Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_2C-115-2012.pdf
PDF · 140.57 KB
No categories available
2C/115/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu V. E., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XX, XXX XX Č., zast. JUDr. Karin Juhásová, advokátka, Húskova 19, 040 23 Košice, proti žalovanému JOTEK, s.r.o., IČO: 36 495 832, Hurbanova 31/A, 085 01 Bardejov, zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 2 049,39 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 100,88 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1 100,88 € od 04.03.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 134,91 € a z iných trov vo výške 9,11 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Karin Juhásová, advokátka, Húskova 19, 040 23 Košice, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2 049,39 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 049,39 € od 29.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom prvýkrát pracovnú zmluvu dňa 17.10.2008 na dobu neurčitú a písomnú dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi - spoločnosť HOPI s.r.o., Česká republika na dobu 1 roka. Pracovný pomer bol ukončený odstúpením od pracovnej zmluvy v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktoré žalobca prevzal dňa 02.11.2008. Dňa 04.11.2008 žalobca druhýkrát uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu písomne na dobu neurčitú spolu s dohodou o dočasnom pridelení na výkon k užívateľskému zamestnávateľovi HOPI s.r.o. Oznámenie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a zápočtový list žalovaný zaslal žalobcovi 23.01.2009. Dňa 02.02.2009 žalovaný tretíkrát uzavrel písomnú pracovnú zmluvu so žalobcom na dobu určitú do 30.04.2009 spolu s dohodou o dočasnom pridelení na výkon k užívateľskému zamestnávateľovi HOPI s.r.o. na dobu 3 mesiace. Tento pracovný pomer žalovaný písomne ukončil so žalobcom dňa 28.02.2009. Žalobca sa od žalovaného na základe toho domáha zaplatenia stravného a vreckového za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v cudzej mene vo výške 2 049,39 €, a to v zmysle § 13 a § 14 v spojení s § 36 ods. 4 a 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Žalobca tvrdí, že žalovaný mu do dnešného dňa vreckové a stravné v požadovanej výške neuhradil. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil dôkaz, a to písomné a opečiatkované potvrdenie HOPI s.r.o. o počte strávených dní v zamestnaní, resp. počet dní odpracovaných v priestoroch spoločnosti HOPI s.r.o. Žalobca viackrát telefonicky vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, avšak bezúspešne. Žalobca naposledy vyzval žalovaného výzvou zo dňa 24.02.2011 na uhradenie tejto dlžnej sumy, na čo však žalovaný tiež nereagoval a pohľadávku mu neuhradil. Žalobca si taktiež nárokuje na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne od 29.02.2011 do zaplatenia. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. si žalobca nárokuje zaplatenie stravného vo výške základnej sadzby stravného, ktorá činí 600 CZK za každý kalendárny deň strávený v zahraničí
a vreckové, ktoré činí 5% z tejto sumy, t. j. spolu za 98 dní, z toho 79 pracovných dní a 19 dní ako zahraničná pracovná cesta, čo na stravnom predstavuje 1 951,80 € a na vreckovom 97,59 €.
Žalobca v žalobe dôvodil, že na základe jeho podnetu vykonal Inšpektorát práce Prešov u žalovaného šetrenie, na základe ktorého zistil viaceré hrubé porušenia právnych predpisov.
Žalobca je toho názoru, že žalovaný naznačeným konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c), § 13 a § 14 v spojení s § 36 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, ako aj § 4 ods. 1 písm. c), § 13 a § 14 v spojení s § 36 ods. 8 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2009.
Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2012 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý namietal dôvodnosť nároku žalobcu. V tomto podaní žalobca vzniesol námietku premlčania podstatnej časti nároku žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca mal opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, a to v dňoch od 01.12.2008 do 05.12.2008, od 22.12.2008 do 31.12.2008, od 12.01.2009 do 22.01.2009, od 02.02.2009 do 18.02.2009, od 26.02.2009 do 27.02.2009. K 28.02.2009 bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer. Vzhľadom na vykázanú absenciu žalobcu evidovanú v dochádzke podľa evidencie z miesta výkonu prác žalovaný neuznal jeho nárok uplatnený v žalobe. Taktiež namietal prepočet dlžnej sumy z CZK na euro a vyslovil, že mu nie je známy kurz, na základe ktorého tak žalobca učinil.
Súd vo veci nariadil pojednávania, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj výsluchom svedkyne A. B., vyjadrenia oboch účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
V písomných podaniach a ústnych prednesoch právny zástupca žalovaného doplnil, že so žalobcom boli uzavreté tri pracovné zmluvy, a to dňa 17.10.2008, 04.11.2008 a 02.02.2009. Podľa jeho vyjadrenia žalobca bol dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce skladníka v Prahe - Jažlovice. Žalovaný tvrdil, že žalobca bol od začiatku nezodpovedný a z jeho strany permanentne dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny. Pri svojom vyjadrení vychádzal z dokumentácie poskytnutej spoločnosťou HOPI s.r.o., z ktorej podľa neho vyplynulo, že žalobca mal v mesiaci december 2008 10 dní absencií, v januári 2009 ich bolo 9 a v mesiaci február 2009 15 dní absencií. Žalovaný uviedol, že okrem mzdy mal žalobca riadne vyplácané všetky zákonné náhrady, ktoré sa poskytujú pri zahraničných pracovných cestách. Žalovaný poukázal na porušenie základných povinností zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce, ktorých porušovania sa žalobca dopúšťal. Žalovaný tiež poukázal na to, čo sa považuje za výkon práce podľa § 37 zákona č. 283/2002 Z. z. a v tejto súvislosti odkázal na § 144a ods. 2 písm. f) Zákonníka práce, podľa ktorého za výkon práce sa nepovažuje neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny. Keďže podľa žalovaného mal žalobca neospravedlnené neprítomnosti v mieste výkonu práce, nie je mu povinný uhradiť nároky, ktoré si voči nemu uplatňuje. Tiež tvrdil, že podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. je poskytovanie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste fakultatívne a zamestnávateľ toto vreckové nemusí poskytnúť. Žalovaný sa tiež ohradil, že zápočtové listy, na ktoré sa dovolával žalobca sú len potvrdením o dĺžke trvania pracovného pomeru, a nie o počte dní, počas ktorých zamestnanec skutočne vykonával prácu. Tiež tvrdil, že dni, ktoré žalobca považuje za čerpanie pracovného voľna, oni považujú za absencie. Žalovaný súčasne uviedol, že v januári 2014 došlo k oprave evidenčných listov a tieto boli takto odovzdané Sociálnej poisťovni za účelom vykonania opráv v súlade so skutočným stavom. Žalovaný sa rozhodol pre túto opravu z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobca zneužíva zápočtové listy v tomto konaní, ktoré nezohľadňovali skutočný stav. Žalovaný súčasne uviedol, že výplatné lístky, ktoré v konaní predložil žalobca, boli vyhotovené osobou, ktorá u žalovaného nikdy nepracovala, a preto spochybnil ich relevanciu. Taktiež uviedol, že výplatné lístky žalobcu, ktorými disponuje žalovaný, boli predložené aj Inšpektorátu práce Prešov a žalobcovi boli doručené prostredníctvom jeho kamaráta p. Š.. Podľa názoru žalovaného pre rozhodnutie súdu by mala byť smerodajná evidencia, na základe ktorej boli vyhotovené výplatné lístky a následne žalobcovi vyplatená mzda.
Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch uviedla, že zrejme pri podaní žaloby došlo k chybe v písaní a úrok z omeškania si uplatňujú od 04.03.2011 z dlžnej sumy do zaplatenia, pričom počiatok omeškania počítajú odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorá bola žalovanému poskytnutá v písomnej výzve na uhradenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, v tejto súvislosti uviedla, že majú zato, že pracovná cesta bola ukončená dňa 28.02.2009 a
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie stravného a vreckového uplynutím 10 dňovej lehoty od skončenia pracovnej cesty a pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázala na to, že so žalobcom bola prvýkrát uzavretá pracovná zmluva dňa 04.11.2008, a preto je potrebné postupovať podľa § 36 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008. Taktiež uviedla, že pokiaľ ide o prepočet dlžnej sumy z CZK na euro, postupovali podľa kurzu NBS ku dňu 30.03.2009, keď 1 € sa rovnalo 27,469 CZK. K samotnej sadzbe vo výške 600 CZK právna zástupkyňa uviedla, že v tejto súvislosti vychádzali z opatrenia Ministerstva financií SR č. 625/2007 Z. z. a č. 606/2008 Z. z. Právna zástupkyňa uviedla, že pracovná cesta u žalobcu trvala 116 pracovných dní. Žalobca si svoj nárok neuplatňuje za 18 dní, počas ktorých čerpal dovolenku (od 28.11 do 06.12.2008 a od 10.01. do 18.01.2009). Nárok si teda uplatňuje za 79 pracovných dní a 19 dní ako zahraničná pracovná cesta, čo podľa nej jednoznačne vyplýva z dôkazov poskytnutých spoločnosťou HOPI. Podľa nej je nelogické, aby žalovaný uzavrel so žalobcom až tri pracovné zmluvy, keďže ako tvrdí, nebol s jeho pracovnou disciplínou spokojný. Tiež poukázala na to, že konanie žalovaného v súvislosti s opravou evidenčných listov, ktoré boli až po uplynutí niekoľkých rokov odovzdané Sociálnej poisťovni považuje za účelové a vyslovila názor, že zo strany žalovaného dochádza k manipulovaniu s evidenciou o pracovných pomeroch žalobcu. Zároveň dodala, že nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, odvodzuje od dvoch pracovných zmlúv, a to od tej, ktorá bola uzavretá dňa 04.11.2008 a dňa 02.02.2009. Počet odpracovaných dní bol podľa právnej zástupkyne preukázaný predloženými dokladmi od spoločnosti HOPI, zápočtovými listami, potvrdením Sociálnej poisťovne, výplatnými lístkami žalobcu vystavenými za obdobie 11/2008 - 02/2009 a výpismi z účtu, na ktoré bola žalobcovi poukazovaná mzda. Zároveň argumentovala tým, že žalobcovi nikdy neboli zo strany žalovaného doručené výplatné pásky, a preto za účelom zistenia výslednej sumy, ktorá bola žalobcovi titulom mzdy poukazovaná na účet za obdobie od 11/2008 do 02/2009, požiadal účtovníčku D. O., ktorá nikdy nebola zamestnankyňou žalovaného o vypracovanie suplujúcich výplatných lístkov, pričom podkladom bola evidencia poskytnutá spoločnosťou HOPI. Právna zástupkyňa žalobcu predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že v období od 04.11.2008 do 31.01.2009 a od 02.02.2009 do 28.02.2009 žalovaný za žalobcu platil nemocenské poistenie, ktoré v prípade jeho absencií by určite neodvádzal.
Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že dňa 17.10.2008 na základe inzerátu uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, pričom dňa 04.11.2008 nastúpil do práce. Tvrdil, že po odpracovaní určitého počtu hodín mal nárok na čerpanie pracovného voľna, ktoré po dohode s vedúcim zmeny čerpal v dňoch 28.11.2008 do 06.12.2008. Ďalšie pracovné voľno čerpal od 10.01.2009 do 18.01.2009. Žalobca uviedol, že jedinú neospravedlnenú absenciu mal len dňa 19.12.2008, keď zmeškal do práce. Žalobca tvrdil, že stravné a vreckové mu zo strany žalovaného nebolo vyplatené a že v priebehu celého obdobia mu žalovaný neposkytol výplatné pásky.
Svedkyňa A. B., zamestnankyňa žalovaného uviedla, že ako personalistika žalobcu pozná, pracoval u nich, pričom z výkazov, ktoré zasielala firma HOPI vyplynulo, že žalobca neplnil normu, porušoval disciplínu a opakovane nenastúpil do práce. Potvrdila, že žalobcovi boli na účet vyplatené cestovné náhrady a stravné za dni, ktoré odpracoval. Uviedla, že cestovné príkazy boli vyhotovované žalovaným, pretože zamestnanci si túto povinnosť vrátane žalobcu neplnili. Nevedela zároveň uviesť, z akého dôvodu bola žalobcovi vyplácaná plná mzda a neboli vykonané žiadne zrážky aj napriek absenciám, na ktoré sa žalovaný odvolával.
Súd zistil, že žalobca so žalovaným dňa 17.10.2008 uzatvoril 1. pracovnú zmluvu s pracovným pomerom na dobu neurčitú s nástupom práce dňa 21.10.2008 a zároveň dňa 16.10.2008 Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi HOPI s.r.o. s miestom dočasného výkonu práce Praha - Jažlovice, ČR. Dočasné pridelenie vzniká dňom 21.10.2008. Listom zo dňa 24.10.2008 žalovaný ako zamestnávateľ oznámil žalobcovi odstúpenie od pracovnej zmluvy z dôvodu nenastúpenia do práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 17.10.2008. Následne žalobca so žalovaným dňa 04.11.2008 uzatvoril 2. pracovnú zmluvu s pracovným pomerom na dobu neurčitú s nástupom práce dňa 04.11.2008, skúšobnou dobou 3 mesiace a zároveň toho istého dňa Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi HOPI s.r.o. s miestom dočasného výkonu práce Praha - Jažlovice, ČR. Dočasné pridelenie vzniká dňom 04.11.2008. Listom zo dňa 23.01.2009 žalovaný ako zamestnávateľ oznámil žalobcovi ukončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa 04.11.2008, a to v skúšobnej dobe. Napokon žalobca so žalovaným dňa 02.02.2009 uzatvoril 3. pracovnú zmluvu s pracovným pomerom na dobu určitú do 30.04.2009 s nástupom práce dňa 02.02.2009 a zároveň toho istého dňa Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca
na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi HOPI CZ s.r.o. s miestom dočasného výkonu práce Praha - Jažlovice, ČR. Dočasné pridelenie vzniká dňom 02.02.2009 a končí dňom 30.04.2009. Listom zo dňa 28.02.2009 žalovaný ako zamestnávateľ oznámil žalobcovi okamžité zrušenie pracovného pomeru ku dňu 28.02.2009 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny - nenastúpenia na pracovnú zmenu.
Z listinných dôkazov predložených spoločnosťou HOPI, ktoré žalobca predložil spolu s podanou žalobou vyplýva, že žalobca v novembri 2008 má vykázané odpracované dni od 04.11.2008 do 13.11.2008, od 16.11.2008 do 17.11.2008 a od 19.11.2008 do 27.11.2008, v celkovom počte 21 dní, pričom 14., 15. a 18.11.2008 má vykázané ako zahraničná pracovná cesta v počte 3 dni. V decembri 2008 má žalobca vykázané odpracované dni od 07.12.2008 do 12.12.2008, od 14.12.2008 do 18.12.2008 a od 20.12.2008 do 23.12.2008, dňa 26.12.2008 a od 28.12.2008 do 30.12.2008 v celkovom počte 19 dní, pričom 13., 19., 24., 25., 27. a 31. 12.2008 má vykázané ako zahraničná pracovná cesta v počte 6 dní. V januári 2009 má žalobca vykázané odpracované dni od 01.01.2009 do 09.01.2009, od 19.01.2009 do 23.01.2009, od 25.01.2009 do 30.01.2009 v celkovom počte 20 dní, pričom 24. a 31.01.2009 má vykázané ako zahraničná pracovná cesta v počte 2 dni. Vo februári 2009 má žalobca vykázané odpracované dni od 01.02.2009 do 05.02.2009, dňa 08.02.2009, 10. a 11.02.2009, 13.02.2009, 16.02.2009 až 18.02.2009, 20.02.2009 a od 22.02.2009 do 27.02.2009 v celkovom počte 19 dní, pričom 6., 7., 9., 12., 14. a 15., 19., 21.02.2009 má vykázané ako zahraničná pracovná cesta v počte 8 dní.
Totožné skutočnosti vyplývajú aj z listinných dôkazov - Docházka - mrazírna HOPI, ktoré táto spoločnosť predložila na výzvu súdu podaním zo dňa 01.12.2014 doručeným súdu dňa 08.12.2014. Jediným rozdielom v uvedených dokumentoch je tá skutočnosť, že v materiály predloženom neskôr je deň 21.12.2008 vykázaný ako absencia, zatiaľ čo v dôkaze predloženom spolu so žalobou táto absencia „A“ nie je u žalobcu evidovaná.
Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2014 spoločnosť HOPI doplnila svoje skoršie vyjadrenie a zaslané materiály, pričom uviedla, že po dôkladnejšom prešetrení celého prípadu týkajúceho sa žalobcu, predtým predložené dôkazy mali len informatívny charakter a zaznamenávali príchody a odchody žalobcu na pracovisku. Po preskúmaní fakturácie žalovaného zistili, že u zamestnanca - žalobcu boli zistené závažné nedostatky, dôsledkom ktorých bolo krátenie hodín. Tieto nedostatky sa týkali svojvoľného opustenia pracoviska bez súhlasu nadriadeného počas pracovnej doby, nedodržanie výkonnostných noriem, absencie, či nedodržiavanie pracovného fondu v období od 11/2008 do 02/2009. Z listinných dôkazov - „Podklady pro fakturaci“, ktoré v tejto súvislosti následne predložila spoločnosť HOPI už vyplývali iné zistenia. Za mesiac november 2008 mal žalobca v kolónke - hod celkem uvedenú sumu 141,9 a absencie 0 hod. Za mesiac december 2008 mal žalobca v kolónke - hod celkem uvedenú sumu 116,7 a absencie 10 hod. Za mesiac január 2009 mal žalobca v kolónke - hod celkem uvedenú sumu 148,4 a absencie 0 hod. Za mesiac február 2009 mal žalobca v kolónke - hod celkem uvedenú sumu 128,4 a absencie 0 hod.
Z uvedeného vyplýva, že pri pracovnom čase 7,5 hodín denne mal žalobca v novembri 2008 odpracovaných 18 dní, v decembri 2008 15 dní, v januári 2009 19 dní a vo februári 2009 17 dní.
Z výplatných lístkov predložených žalobcom, ktoré na jeho žiadosť vyhotovila D. O. vyplýva, že žalobca mal za mesiac 11/2008 odpracovaných 19 dní, čistá mzda a k výplate je uvedená suma 9 121 Sk, t. j. 302,76 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 17.12.2008 bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená na účet suma 12 844 Sk, t. j. 426,34 €. Za mesiac 12/2008 mal žalobca odpracovaných 20 dní, čistá mzda a k výplate je uvedená suma 7 894 Sk, t. j. 262,03 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 21.01.2009 a 26.01.2009 boli žalobcovi zo strany žalovaného vyplatené na účet sumy v celkovej výške 369,76 €. Za mesiac 01/2009 mal žalobca odpracovaných 20 dní, čistá mzda a k výplate je uvedená suma 296,20 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 24.02.2009 bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená na účet suma 340,73 €. Za mesiac 02/2009 mal žalobca odpracovaných 20 dní, čistá mzda a k výplate je uvedená suma 254,72 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 25.03.2009 bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená na účet suma 134,81 €.
Z výplatných lístkov, ktoré boli predložené zo strany žalovaného aj Inšpektorátu práce Prešov a ktoré sú vyhotovené JOTEK, s.r.o. vyplýva, že žalobca mal za mesiac 11/2008 odpracovaných 18 dní, čistá mzda predstavovala sumu 5 493 Sk, stravné bolo v sume 11 351 Sk, vyplatená záloha - 4 000 Sk a k výplate je uvedená suma 12 844 Sk, t. j. 426,34 €. Zo žalobcom, ako aj žalovaného predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 17.12.2008 bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená na účet suma 12 844 Sk, t. j. 426,34 €. Za mesiac 12/2008 mal žalobca odpracovaných 10 dní, mal 10 dní absencií, čistá mzda bola 2 912 Sk, stravné 6 579 Sk a k výplate je uvedená suma 9 491 Sk, t. j. 315,04 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 21.01.2009 a 26.01.2009 boli žalobcovi zo strany žalovaného vyplatené na účet sumy v celkovej výške 369,76 €. Za mesiac 01/2009 mal žalobca odpracovaných 11 dní, mal 9 dní absencií, čistá mzda bola 116,81 €, stravné 243,75 €, vyplatená záloha - 36,513 € a k výplate je uvedená suma 324,047 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 24.02.2009 bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená na účet suma 340,73 €. Za mesiac 02/2009 mal žalobca odpracovaných 5 dní, mal 15 dní absencií, čistá mzda je uvedená suma 47,70 €, stravné 87,11 € a k výplate suma 134,81 €. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., vyplýva, že dňa 25.03.2009 bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená na účet suma 134,81 €.
Zo zápočtového listu žalobcu u žalovaného predloženého žalovaným ako zamestnávateľom vyplýva, že za obdobie od 04.11.2008 do 31.01.2009 sa žalobcovi započítalo 89 dní. Z tohto zápočtového listu nevyplývajú žiadne zrážky zo mzdy. Zápočtový list žalobcu u žalovaného za obdobie od 02.02.2009 do 28.02.2009 udáva, že žalobcovi sa započítalo 27 dní. Z tejto listiny nevyplývajú žiadne zrážky zo mzdy.
Z mzdového listu žalobcu za rok 2008 je zjavné, že žalobca v novembri odpracoval 18 dní a v decembri 10 dní, pričom v tomto mesiaci mal aj 10 dní absencií. Mzdový list uvádza, že žalobcovi bola vyplatená suma na stravnom vo výške 10 800 Sk v novembri a 6 000 Sk v decembri. Dokopy mu bolo v novembri vyplatených 426,34 € a v decembri 315,04 €. Z mzdového listu žalobcu za rok 2009 vyplýva, že žalobca v januári odpracoval 11 dní, mal 9 dní absencií. Na stravnom mu bolo vyplatených 219,07 € a celkovo 324,047 €. Vo februári žalobca odpracoval 5 dní a 15 dní mal absenciu. Na stravnom mu bolo vyplatených 79,67 € a celkovo k výplate 134,81 €.
Cestovné príkazy žalobcu boli vypísané tak, že pracovná cesta Bardejov - Praha Jažlovice - Bardejov trvala od 04.11.2008 do 30.11.2008, od 08.12.2008 do 20.12.2008, od 02.01.2009 do 30.01.2009 a od 18.02.2009 do 28.02.2009.
Podľa evidencie dochádzky, ktorú predložil žalovaný, žalobca v novembri 2008 odpracoval celkovo 18 dní (od 04. do 07.11, od 10. do 14.11., od 18. do 21.11, od 24. do 28.11). V decembri 2008 odpracoval 10 dní (od 08. do 12.12, od 15. do 19.12), 10 dní mal absencie (od 01.12. do 05.12., 22. a 23. 12 a od 29.12. do 31.12). V januári 2009 odpracoval 11 dní (02.01., 05.01., od 07.01 do 09.01, od 26.01. do 30.01) a 9 dní mal absencie (od 12.01. do 16.01, od 19.01. do 22.01.). Vo februári 2009 žalobca odpracoval 5 dní (19.02. a 20.02., od 23.02. do 25.02) a mal 15 dní absencií (od 02.02. do 06.02., od 09.02. do 13.02., od 16.02. do 18.02 a od 26.02. do 27. 02).
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu (ďalej len „ZP“) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 58 ods. 1 a 3 ZP zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ“). Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 31.12.2008 pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. účinného do 31.12.2008 zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia náhrady v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec dočasne pridelený do členského štátu Európskej únie, 7a) patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona účinného do 31.12.2008 pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa § 13 ods. 3 a 4 tohto zákona účinného do 31.12.2008 základné sadzby stravného v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
Súd konštatuje, že označená právna úprava v hore uvedenom znení bola takto účinná aj od 01.01.2009.
Podľa § 14 tohto zákona účinného do 31.12.2008 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.
Podľa § 14 zákona v znení účinnom od 01.01.2009 Zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
Podľa § 36 ods. 3 a 4 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2008 zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty. zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ
môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.
Podľa § 36 ods. 7 a 8 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2009 zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
Podľa § 36a citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2009 náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú na rok 2008 základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2008 ustanovujú takto: základná sadzba stravného v Českej republike 600 CZK.
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú na rok 2009 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2009 ustanovujú takto: základná sadzba stravného v Českej republike 600 CZK.
Vychádzajúc z uvedeného mal súd za preukázané, že zamestnávateľ - žalovaný uzavrel so žalobcom ako zamestnancom dve pracovné zmluvy spolu s dvoma dohodami o dočasnom pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi do Českej republiky, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok. Prvá zmluva ako aj dohoda boli uzavreté dňa 04.11.2008. Podľa dohody aj zmluvy bol dohodnutý deň nástupu do práce ako aj deň vzniku dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi dňom 04.11.2008. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a dočasné pridelenie bolo dohodnuté na dobu 1 roka. Z uvedeného vyplýva, že náhrady, ktoré si žalobca v konaní uplatňuje by mu patrili od 04.11.2008. Tento pracovný pomer sa skončil oznámením o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to listom zaslaným žalovaným žalobcovi zo dňa 23.01.2009. Druhá pracovná zmluva bola uzavretá dňa 02.02.2009 na dobu určitú do 30.04.2004 s nástupom do práce dňa 02.02.2009, pričom v rovnakých intenciách bola dohodnutá v ten istý deň aj dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi.
Predtým, než súd pristúpil k odôvodneniu toho, čo žalobcovi patrí a čo nie, musel prioritne vyriešiť otázku, či námietka premlčania vznesená žalovaným je namieste.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 36 ods. 1 a 2 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. Nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za stratu na dôchodku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až 202) alebo inej škody na zdraví (§ 192) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
Keďže výpočet prípadov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení Zákonníka práce nevymenúva aj nárok zamestnanca na vyplatenie stravného a vreckového, na premlčanie nároku sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd mal v konaní preukázané, že tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa nedošlo k plneniu si povinností ohľadom vyúčtovania náhrad tak, ako vyplýva z § 36 zákona č. 283/2002 Z. z. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa A. B., ktorá uviedla, že zamestnanci vrátane žalobcu si povinnosť vypisovať cestovné príkazy neplnili, a preto to za nich vyhotovoval žalovaný.
Z predložených výpisov z účtu, ktoré predložil v konaní žalobca jednoznačne vyplýva, že mzda za mesiac november 2008 bola žalobcovi poukázaná na účet 17.12.2008. To znamená, že žalobca sa v tento deň dozvedel v akej výške mu bolo poskytnuté plnenie zo strany žalovaného - zamestnávateľa. Svoje právo mohol vykonať prvýkrát teda 18.12.2008 a od tohto momentu mu plynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Ak teda žalobca podal žalobu na súde dňa 28.12.2011, vo vzťahu k mesiacu november 2008 je nárok žalobcu na vyplatenie stravného a vreckového premlčaný.
Súd konštatuje, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na vyplatenie stravného a vreckového počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi HOPI v Českej republike za obdobie mesiacov december 2008, január a február 2009, tento nárok je dôvodný a je daný počtom kalendárnych dní strávených na zahraničnej pracovnej ceste.
V okolnostiach tohto prípadu bolo potrebné zodpovedať zásadnú otázku, v akom rozsahu je uplatnený nárok žalobcu za uvedené obdobie dôvodný a opodstatnený.
Žalobca si svoj nárok odvodzoval z evidencie, ktorá mu bola poskytnutá priamo užívateľským zamestnávateľom - spoločnosťou HOPI. Táto evidencia bola spoločnosťou HOPI predložená aj na prvú výzvu súdu a zodpovedal údajom, z ktorých pri podaní žaloby vychádzal žalobca. Na základe toho si žalobca uplatňoval za mesiac december 2008 nárok na stravné a vreckové za 25 dní strávených na zahraničnej pracovnej ceste, za január 2009 to bolo 22 dní zahraničnej pracovnej cesty a v mesiaci február 2009 to bolo 27 kalendárnych dní strávených na zahraničnej pracovnej ceste.
Tieto údaje sú absolútne odlišné od tých, na základe ktorých žalovaný vyhotovil žalobcovi výplatné lístky, ktoré mu neboli doručené, čo prehlásil žalobca a napokon túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný, keď uviedol, že výplatné lístky sa nepodarilo žalobcovi doručiť a tieto mu boli doručované prostredníctvom jeho kamaráta. Tieto údaje sú taktiež úplne odlišné od tých, ktoré sú vyplnené v cestovných príkazoch za uvedené obdobia.
Súd si uvedomuje, že dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho, kto si uplatňuje svoj nárok pred súdom. V tomto prípade je to žalobca, ktorý si nároky uplatňuje z pracovnoprávneho vzťahu ako zamestnanec. Súd zastáva názor, že zamestnanec je slabšou stranou v spore a jeho dôkazná povinnosť v prípadoch, ak vystupuje ako žalobca, je výrazne podmienená postojom žalovaného - zamestnávateľa, od ktorého je zamestnanec do istej miery závislý. V tomto prípade si žalobca uplatňoval nárok na základe evidencie poskytnutej mu užívateľským zamestnávateľom. Túto evidenciu spochybňoval žalovaný a namietal, že neodráža reálny stav. V priebehu konania užívateľský zamestnávateľ opätovne predložil totožné dôkazy, a to podaním z 01.12.2014. Následne však už predložil dôkazy, ktoré neboli kompatibilné s tými skoršími.
Vzniknutú situáciu súd vyhodnotil na prospech žalobcu, pretože ten ako zamestnanec bol odkázaný na evidenciu poskytnutú mu zamestnávateľom. Navyše podľa názoru súdu zamestnanec nemôže niesť zodpovednosť za nezrovnalosti v evidenciách zamestnávateľa. Na tomto mieste súd zdôrazňuje konanie
žalovaného, ktorý sa až po uplynutí niekoľkých rokov snažil, ako on sám tvrdil, zosúladiť evidenciu so skutočným stavom. Za tým účelom žalovaný realizoval kroky vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a zaslal jej opravené evidenčné listy týkajúce sa žalobcu. Vo svetle konania žalovaného potom jeho obrana vyznieva účelovo, a to aj s prihliadnutím na jeho vyjadrenie, že k tomuto kroku žalovaný pristúpil až potom, čo si žalobca začal voči nemu uplatňovať nároky súdnou cestou.
Súd zároveň konštatuje, že ak existovala konkrétna evidencia, ktorá bola predložená zodpovednou osobou - užívateľským zamestnávateľom a tá neobsahovala údaje a dôkazy o absenciách žalobcu, či o inom jeho nepriaznivom pracovnom správaní, tieto nedostatky žalobcu neboli v konaní preukázané. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, svedkyne, či užívateľského zamestnávateľa o takomto správaní žalobcu, ak toto nebolo kvalifikovane podchytené v príslušnej dokumentácii. Tvrdenia o danom správaní žalobcu sa teda prejavili až neskôr, v priebehu konania. Z tohto dôvodu súd týmto tvrdeniam, či ďalším dôkazom, ktoré by uvedené mali potvrdzovať, nemôže pripísať účinky, ktoré by zbavovali žalobcu jeho nároku, a to predovšetkým k jeho slabšiemu postaveniu voči zamestnávateľovi.
Súd konštatuje, že žalobca si uplatňoval nárok na stravné vo výške 600 CZK za jeden kalendárny deň na zahraničnej pracovnej ceste a vreckové vo výške 30 CZK ako 5% zo sumy stravného v zmysle vyššie označených oparení Ministerstva financií SR.
Uvedené sumy si uplatňoval za 25 kalendárnych dní mesiaca december 2008. Súd však zistil, že za 10 kalendárnych dní za tento mesiac mu bol nárok vyplatený, čo mal súd za preukázané výplatnými lístkami poskytnutými a vyhotovenými žalovaným a zároveň výpisom z účtu, ktorý predložil žalobca a z ktorého vyplýva, že suma za stravné (ktorá po prepočítaní zahŕňala aj sumu vreckového, t.j. 5% stravného, t. j. 6 579 CZK, spolu mu bolo vyplatených aj so mzdou 9 491 CZK, podľa výpisu z účtu bola žalobcovi na účet poukázaná suma 369,76 €) bola žalobcovi vyplatená. Z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal nárok za stravné a vreckové za mesiac december 2008 vo výške 9 450 CZK za 15 kalendárnych dní (15 x 600 CZK + 15 x 30 CZK).
Za mesiac január 2009 si žalobca uplatňoval nárok za 22 kalendárnych dní. Súd však zistil, že za 11 kalendárnych dní za tento mesiac mu bol nárok vyplatený, čo mal súd za preukázané výplatnými lístkami poskytnutými a vyhotovenými žalovaným a zároveň výpisom z účtu, ktorý predložil žalobca a z ktorého vyplýva, že suma za stravné (ktorá po prepočítaní zahŕňala aj sumu vreckového, t.j. 5% stravného, t. j. 243,75 € po odpočítaní zálohy 36,513 €, spolu mu bolo vyplatených aj so mzdou 340,73 €) bola žalobcovi vyplatená. Z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal nárok za stravné a vreckové za mesiac január 2009 vo výške 6 930 CZK za 11 kalendárnych dní (11 x 600 CZK + 11 x 30 CZK).
Za mesiac február 2009 si žalobca uplatňoval nárok za 27 kalendárnych dní. Súd však zistil, že za 5 kalendárnych dní za tento mesiac mu bol nárok vyplatený, čo mal súd za preukázané výplatnými lístkami poskytnutými a vyhotovenými žalovaným a zároveň výpisom z účtu, ktorý predložil žalobca a z ktorého vyplýva, že suma za stravné bola uvedená vo výške 87,11 €, aj keď podľa prepočtov by žalobcovi za 5 kalendárnych dní patrila suma za vreckové a stravné vo výške 114,67 €. Na účet bola žalobcovi tento mesiac poukázaná spolu so mzdou suma 134,81 €. Súd v danom prípade nepriznal žalobcovi rozdiel v sume 27,56 € (114,67 € - 87,11 €), pretože s poukazom na predchádzajúce mesiace bolo žalobcovi poukázané na účet o 40,92 € viac ako mu podľa údajov na výplatných lístkoch patrilo. Z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal nárok za stravné a vreckové za mesiac február 2009 vo výške 13 860 CZK za 22 kalendárnych dní (22 x 600 CZK + 22 x 30 CZK).
Na základe uvedeného a s použitím kurzu CZK k euro platným ku dňu 30.03.2009 a zverejneným na oficiálnej stránke NBS vo výške 1 € sa rovná 27,469 CZK tak súd priznal žalobcovi nárok titulom stravného a vreckového vo výške 1 100,88 €.
Súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku žalobcu nemohol vychádzať z ním predložených výplatných lístkov, pretože hoci tieto vychádzali z evidencie poskytnutej spoločnosťou HOPI, nezohľadňovali skutočnosť, že istá suma titulom stravného a vreckového bola žalobcovi vyplatená a navyše boli vyhotovené osobou, ktorá pre žalovaného nepracovala, a preto nemohla disponovať všetkými relevantnými podkladmi potrebnými k daným výpočtom.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten súd žalobcovi priznal v zákonnej výške 9% z dlžnej sumy od 04.03.2001 do zaplatenia. V tejto súvislosti súd mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 04.03.2001, keďže žalobca ho listom z 24.02.2001 vyzval na úhradu dlžnej sumy do 7 dní, teda do 03.03.2011.
Podľa § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 04.03.2011 bola základná úroková sadzba ECB 1,00 %, čo znamená, že žalobca mal nárok na úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Žalobca si vo svojom podaní uplatnil výšku úrokov z omeškania v súlade so zákonom, a preto mu súd priznal úroky z omeškania vo výške v akej si ich uplatnil.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP a skutočnosti, že právny zástupca v prevažnej miere úspešného žalobcu si podaním zo dňa 11.02.2015 uplatnil náhradu trov konania.
Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1 OSP), pričom žalobca požadoval zaplatenie sumy 2 813,56 € (pozostávajúcej z istiny vo výške 2 049,39 € a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 049,39 € od 04.03.2011 do 24.04.2015 vo výške 764,56 €). Prisúdená suma predstavuje výšku 1 511,58 € (istina v sume 1 100,88 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 100,88 € od 04.03.2011 do 24.04.2015 vo výške 410,70 €).
Žalobca tak bol v konaní úspešný v časti 53,72 % a žalovaný v časti 46,28 %.
Právna zástupkyňa žalobcu si v podaní doručenom súdu dňa 11.02.2015 vyčíslila trovy konania pozostávajúce z 13 úkonov právnej služby v prípade právneho zastúpenia žalobcu (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. návrh na vydanie platobného rozkazu, 3. prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Juhásovou, 4. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 17.01.2013, 5. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.03.2013, 6. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14.11.2013, 7. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19.05.2014, 8. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 25.09.2014, 9. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 21.10.2014, 10. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 15.01.2015, 11. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 11.02.2015, 12. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 13.04.2015 a 13. zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 24.04.2015), každý úkon vo výške 91,29€, pričom si právna zástupkyňa žalobcu si za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 24.04.2015 uplatnila iba sumu vo výške 45,65 € v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Taktiež si uplatnila paušálnu náhradu 2 x vo výške 7,41 € (rok 2011), 1x vo výške 7,63 € (rok 2012), 3 x vo výške 7,81 € (rok 2013), 3 x vo výške 8,04 € (rok 2014) a 4 x vo výške 8,39 € (rok 2015). Právna zástupkyňa žalobcu si taktiež uplatnila náhradu za stratu v celkovej výške 568,56 € (predstavujúcu náhradu za 2 x 6 polhodín po 13,01 € rok 2013, 2 x 6 polhodín po 13,40 € za rok 2014 a 3 x 6 polhodín vo výške 13,98 € za rok 2015, v celkovej výške 568,56 €). Právna zástupkyňa žalobcu si zároveň uplatnila náhradu za zaplatený súdny poplatok, avšak vo svojom podaní zrejme nedopatrením uviedla sumu 122,96 €, pričom súdny poplatok bol zaplatený vo výške 122,50 € a preto súd o sume presahujúcej 122,50 € nerozhodoval. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 1 ods. 3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 14 ods. 1, § 13a ods.1 a 4, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté služby (v znení účinnom do 30.06.2013 a v znení účinnom od 01.07.2013).
Vychádzajúc z uvedeného pomeru úspechu účastníkov tak žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku vznikol v rozsahu 7,44 % (53,72 % - 46,28 %). Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia a náhrady za stratu času vo výške 1 813,25 € a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 122,50 €.
Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 134,91 € (7,44 % z 1 813,25 €) z titulu trov právneho zastúpenia a v sume 9,11 € (7,44 % zo sumy 122,50 €) z titulu zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.