Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/188/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľov: 1/T. C., H.. XX.XX.XXXX, C. C.D. X, Bratislava, 2/ Q. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, Bratislava, zastúpený T. C.Á., H.. XX.XX.XXXX, C. X, Bratislava a 3/ Z.. C. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, Bratislava, zastúpený T. C., H.. XX.XX.XXXX, C. X, Bratislava, proti odporcom: 1/ G. M., H.. XX.XX.XXXX, C. O. X, Bratislava, 2/ S. M., H.. XX.XX.XXXX, C. Ľ. XX, Bratislava, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Zuzana Jedličková, Royova 9, 921 01 Piešťany, 3/ S. N., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, Bratislava, 4/ Z.. S. N., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, Bratislava, obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Marcel Drgon, Jesenského 2, Bratislava o návrhu na zaplatenie sumy 32.265,- eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu voči odporcom v 1. a 2. rade z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2013 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie titulom „škody na nájomnom“ za obdobie od 01.10.2010 do 30.09.2013 v celkovej výške 32.265,- eur /972.000,- Sk/, z toho sumu 8.066,- eur žiadali zaplatiť navrhovateľke v 1. rade, navrhovateľovi v 2. rade sumu 8.066,- eur a mal. navrhovateľovi v 3. rade sumu 16.133,- eur za nehnuteľnosť v ich podielom spoluvlastníctve zapísanú na LV č. XXXX - rodinný dom súp. č. XXXXXX na pozemku parc.č. XXXX, k. ú. K. Z., K. V.. Č.. XX, Bratislava.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa na K. V.. Č.. XX, Bratislava, spolu im prináleží podiel vo veľkosti 1 vzhľadom k celku. Odporcovia v 1. a 2. rade ako prenajímatelia a odporcovia v 3. a 4. rade ako nájomcovia uzatvorili dňa 31.07.2006 nájomnú zmluvu, označenú ako zmluvu o nájme nebytových priestorov za symbolickú cenu nájomného 1,- Sk mesačne, predmetom ktorej bola vyššie uvedená nehnuteľnosť. Táto zmluva bola právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -231 určená za neplatnú, najmä z dôvodu, že bola uzatvorená bez súhlasu v tom čase maloletých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, navrhovateľov v 2. a 3. rade. V odôvodnení rozsudku vyhláseného ako rozsudku pre zmeškanie podľa tunajší súd v konaní sp. zn. konštatoval, že „navrhovatelia boli ukrátení v užívaní svojho vlastníckeho práva a brania výnosov“. Stratu na nájomnom si navrhovatelia za sporné obdobie od 01.10.2010 do 30.09.2013 vyčíslili na základe všeobecného odhadu trhovej ceny nájomného rodinného domu s pozemkom realitnej kancelárie LEXXUS, a.s. a Areál Group, s.r.o. vykonaného k dátumu 01.02.2011, 31.07.2012, 09.01.2013, a to s odkazom na znalecký posudok č. 98/98 vypracovaný vo veci ocenenia predmetnej nehnuteľnosti pre účely dedičského konania

po nebohom Z.. E. M. /otec navrhovateľov 2. a 3., odporcu v 2. rade a zároveň manžel odporkyne v 1. rade/ zo dňa 28.04.1998.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k žalobe a jej prílohám vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 01.04.2014. Vo vyjadrení namietali, že navrhovateľom žiadnu škodu nespôsobili, do zložitej situácie, z ktorej vyplývajú neustále spory s navrhovateľmi, sa nedostali vlastnou vinou, ani ich pričinením. V januári 1998 tragicky zahynul Z.. E. M., ich manžel a otec. Po jeho pohrebe sa im ohlásila p. Ľ. C. s tým, že nebohý bol otcom jej dvoch nemanželských detí, a spolu so svojou matkou, navrhovateľkou v 1. rade, sa začali dožadovať nie veľmi vhodným spôsobom majetku. Museli sa tak vyrovnať nielen s náhlou smrťou manžela a otca, ale aj so skutočnosťou, že mal mimomanželský vzťah, ktorého dôsledkom bolo narodenie dvoch detí. Po prvotnom šoku ponúkli zákonnej zástupkyni maloletých dedičov pri notárskom konaní v roku 1998 odkúpenie ich podielov, nakoľko mali v záujme zostať v dome bývať. Noví spoluvlastníci, resp. ich matka, všetky dohody odmietali. Situáciu, ktorá nastala, odporkyňa zle znášala, nakoľko už počas manželovho života chodila na dialýzu, nakoniec však skončila aj na onkológii, podrobila sa onkologickej operácii, ožarovaniu a chemoterapii. Preto sa rozhodli pre právne kroky prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Milka. Advokát predkladal navrhovateľom v ich mene rôzne návrhy na dohodu. Keďže dom chátral a potreboval nutnú údržbu, ktorú oni nemali z čoho financovať, pristúpil k tomu, že našiel záujemcu o jeho kúpu, ktorý by bol ochotný akceptovať daný stav, právny aj faktický a aj za tohto stavu nehnuteľnosť vzal do nájmu a takto sa o neho postaral. Tento záujemca prejavil záujem nehnuteľnosť odkúpiť celú a finančne sa tak vysporiadať so všetkými spoluvlastníkmi. Bola podpísaná nájomná zmluva a nájomné bolo stanovené vo výške 1,- Sk mesačne, neskôr na 1,- eur, vzhľadom k tomu, že nový nájomca /pán N. s manželkou/, t.j. odporca v 3. a 4. rade, sa zaviazal v dome urobiť nutné rekonštrukčné práce, dom udržiavať a zveľaďovať, staral sa o údržbu domu a okolia. Jeho investície do domu boli náhradou za nájomné. Z prenájmu nemali žiadny finančný, ani iný prospech. Žiadať od nich ušlý zisk považuje za hypotetické, nakoľko navrhovatelia nepredložili žiadne dôkazy, že by skutočne zarobili na nájomnom.

Odporcovia v 3. a 4. rade sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 10.04.2014. Vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na z dôvodu, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody na nájomnom na základe absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá dňa 31.07.2006. Premlčacia lehota teda márne uplynula dňa 31.07.2009. V prípade, že sa súd nestotožní s ich názorom o uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, z opatrnosti vznášajú námietku premlčania za obdobie pred 30.09.2011, kedy je ich nárok premlčaný. Ďalej namietajú zmätočnosť a nevykonateľnosť žalobného petitu, a preto žiadajú žalobu zamietnuť. Vznik škody, svoju zodpovednosť, ako aj spôsob jej vyčíslenia a jej výšky, neuznávajú. Zo strany navrhovateľov ide len o snahu získať finančné prostriedky bez povinnosti starať sa o nehnuteľnosť a udržiavať ju. V čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bola nehnuteľnosť v havarijnom a dezolátnom stave, čomu zodpovedala aj cena nájmu, pričom obhliadajúci statik navrhol prístavbu k rodinnému domu asanovať. Navrhovateľmi uplatnená výška škody nezodpovedá skutočnému stavu prenajatej nehnuteľnosti a je značne premrštená. Vzhľadom na technický stav nehnuteľnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznanie akejkoľvek náhrady v prospech navrhovateľov, a zároveň by z ich strany došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcov v 3. a 4. rade. Na základe uvedeného majú odporcovia v 3. a 4. rade za to, že navrhovateľom z titulu neplatnej Zmluvy o nájme nevznikla škoda.

K uplatnenej námietke premlčania sa pridali aj odporcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2015. V súvislosti s tým poukázali na nárok na náhradu škody na nájomnom, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť z neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2006 za obdobie od 1.10.2010 do 30.09.2013, pričom škodu vyčíslujú ako ušlé trhové nájomné na Senickej ul. č. 22 v Bratislave. S poukazom na objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody je 3 roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Desaťročná premlčacia doba sa uplatnila pri škode spôsobnej úmyselne, pričom dôkazné bremeno preukázať úmyselné zavinenie škody a takisto preukázať ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu má navrhovateľ. Navrhovatelia avšak svoje tvrdenie o úmyselne spôsobenej škode nepreukázali. Preto podľa odporcov prichádza do úvahy len aplikácia . Podľa právneho názoru odporcov pri absolútne neplatných právnych úkonov začína objektívna premlčacia doba plynúť dňom vzniku tohto právneho úkonu, v danom prípade dňom uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov, t. j. dňom 31.07.2006. Žaloba bola v prejednávanej veci doručená súd dňa 30.09.2013, teda po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby. Odporcovia v 1. a

2. rade majú za to, že v súvislosti s neplatnou zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2006 nemohla navrhovateľom vzniknúť akákoľvek škoda ani ušlý zisk. Navrhovatelia nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce, že keby došlo k škodnej udalosti, t.j. k uzavretiu neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2006, boli by tieto nehnuteľnosti v stave, v akom sa nachádzali, prenajaté reálne existujúcemu záujemcovi za nájomné, z ktorého vychádzali navrhovatelia pri vyčíslení požadovaného ušlého trhového nájomného. Navrhovateľmi predložený odhad trhovej ceny nájomného zo dňa 04.07.2011, 31.07.201ľ a zo dňa 09.01.2013 nemožno považovať za relevantné dôkazy preukazujúce výšku škody. V predložených dokladoch je uvedené, že realitný makléri nevykonali obhliadku predmetných nehnuteľností. Ak aj odhadujúcim realitným kanceláriám bol predložený znalecký posudok č. 98/98 Ing. Viliama Antala, z tohto nemohlo byť zrejmé, v akom stave sa nachádzali nehnuteľnosti po viac ako 8 rokoch od vyhotovenia znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 98/98 vypracovaný znalcom Ing. Viliamom Antalom, bol vyhotovený na ocenenie rodinného domu a pozemku pre účely dedičského konania po Z.. E. M. a nepreukazuje v akom stave sa nachádzali nehnuteľnosti v roku 2006, t.j. po 8 rokoch , po ktoré dobu sa zákonná zástupkyňa v tom čase maloletých spoluvlastníkov, navrhovateľov v 2. a 3. rade, odmietala akokoľvek podielať na nevyhnutnej údržbe a opravách nehnuteľností. Pôvodná stavba domu na K. V. Č.. XX N. C. je z roku 1925, v rokoch 1987-1991 vykonali Z.. E. M. a jeho manželka, odporkyňa v 1. rade, zo svojich prostriedkov rekonštrukciu domu, pričom stavebné práce boli vykonané svojpomocne a boli nekvalitné. Kolaudácia nikdy neprebehla. V roku 2006 bol dom v stave, kedy vyžadoval opravy a rekonštrukciu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Tibora Šranka, č. 12/2006. K tvrdeniam navrhovateľov ohľadne dĺžky trvania dedičského konania, ktorú navrhovatelia pripisujú odporkyni v 1. rade je potrebné uviesť, že dôvodom dlhého trvania dedičského konania bola neochota zákonnej zástupkyne maloletých dedičov dohodnúť sa. Už v dedičskom konaní bolo zákonnej zástupkyni maloletých dedičov navrhnuté vyplatenie podielov, s čím ona nesúhlasila. Tiež to bola zákonná zástupkyňa maloletých dedičov, ktorá sa odvolala proti uzneseniu súdu prvého stupňa v dedičskej veci po neb. Z.. E. M.. Odporcovia v 1. a 2. rade ďalej poukázali na to, že Ľubici Bobáľovej, ako zákonnej zástupkyni maloletých dedičov, bol predložený právnym zástupcom odporcov v 1. a 2. rade JUDr. Jozefom Milkom písomný návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, podľa ktorého by mal. Q. obdržal sumu 2.000.000,- Sk a mal. C. sumu 2.000.000,- Sk. Zákonná zástupkyňa mal. detí tento návrh odmietla. Navrhovatelia opomínajú a sústavne ignorujú, že spoluvlastníci majú nielen právo brať výnosy a iné výhody z majetku, ktorých sa neustále domáhajú, ale majú aj povinnosti sa o spoločnú vec starať, zveľaďovať ju a zabraňovať škodám na nej, ktoré si navrhovatelia nikdy neplnili. Navrhovatelia sa o nadobudnutie nehnuteľnosti na K. V. Č.. XX N. C. nijako nepričinili, neplnili si svoju povinnosti spoluvlastníkov podieľať sa na údržbe nehnuteľnosti, o nehnuteľnosť sa nestarali, neudržiavali ju, počas celej doby neprispeli na jej zachovanie a údržbu žiadnymi finančnými prostriedkami, zákonná zástupkyňa maloletých navrhovateľov v 2. a 3. rade odmietla akúkoľvek dohodu týkajúcu sa usporiadania spoluvlastníctva, napriek tomu sa navrhovatelia domáhajú voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy, ktorú títo nikdy neobdržali. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu voči odporcom v 1. a 2. rade zamietnuť.

Navrhovatelia s uplatnenou námietkou premlčania nesúhlasili, poukazovali na dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. -174 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -231, ktorá nastala dňa 10.10.2013. Počnúc týmto dňom im začala plynúť 3 ročná premlčacia doba, nakoľko sa prvýkrát mohlo vykonať actio nata, pričom na škodu spôsobenú úmyselne je potrebné uplatniť 10 ročnú premlčaciu dobu. Podľa navrhovateľov sa odporcovia účelovo snažia zbaviť svojej zodpovednosti za úmyselne spôsobenú škodu na nájomnom.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s obsahom spisového materiálu, najmä rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -174, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -231 zo dňa 25. 06.2013, písomným Oznámením JUDr. Jozefa Milka zo dňa 24.02.2006 adresovaným pani Ľ. C., zákonnej zástupkyni v tom čase maloletých dedičov Q. a

C., Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.06.2006, LV č. 3240 zo dňa 28.07.2010, okres Bratislava P., obec Bratislava - Z..Č.. Bratislava - K. Z., Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2006 uzavretú medzi prenajímateľom G.Í. M. B. S. M. /odporcovia v 1. a 2. rade/ a nájomcom P.. S. N. B. Z.. S. N.L. /odporcovia v 3. a 4. rade/ a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Odporcovia v 1. a 2. rade ako prenajímatelia uzatvorili dňa 31.07.2006 s odporcami v 3. a 4. rade ako nájomcami písomnú zmluvu označenú ako Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bola celá nehnuteľnosť - rodinný dom s príslušenstvom súp.č. 103808, vr. garáže, vonkajších úprav, trvalých porastov, pozemku v kat. území K. Z., okres Bratislava P., na V.. K. Č.. XX N. C.. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú, pričom mesačné nájomné bolo dojednané na sumu 1,- Sk . Účelom nájmu bolo užívanie domu na bývanie nájomcu a jeho rodiny. Ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o nájme však odporcovia v 1. a 2. rade neboli jedinými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, patril im len podiel vo veľkosti 1 vzhľadom k celku, zvyšnú polovicu nehnuteľnosti vlastnili navrhovatelia v 2. a 3. rade, každý po 1 vzhľadom k celku, a to na základe Osvedčenia o dedičstve D 125/98 zo dňa 15.08.2005 - Z 1314/2005. Uvedená skutočnosť bezpochyby vyplývala z príslušného LV č. XXXX, okres Bratislava P., X. Bratislava

- Z..Č.. K. Z., katastrálne územie K. Z.. S predmetom nájmu tak odporcovia v 1. a 2. rade disponovali nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, bez vedomia zvyšných spoluvlastníkov. Označená Zmluva o nájme bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -174 zo dňa 19.10.2011 určená za neplatnú. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -231 dňom 10.10.2013.

Následne navrhovateľ v 2. rade časť svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/8 previedol darovacou zmluvou V-XXXXX/XXXX zo dňa 27.05.2008 na navrhovateľku v 1. rade. To všetko vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX. Navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade vlastnia každý po 1/8 nehnuteľnosti vzhľadom k celku, mal. navrhovateľ v 3. rade spoluvlastnícky podiel 1/4 vzhľadom k celku. Z aktuálneho LV tiež vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na predmetných nehnuteľnostiach do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy V- XXXXX/XX zo dňa 19.10.2012. Spoluvlastnícky podiel nadobudli od G. M. B. S. M. dňa 19.10.2012.

Predmet sporu súd ustálil vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade ako žalobu o náhradu škody spôsobenej neplatným právnym úkonom, pričom ku škode malo, podľa odôvodnenia žaloby, dôjsť uzatvorením neplatnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2006, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - rodinný dom nachádzajúci sa na K. V.. Č.. XX N. C., vr. garáže a priľahlého pozemku, to všetko zapísané na LV č. XXXX za symbolické nájomné vo výške 1,- Sk, neskôr vo výške 1,- eur. Navrhovatelia majú za to, že trhové mesačné nájomné za predmet nájmu malo byť vo výške určenej odhadom realitnými kanceláriami ArealGroup s.r.o. a LEXXUS, a.s., pričom odhad bol vo výške 55.000,- Sk až 70.000,- Sk k 01.02.2011, 60 - 75.000,- Sk ku dňu 31.07.2012 a ku dňu 09.1.2013 vo výške 1.992

- 2.490,- eur/mesačne /čl. 15 až 17/. Navrhovatelia si uplatnili svoj nárok za obdobie od 01.10.2010 do 30.09.2013 žalobou podanou na tunajší súd dňa 30.09.2013.

Vzhľadom na odlišné právne posúdenie predmetu sporu vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade a odporcom 3. a 4. rade, súd s poukazom na účelnosť konania rozhodol čiastkovým rozsudkom o časti uplatneného nároku zatiaľ len vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade v zmysle druhá veta. U odporcov v 3. a . rade bude následne v konaní potrebné ustáliť, či užívaním celej nehnuteľnosti na základe neplatnej nájomnej zmluvy nedošlo vo vzťahu k navrhovateľom k bezdôvodnému obohateniu, v kladnom prípade bude ďalej potrebné ustáliť v akej výške.

Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa odst. 2 o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie, nakoľko považoval zistený a vyššie popísaný skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade súd uznesením dokazovanie za skončené (, ).

Zodpovednosť odporcov v 1. a 2. rade za škodu z neplatného právneho úkonu ( ), v prejednávanom prípade zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2006, ktorej neplatnosť bola právoplatne určená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -174, je zodpovednosťou všeobecnou a teda posudzovanou podľa a nasl. . Náhrady škody sa môže domáhať ten, komu v príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu vznikla zavineným konaním účastníka tohto zmluvného vzťahu škoda, t.j. nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá síce nebola účastníkom zmluvného vzťahu, ale v dôsledku neplatnosti zmluvy bolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. O spôsobe a rozsahu náhrady škody platí ustanovenie .

Predmetom tohto čiastkového posudzovania teda je, či v dôsledku neplatného právneho úkonu, ktorú neplatnosť odporcovia spôsobili, vznikla navrhovateľom ako tretej osobe skutočná škoda, pričom nárok na náhradu škody si museli uplatniť v premlčacích dobách podľa . Z hľadiska subjektívnej premlčacej doby podľa je rozhodujúci okamih, keď má poškodený k dispozícií dostatok relevantných informácií o skutkových okolnostiach, ktoré môžu zakladať dôvod pre záver o zodpovednosti za škodu, t.j. o vzniknutej škode a subjekte, ktorý za škodu zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu škody za sporné obdobie nie je premlčaný, a to s odkazom na vyššie uvedený dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. -174 /10.10.2013/.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

1/ Porušenie právnej povinnosti 2/ Vznik škody 3/ Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou 4/ Zavinenie toho, kto škodu spôsobil svojim protiprávnym úkonom.

Z vykonaného dokazovania však súd nemal vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade preukázané splnenie všetkých predpokladov na stanovenie ich zodpovednosti za škodu. Navrhovatelia totiž súdu nepreukázali, že im neplatným právnym úkonom, t.j. neplatnou nájomnou zmluvou vznikla uplatňovaná škoda, resp. ušlý zisk. Navrhovateľmi predložené vyčíslenia odhadu obvyklého trhového nájomného je vo vzťahu k prejednávanej veci len hypotézou, predložené písomné odhady realitných kancelárii LEXXUS, a.s. a ArealGroup, s.r.o. sa vzťahovali na obdobie od 01.02.2012, bez reálnej obhliadky nehnuteľností. Do pozornosti súd dáva, že žalované obdobie je od 01.10.2010 do 30.09.2013, pričom odporcovia v 1. a 2. rade previedli svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti 19.10.2012 odporcom v 3. a 4. rade, teda pôvodným nájomcom z neplatnej zmluvy. Navrhovateľom ako podielovým spoluvlastníkom nič nebránilo v rámci riadnej starostlivosti o nehnuteľnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, iniciovať jej prenájom, zaobstarať relevantnú príležitosť na uzatvorenie nájomnej zmluvy za dojednania korektného nájomného. Túto svoju aktivitu však v súvislosti s nehnuteľnosťou súdu nepreukázali.

V prejednávanej veci je potrebné dodať, že odporcovia v 1. a 2. rade nie sú osobami znalými práva, právne úkony, ktoré realizovali v súvislosti s neplatnou nájomnou zmluvou boli na základe právnej pomoci advokáta JUDr. Jozefa Milka, ktorý predmetnú zmluvu koncipoval. Tiež je potrebné v kontexte s dobrými mravmi zohľadniť situáciu, do ktorej sa odporcovia v 1. a 2. rade dostali bez svojho zavinenia, keď na dedičskom konaní po nebohom Z.. E. M. zistili, že nie sú jedinými dedičmi jeho majetku, odporkyňa v 1. rade musela prijať a akceptovať existenciu navrhovateľov v 2. a 3. rade z nemanželského vzťahu jej nebohého manžela, o ktorých skutočnostiach dovtedy nemala vedomosť. Súčasné užívanie nehnuteľnosti odporcami v 1. a 2. rade a v tom čase ešte maloletými navrhovateľmi v 2. a 3. rade nebolo reálne možné, aj vzhľadom na vtedajší technický stav nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia v 1. a 2. rade ponúkli navrhovateľom v 2. a 3. rade relevantné riešenie vzniknutej situácie a to predajom spoločnej nehnuteľnosti a rozdelením získanej kúpnej ceny, čo vyplýva z listinného dôkazu na čl. 244 súdneho spisu označeného ako Dohoda (deklarácia) o vzájomných právnych úkonoch spoluvlastníkov nehnuteľnosti súvisiace s vysporiadaním spoluvlastníctva jej predajom zo dňa 11.05.2006, s týmto však bez racionálneho dôvodu nesúhlasila navrhovateľka v 1. rade, napriek tomu, že v tom čase jej neprináležal žiadny spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti.

Keďže navrhovatelia nepreukázali vznik škody, nemohli preukázať ani príčinnú súvislosť medzi neplatným právnym úkonom a škodou. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu voči odporcom v 1. a 2. rade zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.