Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/154/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX H. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 162,88 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,42 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 9,05 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,46 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 117,46 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 23,40 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 117,46 eur od 11.12.2014 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. ust. Hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO ITS111, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. 4110109144 uzavretej medzi navrhovateľom ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 24.10.2011, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky revolvingového úveru je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.12.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.12.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 162,88 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 32,45 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 162,88 eur od 11.12.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur.

Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom (spotrebiteľom) dňa 24.10.2011 Úverovú zmluvu č. 4110109144 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 350,10 eur odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 8 pravidelných mesačných splátkach po 54,94 eur splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítavania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 14.08.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenrované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si v návrhu uplatňuje vo výške 8,75 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 01.09.2012 + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 32,45 eur z čiastky 162,88 eur od 01.09.2012 do 10.12.2014. Napokon navrhovateľ uviedol, že ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, eviduje voči odporcovi dlh vo výške 162,88 eur, z čoho: 100,41 eur - istina, 10,49 eur - úrok, 5,- eur - upomienka I., 10,98 eur - poistenie Bill protection a 36,- eur - upomienka II.

Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 29 ods. 6 veta druhá O.s.p., súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur (ďalej len "drobné spory").

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 24.04.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 17.04.2015.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Dňa 24.10.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako klient úverovú zmluvu č. 4110109144 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 19 spisu), ktorou sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi účelový úver vo výške 350,10 eur na nákup tovaru vyplatením tejto sumy na bankový účet predajcu a odporca sa zaviazal splatiť úver v 8 pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,94 eur, a to s dátumom prvej splátky 24.11.2011, s úhradami nasledujúcich splátok vždy do 26. dňa v kalendárnom mesiaci, s lehotou splatnosti 26.06.2012. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 42,48 %, RPMN 52,9 %, priemernej hodnote RPMN 42,36 %, celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 60,14 eur a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 410,24 eur. Odporca zároveň na predtlači zmluvy začiarkol možnosť súboru poistenia balíček Premium, čím mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, za úhradu poistného 3,66 eur (7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia), ktoré malo byť súčasťou splátky úveru vo výške 54,94 eur. Odporca svojim podpisom na zmluve prehlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. 19100626/2009 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako poistníkom a Českou poisťovňou ZDRAVÍ a. s. ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Ďalej odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými

podmienkami navrhovateľa s kódom ITS111 (ďalej len „ÚZP“ dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 20 spisu), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Podľa ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky revolvingového úveru je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 4 spisu) má navrhovateľ zapísaný v obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom.

Výzvou k úhrade dlhu - pokus o zmier zo dňa 14.08.2012 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 27 spisu) vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 162,88 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy s poukazom na to, že napriek opakovaným upozorneniam, že neplní úverové podmienky k úverovej zmluve č. 4110109144 eviduje ku dňu 14.08.2012 dlžnú pohľadávku vo výške 162,88 eur. Podľa hromadného poštového hárku zo dňa 17.08.2012 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 28 spisu) navrhovateľ podal výzvu na odoslanie poštovému doručovateľovi tohto dňa s uvedením adresy odporcu na doručovanie zhodnou s adresou odporcu uvedenou v záhlaví tohto rozsudku.

Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 29 spisu) odporcovi bol úver v sume 350,10 eur čerpaný dňa 24.10.2011. Odporcovi bolo predpísaných na úhradu 8 splátok vo výške 54,94 eur so splatnosťou prvej splátky 24.11.2011 a ďalších splátok do 26. dňa príslušného mesiaca pri splatnosti druhej splátky dňa 26.12.2011 a poslednej 8. splátky dňa 26.06.2012. Odporca vykonal nasledovné úhrady: dňa 23.11.2011 v sume 54,94 eur, dňa 19.12.2011 v sume 54,94 eur, dňa 24.01.2012 v sume 54,94 eur, dňa 26.03.2012 v sume 109,88 a dňa 18.04.2012 v sume 54,94 eur, t. j. celkovo uhradil sumu 329,64 eur. Napokon boli v listine vyčíslené: dlh na istine vo výške 100,41 eur, dlh na úroku vo výške 10,49 eur, dlh na poistení Bill protection vo výške 10,98 eur, dlh na upomienke I. vo výške 5,- eur, dlh na upomienke II. vo výške 36,- eur, t. j. spolu suma 162,88; úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 162,88 eur od 01.09.2012 do 10.12.2014 (t. j. 831 dní) v kapitalizovanej sume 32,45 eur. Celkový dlh bol tak vyčíslený v sume 195,33 eur.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou

čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 10 v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011 do 31.05.2014, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa ust. § 369 ods. 1 v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Zmluva o úvere podľa ust. § 497 je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) v znení účinnom do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 24.10.2011. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 a zo strany odporcu išlo o obdržanie spotrebiteľského úveru na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ.

Súd tak vychádzal z toho, že navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 splnil poskytnutím peňažnej sumy 350,10 eur odporcovi prevodom na účet predajcu (v súlade s ust. Hlavy 3 § 2 ÚZP) dňa 24.10.2011 s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o celkové

náklady spotrebiteľa vo výške 60,14 eur spolu s celkovou úhradou za poistenie 29,28 eur (8 x 3,66 eur), t. j., že odporca sa mal zaviazať zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 439,52 eur (vrátane úhrady za poistenie), a to v 8 mesačných splátkach vo výške 54,94 eur (8 x 54,94 eur = 439,52 eur).

Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 54,94 eur, ďalej výška úhrady za poistenie v sume 3,66 eur, ktoré boli súčasťou každej splátky a napokon aj celkové náklady spotrebiteľa v sume 60,14 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 54,94 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350,10 eur, je však v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo navrhovateľovi vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 350,10 eur a uhradiť poistné vo výške 24,96 eur (mesačne vo výške 3,12 eur ako 7,14 % zo sumy 43,7625 eur, t. j. 1/8 zo sumy 350,10 eur, ktorá suma 43,7625 eur by mala po deklarovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti zodpovedať výške mesačnej splátky úveru bez poistenia), t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi sumu 375,06 eur v 8 mesačných splátkach vo výške 46,8825 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 24.11.2011 a poslednej 8. splátky dňa 26.06.2012 a pri splatnosti 2. až 7. splátky 26. dňa príslušného mesiaca. Preto pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy úroku vo výške 10,49 eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,49 eur od 01.09.2012 do 10.12.2014 v kapitalizovanej sume 2,09 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,49 eur od 11.12.2014 do zaplatenia) súd pre neexistenciu právneho základu vzniku takéhoto nároku navrhovateľa návrh v tejto časti zamietol.

Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený predmetnou úverovou zmluvou sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) inkorporovaná novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Súd tak vedomí si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky podľa uvedeného ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP, na základe ktorej požadoval navrhovateľ od odporcu zaplatenie poplatkov za upomienky I. a II. v súhrnnej výške 53,- eur (v tomto prípade aj napriek tomu, že navrhovateľ si návrhom nárok na zaplatenie časti uvedeného nároku vo výške 12,- eur neuplatňoval, keďže na úhradu tejto svojej pohľadávky už započítal časť z úhrad odporcu, ako to vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad na č. l. 29; v prípade konštatovania neplatnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP by musela byť časť úhrady odporcu vo výške 12,- eur započítaná na splatenie iných nárokov navrhovateľa zo zmluvy, ktoré si však navrhovateľ návrhom uplatňoval).

V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania dotknutej zmluvnej podmienky uvedenej v dotknutom ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a

jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie oboch dotknutých zmluvných podmienok nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).

(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy platného cit. ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zásadne transponuje cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti (možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 30.07.2012)

Pokiaľ tak ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku kreujúcu vznik práva navrhovateľa na poplatok za upomienku I. vo výške 5,- eur, resp. za upomienku II. vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, za nárok na poplatok za službu poskytnutú navrhovateľom spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (odporcom) vymieneného plnenia. Je zrejmé, že odporca nežiadal navrhovateľa o zaslanie upomienky a rovnako je možné vyvodiť nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku navrhovateľa. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady navrhovateľa spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má za to, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedy navrhovateľ vyúčtoval titulom poplatkov za upomienky celkovo odporcovi na úhradu sumu 53,- eur (1 x za upomienku I. v celkovej výške 5,- eur a 4 x za upomienku II. v celkovej sume 48,- eur; vyplýva to z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad), že navrhovateľ ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za cenu 5,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností priamo z úverovej zmluvy - výška splátky, splatnosť prvej až poslednej splátky, spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 . V danom prípade dosiahla výška týchto poplatkov sumu (53,- eur) zodpovedajúcu

až 15,1 %-tám poskytnutej sumy 350,10 eur zo strany EHC odporcovi (53,- eur / 350,10 eur = 0,151; 0,151 x 100 % = 15,1 %). Keďže v danom prípade súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 18 § 1 ÚZP nebola individuálne dojednaná, súd dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 a z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že považoval zmluvný základ pre vznik navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 41,- eur za neplatný, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 41,- eur ako poplatku za upomienku I. a II. aj spolu s príslušnými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 8,17 eur (vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41,- eur od 01.09.2011 do 10.12.2014) a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41,- eur od 11.12.2014 do zaplatenia potom bez ďalšieho zamietol. Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.).

Odporca tak bol, ako bolo vyššie uvedené, povinný zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 375,06 eur, pričom doposiaľ, keďže nevyšlo najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, uhradil navrhovateľovi sumu 329,64 eur. Odporcov nesplatení záväzok je tak vo výške 45,42 eur (375,06 eur - 329,64 eur). Pokiaľ sa týka omeškania odporcu s úhradou jeho dlhu, odporca sa dostal do omeškania s úhradou celej sumy (ako časti splátky č. 8) dňa 27.06.2012, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej 8. splátky (26.06.2012). Súd tak návrh v časti o zaplatenie sumy 45,42 eur ako časti celkovo žalovanej sumy 111,39 eur ako dôvodnému vyhovel a odporcu zaviazal na jej zaplatenie navrhovateľovi a v ďalšom návrh v časti o zaplatenie sumy 65,97 eur (aj s príslušenstvom úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 65,97 eur od 01.09.2012 do 10.12.2014 v kapitalizovanej sume 13,14 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 65,97 eur od 11.12.2014 do zaplatenia) zamietol.

Z dôvodu omeškania odporcu s úhradou sumy 45,42 eur vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 (v spojení s ust. § 768k ods. 2) v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 a cit. ust. § 3 ods. 1 (v spojení s cit. ust. § 10c) nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 9 % ročne (keďže základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 27.06.2012 vo výške 1 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti - § 121 O.s.p.) zo sumy 45,42 eur od 27.06.2012 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 45,42 eur len v rozsahu 8,75 % ročne od 01.09.2012 do zaplatenia, súd viazaný návrhom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi priznal tento nárok len v uplatnenom rozsahu, t. j. za obdobie od 01.09.2012 do 10.12.2014 v sume 9,05 eur a v ďalšom vo výške 8,75 % ročne zo sumy 45,42 eur od 11.12.2014 do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.