Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-91-2020.pdf
PDF · 139.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V. 4, XXX XX K., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-48/2020-P zo dňa 06.08.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-518/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 28.04.2020), takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Správne konanie
1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) začal ako prvostupňový orgán verejnej správy dňa 18.12.2019 správne konanie na základe spisového materiálu Diaľničného oddelenia PZ Žiar nad Hronom, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici pod č.p.: KRPZ-BB-KDI7-125/2019-P a spisového materiálu Diaľničného oddelenia PZ Selenec, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre pod č.p.: KRPZ-NR-KDI6-P-54/2019.
2. Dňa 28.04.2020 vydal prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP- P-518/BAIV-ODI1-2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h1/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), pretože dňa 01.11.2019 v čase o 15.18 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky A. Y. ev.č.: K. po rýchlostnej ceste R1 mimo obce, v smere od Nitry na Banskú Bystricu, pričom v km 67,00 mu bola za pomoci cestného laserového rýchlomeru typu Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam, výr. č.: TC006503, nameraná rýchlosť 156 km/h, pričom prekročil stanovenú rýchlosť jazdy na rýchlostnej ceste mimo obce 130 km/h. Z uvedeného dôvodu bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ.
3. Následne dňa 01.11.2019 v čase o 16.12 hod. žalobca viedol motorové vozidlo továrenskej značky A. Y. ev.č.: K.-XXXQ.C. po rýchlostnej ceste R1 mimo obce, v smere od Zvolena na Banskú Bystricu, pričom v km 154,90 mu bola za pomoci cestného laserového rýchlomeru typu Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam, výr. č.: TC006565, nameraná rýchlosť 156 km/h, pričom prekročil stanovenú rýchlosť jazdy na rýchlostnej ceste mimo obce 130 km/h. Bol preto zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ a bola mu uložená pokuta vo výške 80,- eur.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 09.06.2020 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že obrazové záznamy z cestných rýchlomerov, o ktoré sa opiera prvostupňové rozhodnutie, nespĺňajú zákonné normy stanovené v prílohe č. 34 k vyhláške č. 161/2019 Z. z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej aj „vyhláška“). Prvostupňový orgán verejnej správy, napriek tomu, že ho na to opakovane upozorňoval, nezohľadnil chybu merania rýchlomera a tiež nezohľadnil kosínusový efekt. Meranie neprebehlo podľa požiadaviek výrobcu na podmienky a spôsob inštalácie a používania rýchlomera, preto je neplatné. Žalobca tvrdil, že vymenované nedostatky dôkazov sú overiteľné a jednoznačne preukazujú ich neprípustnosť či už z formálneho hľadiska (chýbajúce alebo nesprávne údaje), alebo preto, že tieto chyby môžu znamenať nesprávne použitie, resp. nastavenie rýchlomerov. Označil ich za nezákonné, keďže ani v jednom prípade nespĺňajú náležitosti záznamu o priestupku v zmysle prílohy k vyhláške. Správny orgán aj napriek upozorneniu zo strany žalobcu vytýkané nedostatky hlbšie neskúmal a odmietol aj návrh na znalecké dokazovanie poskytnutých dôkazov. Žalobca preto nepovažoval stav veci za spoľahlivo zistený, rozhodnutie pokladal za nezákonné, založené na subjektívnom názore správneho orgánu.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-BA-KDI21-48/2020-P zo dňa 06.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu ohľadom správnosti vykonaného merania, jeho opodstatnenia a oprávnenosti vykonaného merania, sú jeho subjektívne tvrdenia s cieľom zbaviť sa zodpovednosti zo spáchania označených skutkov. Za dôležitú považoval skutočnosť, že meranie bolo vykonané certifikovaným meradlom, dodaným spoločnosťou ZTS Elektronika SKS s.r.o., o čom svedčí jej vyjadrenie aj spolu s dodacími listami, z ktorých vyplýva, že spolu s prístrojmi na meranie rýchlosti bola každému z útvarov PZ dodaná aj predpísaná sprievodná dokumentácia. Meranie bolo vykonané oprávnenou osobou - policajtom v službe, ktorý vykonával služobnú činnosť na základe inštruktáže podľa inštruktážnych záznamov, ktoré sú spolu s vyjadreniami dotknutých policajtov v spise, potvrdené podpisom ich nadriadeného. Z uvedených dôkazov je tiež zrejmé, kde konkrétne merali príslušníci PZ rýchlosti vozidiel idúcich po ceste R1, dôvody, spôsob a miesto zastavenia vozidla žalobcu.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že záznam o priestupku Diaľničného oddelenia PZ Selenec, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, ktorý neobsahoval informáciu o mieste merania, bol na základe žiadosti správneho orgánu doplnený o súradnice GPS, ďalej o podrobný opis miesta merania rýchlosti vozidiel, tiež o podrobný opis spôsobu a miesta zastavenia vozidla žalobcu a priebeh kontroly. Žalovaný v ďalšej časti napadnutého rozhodnutia zdôvodnil, prečo sú údaje žalobcu vo výpise z jeho evidenčnej karty vodiča zákonné. Keďže žalobcovi bola v oboch prípadoch nameraná rýchlosť jazdy 156 km/h, najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy mimo obce 130 km/h prekročil o 26 km/h (rýchlosť rozhodujúca pre uloženie sankcie, a to bez ohľadu na štandardnú neistotu merania ± 3% hodnoty nameranej rýchlosti), pričom dané rýchlomery v čase merania rýchlosti jazdy vozidiel zodpovedali schválenému typu a spĺňali metrologické požiadavky, žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy o spáchaní priestupkov žalobcom plne stotožnil. Zároveň vyjadril presvedčenie, že prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti zaznamenané certifikovaným meračom rýchlosti policajného zboru, zaznamenané na pamäťové médium prístroja a následne prenesené na CD nosič so záznamom prekročenia rýchlosti so všetkými vyššie uvedenými náležitosťami, nemožno spochybniť. Tiež uloženie sankcie pokuty v hornej polovici možnej výmery sankcie považoval za primerané, keďže žalobca sa obdobného skutku (prekročenie povolenej rýchlosti) dopustil dňa 28.03.2019 a bola mu za to uložená bloková pokuta vo výške 40 eur.
II.
Žaloba
7. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 30.09.2020 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Rozhodnutiu žalovaného vytkol, že sa opiera o obrazové záznamy z cestných rýchlomerov, ktoré nespĺňajú zákonné normy stanovené v prílohe č. 34 k vyhláške. Zdôraznil, že záznam o priestupku sa vyhotovuje vo forme obrazového dokumentu a obsahuje predpísané náležitosti. Súčasťou rýchlomera je predpísaná sprievodná dokumentácia, ktorá obsahuje informácie špecifikované v prílohe vyhlášky.
8. Konkrétne namietal, že:
· Záznam č. 1 nezobrazuje informáciu, ktorá je podľa technickej dokumentácie výrobcu rýchlomeru potrebná na priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu (t.j. chýba zámerný kríž). Zobrazuje miesto merania 48°40'05.98"N 19°7'57.71"E, z ktorého meranie prebehnúť nemohlo, pokiaľ hliadka nešla v protismere a nemerala cez stredové zvodidlá.
· Záznam č. 2 nezobrazuje jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla (fotomontáž v pravom hornom rohu zobrazujúca EČV nie je platným výstupom rýchlomera podľa prílohy). Zobrazuje miesto merania 48°40'05.98"N 19°7'57.71"E, z ktorého meranie prebehnúť nemohlo a ani neprebehlo.
· Záznam č. 5 nezobrazuje jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla a tiež miesto merania.
· Záznam č. 6 nezobrazuje nič z predpísaných údajov.
· Záznam č. 7 nezobrazuje jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla. Zobrazuje miesto merania 48°20'13.18"N 18°19'41.61"E, z ktorého meranie prebehnúť nemohlo, pokiaľ hliadka nemerala v poli za protihlukovou bariérou.
· Záznam č. 8 nezobrazuje jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla. Nezobrazuje informáciu, ktorá je podľa technickej dokumentácie výrobcu rýchlomera potrebná na priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu (t.j. chýba zámerný kríž). Zobrazuje miesto merania 48°20'13.18"N 18°19'41.61"E, z ktorého meranie prebehnúť nemohlo a ani neprebehlo.
· Záznam č. 9 nezobrazuje jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla. Zobrazuje miesto merania 48°20'13.18”N 18°19'41.61"E, z ktorého meranie prebehnúť nemohlo a ani neprebehlo.
· Záznam č. 10 nezobrazuje jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla. Zobrazuje miesto merania 48°20'13.18"N 18°19'41.61"E, z ktorého meranie prebehnúť nemohlo a ani neprebehlo.
9. Podľa názoru žalobcu žalovaný, hoci bol na to opakovane upozornený, nezohľadnil chybu merania rýchlomera, ktorá je pri rýchlosti udávanej rýchlomerom pri oboch meraniach t.j. 156 km/h) +/- 4,68 km/h a teda pre konanie o priestupku je relevantná rýchlosť 151,32 km/h a tiež nezohľadnil kosínusový efekt, ktorý má vplyv na záznamy č. 1 a 2. Žalobca tvrdil, že uvedené záznamy boli vyhotovené v okamihu, kedy vzdialenosť rýchlomera od vozidla bola 492 m, pričom vozidlo sa nachádzalo v zákrute a smer vozidla nebol rovnobežný so smerom merania. Výsledok merania je teda obdobný ako keby meranie prebiehalo vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od cesty, čo je podľa tabuľky na str. 30 užívateľskej príručky rýchlomera neakceptovateľná vzdialenosť od cesty. Meranie teda neprebehlo podľa požiadaviek výrobcu na podmienky a spôsob inštalácie a používania rýchlomera a preto je neplatné.
10. Označené nedostatky dôkazov sú overiteľné a jednoznačne preukazujú ich neprípustnosť či už po formálnej stránke (chýbajúce alebo nesprávne údaje), alebo preto, že môžu znamenať nesprávne použitie, resp. nastavenie rýchlomerov. Označil ich za nezákonné, keďže ani v jednom prípade nespĺňajú v zmysle prílohy k vyhláške náležitosti záznamu o priestupku. Žalovaný aj napriek jeho upozorneniu vytýkané nedostatky podrobnejšie neskúmal a zamietol aj návrh na znalecké dokazovanie poskytnutých dôkazov. Žalobca preto nepovažoval stav veci za spoľahlivo zistený a napadnuté rozhodnutie bolo podľa jeho názoru založené na subjektívnom názore správneho orgánu. Zároveň namietal, že žalovaný jednostranne označil jeho námietky za subjektívne a snahu zbaviť sa zodpovednosti zo spáchania priestupkov. Žalovaný podľa jeho názoru postupoval svojvoľne, ignoroval právne normy a vydal nezákonné rozhodnutie. Nariadenie pojednávania žalobca nežiadal.
III.
Vyjadrenia
11. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2021 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obe rozhodnutia boli dôvodné, zákonné, zrozumiteľné a súladné s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi, pričom sa dostatočne vysporiadal so
zisteným skutkovým stavom, ktorý posúdil presne a správne, primerane aplikoval ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) a správne kvalifikoval skutkové podstaty priestupku. Všetky dôkazy jasne preukazujú skutočnosti a priebeh skutku.
12. Z predloženého spisového materiálu prvostupňového orgánu verejnej správy je zrejmé, že žalobca spáchal priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h1/ zákona o priestupkoch, prvostupňový orgán v konaní neporušil jeho procesné práva, ktoré mu vyplývajú zo Správneho poriadku, a preto sa opakovane nestotožnil ani s jeho poukazmi na jednotlivé technické parametre merania. Námietky žalobcu považoval za irelevantné, a to predovšetkým z dôvodu, že rýchlosť bola v každom prípade nameraná meradlom určeným na meranie rýchlosti, každé meradlo má platný certifikát o overení a meradlo v oboch prípadoch obsluhovali členovia hliadky PZ, ktorí úspešne absolvovali školenie a skúšky pre prácu s cestným meračom rýchlosti, a sú držiteľmi certifikátu. Meranie bolo vykonané oprávnenou osobou - policajtom v službe, ktorý vykonával služobnú činnosť podľa inštruktáže. Na základe dožiadania boli správnemu orgánu doručené aj vyjadrenia dotknutých policajtov spolu s inštruktážnymi záznamami, potvrdené podpisom ich nadriadeného. Na základe žiadosti správneho orgánu sa k dodaniu obidvoch meračov rýchlosti vyjadrila aj spoločnosť ZTS Elektronika SKS s.r.o., ktorá spolu s certifikovanými prístrojmi na meranie rýchlosti a dodacími listami dodala policajným útvarom aj predpísanú sprievodnú dokumentáciu.
13. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že záznam o priestupku Diaľničného oddelenia PZ Selenec, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, bol na základe žiadosti správneho orgánu doplnený o súradnice GPS, o podrobný opis miesta merania rýchlosti vozidiel, o podrobný opis spôsobu a miesta zastavenia vozidla žalobcu a priebeh kontroly a konštatoval že aj v prípade, ak by sa miesto merania na zázname o priestupku nenachádzalo, bol by to nedostatok, no nie tak zásadný, aby tým nebolo preukázané, že žalobca spáchal uvedené priestupky.
14. Vzhľadom k uvedenému označil žalovaný všetky námietky žalobcu, týkajúce sa správnosti vykonaného merania, jeho opodstatnenia a oprávnenosti vykonaného merania za jeho subjektívne tvrdenia, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti zo spáchania skutkov. Spáchanie priestupku bolo žalobcovi preukázané riadnym procesným postupom v súlade so zákonom. Zákonnosť rozhodnutia v danej veci prešetrovala aj krajská prokuratúra, pričom podnet bol odložený ako nedôvodný a nebolo prijaté žiadne prokurátorské opatrenie.
15. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nariadenie pojednávania nežiadal. IV. 16. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol.
17. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, obsahujúcim okrem iných písomností aj: správy o výsledku objasňovania priestupku č.p.: KRPZ-BB-KDI7-125/2019-P, č.p.: KRPZ-NR-KDI6- P-54/2019, obe zo dňa 01.11.2019, úradný záznam príslušníkov KR PZ v Nitre, diaľničného oddelenia Nitra - Selenec č.p.: KRPZ-NR-KDI6-P-54/2019 zo dňa 01.11.2019, fotodokumentáciu z cestných laserových rýchlomerov, certifikát o overení č. 0186/312.04/19, CD nosič - videozáznam, evidenčnú kartu vodiča, evidenčnú kartu vozidla K predvolanie, upovedomenie o začatí konania OR PZ BAIV zo dňa 10.12.2019, zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 08.01.2020, žiadosť o vyjadrenie zo dňa 06.02.2020 adresovanú KR PZ v Nitre a KR PZ v Banskej Bystrici, doplnenie požadovaných podkladov - zaslanie KR PZ v Nitre zo dňa 05.03.2020, úradný záznam príslušníkov KR PZ v Nitre, diaľničného oddelenia Nitra - Selenec č.p.: KRPZ-NR-KDI6-P-54/2019 zo dňa 05.03.2020, certifikát pre prácu s cestným meračom rýchlosti - O. Z. zo dňa 08.07.2019, certifikát pre prácu s cestným meračom rýchlosti - práp. M. P. zo dňa 24.05.2019, užívateľský návod Tru Cam II LTI 20 - 20, žiadosť o vyjadrenie
- odpoveď KR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 11.03.2020, CD nosič - videozáznam, certifikát o overení č. 0248/312.04/19, dodací list zo dňa 12.03.2019, certifikáty pre prácu s cestným meračom rýchlosti - práp. M. W. zo dňa 24.05.2019, práp. M. P. zo dňa 24.05.2019, úradné záznamy príslušníkov KR PZ v Banskej Bystrici, diaľničného oddelenia Žiar nad Hronom č.p.: KRPZ-BB-KDI7-31-001/2020 zo dňa 01.03.2020 a
03.03.2020, žiadosť o vyjadrenie zo dňa 24.03.2020 adresovanú ZTS Elektronika SKS s.r.o., predvolanie zo dňa 24.03.2020, dožiadanie - zaslanie KR PZ v Nitre zo dňa 20.01.2020, inštruktážne záznamy, vyjadrenie ZTS Elektronika SKS s.r.o. zo dňa 08.04.2020, zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 28.04.2020, rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP-P-518/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 28.04.2020, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ bod 1. zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 80,- eur, odvolanie žalobcu zo dňa 09.06.2020 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, rozhodnutie o odvolaní Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát č.p.: KRPZ-BA-KDI21-48/2020-P zo dňa 06.08.2020, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie o priestupku, krajský súd uzavrel, že z neho vyplýva obsah a závery administratívneho konania, v ktorom orgány verejnej správy oboch stupňov u žalobcu konštatovali porušenie právnej povinnosti, uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
20. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
21. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
24. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 26. Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ bod 1. zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci najviac o 20 km h-1 alebo mimo obce najviac o 30 km h-1.
27. Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 písm. h/ prvého bodu možno uložiť pokutu do 100 eur.
28. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
31. Podľa § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km h-1. Na diaľnici vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km h-1.
32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
34. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
37. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné
pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona o priestupkoch zavinenie z nedbanlivosti.
38. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu.
39. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. V. 40. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-48/2020-P zo dňa 06.08.2020 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. ORP-P-518/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 28.04.2020, a to v intenciách námietok vznesených žalobcom, v ktorých uviedol dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca namietal najmä formálne nedostatky obrazových záznamov z cestných meračov rýchlosti, technické parametre merania a správnosť i oprávnenosť merania rýchlosti jeho vozidla. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal najmä z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní zo dňa 09.06.2020 a či preskúmavaným rozhodnutím správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu.
41. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spisového materiálu a priloženej fotodokumentácie z oboch miest spáchania priestupku. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 01.11.2019, č.p.: KRPZ-NR-KDI6-P-54/2019 bolo zistené, že žalobca dňa 01.11.2019 o 15.18 hod. viedol motorové vozidlo A. Y. EČV: K.XXXAK po rýchlostnej ceste R1 mimo obce, v smere od Nitry na Banskú Bystricu, pričom v km 67,00 mu bola nameraná rýchlosť 156 km/h, čím prekročil stanovenú rýchlosť jazdy na rýchlostnej ceste mimo obce 130 km/h. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 01.11.2019, č.p.: KRPZ-BB-KDI7-125/2019-P súd zistil, že žalobca dňa 01.11.2019 v čase o 16.13 hod. viedol totožné motorové vozidlo po rýchlostnej ceste R1 mimo obce v smere od Zvolena na Banskú Bystricu, pričom v km 154,90 mu bola nameraná rýchlosť 156 km/h, čím prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť 130 km/h. Z uvedeného konania možno vyvodiť, že žalobca sa v jeden deň v priebehu jednej hodiny dvakrát dopustil obdobného skutku, a to prekročenia predpísanej rýchlosti na rýchlostnej ceste mimo obce, čím porušil ust. § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ bod 1. zákona o priestupkoch. Do predmetných správ sa žalobca odmietol vyjadriť a podpísať ich. Nesúhlasil so zaplatením blokovej pokuty na mieste a žiadal, aby prebehlo priestupkové konanie.
42. Z fotodokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise vyplýva, že meračmi rýchlosti bolo hľadáčikom zamerané práve vozidlo žalobcu, pričom z fotodokumentácie je zrejmý presný čas, kedy bolo vykonané meranie, dátum merania, nameraná rýchlosť, predpísaná rýchlosť, vzdialenosť vozidla od merača, súradnice GPS a číslo meracieho prístroja. Z tejto fotodokumentácie nie je zrejmé chybové
hlásenie. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že záznamy o priestupku vyhotovené vo forme obrazových dokumentov, spĺňajú predpísané náležitosti.
43. Merač rýchlosti jazdy je technický prostriedok, ktorý používa Policajný zbor pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Na používanie meračov má Policajný zbor oprávnenie a používa ich v súlade s právnymi normami. Všetky merače rýchlosti používané políciou, sú meradlá schváleného typu a podliehajú pravidelnému overovaniu v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44. V danom prípade bola rýchlosť nameraná pomocou laserového merača. Rozdiel medzi meraním radarom a laserom je v tom, že pri laseri je rýchlosť zameraného cieľa vypočítavaná na základe zmeny vzdialenosti a nie na základe Dopplerovho javu (čo je zmena vlnovej dĺžky elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa), je možné merať na väčšiu vzdialenosť a taktiež umožňuje eliminovať pohyby a odrazy. Laserový merač meria to vozidlo, na ktoré je namierený hľadáčik, ako to vyplýva z fotodokumentácie obsiahnutej v spisovom materiáli. Pokiaľ by došlo k chybe pri meraní, vykázal by to merač na displeji, aj v hľadáčiku, ako chybu merania a to s použitím chybových kódov, ktoré by boli aj vo fotodokumentácii zaznamenané. Interné algoritmy merača vylúčia merania, ktoré by mohli byť nepresné. Podľa technickej požiadavky, jednoznačnosť identifikácie motorového vozidla nemôže byť rýchlosť vozidla určená inému vozidlu ani vtedy, ak sa vozidlá navzájom míňajú, predchádzajú alebo ide o jazdu v súbežných jazdných pruhoch. Cestný laserový rýchlomer je vybavený optickým záznamovým zariadením, ktorý v tom istom čase opticky zaznamená prekročenie rýchlosti vozidla. Je pritom vylúčené, aby cestný laserový rýchlomer zaznamenal rýchlosť vozidla a následne v inom čase vyhodnotil situáciu optickým záznamom.
45. Meranie rýchlosti v oboch prípadoch vykonávali príslušníci PZ, ktorí sú držiteľmi certifikátu pre prácu s cestným meračom rýchlosti. Cestné laserové merače, ktoré použili dňa 01.11.2019, mali platné certifikáty o overení (podľa certifikátu o overení č. 0186/312.04/19 platnosť overenia cestného laserového rýchlomeru typu Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam, výr. č.: TC006503 je od 20.02.2019 do 20.02.2020, podľa certifikátu o overení č. 0248/312.04/19 platnosť overenia cestného laserového rýchlomeru typu Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam, výr. č.: TC006565 je od 26.02.2019 do 26.02.2020) a pri meraní rýchlosti nevykázali žiadnu závadu. Rýchlosť nameranú uvedenými meračmi je preto potrebné považovať za hodnovernú a spoľahlivo zistenú.
46. Prvostupňový orgán verejnej správy si prostredníctvom dožiadania zabezpečil aj vyjadrenie spoločnosti ZTS Elektronika SKS s.r.o., ktorá je dodávateľom rýchlomerov pre Policajný zbor, ďalej vyjadrenia jednotlivých policajtov, ktorí v predmetnom prípade merali rýchlosť a inštruktážne záznamy. Od Diaľničného oddelenia PZ Selenec KDI KR PZ v Nitre si prvostupňový správny orgán vyžiadal i doplnenie chýbajúcej informácie o mieste merania rýchlosti. Správny orgán tiež preveril spôsob velenia obidvoch hliadok do služby.
47. Z evidenčnej karty vodiča zo dňa 01.11.2019 vyplýva, že žalobca bol v období rokov 2015 až 2019 trikrát postihnutý za priestupky podľa ust. § 16 ods. 2, resp. ods. 4 zákona o cestnej premávke pre rýchlosť jazdy, za čo mu bola opakovane uložená pokuta. Z uvedeného je teda zrejmé, že sa opakovane dopustil dopravných priestupkov toho istého charakteru.
48. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom dôvody odvolania korešpondujú s dôvodmi uvedenými na ústnom pojednávaní o priestupku a tiež s dôvodmi podanej správnej žaloby. Argumenty, ktoré uviedol v odvolaní, vyhodnotil žalovaný ako irelevantné a v plnej miere sa stotožnil s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Zároveň v priebehu konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia v časti alebo v celku.
49. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Z administratívnych spisov predložených konajúcemu správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným spôsobom zistili skutočný stav veci s uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a
akým spôsobom boli vyhodnotené. Ide o dôkazy, ktoré preukazovali, že žalobca sa priestupku dopustil, a preto je v rozpore so zásadou logiky, aby boli hodnotené inak, ako bola skutočnosť, ktorú preukazovali.
50. Z napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ bod. 1 zákona o priestupkoch tým, že ako účastník cestnej premávky svojím konaním porušil ust. § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania priestupku, keď v oboch prípadoch viedol po rýchlostnej ceste mimo obce motorové vozidlo rýchlosťou vyššou, ako je povolená rýchlosť 130 km/h.
51. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný nevykonal ním navrhnuté znalecké dokazovanie. Pokiaľ vykonané dokazovanie podľa žalovaného preukázalo zodpovednosť žalobcu zo spáchania priestupku, nebol dôvod na vykonávanie ďalších dôkazov, najmä keď skutkové zistenia neboli spochybnené žiadnym dôkazom. Je výlučne na orgáne verejnej správy, či dôkaz vykoná, alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Uvedený postup je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá nastoľuje požiadavku vo vzťahu k orgánu verejnej správy vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba relevantnými argumentmi účastníka konania.
52. Hliadka PZ by žalobcu bezdôvodne neobvinila zo spáchania priestupku, pokiaľ by nebola jednoznačne presvedčená, že svojím konaním porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke. Policajti zistili priestupok pri plnení svojich služobných povinností a pri jeho dokumentovaní postupovali v súlade so zásadou oficiality. Povinnosťou žalobcu ako vodiča, bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom o cestnej premávke a niesť za porušenie povinností stanovených v zákone zodpovednosť. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že dopravné nehody spôsobené neprimeranou rýchlosťou (t.j. vyššou ako povolenou) sú najčastejšou príčinou usmrtenia účastníkov cestnej premávky.
53. Správny súd vo vzťahu k námietkam žalobcu konštatuje, že jednotlivé znaky skutkovej podstaty, t. j. subjekt (žalobca je deliktuálne spôsobilá osoba, na ktorú sa nevzťahujú žiadne exempcie alebo výnimky), subjektívna stránka (nedbanlivosť vo vedomej forme), objekt (ochrana plynulosti a bezpečnosti prevádzky po pozemných komunikáciách s dôrazom na prevenciu ochrany životov, zdravia a majetku osôb) ako aj objektívna stránka (prekročenie predpísanej rýchlosti o 26 km/hod.) boli uvedeným konaním žalobcu v celosti naplnené. V zistení skutočného stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 127 až § 129 SSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Z uvedeného dôvodu nebolo možné námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe akceptovať.
54. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
55. Krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia bolo súdu dostatočne zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, zo spáchania akého priestupku bol žalobca uznaný vinným a na základe akej správnej úvahy správny orgán určil druh uloženej sankcie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 46 ods. 3 Správneho poriadku. Obranu žalobcu vyhodnotil správny súd za účelovú, priečiacu sa skutkovým zisteniam z priestupkového konania, vedenú snahou vyhnúť sa postihu za dopravný priestupok. Správny súd sa preto stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí, skutkový stav považuje pre záver, že k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu došlo tak, ako ho opísal prvostupňový a potvrdil odvolací orgán verejnej správy, za dostatočne zistený. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe neuvedené, ktorých následkom by bola nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
56. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, a pretože žiadna z námietok vznesených žalobcom voči napadnutému, či prvostupňovému rozhodnutiu nebola dôvodná, správny súd žalobu podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP zamietol.
57. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
58. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145 ods. 2, § 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).