Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-46-2012.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/46/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Q., XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, V., zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom AK, Stará Baštová 2, Košice, proti odporcovi: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou AK, Slnečná 765/3, Malinovo, v konaní o zaplatenie 6.308,49 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.333,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z predmetnej istiny, a to od 04.04.2012 do zaplatenia ako i trovy právneho zastúpenia, ktoré súd priznal vo výške 100% zástupcovi navrhovateľa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ pôvodným návrhom žiadal odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.308,49 eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 04.04.2012 do zaplatenia ako aj trovy právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodne označený navrhovateľ, ktorým bol T. S., bytom Q. Č.. XXX, uzatvoril s odporcom viacero spotrebiteľských zmlúv o úvere, a to v priebehu roku 2004 až 2009. Všetky tieto zmluvy neobsahujú údaje o RPMN, preto sa odporcom poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho tieto spotrebiteľské zmluvy obsahovali viacero neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na ťarchu spotrebiteľa, takou z nich bola i povinnosť spotrebiteľa zaplatiť pre prípad omeškania so zaplatením dlžnej splátky úrok z omeškania vo výške 0.25% denne, čo je 91,25% ročne.
V zmysle neprijateľných zmluvných podmienok odporcovi z titulu uzatvorených spotrebiteľských zmlúv vznikol nárok len na vrátenie požičanej istiny a zákonného úroku z omeškania, navrhovateľ však odporcovi zaplatil viac ako mu patrí, preto má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej špecifikoval jednotlivé druhy zmlúv, ktoré mal uzatvorené s odporcom.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Mal za to, že niektoré zmluvy sú už premlčané a teda vzniesol námietku premlčania, ďalej mal za to, že predmetné zmluvy nie je možné považovať za spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto ani takáto zmluva nemusela obsahovať údaj o RPMN. Mal za to, že predmetné úvery boli poskytnuté navrhovateľovi na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda, že tieto zmluvy boli založené na základe záväzkového vzťahu v súlade s Obchodným zákonníkom a teda na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Mal za to, že aj zmluvný úrok, aj účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,25% je v súlade so zákonom.
T. S., ako pôvodne označený navrhovateľ písomným podaním zo dňa 29.05.2013 oznámil súdu, že dňa 17.01.2013 postúpil pohľadávky zo všetkých úverových zmlúv voči spoločnosti odporcu na nového veriteľa a to na Y. Q., F. L. XX, V., táto skutočnosť bola oznámená aj odporcovi. Na základe tejto
skutočnosti a po oboznámení sa zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 141) súd pripustil zmenu na strane navrhovateľa tak, že do tohto konania namiesto doterajšieho navrhovateľa T. S. vstúpil Y. Q. (uznesením zo dňa 07.06.2013 - č.l. 147).
Na pojednávaní dňa 27.03.2015 navrhovateľ upravil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 1.333,41 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti vzal návrh späť. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.03.2015 súd túto zmenu pripustil.
Odporca hoc bol na pojednávania (resp. právny zástupca odporcu), riadne a včas predvolaný, na pojednávania sa nedostavil, svoju neúčasť ničím neospravedlnil, a teda nevyužil svoju zákonnú možnosť, a teda súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že dňa 17.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa s tým, že táto pohľadávka bola prevedená z dôvodu, že pôvodný navrhovateľ nemal záujem neustále odbehovať z práce kvôli súdnym pojednávaním.
Predmetom podaného návrhu po čiastočnom späťvzatí návrhu boli teda úverové zmluvy č. 9061193, kedy si právny predchodca navrhovateľa od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. požičal sumu 500,- eur, celkovo zaplatil odporcovi sumu 927,34 eur. Navrhovateľ v konaní požadoval od odporcu, aby mu vrátil z titulu bezdôvodného obohatenia všetky splátky, ktoré nie sú premlčané, a to splátku zo dňa 09.04.2010 vo výške 101,08 eur, 10.05.2010 vo výške 369,17 eur, 18.06.2010 vo výške 35,75 eur a z 31.01.2011 vo výške 11,34 eur, spolu sa jednalo o splátky o výške 517,34 eur, avšak vzhľadom na to, že splátky, ktoré sú už premlčané, to znamená do 21.09.2009 nedosiahli požičanú sumu 500,- eur, ale len sumu 410,- eur, znižuje sa čiastka 517,34 eur o sumu 90,-eur, a teda nárok na bezdôvodné obohatenie v danom prípade predstavuje čiastku 427,34 eur.
Z úverovej zmluvy č. 90060053 si právny predchodca navrhovateľa od spoločnosti Pohotovosť požičal sumu 350,- eur, celkovo zaplatil odporcovi sumu 1.253,07 eur. Navrhovateľ požadoval od odporcu, aby mu vrátil z titulu bezdôvodného obohatenia všetky splátky, ktoré nie sú premlčané, a to splátky zo dňa 08.07.2010 vo výške 423,46 eur, 09.08.2010 vo výške 576,54 eur a zo dňa 09.09.2010 vo výške 253,07 eur, spolu sa jedná o sumu 1.253,07 eur, z ktorých po odrátaní požičanej čiastky 350,- eur, nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia predstavuje čiastku 903,07 eur, teda z obidvoch zmlúv vznikol právnemu predchodcovi navrhovateľa nárok na vrátenie sumy 1.330,41 eur.
Súd však nemal k dispozícii zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania, na základe ktorých bola poskytnutá pôžička navrhovateľovi, ktorý i vzhľadom k dlhšiemu časovému obdobiu, už ich nemal, súd však vyzval na doloženie týchto zmlúv odporcu, ktorý ich však nedoložil. Pri absencii týchto zmlúv súd teda mohol vychádzať iba zo skutočností predložených navrhovateľom, resp. z výpisu z internetového portálu www.pohotovost.sk , na ktorom sú jednotlivé zmluvy evidované.
Súd takto teda zistil, že zmluva č. 9061193 bola uzavretá dňa 16.03.2009 na sumu, na poskytnutý úver vo výške 500,- eur s úrokom vo výške 484,- eur a teda spolu sa jednalo o sumu 1.009,34 eur, pričom splatená bola celá táto čiastka. Z prehľadu splátok súd zistil zo splátkového kalendára, že jednotlivé splátky boli vo výške 82,- eur a to od 15.04.2009 do 15.03.2010, a spolu mali byť uhradené vo výške 984,- eur.
Súd sa oboznámil so splátkovým kalendárom, ktorý bol k tejto zmluve, pre jednotlivé mesačné splátky bola určená výška 82,- eur s tým, že doposiaľ uhradené splátky boli právnym predchodcom navrhovateľa uhradené dňa 08.12.2008 vo výške 155,45 eur, 16.04.2009 82,- eur, 22.06.2009 9,- eur, 22.07.2009 82,- eur, 18.09.2009 81,55 eur, 21.09.2009 82,- eur a spolu mal k 29.03.2012 uhradenú sumu 492,- eur, ďalej dňa 09.04.2010 suma vo výške 101,08 eur, 10.05.2010 suma vo výške 369,17 eur, dňa 08.06.2010 35,75 eur, dňa 31.01.2011 vo výške 11,34 eur a teda spolu zaplatené k 29.03.2012 bolo vo výške 517,34 eur a teda celkovo uhradená čiastka vyplatená a splatená bola vo výške 1.009,34 eur.
Zo zmluvy č. 900600053 vyplýva, že bola uzavretá dňa 14.09.2009 na sumu vo výške 350,- eur s úrokom vo výške 346,- eur a teda spolu splatená suma navrhovateľom predstavovala výšku 1.253,07 eur, z detailu o zmluve (č.l. 18) súd zistil, že v skutočnosti jednotlivé splátky boli nastavené na sumu
58,- eur mesačne s tým, že zaplatené splátky boli zo dňa 08.07.2010 423,46 eur, dňa 09.08.2010 576,54 eur, dňa 09.09.2010 253,07 eur a teda celková čiastka vyplatená vo výške 1.253,07 eur.
Z uvedenej zmluvy č. 90061193 , kedy si právny predchodca navrhovateľa požičal od odporcu sumu 500,- eur, celkovo vyplatil odporcovi sumu 927,34 eur, avšak vzhľadom na to, že splátky, ktoré sú už premlčané do 21.09.2009, nedosiahli požičanú sumu 500,- eur, ale len sumu 410,- eur, celková čiastka uhradenej pôžičky vo výške 517,34 eur (09.04.2010 suma 101,08 eur, 10.05.2010 suma 369,17 eur, 18.06.2010 suma 35,75 eur a 31.01.2011 suma 11,35 eur) o sumu 90,- eur a teda nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia v prípade tejto pôžičky predstavuje čiastku 427,34 eur.
Pri úverovej zmluve č. 90060053 bola požičaná suma 350,- eur, a celkovo bola vyplatená suma vo výške 1.253,07 eur, z ktorých si navrhovateľ požaduje vrátenie všetkých splátok, ktoré nie sú premlčané, a teda po odrátaní požičanej sumy 350,- eur, nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 903,07 eur (spolu uhradené splátky vo výške 1.253,07 eur - požičaná čiastka 350,- eur, t.j. suma 903,07 eur; dňa 09.07.2010 uhradené 423,46 eur, dňa 09.08.2010 576,54 eur, dňa 09.09.2010 uhradené 253,07 eur). Pri absencii úverových zmlúv súd tak mohol vychádzať len z dôkazov predložených navrhovateľom týkajúcich sa splátok, resp. týkajúce sa jednotlivých splátok uhradených pôvodným navrhovateľom s tým, že súdu sú zrejmé konkrétne žaloby týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia a prejednávané na iných súdoch (16C/71/2011), v ktorých tieto úverové zmluvy boli doložené a z ktorých súd mal možnosť po oboznámení sa s týmito rozhodnutiami zistiť, že predmetné zmluvy boli uzatvárané tak, že spotrebitelia sa zaviazali splatiť úver štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, v ktorých zmluvách boli zahrnuté i poplatky za poskytnutie týchto úverov, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 44%, skoro polovicu poskytnutého úveru na obdobie 4 mesiacov.
Je zrejmé, že v prejednávanej veci sa jedná o vzťah, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
I z obdobných prípadov vedených na tunajšom súde i na iných súdoch je zrejmé, že zmluvy s odporcom boli uzatvárané tak, že tieto neobsahovali údaj o RPMN, preto súd má za to, že odporcom poskytnuté vyššie citované úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, a tak v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok tak odporcovi z titulu uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv vznikol nárok len na vrátenie požičanej istiny a zákonného úroku z omeškania.
Okrem toho tieto spotrebiteľské zmluvy obsahujú viacero neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a v povinnostiach, ktoré sú na ťarchu spotrebiteľa, takou je i zmluvná podmienka, napr. povinnosti spotrebiteľa zaplatiť pre prípad omeškania so zaplatením dlžnej splátky úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, čo je 91,25% ročne z dlžnej sumy.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu.
V prejednávanej veci sa predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútne neplatných právnych úkonov stala zmluva o úvere zo dňa 16.03.2009 č. 9061193, podľa ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 500,- eur s úrokom 484,- eur a teda spolu s úrokom 484,- eur a pri úverovej zmluve č. 900600053 pri poskytnutej čiastke 350,- eur, úrok vo výške 346,- eur za krátke obdobie (4 mesiace) a teda v prepočte ročné vyjadrenie ceny takéhoto úveru prevyšuje úver za cenu nad 100%, a to je už cena úveru mimoriadne zvýšená, pri tejto zmluve celkovo splatených pri poskytnutom úvere 350,- eur bolo 1.253,02 eur.
Zástupca za odporcu mal za to, že v prípade úverov poskytnutých odporcom navrhovateľovi nie je dôvod a nebol dôvod na uvedenie RPMN, keďže predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere , pričom odporca ako veriteľ uzatvoril s navrhovateľom ako dlžníkom zmluvy o úvere, pričom prehlásil navrhovateľ, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania.
V prejednávanej veci však zástupca za navrhovateľa predložil súdu dôkaz o tom, že pôvodný navrhovateľ bol v pracovnom pomere od 01.08.1996 až do 25.02.2003 u toho istého zamestnávateľa v spoločnosti U.S. Steel Košice, a teda skutočnosti tvrdené zástupcom za odporcu nie sú pravdivé. Taktiež je vyvrátená aj námietka zo strany odporcu, že zmluva nemôže byť spotrebiteľská, nakoľko odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky na výkon zamestnania.
Odporca ďalej k zmluve č. 9061193 uviedol, že bol odporcovi účtovaný úrok z omeškania vo výške 8%, čo teda nie je v rozpore s dobrými mravmi, a taktiež k zmluve č. 900600053 si dohodli v odporcom vystavenej zmenke zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, pričom o tejto skutočnosti navrhovateľ mal vedomosť, a preto ani tento úrok nie je ani neprípustný.
V prejednávanej veci však súd vzhľadom na skutočnosť, že originály zmlúv uzavretých medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom súdu neboli predložené, súd teda nehodnotil a ani nemohol hodnotiť skutočnosť uvádzanú odporcom týkajúcu sa úroku vo výške 0,25% denne za rozpory s dobrými mravmi. V prejednávanej veci predmetom boli uhradené splátky pôvodným navrhovateľom na obidvoch týchto zmluvách a súd vyhodnotil tieto uhradené finančné prostriedky z titulu neuvedenia RPMN ako bezodplatné, a teda to, čo bolo pri obidvoch zmluvách uhradené nad požičané čiastky je predmetom vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu v prospech navrhovateľa.
Zákon o spotrebiteľských úveroch splatný a účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a podľa ods. 2 za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom v súlade s týmto zákonom za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorú sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Pod spotrebiteľským úverom je potrebné rozumieť len dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, a teda zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou.
Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, bol aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ide o porovnateľné číslo slúžiace spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií, ktoré poskytujú úvery. S absenciou tohto údaja v zmluve o úvere, nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľa spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov tak, ako tomu bolo v tomto prípade.
Na základe takto vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal odporcu na uhradenie sumy navrhovateľovi.
O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.