Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/108/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Hattalova 4, IČO: 17 318 378, zastúpený: JUDr. Igor Huna, advokát, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Seberíniho 1, proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, so sídlom Nitra, Rázusova 2A, IČO: 37 861 298, o prikázanie nehnuteľností do vlastníctva a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. mája 2021, č. k. -773, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle , ďalej len „OSP“, účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom z 20. mája 2021, č. k. -773 rozhodol, že: Súd určuje, že časť nehnuteľnosti označená ako budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, vedená v katastrálnom území D., okres D., obec D. na liste vlastníctva č. XXXX a časť nehnuteľnosti označená ako budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/2, vedená v katastrálnom území D., okres D., obec D. na liste vlastníctva č. XXXX je jednou nehnuteľnosťou, stavbou so súpisným číslom XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, 7789/2 v katastrálnom území D., okres D., obec D.. Súd prikazuje časť nehnuteľnosti označenej ako budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/2 a pozemky parc. č. 7789/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 189 m2, parc. č. 7789/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 141 m2, vedené v katastrálnom území D., okres D., obec D. na liste vlastníctva XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 19.100 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd vzájomnú žalobu zamieta. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. má nárok na náhradu 100 % znaleckého dokazovania proti žalovanému. Znalecký ústav Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Bratislava, Vazovova 5 má nárok na náhradu 100 % znaleckého dokazovania proti žalovanému (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na , , , , , , , , , vyhl. č. , Stavebného zákona.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 06.04.2011 domáhal určenia, že časť nehnuteľnosti označená ako

budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7781/1, vedená v katastrálnom území D., Okres: D., Obec: D. na liste vlastníctva XXXX a časť nehnuteľnosti označená budova súpisné číslo XXXX ako opravárenská dielňa postavená na pozemku parcele č. 7789/2, vedená v katastrálnom území D., Okres: D., Obec: D. na liste vlastníctva č. XXXX je jednou nehnuteľnosťou, stavbou so súpisným číslom XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, 7789/2 v katastrálnom území D., Okres: D., Obec: D.. Zároveň žiadal, aby časť nehnuteľnosti označenej ako budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/2 a pozemkov parc. č. 7789/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 189 m2, parc. č. 7789/24 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 141 m2, vedené v katastrálnom území D., Okres D., Obec D. na liste vlastníctva č. XXXX bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a to odplatným prevodom za finančnú sumu vo výške 9.900 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca odkúpil nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX, pozemky a budovu označenú v petite žaloby ako časť, budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, vedená v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX od predávajúceho L.. T. T., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX ako samostatne podnikajúcej osoby s obchodným menom „Ing. František Červenák Stolárska výroba“, IČO: 30 407 516, miesto podnikania Štúrova 53, 949 01 Nitra, zapísaný v Živnostenskom registri SR pod č. 403-6275, č. vkladu vlastníckeho práva na Správe katastra D. č. V 5338/03 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2003. V žalobe uviedol, že budova 1667 tvorí technicky a právne jeden celok s budovou č. XXXX na parcele č. 7789/2, reálna deľba neprebehla v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných podaní. Zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Tvrdil, že budova 1667 tvorí technicky a právne jeden celok s budovou č. XXXX na parcele č. 7789/2. Žalobca v roku 2003 kúpil nehnuteľnosti na základe riadne kúpnej zmluvy, zaplatil kúpnu cenu a tieto nehnuteľnosti dobrovoľne užíva. V roku 2005 bola uzatvorená nájomná zmluva budovy XXXX medzi SOU stavebným, pričom nehnuteľnosť mala patriť vlastnícky NSK, v správe SOU stavebného. V roku 2010 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu. V konaní doposiaľ bolo z ich strany preukázané, že reálna deľba neprebehla v súlade v vtedy platnými právnymi predpismi. Zo strany žalovaného nebolo predložené kolaudačné rozhodnutie. Počas rokov deklarovali, že so žalovaným sa chceli dohodnúť. Nehnuteľnosť mali záujem odkúpiť. Po dlhých obdobiach zo strany žalovaného bol predložený znalecký posudok Ing. Števulu, ktorý ocenil i budovu 2717, a to pozdĺžne ako keby pivnica a nehnuteľnosti na druhom nadzemnom podlaží patrili vlastnícky žalovanému. Aj napriek týmto skutočnostiam v tomto znaleckom posudku sa znalec vyjadril i k tomu, že reálna deľba nebola vykonaná, ale napriek tomu nehnuteľnosť ocenil. Z ich strany si dali vypracovať v zmysle súkromný znalecký posudok Ing. Ilavského, ktorý uviedol v znaleckom posudku, že stavba XXXX de facto neexistuje ako samostatná stavba, nenapĺňa kritéria samostatnej stavby. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že trojpodlažná budova patrí žalovanému. Mali za to, že reálna deľba nie je možná, a ak by aj prichádzala do úvahy reálna deľba, s tým by súviseli vysoké náklady, ktoré by museli znášať obe strany. Žalobca v priestore má výrobnú prevádzku a je nemožné, aby vzniklo spoluvlastníctvo. K znaleckému posudku Ing. Števulu uviedol, že tento nemal k dispozícii kolaudačné, či iné rozhodnutia, žiadne iné doklady preukazujúce stavbu XXXX. Keď žalobca kupoval nehnuteľnosť v roku 2003 bol upozornený na skutočnosť, že nehnuteľnosť vo výmere 189 m2, ktorá sa nachádzala na prízemí slúži pre výučbu SOU - stavebného. Až v roku 2005 bola dodatočne uzatvorená nájomná zmluva, ale len čo sa týka výmery 189 m2. Poukázal predovšetkým na znalecký posudok číslo 67/2020, na znalecký posudok číslo 152/2018, ako aj na výsluch znalca. Zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu tak ako bola podaná, petit žaloby neupravil, ani nezobral čiastočne späť.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v danej veci nie je naliehavý právny záujem. Žalobca nemá právny nárok a titul, aby bol vlastníkom parcely č. 7789/2 a stavby. Zo strany žalobcu ide o napádanie žalovaného, a to vlastníckym nárokom žalovaného. Znalecký posudok, ktorý bol predložený zo strany žalobcu nerieši tento spor. Nesúhlasil s tým, že stavba de facto neexistuje. Nesúhlasil s finančnou sumou vo výške 9.900 eur, ktorá je uvedená v žalobe. Spochybnil tvrdenie súdu, že odmietol vykonať znalecké dokazovanie, považoval to za odmietnutie spravodlivosti, keď znalec nerešpektoval ich vlastníctvo, nakoľko žalovaný preukázal vlastníctvo k nehnuteľnosti. Aj keď stavba nespĺňa podmienky reálnej deľby, jedná sa o konštrukčne priestorovo, prevádzkovo, hmotovo o súčasť inej stavby, pričom znalec určil hodnotu podielu, ktorá zodpovedá m3 obostavaného priestoru časti stavby vymedzeného zvislými kolmými rovinami vedeným spoločnými hranicami pozemkov na parc. č. 7789/1, 7789/2 ako aj pre stavbu a stavebné úpravy na parc. č. 7787/24. Petit žaloby považoval za neurčitý, ktorý nekorešponduje s predloženými dôkazmi, mal za to, že v danej veci malo prísť k oceneniu stavby, ktorá je vedená na LV

č. XXXX. Trval na tom, že ak súd prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 19.100 eur v zmysle znaleckého posudku.

6. Znalec Ing. Miloslav Ilavský PhD. na pojednávaní uviedol, že zotrváva na znaleckom posudku č. 152/2018 v plnom rozsahu, pričom k vypracovaniu znaleckého posudku by mali byť najmenej tri parametre porovnateľných pozemkov na predaj tej ktorej lokalite. Ak by sa nepoužili tri parametre, ktoré boli stanovené v najvyššej hodnote za m2, tak by to malo vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Cena by bola iná a v prípade ak by sa nebrali do úvahy ceny s najvyššou hodnotu za 1 m2, tak cena by bola nižšia. Rozhodol sa aký výberový súbor použije pri vypracovaní znaleckého posudku, vybral tento súbor v roku 2018, pričom vychádzal z 11 lokalít (ZP strana 33, 34). V auguste 2018 bola novelizovaná , príloha číslo 3, ktorá spresnila niektoré ustanovenia z hľadiska ohodnocovania pozemkov v prípade, keď sa jedná o vyporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby situovanej na tomto pozemku, vyhláška hovorí, že pokiaľ ide o takéto vyporiadanie, neprihliada sa na záťaže spôsobené existenciou stavby. Nie je možné porovnávať znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v roku 2011 so znaleckým posudkom vypracovaným v roku 2018, je to nemysliteľné a neporovnateľné. Ešte v roku 2011 sa prihliadalo, keď je na pozemku stavba cudzia, čo tvorí prekážku užívania pozemku a tým pádom je to ako keby závada na pozemku a v tomto posudku z roku 2011 je práve táto skutočnosť zohľadnená, kde je koeficient rozhodujúcich faktorov vo výške 0,6, teda 40 % uplatnil preto zrážku. Zvýšenie a nárast o 49,7 % nie je nárastom, ktorý by predstavoval mierne zvýšenia, jeho ohodnotenie nesúvisí s ohodnotením z roku 2011. V posudku veľa písal ohľadom toho, či sa stavba dá alebo nedá oceniť, zotrval na tom, že nie je to stavba v súlade so stavebným zákonom. To, že bolo vydané súpisné číslo je fakt, je to však zmätočná listina, a keď stavba neexistuje, nedá sa ani oceniť. Nie je tam prístup, komunikácia, proste nie je to samostatná stavba. Vyjadril sa a zotrval na tom, že stavba neexistuje ani v zmysle vyhlášky a to teda ako samostatná stavba. Na parcele existuje časť pôvodnej stavby, bol to zamerať, bol na obhliadke. Prístup nesúvisí s tým, či stavba existuje, alebo neexistuje, nejde o samostatnú stavbu, samostatnú vec. Keby to bolo v podielovom spoluvlastníctve, tak situácia by bola iná, dalo by sa to oceniť, ale s poukazom na to, že sa nejedná o samostatnú stavbu v súlade so stavebným zákonom s poukazom na prílohy 3 vyhlášky, nie je možné urobiť ohodnotenie, nakoľko v zmysle tejto vyhlášky je možné oceniť iba relevantné, existujúce stavby. On tento hybrid oceniť nevie. Aj keď žalovaný poukázal na prílohu 3 vyhlášky, znalec zotrvával na svojom, že sa nejedná o samostatnú stavbu a preto nie je ju možné oceniť.

7. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca odkúpil nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX, pozemky a budovu súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, vedená v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX od predávajúceho L.. T. T., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX ako samostatne podnikajúcej osoby s obchodným menom „Ing. František Červenák Stolárska výroba“, IČO: 30 407 516, a to na základe Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 13.10.2003. V čase odovzdania kupovaných nehnuteľností od predávajúceho L.. T. T. žalobca si bol vedomý, že nízka časť budovy pozostávajúca z jednej miestnosti vo výmere 189 m2 na jednom podlaží, na prízemí označená ako samostatná stavba súpisné číslo XXXX patrí do vlastníctva D. samosprávnemu kraju v správe Strednej odbornej školy v D.. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný od predávajúceho L.. T., ktorý na mieste samom pri odovzdávaní nehnuteľností žalobcu oboznámil, že nízka časť nehnuteľnosti vo výmere 189 m2, jedno podlažie na prízemí patrí D. samosprávnemu kraju, danú vedomosť mal aj zo znaleckého posudku č. 190/2003 vypracovaného dňa 10.10.2003 znalcom Ing. Vladimírom Kurucom. Z listu vlastníctva XXXX vyplýva, že nízka časť budovy, súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/2 má plochu 189 m2 a je vo vlastníctve žalovaného, v správe Strednej odbornej školy. V súvislosti s Výpoveďou z nájmu zo dňa 03.05.2010 (nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval od roku 2005 do roku 2010) danej správcom nehnuteľnosti Stredná odborná škola v D. žalobcovi bolo zistené, že obe nehnuteľnosti tvorili v minulosti právny a technický celok, vlastníkom ktorého bol štátny podnik Stavomontáže, š.p. Nitra, ktorý administratívnym spôsobom rozdelil jednu stavbu a táto sa dostala do vlastníctva rôznych subjektov.

8. Žalobca predložil Hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva a práva hospodárenia s majetkom uzatvorenú medzi odovzdávajúcou organizáciou Stavomontáže š.p. Nitra a preberajúcou organizáciou Stredné odborné učilište Stavebné Nitra zo dňa 26.05.1992, v ktorej nie je uvedená reálna deľba stavby, išlo o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v nadväznosti na Hospodársku zmluvu zo dňa 25.06.1991. Z geometrického plánu č. 243-244-0073-92 zo dňa 20.05.1992 vyplýva aký bol pôvodný stav pred rokom 1992, pred novým vymeraním išlo o jeden priemyselný celok a o jednu nehnuteľnosť,

ktorá bola postavená na jednom pozemku pôvodnej parc. č. 7789, išlo o priemyselnú halu. Listina o určení súpisného čísla vydanej pod č. OSaZS/1963/2002/W Mestom Nitra zo dňa 26.09.2002 pre stavbu, súpisné číslo XXXX sa stala podkladom na zápis časti objektu nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, pričom tento zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný v roku 2002. Rozhodnutie o pridelení čísiel stavbe bolo právnym podkladom na zápis časti budovy súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, vedenej v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX, t. č. vo vlastníctve žalobcu. V roku 2010 sa žalobca snažil definitívne usporiadať zložitý právny vzťah obidvoch vlastníkov a za tým účelom prejavil záujem odkúpiť časť nehnuteľnosti označenú so s.č. XXXX. Následne so strany správcu Stredná odborná škola stavebná žalobcovi bola doručená výpoveď z nájmu. Za účelom vysporiadania vzťahov k nehnuteľnosti sa uskutočnilo stretnutie žalobcu so zástupcami žalovaného v decembri 2010, kde bolo medzi stranami predbežne dohodnuté, že žalobca bude postupovať v súlade s vyššie uvedeným o majetku vyšších územných celkov, požiadal opakovane o odkúpenie časti nehnuteľnosti a kým sa vo veci samej nerozhodne, vzťah k nehnuteľnosti bude dočasne upravený obnovenou Nájomnou zmluvou. Napriek snahám nedošlo k dohode so žalovaným a to ani v priebehu daného sporu, keď strany zhodne prejavili záujem o mimosúdnu dohodu.

9. Z obhliadky zo dňa 19.05.2014, ktorá sa konala na mieste samom a to v priestoroch žalobcu vyplýva, že obhliadka bola vykonaná najskôr na druhom nadzemnom podlaží. Žalovaný uviedol, že priestory sú ich. Miestnosť bola zriadená nábytkom, v ktorej sa nachádzali aj pracovné stoly, miestnosť mala rozmer 6,65x 6,3 m2. Žalobca uviedol, že deliaca čiara prechádza vnútrom. Miestnosť je predmetom konania, priestory, ktoré sa nachádzali oproti tejto miestnosti nie sú predmetom konania. Skutočnosť potvrdil aj žalovaný. Následne bola vykonaná obhliadka na l. poschodí. Žalovaný uviedol, že toto podlažie nie je predmetom konania. Miestnosť v ktorej sa nachádzali o rozlohe 6,65x6,3 m2 je ich. Do miestnosti bol vstup cez schodisko, ktoré patrí žalobcovi. Priestory, chodba a 2 miestnosti nie sú predmetom sporu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že takto to žalobca kúpil v roku 2003, bol tretí vlastník a priestor za múrom patrí žalovanému. Následne bola vykonaná obhliadka výrobnej haly. Vchod cez výrobnú halu nie je, nie je samostatná elektrina, voda a vchod na pozemok by bol iba z bočnej strany výrobnej haly. Súd vykonal ohliadku miestností o rozmere 6,3x18,75 m2. Ide o voľnú plochy s podlomením 24. Táto plocha patrí učilišťu, čo žalobca nespochybnil. Plocha je ohraničená plechovou konštrukciou. Žalovaný uviedol, že vchod do tejto nehnuteľnosti bol práve v tejto časti. Po obhliadke vykonanej vo výrobnej hale súd prešiel okolo tzv. voľnej plochy a dostal sa pred vchod do budovy. Oproti tejto nehnuteľnosti je nehnuteľnosť, pričom je zrejmé, že nehnuteľnosť nie je opravená, rekonštruovaná a patrí učilišťu. Žalovaný uviedol, že majú za to, že vlastnícky im patrili v dolných priestoroch 4 miestnosti. V dolných priestoroch sa nachádzali tri miestnosti, konferenčná miestnosť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v zadnom priestore sa nachádzala miestnosť, ktorá bola zasypaná zeminou, všetko upravili, a keby to nebolo ich, tak by tieto miestnosti neupravovali. Tvrdili, že žalobca v nájme užíval všetko na l. podzemí. K týmto priestorom mal prístup od kedy to kúpil. Nebol upozornený na to, že b to nemal užívať, alebo že nehnuteľnosť takto nenadobudol. Žalovaný uviedol, že po vstupe do nehnuteľnosti sa hneď po pravej strane nachádza vstup do suterénu a teraz je to zamurované. Žalovaný nevedel konkrétne špecifikovať do ktorých miestností nachádzajúcich sa v suteréne mal vstup zo schodiska smerovať. Z ohliadky teda nebolo možné zistiť, či vchod bol zamurovaný, alebo nie.

10. Zo znaleckého posudku č. 190/2003 Ing. Vladimíra Kuruca o cene nehnuteľností na parcelách 7787/12, 7787/14, 7789/1, kat. úz. D., obec D. vyplýva, že zistená cena bola vo výške 3.486.700 Sk. Zároveň zo znaleckého posudku vyplýva, že v časti III., 1. Opravárenská dielňa - s. č. XXXX, že časť objektu ležiaca na parc. č. 7789/2 je reálne odčlenená a nie je predmetom ocenenia.

11. Zo znaleckého posudku č. 63/2011 Ing. Petra Števulu vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vyplýva, že pri stavbách je všeobecná hodnota kombinovanou a výnosovou metódou vo výške 63.989,83 eura, všeobecná hodnota polohovou diferenciáciou je 64.612,13 eur a ako vhodná metóda na stanovenie VŠH stavieb bola použitá kombinovaná metóda. Pozemky: všeobecná hodnota metódou polohovej diferenciácie 37.538,94 eur, ako vhodná metóda na stanovenie VŠH pozemkov bola použitá metóda polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 102 000 eur. Zároveň uviedol, že výpočtom metódou polohovej diferenciácie sa dopracoval k vyššej všeobecnej hodnote nehnuteľností oproti výpočtu kombinovanou metódou, ale reálna hodnota nehnuteľností vzhľadom na polohu typ a možnú využiteľnosť nehnuteľností na podnikateľské aktivity formou zhodnotenia prenájom je preukázaná až touto kombinovanou metódou.

Preto na základe predchádzajúcich skutočností a použitých metódou výpočtu všeobecnej hodnoty stavieb bola použitá ako vhodná metóda kombinovaná. Na výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov bola použitá ako vhodná metóda polohovej diferenciácie. Zo znaleckého posudku č. 138/2015 Ing. Ľubomíra Drgu vyplýva, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 42.000 eur. Zo znaleckého posudku č. 152/2018 Ing. Miloslava Ilavského, PhD. vyplýva, že reálna deľba stavieb, kedy z pôvodnej stavby súpisné číslo XXXX bola oddelená vytvorená stavba so súpisným číslom XXXX nebola zrealizovaná v súlade s platnými právnymi predpismi SR. Neboli vôbec dodržané základné požiadavky na stavby definované v v platnom znení (stavebný zákon). Keďže už v odpovedi na otázku č. 1 je konštatované, že neboli dodržané ustanovenie právnych predpisov SR na rozdelenie stavieb, je možné konštatovať, že z hľadiska stavebno-technického dve stavby neexistujú. Z hľadiska stavebno-technického existuje len jedna stavba, ktorá je situovaná na parcelách CKN číslo 7789/1, 7789/2 a 7787/24. Ing. Peter Števula uviedol vo svojom znaleckom posudku č. 63/2021 skutočnosti týkajúce sa reálnej deľby, resp. existencie samostatnej stavby s.č. XXXX výrazne podobné záverom prezentovaným v tomto znaleckom posudku. Napriek tomu túto stavbu ohodnotil ako samostatnú stavbu. Takýto postup je málo pochopiteľný a asi by mal zdôvodnenie takéhoto postupu realizovať znalec, ktorý spracoval takýto posudok. S ohľadom na konštatovanie a závery prezentované v posudku, ako aj v odpovediach na otázky č. 1 a 2, ohodnotenie stavby s. č. XXXX na p. č. XXXX/X nebolo zrealizované - je praktický nemožné (stavba de facto neexistuje). Všeobecná hodnota pozemkov je 19.100 eur.

12. Zo znaleckého posudku č. 67/2020 Slovenská technická univerzita v Bratislave vyplýva, že stavbu opravárenskú dielňu súp. č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. D. a stavbu výrobná hala Plastcom Nitra, súp. č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX v k. ú. D., nie je možné považovať za samostatné stavby, nakoľko nespĺňajú základné požiadavky na stavby. Znalecký ústav nemá kompetenciu posudzovať prípadnú správnosť resp. nesprávnosť postupu znalca Ing. Petra Števulu v znaleckom posudku č. 63/2011, nakoľko sa jedná o otázku právneho charakteru.

13. Súd sa zaoberal tým, či bol daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Súd mal za to, že bol preukázaný naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Zároveň súd mal za to, že petit žaloby je určitý a vykonateľný.

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že časť nehnuteľnosti označená ako budova súpisné číslo XXXX číslo opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7781/1, vedená v katastrálnom území D., zapísaná na liste vlastníctva XXXX a časť nehnuteľnosti označená ako budova súpisné číslo XXXX, opravárenská dielňa postavená na pozemku parcele č. 7789/2, vedená na liste vlastníctva č. XXXX je jednou nehnuteľnosťou. Z týchto dôvodov bolo potrebné sa zaoberať tým, či došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Z listinných dokladov predložených žalobcom je nepochybné, že žalobca odkúpil nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX, pozemky a budovu súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, vedená v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX od predávajúceho L.. T. T.. Zároveň bolo preukázané, že bolo dňa 13.07.1994 vydané Rozhodnutie o pridelení čísiel stavbe areál budov postavený na pozemku parc. č. 7785, 7789/1, 7790/1, 7791/1, 7792/5, ktorej vlastníkom boli Stavomontáže š.p., na ktoré poukazoval žalovaný. V tomto smere súd poukazuje i na vyjadrenie znalca Ing. Miloslava Ilavského PhD., ktorý potvrdil, že aj keď boli vydané súpisné čísla, ide o zmätočnú listinu, pričom súd konštatuje, že vôbec nie je zrejmé z listiny, že by malo ísť o určenie súpisného čísla pre viac stavieb. V spore bolo preukázané, že listiny na základe ktorých sa zápis budovy označenej ako súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa uskutočnil v katastri, nezodpovedali právnym požiadavkám na reálnu deľbu nehnuteľnosti. Listiny, ktoré sa stali podkladom na zápis časti nehnuteľnosti, súpisné číslo XXXX do vlastníctva žalovaného v roku 2002 na základe Listiny o určení súpisného čísla vydanej pod č. OSaZS/1963/2002/W Mestom Nitra zo dňa 26.09.2002, je ako titul zapísaná Hospodárska zmluva o prevode práva hospodárenia zo dňa 25.06.1991, pričom táto riešila len prevod a zmenu pozemkov, ako vyplýva aj z jej názvu uvedeného v listine. Nie je uvedený žiadny právny titul, na základe ktorého malo

dôjsť k reálnej deľbe stavby, nebolo preukázané, že by bolo vydané rozhodnutie príslušného stavebného úradu, nebola preukázaná dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva, Hospodárska zmluva, resp. iný právny dôvod, ktorý by potvrdzoval reálnu deľbu nehnuteľností. Reálne rozdelenie nehnuteľností by bolo možné iba na základe geometrického plánu, na základe ktorého by mohlo prísť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Aj keď bol vypracovaný geometrický plán zo dňa 20.05.1992, súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že bolo porušené technicky možné rozdelenie budovy a to s poukazom na tú skutočnosť, že pod budovou patriacou žalovanému je pivnica vo vlastníctve žalobcu a nad časťou budovy žalovaného je časť prvého poschodia - administratívna časť vo vlastníctve žalobcu. Výmera 189 m2, ktorá by mala byť zastavanou plochou budovy patriacej žalovanému podľa súčasného zápisu na liste vlastníctva č. XXXX, nie je ucelene ohraničená obvodovými múrmi a presahuje do haly, ktorá je súčasťou budovy, stavby súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Reálnu deľbu jednoznačne nepotvrdzuje stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Nitre zo dňa 17.6.1994, vydané pod č. j. ObÚŽP: /Fr/Od, nakoľko z uvedeného stanoviska vyplýva, že sa uskutočnila tvaromiestna obhliadka zo strany tohto úradu, avšak z obsahu listiny nevyplýva žiadna skutočnosť o reálnej deľbe. Súd preto vyhodnotil, že pri zápise rozdelenia v tom čase jednej stavby na dve samostatné časti so samostatnými súpisnými číslami, t.j. reálnej deľbe jednej priemyselnej haly sa nerešpektovali spoločné inžinierske siete, bezpečnostné hľadiská, protipožiarne, hygienické smernice a neboli zriadené žiadne vecné bremená. V tomto smere súd poukazuje i na znalecký posudok Ing. Petra Števulu č. 63/2011, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že reálna deľba nehnuteľností na parcele č. 7789, ktorou sa rozdelila nehnuteľnosť na dve nehnuteľnosti a to s.č. XXXX, na parc. číslo 7789/1 a s.č. XXXX na parc. číslo 7789/2 bola uskutočnená v rozpore s podmienkami reálnej deľby. Súd zároveň poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.11.2020, ktorý uviedol, že súhlasí, že reálna deľba stavieb na pozemku parc. č. 7789/1 a 7789/2 nebola vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi.

15. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sú jednou nehnuteľnosťou. Tieto tvrdenia žalovaného nemôžu preukazovať ani listiny o vydaní súpisných čísel na ktoré poukazoval, ktoré ako uviedol i znalec Ing. Miloslav Ilavský PhD. sú irelevantné. Z listín predložených žalobcom je zrejmé, že boli porušené princípy technickej a právnej reálnej deľby, pričom neprišlo k technickému rozdeleniu nehnuteľností na dve samostatné budovy, aj keď boli zapísané v katastri nehnuteľností pod samostatnými súpisnými číslami. Súd pri rozhodovaní prihliadol na znalecký posudok Ing. Miloslava Ilavského, PhD., ktorý sa vo svojom znaleckom posudku zaoberal tým, aký je typ a charakter stavby s.č. XXXX a zároveň stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že reálna deľba stavieb nebola realizovaná v súlade s platnými predpismi SR, pričom neboli vôbec dodržané základné požiadavky na stavby definované v . Zároveň v znaleckom posudku uviedol, že neboli dodržané ustanovenie právnych predpisov SR na rozdelenie stavieb, a preto bolo možné konštatovať, že z hľadiska stavebno- technického dve stavby neexistujú. Znalec stanovil hodnotu pozemkov na sumu 19 100 eur. Znalecký ústav Slovenská technická univerzita v Bratislave jednoznačne potvrdil, že ide o jednu stavbu, keďže stavbu opravárenská dielňa súp. č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX a stavbu výrobná hala Plastcom Nitra súp. č. XXXX zapísanú na LV č.XXXX nie je možné považovať za samostatné stavby, nakoľko nespĺňajú požiadavku stavby. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo v spore jednoznačne preukázané a z dokazovania vyplynulo, že z hľadiska stavebnotechnického dve stavby neexistujú, pretože nespĺňajú základné požiadavky pre stavby v zmysle platných právnych predpisov. V spore bolo preukázané, že existuje iba jedna stavba, ktorá je situovaná na parcelách č. 7789/1, 7789/2 a 7787/24. Zo strany žalovaného boli návrhy na doplnenie dokazovania ustanovením znalca v spore, súd však tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko považoval podané znalecké posudky za postačujúce a podstatné pre rozhodnutie v spore. Súd nepovažoval za dôvodné doplniť znalecký posudok na stanovenie alikvotnej hodnoty nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX na parc. č. 7789/1 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX na parc. č. 7789/2, keďže nejde o samostatnú stavbu, samostatnú vec, a preto nie je možné ohodnotiť stavbu v zmysle vyhlášky, keďže je možné oceniť iba existujúce stavby (súd poukazuje na výpoveď znalca Ing. Miloslava Ilavského PhD., znalecký posudok v ktorom znalec uviedol, že ohodnotenie stavby s. č. XXXX na p. č. 7789/2 nebolo zrealizované, je praktický nemožné, stavba de facto neexistuje). Skutočnosti tvrdené žalobcom boli v spore preukázané znaleckým dokazovaním, na ktoré súd pri rozhodovaní prihliadol, a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

16. Súd určil výšku primeranej náhrady ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ktorú je povinný zaplatiť žalobca žalovanému s poukazom na tú skutočnosť, že v spore nebola preukázaná reálna deľba. Súd určil výšku v zmysle znaleckého posudku Ing. Miloslava Ilavského PhD., ktorý stanovil hodnotu

pozemkov v sume 19.100 eur, pričom súd prihliadol na daný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v roku 2018, a ktorý súd považoval za rozhodný pri určení výšky primeranej náhrady.

17. Žalovaný podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena bezplatne a to v práve používania spoločného vstupu a schodiska. Súd vzájomnú žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného zamietol.

18. Vzhľadom úspechu žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keďže rozhodnutie v časti priznania primeranej náhrady záviselo od znaleckého dokazovania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.: -12 zo dňa 8. februára 2017).

19. V danom spore bol podaný znalecký posudok Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, súd vykonal výsluch znalca Ing. Miloslava Ilavského PhD., pričom znalcom vznikol nárok na vyplatenie znalečného. Súd v súlade s článkom 4 ods. 1, 2 a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k záveru, že o trovách znaleckého dokazovania je potrebné rozhodnúť podľa analogického použitia ustanovenia , ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu trovám znalca. Nárok na náhradu trov konania sa aj v tomto prípade riadi zásadou úspechu v spore, ktorá vyplýva z . V konaní vo veci samej bol procesne neúspešný žalovaný, preto súd rozhodol, že znalcovi a znaleckému ústavu priznal nárok na náhradu 100 % znaleckého dokazovania proti žalovanému.

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný namietal znenie petitu žaloby rozsudku, pretože v žalobe žalobcu ako aj v rozsudku je nesprávne uvedené parcelné číslo 7789/4, ktoré nie je vo vlastníctve žalovaného na liste vlastníctva číslo XXXX. Uvedené by potom malo za následok materiálnu nevykonateľnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 20.04.2021 súd počas výsluchu znalca sa pýtal žalovaného, či súhlasí s cenou dotknutých pozemkov vo výške 19 100 eur s tým, že žalovaný súhlasil s cenou pozemku vedených na liste vlastníctva číslo XXXX a požiadal súd o súčinnosť na doplnenie dokazovania, ktorej predmetom malo byť stanovenie hodnoty stavieb. Žalovaný žiadal, aby zaviazal znalca stanoviť hodnotu ako podiel za stavby vo vlastníctve žalovaného k celku. Znalec uviedol, že taký hybrid oceniť nevie. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Odvolanie smerovalo aj proti zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania. Súd neumožnil vykonanie dôkazov, ktoré by viedli k stanoveniu hodnoty nielen pozemkov, ale aj stavieb, ktoré žalovaný vedie v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. vo vlastníctve D. samosprávneho kraja ako žalovaného a v správe SOU stavebné, D., D..

21. Súd taktiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila procesné práva a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces, tiež prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd neaplikoval správne normy . Nariadené znalecké dokazovanie sa vykonáva len za účasti žalobcu, preto znalec vychádzal len zo zavádzajúcich argumentácií žalobcu. Dohoda po zmierlivom vyriešení veci v súdnom spore bola zmarená zásadne na otázke odplaty za prikázanú nehnuteľnosť, preto žalobca smeroval svoje dokazovanie k nesamostatnosti stavieb. V petite žaloby je uvádzaná suma za prikázanie nehnuteľnosti vo výške 9.900 eur, čo je podľa názoru žalobcu takzvaná ponuková cena realitnej kancelárie. Poukázal na s tým, že táto zaručuje náhradu za odnímané nehnuteľnosť primeranou náhradou. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Pred podaním žaloby mal žalobca prenajatú opravárenskú halu súpisné číslo XXXX na parcele číslo 7789/2 na 1. nadzemnom podlaží. Nájomný vzťah v 6 mesačnej výpovednej lehote zanikol. D. samosprávny kraj podal žalobu o vypratanie dotknutých nehnuteľností. Tento spor je prerušený do právoplatného rozhodnutia v tejto právnej veci.

22. Žalobca ako nájomca mal prenajatú len opravárenskú dielňu na 1. nadzemnom podlaží, čo neznamená, že mal právo obsadiť celú trojpodlažnú budovu vo vlastníctve žalovaného. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2003 vyplýva, že nadobudol žalobca len nehnuteľnosť na parcele číslo 7789/1 a ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na liste vlastníctva číslo XXXX, čo jednoznačne preukazuje znalecký posudok Ing. Kuruca číslo 190/2003, pretože nehnuteľnosti na parcele číslo 7789/2 neoceňuje, pretože sú vo vlastníctve žalovanej. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Sr zo dňa 25.06.2015, ktorý preukázal, že žalobca neosvedčil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na parcele číslo 7789/2 a 7787/24.

23. Po skončení nájmu budovy mali záujem pokračovať v odbornej príprave žiakov. Predkladajú nový dôkaz z roku 2004, stavebné povolenie žalobcu, kde D. samosprávny kraj ako vlastník susednej nehnuteľnosti napriek tomu, že bol vedený na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D., nebol vedený stavebným úradom, ako účastník v tomto konaní. Na uvedené konanie poukázal preto, že žalobca popiera, že on nezasiahol do samostatnosti stavby, znemožnení prístupu žalovaného do budovy súpisné číslo XXXX na parcele číslo 7789/2. V predmetnom stavebnom konaní sa robilo opláštenie a úprava pozemku na parcele číslo 7787/24, ktoré znemožňujú prístup do podzemnej pivnice ako aj do 1. a 2. nadzemného podlažia. Opätovne poukazujú na obrazovú dokumentáciu v znaleckom posudku Ing. Števulu číslo 63/2011, kde je pôvodný vstup z parcely číslo 7787/24 znázornený. Z uvedeného posudku bolo preukázané, že vstup do 1. podzemného podlažia - suterénu a pivnice bol možný hneď za dverami hlavného vstupu, ktorý pred obhliadkou súdu žalovaný zamuroval a vstup bol zvedený zásahom do schodiska do suterénu.

24. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.02.2019 ako aj v následnom vyjadrení listom zo dňa 27.03.2019 sa vyjadril k znaleckému posudku číslo 152/2018 Ing. Ilavského predovšetkým k výroku, že stavba neexistuje nasledovne. Obe stavby sú majetkovoprávne vysporiadané, sú zapísané na samostatných listoch vlastníctva ako stavby so súpisným číslom, pod stavbami sú samostatné parcely, ktoré boli predmetom reálnej deľby na ... „ploche pozemku parcelné číslo 7789/2 je postavená stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou...“ stavba má obvodové múry, zastrešenie je priestorovo vymedzené, teda tvrdenie znalca na strane 38 znaleckého posudku 152/2018, že stavba de facto neexistuje, je nepravdivé.

25. Zároveň požiadali o vypracovanie doplnenia znaleckého posudku, v ktorom mal znalec podľa zadania odpovedať na otázku aká je všeobecná hodnota stavby súpisné číslo XXXX na parcele číslo 7789/2, v prípade zistenia, že stavba nespĺňa podmienky reálnej deľby (mal odpovedať, či je reálne deliteľná alebo úpravy sú finančne náročné) a jedná sa o konštrukčne, prevádzkovo, hmotovo o súčasť inej susednej stavby, mal určiť hodnotu podielu, ktorý zodpovedá pomeru technických jednotiek obostavaného priestoru častí stavby vymedzeného zvislými kolmými rovinami vedenými spoločnými hranicami pozemkov parcelné číslo 7789/1 a 7789/2. Obdobne mal oceniť podzemnú stavbu, ktorá sa nezapisuje do katastra nehnuteľností so stavebnými úpravami na pozemku na parcele číslo 7787/24. Žalovaný v snahe ponúknuť zmierlivé riešenie požiadal žalobcu o vstup do nehnuteľnosti dňa 05.02.2019 a následne dňa 05.03.2019, avšak žalobca mu to neumožnil. Takto mu bolo znemožnené vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia primeranej ceny nehnuteľnosti.

26. Ďalej v odvolaní žalovaný uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom súdu, že ide o stavbu súpisné číslo XXXX na cudzom pozemku. Žalobca nemá žiaden právny titul na priestory, ktoré sa vertikálne nachádzajú nad pozemkom parcelné číslo 7789/2. Žalovaný na výzvu súdu preukázal nadobudnutie vlastníctva žalovaným na podklade Delimitačného protokolu uzatvoreného v súvislosti so zákonom číslo O prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v spojení so zákonom o majetku vyšších územných celkov. Predmetom protokolu o odovzdaní nehnuteľného majetku zo dňa 26.08.2002, ktorý bol súčasťou delimitačného protokolu bola stavba opravárenskej dielne súpisné číslo XXXX na parcele číslo 7789/2 na základe Hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia zo dňa 25.06.1991 medzi Stavomontážami D., š. p., S. č. XX, D. a Stredným odborným učilišťom stavebným, D. O., D.. Pozemky parcelné číslo 7789/2 a číslo 7787/24 na základe Hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva alebo prevodu práva hospodárenia zo dňa 26.05.1992. V rámci riešenia delimitačných rozporov práve v otázke preukázania, že je žalovaný vlastníkom trojpodlažnej budovy, na dôkaz tejto skutočnosti v súdnom spore v novembri 2020 vo svojom vyjadrení na výzvu súdu predkladal žalovaný stanovisko Ministerstva výstavby a stavebníctva zo dňa 03.06.1991, pretože predmetná stavba bola predmetom delimitačných rozporov. Námestník ministra predložil

stanovisko zo dňa 28.05.1991, kde pod bodom 2. klampiarska dielňa uviedol, že tvorí samostatnú prístavbu k objektu bývalej kotolne, a preto sa odporúča zriadiť právo hospodárenia. V zmysle novely školského zákona číslo a vyhlášky sa previedol národný majetok na vyučovacie účely. Spochybnil znalecké dokazovanie obhliadky pod bodom 8. rozsudku, pretože listina je chaotická. Pre ozrejmenie predložil prílohu k znaleckému posudku Ing. Števulu s označením zakreslenie skutkového stavu opravárenské dielne ku dňu 24.06.2011, pričom v suteréne na 1. podzemnom podlaží vidno aj sklad na parcele číslo 7789/24. Vidieť aj zamurovaný vstup do suterénu v zádverí hlavného vstupu pod schodmi. Pôdorys 1. nadzemného podlažia predstavuje bývalú opravárenskú dielňu a 2. nadzemné podlažie predstavuje pôvodnú šatňu s chodbou s pôvodným vstupom zo schodiska. Súd nebral do úvahy vyjadrenia žalovaného, obhliadka k znaleckému dokazovaniu bola realizovaná len za účasti žalobcu. Svojimi stavebnými zásahmi zasiahol do vlastníckych práv žalovaného v snahe zmocniť sa nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. vo vlastníctve žalovaného. Namieta, že nejaké časti 3 podlažnej stavby nie sú súčasťou sporu. Pokiaľ nehnuteľnosti na pozemkoch parcelné číslo 7789/2 a 7787/24 sú predmetom sporu, tak všetko čo sa vertikálne nachádza nad týmito pozemkami sú veci vedené na LV číslo XXXX vo vlastníctve žalovaného.

27. K namietanej listine o pridelení súpisného čísla, podľa v tom čase platného C ods. 3 zákona o obecnom zriadení mohla obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia podľa vyhlášky číslo je zrejmé, že oznámením obec iba formálnym spôsobom notifikovala údaje o práve k stavbe, ktoré Správa katastra zapíše do operátu katastra, z čoho vyplýva, že toto rozhodnutie nemožno považovať za autoritatívne rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb. Nebolo vydané v správnom konaní a nepodlieha súdnemu prieskumu. Obec mohla vydať listinu o pridelení súpisného čísla pre účely prevodu alebo prechodu nehnuteľností, čo bolo naplnené počas delimitácií na podklade delimitačného protokolu o odovzdaní nehnuteľného majetku zo dňa 26.08.2002 do katastra nehnuteľností. Žalovaný podal žalobu o vypratanie a navrátenie do pôvodného stavu, avšak konanie je prerušené do právoplatného skončenia tejto právnej veci.

28. Žalovaný užíval schodisko, aby sa dostal do veľkej nehnuteľnosti, preto žalovaný namietal zamietnutie žaloby v časti vecného bremena vydržaním. Napadnutým rozsudkom neprišlo k odstráneniu spornosti práva. Nebolo správne tvrdenie súdu, že hospodárska zmluva o prevode práva hospodárenia zo dňa 25.06.1991 riešila len prevod pozemkov, ale ňou bola odovzdaná opravárenská dielňa inventarizačné číslo 008/000055 v obstarávacej hodnote 527.381 Sk. To, že žalobca neoprávnene užíval nehnuteľnosti ešte nezakladá vlastnícke právo.

29. Žalovaný namietal aj rozhodnutie v časti náhrady trov konania a trov znaleckého dokazovania, pričom poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu. Žalovaný bol zaviazaný na úhradu znaleckého dokazovania aj napriek jeho nesúhlasu uskutočniť znalecký úkon Znaleckého ústavu v Bratislave aj napriek tomu, že je zaujatý, lebo Ing. Ilavský, ktorý vyhotovil súkromný znalecký posudok, je jeho zamestnancom. Súdnym rozhodnutím neprišlo k priznaniu primeranej náhrady za nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že považuje napadnutý rozsudok za správny. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že rozsudok je zmätočný. Žalobca riadne v súlade so zákonmi odkúpil do svojho výlučného vlastníctva v celosti nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území D., na liste vlastníctva číslo XXXX, pozemky a budovu súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parcely číslo 7789/1, vedená v katastrálnom území D. na liste vlastníctva číslo XXXX od predávajúceho L.. T. T. a to na základe kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 13.10.2003. Žalobca predložil hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva, v ktorej nie je uvedená reálna deľba stavby, išlo o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v nadväznosti na hospodársku zmluvu zo dňa 25.06.1991. Z geometrického plánu číslo 243-244-0073-92 zo dňa 20.05.1992 vyplýva aký bol pôvodný stav pred rokom 1992, pred novým vymeraným išlo o jeden priemyselný celok a o jednu nehnuteľnosť, ktorá bola postavená na jednom pozemku pôvodnej parcely číslo 7789, išlo o priemyselnú halu. Listina o určení súpisného čísla vydaná dňa 26.09.2002 prestavbu, súpisné číslo XXXX sa stala podkladom na zápis časti objektu nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, pričom tento zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný v roku 2002. Rozhodnutie o pridelení čísel stavbe bolo právnym podkladom na zápis časti budovy súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku číslo parcely 7789/1,

vedenej v katastrálnom území D. na liste vlastníctva číslo XXXX, toho času vo vlastníctve žalobcu. Listina o určení súpisného čísla XXXX bola vydaná dňa 26.09.2002 a následne bola stavba podľa tejto listiny zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX a to v čase účinného a platného ustanovenia § 43d stavebného zákona, kde sa konštatuje, že nejde o samostatné stavby, pretože nespĺňajú základné požiadavky na stavby. Pokiaľ táto stavba so súpisným číslom XXXX bola zapísaná na list vlastníctva išlo o porušenie stavebného zákona, prípadne iných zákonných noriem, inými slovami deľba nehnuteľností nebola vykonaná v súlade s právnymi predpismi. Týmito úvahami sa zaoberá aj znalec Ing. Miroslav Ilavský v znaleckom posudku číslo 152/2018. Stavba súpisné číslo XXXX na parcele 7789/2 z hľadiska stavebno-technického neexistuje. Prišlo k porušeniu stavebného zákona a stavba dielne číslo súpisné XXXX, postavená na pozemku parcely číslo 7789/2 bola zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX v prospech žalovaného. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu znalecký posudok číslo 63/2011 vypracovaný Ing. Števulom číslo 152/2018 vypracovaný Ing. Ilavským PhD., ako aj znalecký posudok číslo 67/2020 vypracovaný slovenskou Technickou univerzitou v Bratislave, z ktorých vyplýva, že stavbu opravárenská dielňa súpisné číslo XXXX zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. a stavbu výrobná hala Plastkom Nitra, súpisné číslo XXXX zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D., nie je možné považovať za samostatné stavby, pretože nespĺňajú základné požiadavky na stavby podľa stavebného zákona. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 31. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení , čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. Pretože opravárenská dielňa so súpisnom číslom XXXX, postavená na pozemku parcely číslo 7789/2, je zapísaná na liste vlastníctve XXXX v prospech žalovaného v celosti, z hľadiska stavebno- technického je stav taký, že táto stavba neexistuje, preto sa nedá ani znaleckým posudkom stanoviť jej hodnota, pričom existuje len jedna stavba so súpisným číslom XXXX - výrobná hala - Plastcom Nitra, postavená na pozemku parcelné číslo 7789/1, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX prospech žalobcu v celosti. Žalobca v závere konštatoval, že súd prvej inštancie omylom pri písaní namiesto parcelného čísla 7789/24 uviedol parcelné číslo 7789/4.

33. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že súd konštatoval v napadnutom rozsudku, že žiadna zo stavieb nie je samostatnou stavbou ani vo vlastníctve žalobcu ani žalovaného. Keďže bola napadnutá reálna deľba, žalobca nenadobudol tú časť stavby, ktorá je vedená na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. vo vlastníctve žalovaného, čo vyplýva z kúpnej zmluvy žalobcu z roku 2003, preto si nemôže robiť vlastnícke nároky na tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve D. samosprávneho kraja, ktoré užíva v rozpore so zákonom. Žalovaný predložil listinné dôkazy a podklady, ktorými preukázal vlastníctvo, že v rozhodnom období v roku 1991 došlo k prechodu vlastníctva sporných nehnuteľností na štát na základe zákona a hospodárskych zmlúv a následne v roku 2002 na základe delimitačného protokolu ako aj hospodárskych zmlúv na D. samosprávny kraj. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XXXX z roku 2002 len deklaratórne ku dňu 01.01.2002 predstavuje listinu k zápisu do katastra nehnuteľností, a preto sa D. samosprávny kraj dožaduje náhrady za cenu stavby súpisného čísla XXXX na parcele číslo 7789/2 ako reálny podiel k celku.

34. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa a v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

35. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

36. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

37. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

38. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 39. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení , čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

40. Po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace základné procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva spočívalo v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nespĺňalo kritéria zákonne odôvodneného súdneho rozhodnutia najmä vo vzťahu ku vzájomnej žalobe a dôvodnosti postupu pri vyporiadavaní predmetnej stavby. Prvoinštančný súd bližšie k účinnosti uplatnenej vzájomnej žaloby a jej obsahu a zdôvodnenia jej zamietnutia úvahy neuviedol.

41. Odvolací súd vo vzťahu k predmetu sporu (ohľadne určenia, že ide o jednu nehnuteľnosť a k jej vyporiadaniu) uvádza, že žalobca sa domáhal určenia, že časť nehnuteľnosti označená ako budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7781/1, vedená v katastrálnom území D., Okres: D., Obec: D. na liste vlastníctva XXXX a časť nehnuteľnosti označená budova súpisné číslo XXXX ako opravárenská dielňa postavená na pozemku parcele č. 7789/2, vedená v katastrálnom území D., Okres: D., Obec: D. na liste vlastníctva č. XXXX je jednou nehnuteľnosťou, stavbou so súpisným číslom XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/1, 7789/2 v katastrálnom území D., Okres: D., Obec: D.. Zároveň žiadal, aby časť nehnuteľnosti označenej ako budova súpisné číslo XXXX opravárenská dielňa postavená na pozemku parc. č. 7789/2 a pozemkov parc. č. 7789/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 189 m2, parc. č. 7789/24 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 141 m2, vedené v katastrálnom území D., Okres D., Obec D. na liste vlastníctva č. XXXX bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a to odplatným prevodom za finančnú sumu vo výške 9.900 eur.

42. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor

a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

43. Podľa § 70 ods. 1 cit. zák., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

44. V úvode možno odvolacím súdom konštatovať správnosť záverov súdu prvej inštancie o prípustnosti žaloby. V prejedávanom prípade ide o zvláštnu situáciu, v ktorej sa ocitli strany sporu (účastníci) v súvislosti sa postupnými zmenami vlastníctva a existencie faktického stavu užívania a administratívnoprávnych zmien, vo vzťahu k stavbe, ktoré potvrdzovali vlastnícky vzťah k stavbe. Súčasťou žaloby žalobcu bolo aj „vysporiadanie sa“ vo vzťahu k pozemkom pod stavbou. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia prvoinštančného súdu, že žalobca odkúpil nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území D., na liste vlastníctva číslo XXXX, pozemky a budovu súpisné číslo XXXX - opravárenská dielňa postavená na pozemku parcelné číslo 7789/1 vedená na liste vlastníctva číslo XXXX od predávajúceho L.. T. T. dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobca v čase kúpy predmetných nehnuteľností vedel, že nízka časť budovy pozostávajúca z jednej miestnosti vo výmere 189 m2 na jednom podlaží na prízemí označená ako samostatná stavba so súpisným číslom XXXX patrí do vlastníctva D. samosprávneho kraja, v správe strednej odbornej školy v D.. Uvedené nebolo sporné. Z uvedeného možno vyvodiť, že samotný žalobca mal predstavu v čase kúpy predmetných nehnuteľností, že celý od vlastníckeho práva odvodený potenciál stavby (nehnuteľnosti) je obmedzený samotným zapísaným vlastníckym vzťahom žalovaného k uvedenej „časti“ stavby. Nebolo síce predmetom skúmania, či v súvislosti s uvedenými skutočnosťami tieto mali vplyv na kúpnu cenu, avšak možno povedať, že žalobca nemohol byť v presvedčení, že nadobúda vlastníctvo k „celej“ stavbe. Potvrdením uvedeného bolo, že sám žalobca na základe dohody so žalovaným užíval predmetnú časť „patriacu“ žalovanému. Nehnuteľnosť označená súpisným číslom XXXX bola zapísaná v katastri vo vlastníctve žalobcu, pričom z listu vlastníctva XXXX vyplynulo, že nízka časť budovy, so súpisným číslom XXXX - opravárenská dielňa postavená na pozemku parcely číslo 7789/2 bola a je vo vlastníctve žalovaného. Z pohľadu práva a zásad katastrálneho zápisu je možné konštatovať, že údaje v katastri nehnuteľností boli hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

45. Vyššie uvedené znamená, že pokiaľ závery súdu prvej inštancie o tom, že predmetné časti nehnuteľnosti - stavby (zapísané súp. č. XXXX a XXXX) predstavujú jednu nehnuteľnosť sú správne (čo z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo), potom bolo nutné nájsť zákonný spôsob, ktorým túto špecifickú situáciu na podklade žaloby žalobcu vyriešiť. Odvolací súd uvádza, že ak sa historicky predmetná stavba používala dvoma vlastníkmi (kvázi spoluvlastníkmi), s tým, že o „takomto“ vlastníckom vzťahu viedol informáciu štát v podobe (zapísaných) vlastníctiev oboch subjektov a zároveň „takýto“ vzťah k nehnuteľnosti mal svoj trvajúci obsah (triáda vlastníckych práv), potom záver o aplikovateľnosti ustanovenia bol spôsobilý pre vyriešenie uvedeného problému k stavbe. Zároveň ale vyporiadanie takéhoto kvázi spoluvlastníckeho vzťahu požaduje pri prikázaní celej stavby jednej zo strán sporu vyporiadanie s primeranou náhradou. Podiel (kvázi) spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného je potrebné (zisťovaním skutkového stavu) zistiť buď dohodou strán sporu v konaní (pozri , , resp. ), alebo znaleckým dokazovaním na návrh strany sporu, pokiaľ pre taký záver nepostačuje doposiaľ vykonané dokazovanie.

46. Podľa Čl. 20 ods. 1 , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

47. Podľa Čl. 20 ods. 3 , vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

48. Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

49. Podľa prvej a druhej vety , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

50. Zároveň s vyššie uvedeným má odvolací súd potrebu poukázať na to, že v našom právnom poriadku nie je zásada superficies solo cedit aplikovateľná, naopak platí zásada aedificatio non solo cedit (stavby nie sú súčasťou pozemku). V tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje na rozdiel pri posudzovaní primeraného použitia ustanovenia v spojení s vo vzťahu k takému „stavu“ stavby, ktoré uvedené riešenie vyžaduje, a vo vzťahu k „vysporiadaniu“ pozemkov pod stavbou, ktoré použitie vo vzťahu k pozemkom v tomto prípade aplikovateľné nie je. Prikázaním pozemkov nachádzajúcich sa pod časťou „prikazovanej“ stavby žalobcovi v súvislosti s vysporiadaním „podielového“ spoluvlastníctva dochádza k skrytému vyvlastneniu, čo nie je postupom podľa prípustné. Pozemky na parcele 7789/1, 7789/2 a 7787/24 boli podľa správnych zistení prvoinštančného súdu vo výlučnom vlastníctve, či už žalobcu alebo žalovaného (a nie v podielovom spoluvlastníctve). Nebolo preto možné vysporiadať predmetné pozemky pod stavbou, ako pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (ich prikázaním jednému zo spoluvlastníkov). Pozemky pod stavbou boli (sú) samostatnými vecami.

51. Vo vzťahu k vyporiadaniu stavby za existencie záveru, že ide o jednu nehnuteľnosť, bolo potrebné tiež zhodnotiť zásady, ktoré sa aplikujú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa . Bolo potrebné prihliadnuť na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Uvedené bude potrebné odôvodniť. Nemožno obyčajne konštatovať, že išlo o jednu nehnuteľnosť a táto sa prikazuje žalobcovi bez ďalšieho. Vzťah k nehnuteľnosti rovnajúci sa vlastníckemu vzťahu mal (má) aj žalovaný.

52. Dôležitou otázkou v tomto konaní je aj otázka primeranej náhrady v situácii, že vyporiadanie takéhoto (spolu) vlastníctva má byť v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné vysporiadavať pozemky, a preto použiteľnosť posudkov vo vzťahu k tejto otázke nie je namieste. Pokiaľ išlo o ohodnocovanie stavby ako takej a náhrady za prikázanie časti jednému zo spoluvlastníkov, bude treba vychádzať z podielov, ku ktorým mali strany sporu „predstavu“ o svojom vlastníckom vzťahu (podľa zistení súdu uvedených vyššie). Inými slovami, ak súd dospeje k záveru, že vlastníctvo k stavbe (pri nemožnosti iného vyporiadania) prikáže jednej zo strán tohto sporu, zároveň určí hodnotu podielu, ktorý musí mať strana „strácajúca“ vlastnícke právo nahradený. Ide o náhradu primeranú a aktuálnu.

53. Odvolací súd v zmysle ust. uvádza, že v ďalšom postupe prvoinštančný súd odôvodní rozsudok v zmysle ust. .

54. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).