Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-95-2014.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: AGROKOM - PLUS, spol. s r.o., so sídlom Pod Hrádkom č. 30, 080 05 Prešov, IČO: 36 450 642, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: ROTAX - ARCH spol. s r.o., so sídlom Fidlikova č. 3, 066 01 Humenné, IČO: 36 472 182, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/30/2014-59 zo dňa 21.8.2014, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 262,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.4.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 360,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.180,12 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 409 ods. 1, 422 ods. 1, 425 ods. 1, 428 ods. 1, 345 ods. 2, 436 ods. 1-4, 365, 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“). V odôvodnení okrem iného uviedol, že dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému objednaný tovar a žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy splnil, o čom svedčia tak žalobcom predložené doklady - dodací list a vystavená faktúra, ako aj vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý v podanom odpore prevzatie tovaru potvrdil. Žalovaný však svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy nesplnil, keď dohodnutú cenu vyfakturovanú faktúrou č. 65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012 splatnú dňa 02.7.2012 neuhradil v celom rozsahu. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 19.4.2013 časť kúpnej ceny vo výške 2.424,86 eur, čo sa podľa prvostupňového súdu dá posudzovať za uznanie zvyšku záväzku v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy, ani že by ako kupujúci podal správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, a že by si uplatnil nároky z vád tovaru. Bolo preukázané, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom a žalovaný žalobcovi za dodaný tovar nezaplatil, preto je podľa prvostupňového súdu žaloba žalobcu
na zaplatenie kúpnej ceny dôvodná, a preto jej vyhovel. Zároveň keďže medzi žalobcom a žalovaným nebol dohodnutý zmluvný úrok z omeškania, priznal prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi uplatnený úrok z omeškania. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Žalovaný uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu nepopieral, že dňa 11.6.2012 prevzal tovar špecifikovaný v dodacom liste č. 104433 (kosačka KOSY KOHN) tak, ako to uvádzal žalobca v žalobe, avšak faktúru neuhradil z dôvodu reklamácie predmetného tovaru. Keďže išlo o nákladnú položku, ktorá bola krátko po uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy nefunkčná, žalovaný vychádzal z ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedka Q. I., svojho dlhoročného zamestnanca, avšak prvostupňový súd tento návrh zamietol, nakoľko by výpoveď zamestnanca považoval za jednostrannú a tendenčnú. Žalovaný trval na tom, že faktúru nezaplatil len z dôvodu vady na tovare vyskytujúcej sa krátko po zakúpení. Záverom namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku prvostupňového súdu, ktorý sa podľa jeho názoru nevysporiadal s úrokom z omeškania, keďže z odôvodnenia vyplýva, že faktúra bola splatná dňa 20.4.2013 a teda lehota, od kedy sa žalovaný dostal do omeškania začala plynúť od 21.4.2013, pričom výška úrokov z omeškania bola stanovená podľa ECB od 1.2.2013 na 9,75 % a nie na 8,75 %.Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu považuje za presvedčivé. Žalovaný už v podanom odpore mal označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa procesnú aktivitu žalovaného ohľadne dôkazného bremena nahrádzať. Postup žalovaného sa javí ako účelový so snahou o predĺženie konania. Na základe uvedeného považuje odvolanie žalovaného za neopodstatnené. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 262,62 eur.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods.1,3 O. s. p.. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
Podľa ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 <https://slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20150701.html>, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Tak ako ostatné právne poriadky, aj Obchodný zákonník vyžaduje, aby kupujúci riadne a včas oznámil zistené vady predávajúcemu. V odseku 1 ustanovuje lehoty na oznámenie - reklamáciu vád. Kupujúci je povinný vady oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil alebo ich mal zistiť.
V konaní sa žalovaný bránil tým, že tovar dodaný žalobcom mal vady, preto ho u žalobcu reklamoval. Ohľadom preukázania týchto skutočností, o podaní správy o vadách tovaru ako to vyžaduje ustanovenie § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, však žalovaný ani v konaní pred súdom, ani dodatočne v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom vady tovaru, ktoré mal údajne reklamovať, vo svojich podaniach ani nešpecifikuje.
Žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností ohľadom vád dodaného tovaru, resp. reklamácie podaním správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu, žiadne dôkazy súdu nepredložil. Len samotné poukazovanie na reklamáciu bez dôkazov o tom, že riadne podal správu predávajúcemu v zmysle ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, nemôže mať žiaden vplyv na právo žalobcu uplatniť nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že záväzok v čase uznania neexistoval, stíha žalovaného, ktorý okrem iného ani neuviedol, aká vada sa mala nachádzať na tovare a kedy vadu oznámil žalovanému. Žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol a žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o podaní riadnej správy predávajúcemu o vadách tovaru (podľa faktúry č. 65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012 a dodacieho listu zo dňa 18.6.2012 dodaným tovarom boli 2 kusy lišty, 5 kusov disk, 25 kusov FC nôž (č. 24 55903210/1), 25 kusov FC nôž (č. 24 55903310), 20 kusov skrutka, 20 kusov matica a 5 litrov JD SPIRAX A) súdu nenavrhol, ani nepredložil.
Žalovaný neuviedol a nekonkretizoval ani to, ktorý z nárokov zo zodpovednosti za vady uplatnil a najmä či (pri aktuálnej obrane voči predmetnej žalobe) uplatnil taký nárok (§ 436 a nasl. Obch. zák.), ktorý by ho zbavoval povinnosti zaplatiť zostatok kúpnej ceny. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v zdôraznení účinkov čiastočného zaplatenia kúpnej ceny v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., ktoré podané odvolanie vo svojich dôvodoch ani nespochybňuje.
Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, a to zamestnanca žalovaného. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenie na jednej strane zdôrazňuje procesnú iniciatívu účastníkov konania pri zhromažďovaní dôkazov, ale na druhej strane dáva oprávnenie súdu posúdiť dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktoré z týchto dôkazov nevykoná. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, ak uzavrel, že pre vyhovenie žalobe boli postačujúce realizované dôkazy. Navrhnuté doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca žalovaného by nenahradilo tvrdenie samotného žalovaného o tom, kedy splnil notifikačnú povinnosť oznámenia zistených vád a akých, kedy a akým spôsobom a ktorý z nárokov zo zodpovednosti za vady uplatnil.
Naviac treba zdôrazniť fakt, že žalovaný poukazuje na to, že dňa 11.06.2012 prevzal tovar špecifikovaný v dodacom liste č. 104433, a to kosačku KOSY KOHN, avšak ako správne odkázal už aj prvostupňový súd, predmetom nezaplatenej časti faktúry č. 65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012 a dodacieho listu č. 104433 nebola kosačka, ale iný tovar (2 kusy lišty, 5 kusov disk, 25 kusov FC nôž (č. 24 55903210/1), 25 kusov FC nôž (č. 24 55903310), 20 kusov skrutka, 20 kusov matica a 5 litrov JD SPIRAX A).
Z týchto dôvodov tento odvolací dôvod na nerealizáciu navrhovaného dôkazu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodný a stotožňuje sa so súdom prvého stupňa v tom, že tento dôkaz nebol potrebný pre rozhodnutie o podanej žalobe.
Žalovaný vo svojom odvolaní namieta aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 6.000,- eur od 20.4.2013 do zaplatenia.
Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správnym aj v tejto časti. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 3.7.2012, t.j. v dni nasledujúcom po dátume splatnosti faktúry č. 65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012. Žalobca však požadoval úrok z omeškania až odo dňa 20.4.2013 a vo výške 8,75 % ročne a nie vo výške úrokov z omeškania vychádzajúc z úrokovej sadzby podľa ECB od 1.2.2013 vo výške 9,75 % ročne. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke. Z viazanosti súdu žalobným petitom je zrejmé, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než sa domáhajú. Keďže súd nemohol prekročiť návrh ohľadne uplatnených úrokov, správne boli priznané úroky z omeškania len do uplatnenej výšky žalobcom, a to 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.4.2013.
Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho správne závery, preto stotožniac sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane žalobcu v štádiu odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu žalobcu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 31.10.2014), pričom za uvedený úkon mu patrí odmena vo výške 210,81 eur v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). K tejto odmene je potrebné pripočítať aj režijný paušál za úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky a aj daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrad podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 43,77 eur. Spolu potom odmena a náhrady predstavujú sumu 262,62 eur. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalovanému ako neúspešnému účastníkovi, aby túto náhradu trov zaplatil právnemu zástupcovi žalobcu.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.