlo k porušeniu jeho práv, musí byť osoba, ktorá je vyzvaná na prevod spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom predmetnej veci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu minimálne vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má previesť, keď v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipso habet povinná osoba toto nemôže vykonať kým nie je vlastníkom. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Prvý raz si môže spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, uplatniť svoj nárok na ponúknutie na predaj až keď sa stane nadobúdateľ zo zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené, spoluvlastníkom veci. Bez toho aby bol spoluvlastníkom si nemožno voči nemu úspešne toto právo uplatniť. Až rozhodnutím o vklade si potom mohla navrhovateľka uplatniť voči odporcom v 1. a 2. rade nárok na vykonanie ponuky na predaj. Preto nemohlo dôjsť k premlčaniu práva navrhovateľky skôr ako uplynutím dňa 22.06.2014 t.j., uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby ( ). Tento deň ako posledný deň lehoty pripadol na nedeľu, preto podľa je najbližší nasledujúci pracovný deň posledným dňom lehoty. Navrhovateľka podala návrh dňa 23.06.2014 teda posledný deň lehoty návrh z uvedeného dôvodu nebol nárok premlčaný. Predmetom nároku rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 30.01.2008, na ktoré poukazoval odporca v 1. rade bolo uplatnenie si neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo, bol teda posudzovaný iný nárok, aj keď z obdobného skutkového základu, súd potom nebol viazaný ani autoritou judikujúceho súdu a nešlo ani o prípadné porušenie princípu právnej istoty. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že aj v iných prípadoch je aktuálnou doktrínou a judikatúrou akceptované rozdielne posudzovanie premlčania rôznych nárokov z toho istého konania (napríklad nároky podľa a ).

Poukazovanie odporcu v 1. rade na skutočnosť, že takouto zmluvou nadobúdali viacero pozemkov a nikdy s tým nebol problém, preto mali za to, že konajú v súlade so zákonom, teda poukazovanie na zaužívanú prax ako aj ich predstavu, že konajú v súlade so zákonom, nemá právny význam, keď nimi zaužívaná prax navyše s inými subjektmi nemôže byť dôvodom a už vôbec nie právnou skutočnosťou majúcimi vplyv na existenciu predkupného práva navrhovateľky. Predstava odporcov v 1. a 2. rade, že neporušujú zákon, rovnako nie je právnou skutočnosťou s ktorou by zákon spájal zánik práva navrhovateľky na uplatnenie si nároku z porušenia jeho predkupného práva, pričom navyše ponukovú povinnosť má spoluvlastník, ktorý mieni scudziť spoluvlastnícky podiel. V tejto súvislosti súd poukazuje na tvrdenie odporcu v 1. rade, že nebolo jeho povinnosťou ponúknuť spoluvlastnícky podiel navrhovateľke na predaj, pričom ako je uvedené vyššie, skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade

neporušili predkupné práva nesplnením svojej povinnosti, nemá vplyv na to, že k porušeniu predkupného práva navrhovateľky došlo.

Tvrdenie odporcu, že pozemky sú tak veľké, že ich môžu užívať všetci spoluvlastníci nemá právny význam, keď s veľkosťou pozemkov zákon pri uplatnení si nároku z porušenia predkupného práva nespája právne následky.

Stretnutia odporcov s navrhovateľkou, kde sa odporca v 1. rade snažil uzavrieť aj s navrhovateľkou nájomnú zmluvu sú rovnako bez právneho významu, keď ani s takouto právnou skutočnosťou zákon nespája následky vo vzťahu k existencii nároku spoluvlastníka z porušenia jeho predkupného práva.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s v spojení s tak, že plne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď táto bola v spore plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v troch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.