Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2262-2008.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/2262/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnených: 1/ G.. U. D.L., U.. XX.XX.XXXX, R. A., O. Č.. XXX/XX, 2/ G.. N. D., U.. XX.X.XXXX, R. A.L., O. Č.. XXX/XX, 3/ G.. L. D., U.. X.X.XXXX, R. A., O. Č.. XXX/XX, zastúpených E. D., R. A., O. Č.. XXX/XX proti povinnému: C. D., U.. XX.X.XXXX, R. D. X, D.U. XXXX/X, Č. A., o vymoženie výživného, takto
rozhodol:
I.
Súd exekúciu z a s t a v u j e. II.
Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Slovenská 9, trovy exekúcie v sume 137,32 €, ktoré znáša tunajší súd.
III.
Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
IV.
Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Slovenská 9, trovy exekúcie v sume 137,32 €. I.
Súd exekúciu z a s t a v u j e. II.
Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Slovenská 9, trovy exekúcie v sume 137,32 €, ktoré znáša tunajší súd.
III.
Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
IV.
Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Slovenská 9, trovy exekúcie v sume 137,32 €.
odôvodnenie:
Oprávnení v 1. až v 3. rade zastúpení svojou zákonnou zástupkyňou sa domáhajú proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia výživného. Exekučné konanie sa začalo dňa 21.4.2008
doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorskému úradu. Exekučnými titulom, na podklade ktorého sa oprávnení domáhajú vykonania exekúcie, je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.7.2007 č.k. 13P 350/2006-45, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.7.2007. Z opravy žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 5.5.2008 vyplýva, že oprávnení sa domáhajú vymoženia:
- pre oprávnenú v 1. rade: dlžného výživného od 11.7.2007 do 25.2.2008 v sume 5600,- Sk (185,89 €), zročného výživného od 1.9.2006 do 10.7.2007 v sume 8000,- Sk (265,55 €) a ďalej bežného výživného 800,- Sk (26,56 €) mesačne od marca 2008;
- pre oprávneného v 2. rade: dlžného výživného od 11.7.2007 do 25.2.2008 v sume 5600,- Sk (185,89 €), zročného výživného od 1.9.2006 do 10.7.2007 v sume 8000,- Sk (265,55 €) a ďalej bežného výživného 800,- Sk (26,56 €) mesačne od marca 2008;
- pre oprávneného v 3. rade: dlžného výživného od 11.7.2007 do 25.2.2008 v sume 12600,- Sk (418,24 €), zročného výživného od 1.9.2006 do 10.7.2007 v sume 3000,- Sk (99,58 €) a ďalej bežného výživného 1800,- Sk (59,75 €) mesačne od marca 2008. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 29.5.2008 JUDr. Vladimíra Kotrlu, súdneho exekútora so sídlom v Malackách. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 20.1.2014 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 149,68 €, ktoré špecifikoval ako časovú odmenu 39,84 €, paušálnu odmenu 49,80 €, vedenie spisu a archivácia 10,- €, náhradu hotových výdavkov za poštovné 23,89 €, za elektronickú lustráciu bánk 7,- €, za elektronickú lustráciu motorových vozidiel 0,20€. Trovy exekúcie zvýšil o DPH 26,15 €. Súd vyzval zákonnú zástupkyňu oprávnených na vyjadrenie. Z jej podania doručeného súdu dňa 18.8.2014 vyplýva, že trvá na exekúcii proti povinnému, lebo si povinnosť dobrovoľne neplní a ona by prišla o náhradné výživné, ktoré je momentálne jej jediným príjmom. Zároveň oznámila jeho adresu v Českej republike. Súd dožiadaním požiadal príslušný český orgán o zistenie majetkových pomerov povinného. Dožiadanie bolo českou stranou zrealizované výsluchom povinného dňa 5.2.2015, informácia o vykonaní dožiadania bola exekučnému súdu doručená až dňa 20.2.2015. Súd zo zápisnice o výsluchu povinného zistil, že povinný sa prisťahoval do Českej republiky v roku 2008 za zamestnaním. V Českej republike uzavrel manželstvo, v súčasnosti býva v Prahe. Manželstvo uzavrel XX.X.XXXX. Spoločne s manželkou bývajú v byte matky manželky. Manželka je na materskej dovolenke, dňa XX.X.XXXX sa im narodil syn C. D., pričom v apríli 2015 očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Povinný býva v spoločnej domácnosti so svokrou, manželkou a synom v prenajatom byte, pričom zmluvu uzatvárala svokra. Pravdepodobne je uzavretá na dobu neurčitú. On a jeho manželka hradia každý mesiac príspevok na bývanie a energie 4000 Kč. Povinný má v úmysle v ČR bývať dlhodobo, na Slovensko sa vrátiť nechce. V dobe výsluchu bol nezamestnaný, predtým pracoval ako čašník v reštaurácii, a to do 31.12.2014. Bude zaradený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Na Slovensku nemá žiadny majetok, žije tu jeho otec a matka, o matke nemá žiadne informácie. Na Slovensku žijú aj jeho súrodenci. Výživné platí až od roku 2012, ale iba nepravidelne, posiela niekedy viac, niekedy menej, podľa toho, koľko má finančných prostriedkov. V súčasnosti spláca dlh na výživnom asi po 87 € mesačne. Nebolo mu známe, že mal platiť výživné už od roku 2006, o platení výživného sa dozvedel v roku 2011 od polície. Z dokladov doručených súdu dňa 12.3.2015 povinným súd zistil, že povinný po začatí konania platil výživné prostredníctvom medzinárodných peňažných poukazov nasledovne: Dátum Suma Spôsob platby 27.12.2012 105,- € Eurogiro 17.1.2013 105,- € Eurogiro 22.2.2013 120,- € Eurogiro 19.3.2013 130,- € Eurogiro 30.4.2013 110,- € Eurogiro 3.7.2013 240,- € Eurogiro 2.5.2014 135,90 € Eurogiro 15.10.2014 120,- € Eurogiro Spolu zaplatil za uvedené obdobie sumu 1 065,90 €. Z Prehľadu transakcii GE Money Bank zo dňa 4.3.2015 vyplýva, že dňa 11.11.2014 bol uskutočnený prevod na účet č. XXXX-XXXXXX/XXXX a dňa 11.2.2015 prevod na účet č. XXXX-XXXXXX/XXXX, pričom z prehľadu nevyplýva, kto je majiteľom uvedeného účtu. Z exekučného spisu pritom vyplýva, že nejde o účet súdneho exekútora.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Súd z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu, zistil, že povinný dlhodobo žije v Českej republike, v Prahe. V Českej republike si založil rodinu a bol tam aj zamestnaný, v súčasnosti je nezamestnaný. Býva spolu so svojou súčasnou manželkou, dieťaťom a svokrou v prenajatom byte. Na územie Slovenskej republiky sa nemieni vrátiť a nemá tu svoj majetok. Exekučné konanie podľa Exekučného poriadku môže mať účinky len na území Slovenskej republiky. Ak súd skúma, či povinný má majetok postihnuteľný exekúciou, môže prihliadať len na ten majetok, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, pretože len tu pôsobia účinky exekučného konania. Nemožno prihliadať na majetok povinného, ktorý sa nachádza v zahraničí. To nevylučuje možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie v zahraničí podľa cudzích právnych predpisov. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že niet majetku povinného na území Slovenskej republiky, z ktorého by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, k to a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v posudzovanej veci v znení účinnom do 30.4.2008. Podľa § 16 ods. 2 cit. vyhl. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Podľa § 5 ods. 1, 3 cit. vyhl. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd pri rozhodnutí o trovách zastavenej exekúcie vychádzal z nasledujúcich skutočností: V priebehu exekučného konania zaplatil povinný „dobrovoľne“ na vymáhané výživné sumu 1 065,90 €. Táto suma sa považuje za vymoženú v exekučnom konaní, pretože bola zaplatená až po 21.4.2008, kedy sa exekučné konanie začalo. Nie je pritom podstatné, že nebola zložená k rukám alebo na účet súdneho exekútora, ale priamo k rukám zákonnej zástupkyne oprávnených. Povinný mal povinnosť v exekučnom konaní platiť na účet súdneho exekútora, ak napriek tomu zaplatil na účet (k rukám) zákonnej zástupkyne oprávnených, o toto plnenie sa znižuje jeho dlh, ale plnenie sa považuje za vymožené nútene, v rámci exekučného konania. Suma 1065,90 € (po zaokrúhlení 1066 €) sa teda považuje v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky s poukazom na § 5 ods. 1 vyhlášky za základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, čo je v posudzovanej veci suma 213,50 € (po zaokrúhlení). Na zaplatenie sumy 5400,- Kč a sumy 5 373,- Kč z účtu v GE Money Bank (č.l. 62 spisu) súd prihliadnuť pri určení základu pre výpočet odmeny súdneho exekútora nemohol, pretože z predloženého výpisu
nevyplýva, v prospech účtu ktorej osoby boli uvedené sumy zaplatené. Nejde o účet súdneho exekútora uvedený v upovedomení o začatí exekúcie. Exekučný súd zastáva názor, že v zmysle § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemôže priznať súdnemu exekútorovi odmenu v sume vyššej, ako si uplatnil vo vyúčtovaní trov exekúcie (č.l. 12) spisu. V posudzovanej veci je teda možné súdnemu exekútorovi priznať odmenu najviac vo výške 89,64 €. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 89,64 €. Skutočnosť, že povinný zaplatil časť vymáhanej pohľadávky po začatí exekúcie a na výpočet odmeny sa použije § 5 ods. 1 vyhl. nemá vplyv na náhradu hotových výdavkov (ods. 3 citovaného ustanovenia). Preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za:
- poštovné 23,89 € (súd poštovné posúdil vlastnou úvahou vzhľadom na trvanie exekúcie, výšku vymáhanej pohľadávky, ako aj vzhľadom na obsah exekučného spisu ako primerané),
- elektronickú lustráciu bánk 0,70 € (súd nepriznal náhradu za lustráciu 10x, pretože z jeho činnosti mu je známe, že poplatok za elektronickú lustráciu bánk prostredníctvom informačného systému súdneho exekútora je 0,70 € za jednu lustráciu bez ohľadu na počet lustrovaných bánk pri lustrácii)
- elektronickú lustráciu motorových vozidiel 0,20 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za vedenie spisu a archiváciu v sume 10,- €, pretože v tomto prípade ide o administratívnu prácu vykonávanú v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhl.), za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 24,79 €. Okrem toho súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady v zmysle § 196 EP o DPH vo výške 20% zo základu 114,43 € v sume 22,89 €. Spolu patria poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 137,32 € vrátane DPH. Súd sa následne zaoberal tým, koho má zaviazať na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že ide o vymoženie výživného a exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, trovy exekúcie znáša súd (§ 203 ods. 2 EP). Preto súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v sume 137,32 € znáša súd, ktorý ich vyplatí po právoplatnosti tohto uznesenia súdnemu exekútorovi. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré vyplatí súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa (§202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 58 ods. 6 Exekučného poriadku a § 243b ods. 3 Exekučného poriadku).
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.