Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-669-2003.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/669/2003
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: Formica Energy s.r.o., IČO: 36 384 321, Stárkova 26, 010 01 Žilina, vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 29.12.2011, o vymoženie 2.956,12 Eur a trov exekúcie, tu o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.02.2003 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.956,12 Eur a trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 03.02.2012 podal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a súčasne na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP), pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Zároveň si súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 169 Eur.
Z predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok, Zmluvy o prevzatí dlhu, Dohody o započítaní zo dňa 09.12.2005 uzavretej medzi postupcom oprávneným a postupníkom spol. VERITEĽ, a.s., IČO: 35 859 881, Štefanovičova 5, 811 06 Bratislava (ďalej len ,,spol. VERITEĽ, a.s.“) zaslanej spol. Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava (ďalej len ,,spol. Slovenská konsolidačná, a.s.“), súd vzal za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní proti povinnému bola postúpená na spol. VERITEĽ, a.s.. V exekučnom spise sa nachádza aj písomné oznámenie zo dňa 06.03.2006, v ktorom oprávnený skutočnosť o prevode práv z exekučného titulu oznámil súdnemu exekútorovi.
Z predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2005 uzavretej medzi postupcom spol. VERITEĽ, a.s. a postupníkom spol. Slovenská konsolidačná, a.s. zaslanej spol. Slovenská konsolidačná, súd vzal zasa za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní proti povinnému bola následne postúpená na spol. Slovenská konsolidačná, a.s.. V exekučnom spise sa síce nenachádza písomné oznámenie postupcu ani postupníka, v ktorom by súdnemu exekútorovi skutočnosť o prevode práv z exekučného titulu oznámili, avšak z podania súdneho exekútora doručeného súdu dňa 11.04.2014 (č.l. 17) vyplýva, že táto skutočnosť mu bola známa.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/143/2010-74 zo dňa 04.08.2011, bola obchodná spoločnosť Formica Energy, s.r.o., zrušená bez likvidácie a obchodná spoločnosť s obchodným menom Formica Energy, s.r.o. so sídlom Stárkova 26, 010 01 Žilina, IČO: 36 384 321 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 29.12.2011 v y m a z a n á.
Exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia uvádza, že rozhodnutie súdu o podnete na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP a s tým spojeného aj rozhodnutia o trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 EP záviselo od posúdenia, kto je účastníkom na strane oprávneného.
I.
Exekučné konanie v tejto veci začalo dňa 21.02.2003 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd na predmetnú riešenú otázku účastníctva aplikoval príslušné ustanovenia Exekučného poriadku v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006, konkrétne ustanovenia § 37 ods. 3, ods. 4 EP ako špeciálneho predpisu vo vzťahu k ustanoveniam § 92 ods. 2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ako všeobecného predpisu, a to jednak v zmysle všeobecnej zásady lex specialis derogat legi generali (v zmysle ktorej platí, že pokiaľ rovnakú otázku upravuje špeciálny a aj všeobecný predpis, tak existencia špeciálnej úpravy vylučuje použitie všeobecnej úpravy) a jednak v zmysle § 251 ods. 4 OSP, v ktorom je táto zásada aj normatívne upravená.
Ustanovenie § 37 Exekučného poriadku je osobitným ustanovením, ktoré komplexne a osobitne v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom upravuje okruh účastníkov konania a právne nástupníctvo účastníkov konania.
Pri posúdení veci súd vychádzal aj z historického vývoja právnej úpravy a systematického radenia ustanovení a systematického a logického výkladu právnych noriem. Súd nemôže nebrať do úvahy aj historický vývoj ustanovení § 37 ods. 3, 4 a 5 EP v kontexte jeho postupných noviel a dôvodov, pre ktorý bola posledná spresňujúca novela ohľadne ust. § 37 ods. 4 EP prijatá (zákonom č. 585/2006 Z.z. účinným od 01.12.2006). Neznamená to však, že ak zákonodarca odstráni logický rozpor alebo nedostatok ustanovenia zákona, že z hľadiska obsahu a účelu je možné normu vykladať rozporne do prijatia novely a po prijatí novely.
Z osobitnej právnej úpravy právneho nástupníctva účastníkov konania vyplýva nasledovné:
Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.08.2005 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.08.2005 prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Podľa § 37 ods. 3 EP v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 37 ods. 4 EP v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006 ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor
vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 5 EP v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006 ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
S účinnosťou od 01.09.2005 boli teda prijaté tieto zásadné zmeny: 1) O nástupníctve účastníkov musí rozhodnúť súd (po oznámení tejto skutočnosti exekútorovi a po podaní návrhu exekútorom na súde). 2) Na rozdiel od úpravy v OSP (§ 107) je potrebné rozhodovať o nástupníctve aj v prípade prechodu práv v prípade úmrtia fyzickej osoby - účastníka. § 37 ods. 3 EP totiž pri povinnosti procesne rozhodnúť nerozlišuje iný postup pri prevode a iný postup pri prechode v prípade úmrtia.
Znenie ods. 4 a 5 spôsobuje výkladové problémy preto, lebo v ods. 4 § 37 EP v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006 sa neuvádza uznesenie súdu o zmene účastníkov, ktoré je potrebné pripojiť k pôvodnému povereniu, ale listina preukazujúca prevod či prechod. Z toho sa navodzuje výklad, že ak k zmene účastníkov dôjde po udelení poverenia, uznesenie nie je potrebné (postup ako do 31.8.2005). Takýto výklad sa odvodzuje aj zo slov „Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia...“.
Je potrebné uviesť, že odseky 4 a 5 § 37 nič nemenia na povinnostiach podľa ods. 3 a to povinnosti účastníkov oznámiť zmenu exekútorovi, povinnosti exekútora podať návrh na zmenu účastníkov na súde a povinnosti súdu rozhodnúť o zmene (pozitívne alebo negatívne). Vyplýva to aj z radenia ustanovení odsekov - povinné uznesenie pri zmene je uvedené v ods. 3 a je tam uvedený procesný postup pred vydaním uznesenia a pri vydaní uznesenia.
Ods. 4 následne upravuje praktický postup exekútora v prípade, že k prevodu alebo prechodu dôjde po udelení poverenia a že táto zmena bola akceptovaná (inak by nemohol exekútor pokračovať v exekúcii s novými účastníkmi). Vo väzbe na ods. 3 vyplýva, že v takom prípade (akceptovaná zmena po vydaní poverenia) muselo byť súdom vydané uznesenie o pripustení zmeny účastníkov. Ods. 4 uvádza, že k povereniu exekútor pripojí originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej zmenu v nástupníctve. Logické by bolo, aby exekútor k povereniu pripojil uznesenie o zmene účastníkov. Pretože s poverením súdu znejúcim na pôvodných účastníkov a s uznesením súdu znejúcim na nových účastníkov môže exekútor najlepšie preukázať svoje oprávnenie pokračovať vo výkonu exekúcie. Nie je podstatné, či došlo k legislatívnej chybe pri schvaľovaní zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým došlo k novele EP s účinnosťou od 01.09.2005. Podstatné je, že ods. 3 upravuje povinnosť súdu rozhodnúť o zmene účastníkov a „vykonávacie“ ustanovenie ods. 4 (čo k čomu má exekútor priložiť v následnej exekúcii) nemôže túto povinnosť „zrušiť“. Takémuto výkladu zodpovedá aj znenie ods. 5. Ten upravuje postup exekútora v prípade, že súd nepripustí zmenu účastníkov (nepreukáže sa prechod alebo prevod). V takom prípade exekútor pokračuje v exekúcii s pôvodnými účastníkmi.
Pokiaľ ide o konania, ktoré začali pred 31.08.2005, ale k zmene (prevod, prechod) došlo po 01.09.2005, platí na tieto prípady prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP.
Podľa § 238 ods. 1 EP konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 EP ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Výkladový problém pri tomto ustanovení spočíva v tom, že prechodné ustanovenie aj v starých veciach odkazuje len na § 37 ods. 4 a 5, nie však aj na ods. 3. Z toho časť právnickej verejnosti odvodzuje, že netreba postupovať v starých veciach podľa ods. 3, a teda netreba rozhodovať uznesením.
Podľa názoru súdu je však aj v konaniach začatých pred 01.09.2005 potrebné rozhodovať o zmene uznesením, ak k nej došlo po 01.09.2005. Súd už vyššie vyložil, že ods. 4 a 5 sú vo vzťahu k odseku 3 akýmisi vykonávacími ustanoveniami. Upravujú, aký je postup exekútora v prípade pozitívneho
uznesenia súdu v dobe po vydaní poverenia (ods. 4) a v prípade negatívneho uznesenia súdu (ods. 5). Ak prechodné ustanovenie odkazuje na použitie ods. 4 a 5, tak nevyhnutne sa tento odkaz dotýka aj ods. 3. Zjavné to je najmä v ods. 5, z ktorého vyplýva, že (aj v konaniach začatých pred 01.09.2005) ak súd zmenu nepripustí, tak exekútor pokračuje s pôvodnými účastníkmi. Z negatívneho vymedzenia potom vyplýva, že ak súd zmenu pripustí, tak pokračuje s novými účastníkmi. Lenže nemožno ods. 5 aplikovať bez toho, aby súd neaplikoval a nebral do úvahy súčasne aj ods. 3. Tam je totiž upravené podrobne to, čo v ods. 5 je pomenované slovami „ak súd zmenu účastníkov nepripustí“.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danom prípade dňom 09.12.2005 došlo k prevodu práv z oprávneného na spoločnosť spol. VERITEĽ, a.s. a následne zo spol. VERITEĽ, a.s. na spol. Slovenská konsolidačná, a.s., a to zmluvou zo dňa 30.12.2005.
Tieto skutočnosti boli súdnemu exekútorovi oznámené (listom oprávneného zo dňa 06.03.2006, ktorý je súčasťou exekučného spisu) alebo mu boli z jeho činnosti známe. Súdny exekútor však nikdy nepodal návrh na zmenu účastníkov v tomto konaní a o zmene účastníka na strane oprávneného súd ani nikdy nerozhodoval. Súd preto musí v tomto štádiu exekučného konania konať s pôvodným oprávneným spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd berúc do úvahy vyššie uvedené posúdenie účastníctva konštatuje, že právo oprávneného po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo z dôvodu, že ho previedol na inú osobu (na spol. VERITEĽ, a.s.). Ak teda nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, nemôže byť ani úspešným účastníkom v exekučnom konaní a v rámci neho ani exekúcie. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka došlo k zmene v osobe veriteľa v priebehu exekúcie bez toho, aby došlo k zmene účastníkov na strane oprávneného podľa § 37 ods. 3 EP (nebol doposiaľ podaný návrh na pripustenie zmeny účastníkov). Na základe toho exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP. Exekučný súd tiež poukazuje na to, že dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu prevodu pohľadávky na iného veriteľa predchádza dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu.
II.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 EP, súd súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že oprávnený nemôže niesť procesnú zodpovednosť za to, že exekútor nepredložil súdu návrh na zmenu účastníkov na strane oprávneného, pričom oprávnený si oznamovaciu povinnosť splnil (exekúciu súd zastavil z dôvodu, za ktorý nesie zodpovednosť exekútor, nie oprávnený). Nie je iný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 EP pre uloženie náhrady trov oprávnenému (zavinenie oprávneného, resp. nemajetnosť povinného). Navyše povinný už neexistuje, a preto niet inej možnosti, len exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.