Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., XXX XX A., o zaplatenie 91,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 91 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 91 eur od 25.10.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91 eur od 25.10.2020 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2021 boli odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 odborom účtovníctva sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX A. (ďalej ako „žalovaný“). Žalovanému bola dňa 24.09.2020 vystavená faktúra č. 7060125705, vo výške 91,-Eur, splatná do 24.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát, Medická 2, Košice za obdobie od 14.05.2020 do 21.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.01.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedenú doporučenú listovú zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením , a , v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia vo výške 5,00 % ročne, a to: zo sumy 91,- Eur od 25.10.2020 do zaplatenia. Legitímnosť žalobcom požadovaného nároku Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsah nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať.

Uloženie povinnosti podľa ustanovenia znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, žalobu nerozporovala.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 7060125705, výzvou zo dňa 04.12.2020, neprevzatou zásielkou, výzvou na úhradu zo dňa 19.01.2022.neprevzatou zásielkou, písomným vyjadrením žalobcu na čl. 25 s prílohami, príkazom zo dňa 11.04.2020, faktúrou č. 2020013, objednávkou na čl. 33-34, zoznamom stravníkov, objednávkou na čl. 40, lustráciami a správami o pobyte žalovanej.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

6. Z faktúry č. 7060125705 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanej náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Školský internát , Medická 2 Košice od 14.05.2020 do 21.05.2020 v sume 91 eur. Faktúra bola splatná dňa 24.10.2020.

7. Z výzvy zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že ´v zmysle pís. a zákona číslo o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávky po lehote splatnosti, ktorá vznikla za poskytnutú stravu v povinnej karanténe, ktorú bola povinná uhradiť: Variabilný symbol 7060125705 Čiastka 91 EUR Splatná 24.10.2020 na Číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žiadal, aby dlžnú čiastku uhradila do 30 dní od vystavenia tejto výzvy na číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Pre správnu identifikáciu prosíme dodržať variabilný symbol. V prípade, že do stanoveného termínu úhradu Vášho záväzku nevykoná, upozornil ju na skutočnosť, že využije všetky právne prostriedky na vymoženie. Uviedol, že z ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyplýva, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. V tejto súvislosti vedenie MV SR rozhodlo, že fyzické osoby nebudú platiť všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou karanténou. Platiť budú iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu.

8. Z výzvy zo dňa 19.01.2022 vyplýva, že Odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola z odboru účtovníctva sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky postúpená na vymáhanie pohľadávka štátu vo výške 91,- Eur (slovom deväťdesiatjeden Eur). Uvedená dlžná suma vznikla následkom neuhradenia faktúry č. 7060125705 za vzniknuté náklady za stravu poskytnutú žalovanej počas nariadenej štátnej karantény. Žiadal žalovanú, aby dlžnú sumu 91,- EUR uhradila do 10 dní od doručenia tejto výzvy bankovým prevodom na číslo účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS: 7060125705.

9. Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha od žalovaného uhradenia pohľadávky štátu vo výške 91,- EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla na podklade faktúry č. 7060125705 vystavenej dňa 24.09.2020, ktorú možno považovať za výzvu na dobrovoľné uhradenie paušálnych nákladov za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie

v karanténnom zariadení Školský internát, Medická 2, Košice za obdobie od 14.05.2020 do 21.05.2020. Pre komplexný pohľad na danú vec žalobca uvádza, že vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom 12. 03. 2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej ako „“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa a opatrenie č. zo dňa 16. 03. 2020, ktoré v bode D) opatrením č. zo dňa 16.03.2020 zmenil nasledovne: „všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 od 6:00 hod. ako zorganizované skupiny vrátili z postihnutých oblastí zahraničia na územie Slovenskej republiky alebo o repatriácii ktorých na územie Slovenskej republiky sa rozhodne, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej dobe spoločne 14 dní. “ Žalobca zdôrazňuje, že nariadenie izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. v ustanovení stanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam a na to, aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, ustanovenie stanovuje povinnosť fyzickým osobám plniť nariadené opatrenia a podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam, preto žalovaný absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení. Fyzické osoby sú, podľa , povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, a preto žalovaný mal povinnosť absolvovať izoláciu v karanténnom zariadení a uhradiť náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia vznikli. Dovoľujeme si uviesť, že fyzické osoby neplatia všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Všetkým fyzickým osobám, ktoré mali povinnosť absolvovať izoláciu, bola zabezpečená strava rovnako. Podľa písmena A6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 113 z 15. marca 2020 bolo ministerke vnútra SR uložené „vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR“. Žalobca uvádza, že Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice bol príkazom Okresného úradu Košice č. OU- KE- 2020/021792 určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Príkaz Okresného úradu Košice č. OU- KE- 2020/021792. Subjektu hospodárskej mobilizácie (ďalej len „určený subjekt“) bolo uložené vykonať opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa , a to organizácia výroby a organizácia služieb, v rámci vykonávania ktorého bol určený subjekt povinný zabezpečiť ubytovanie a stravovanie fyzickým osobám, ktorým bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach. Určenému subjektu sa uhradia výdavky za vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie. Konkrétnu úhradu oprávnených nákladov vykoná Ministerstvo vnútra SR v súlade s nariadením vlády č. V zmysle vyššie uvedeného Ministerstvo vnútra SR v súlade so a nariadením vlády č. , uhradilo na základe faktúry č. č. 2020013. Školskému internátu, Medická 2, 040 11 Košice náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so stravou žalovaného, ktorý absolvoval nariadenú izoláciu. Žalovaný je uvedený v prílohe k predmetnej faktúre pod č. 174. Žalobca opätovne poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého platí: „Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.“. Predmetné ustanovenie určuje okruh osôb, ktoré sú povinné uhrádzať náklady spojené s plnením povinností ustanovených Ustanovenie však nerieši prípady, kedy náklady vzniknú subjektu, ktorý neuložil povinnosť podľa Žalobca s poukazom na vyššie uvedené vymáha od žalovaného paušálne náklady za stravu, keďže plnil za žalovaného to, čo mal podľa plniť žalovaný sám. Nakoľko žalobca uhradil Školskému internátu, Medická 2, 040 11 Košice náklady spojené so stravou žalovaného počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školskému internátu, Medická 2, 040 11 Košice, ktorú žalovaný absolvoval v období od 14.05.2020 do 21.05.2020, vystavil žalobca dňa 24. 09. 2020 žalovanému faktúru č.

7060125705 na sumu 91,- EUR. Žalobca poznamenáva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je platiteľom DPH, čo je uvedené aj na vystavenej faktúre. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nebolo povinné vystavovať faktúru a v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov postačovalo vystaviť účtovný doklad. Napriek vyššie uvedenému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vystavilo pre repatriantov faktúry, ktoré obsahujú všetky náležitosti účtovného dokladu a obsahujú aj údaje nad rámec zákonnej povinnosti. Na záver žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -136 zo dňa 08.12.2021 publikovaným v Zbierke (ďalej ako „“). V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 168. predmetného nálezu Ústavného súdu SR aj konštatuje, že cit.: „uloženie povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a i v spojení s čl. 1 dodatkového_protokolu“. V bode 177. nálezu Ústavného súdu SR sa uvádza, že cit.: „Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto ústavný súd návrhu navrhovateľky na vyslovenie nesúladu ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia s , a a 2 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. e) dohovoru, s čl. 35 ods. 3 druhou vetou, čl. 39 ods. 1 v spojení s a a ods. 4 a s , 3, 4 a 5, a v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu nevyhovel (výrok 3 nálezu)“. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto žalobca na podanom návrhu v plnom rozsahu naďalej zotrváva.

10. Uvedenú právnu vec súd takto právne posúdil:

11. Podľa ust. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

12. Podľa ust. s. 1,2,3,4 (Povinnosti správcu) správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu, viesť osobitnú evidenciu splatných pohľadávok štátu v rozsahu obsahujúcom najmä meno a priezvisko, ak je dlžníkom fyzická osoba alebo názov, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu, vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky štátu.

13. Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

17. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Podľa ust. ,, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa ust. ,2 každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

22. Podľa ust. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

24. Podľa ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal vec postupom podľa .

26. Zámerom nového je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých pravidiel ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

27. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy

a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

28. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

29. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca je čo do istiny plne dôvodná. Bolo preukázané, že žalovaná bola v zmysle predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia umiestnená v štátnom karanténnom zariadené a bola jej dodávaná strava a tieto náklady za stravu je povinná žalobcovi uhradiť . V zmysle citovaného zákona, ust. je žalovaná povinná nahradiť štátu, správcovi štátu náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, ktoré neuhradila.

30. Súd poukazuje, že žalovaná žalobu žiadaným spôsobom nerozporovala.

31. Na základe uvedeného, preto súd žalobe, čo do istiny ako plne dôvodnej vyhovel.

32. Súd v súvislosti s vydaním nálezom ÚS SR -136 zo dňa 8.12.2021 poukazuje, že hoci týmto nálezom časti zákona o ochrane verejného zdravia boli určené, že sú protiústavné. Pokiaľ ide o protiústavnosť ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach za tieto služby povinní zaplatiť štátu tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel Ústavný súd k záveru o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. ÚS SR zohľadnil aj to, že právna úprava odstraňujú riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady. Ústavní sudcovia tejto časti návrhu ombudsmanky nevyhoveli.

33. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostala do omeškania.

34. Súd mal za to, že ku dňu 25.10.2020, odkedy žiadal žalobca úroky z omeškania, bola žalovaná v zmysle faktúry splatnej dňa 24.10.2020 v omeškaní a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške zo sumy dlžnej istiny, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení . Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

35. Súd poukazuje, že prihliadol na to, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a žalobu nijakým spôsobom nerozporovala.

36. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

38. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobca bol v celom rozsahu úspešný a preto by mal nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca trovy konania nežiadal, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.