Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/195/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: OPERATOR s. r. o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava, IČO: 47 504 731, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenova 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, konajúca prostredníctvom Mgr. Karola Haťapku, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101674788/2018 zo dňa 03.09.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 101674788/2018 zo dňa 03.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.11.2018 podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 10167788/2018 vydaného dňa 03.09.2018, (ďalej len napadnuté rozhodnutie), v spojení s rozhodnutím (výzvou) žalovaného Číslo: 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie, resp. výzva) a priznania náhrady trov konania. Spolu s podanou správnou žalobou žalobca navrhol jej priznať odkladný účinok, o čom rozhodol správny súd uznesením č. k. -26 zo dňa 11.02.2019 a tento návrh zamietol.

I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje: Daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 zo dňa 28.06.2018.

3. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím - výzvou číslo: 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 vyzval žalobcu podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len , resp. daňový poriadok) na zaplatenie daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške XXX €, na základe riadneho daňového priznania č. 609264601/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorá bola splatná dňa 02.07.2018.

4. V dôsledku žalobcom podanej námietky zo dňa 15.08.2018 voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 10167788/2018 zo dňa 03.09.2018 tak, že námietke žalobcu nevyhovel. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 15.08.2018 námietku proti výzve číslo: 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý vznikol nezaplatením dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške 480 € na základe riadneho daňového priznania zo dňa 28.06.2018. Žalovaný uviedol, že posúdil podanú námietku a dospel k záveru, že nie je dôvod na jej vyhoveniu. Podľa prechodného ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa , ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31.12.2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018.

II. Žaloba

5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné ukracujúce ho na jeho právach, pričom namietal, že bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň mal za to, že v konaní došlo k takým vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

6. V úvode žaloby žalobca stručne opísal obsah preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a následne uviedol, že v zmysle obsahu ustanovenia publikovanej v Zbierke zákonov pod číslom v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len SR): „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, čo je vyjadrením zásady všetko je zakázané, čo nie je výslovne dovolené a ide o seba limitáciu verejnej moci právom (zákonom) v právnom štáte. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

7. Žalobca uviedol, že v podanej námietke uviedol dôvody, pre ktoré mal za to, že vyrubenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške 480 € bolo protiústavné a vo vzťahu k nemu ako daňovému subjektu jeho výška diskriminačná. Nakoľko však na uvedené dôvody žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nereagoval a námietke nevyhovel, žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného videl najmä v nasledovných skutočnostiach:

a) napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní došlo k takým vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vágnosť odôvodnenia, absenciu správnej úvahy, chýbajúceho odôvodnenia akým postupom dospel žalovaný k záveru, že vznikol daňový nedoplatok, ako aj ako dospel k určeniu jeho výšky 480 €, žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Odôvodenie rozhodnutia daňového úradu nezodpovedalo ani ustanoveniu a takéto rozhodnutie bolo potom aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s článkom 46 ods. 1 SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj iné orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľnosť zakladá protiústavný stav, a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania.

b) Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje výlučne daňový subjekt. Tento právny názor zdieľa ustálená platná súdna judikatúra všeobecných súdov, ktorú odzrkadľuje rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 28.01.1999. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Týka sa to najmä písomných dokladov. Žalobca konštatoval, že v jeho daňovej veci sa správca dane týmito inštrukciami však neriadil.

III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2019 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca podal dňa 28.03.2018 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, ktorým bola v

zmysle ustanovenia o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predĺžená lehota na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace, t.j. do 02.07.2018.

9. Dňa 28.06.2018 podal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 evidované pod č. 609264601/2018, v ktorom vykázal daňovú licenciu v sume XXX,XX €. Žalobca daňovú licenciu v sume XXX,XX € neuhradil do lehoty splatnosti, t. j. do 02.07.2018, čím žalobcovi vznikol nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v sume XXX,XX €.

10. Žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v zmysle ustanovenia č. 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 08.08.2018.

11. Žalobca podal dňa 15.08.2018 námietku proti výzve č. 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý vznikol nezaplatením dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške XXX,XX € na základe riadneho daňového priznania č. 609264601/2018 zo dňa 28.06.2018.

12. Žalovaný vydal rozhodnutie o námietke č. 101674788/2018 zo dňa 03.09.2018, ktorým nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 15.08.2018 proti výzve č. 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku, z dôvodu, že v zmysle ustanovenia účinnom do 31.12.2017 bol žalobca povinný uhradiť daňovú licenciu, ktorú vykázal v daňovom priznaní k dani príjmov právnickej osoby za rok 2017 v ustanovenej lehote do 02.07.2018 a podľa prechodného ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa o dani z príjmov, ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31.12.2017, a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Rozhodnutie o námietke bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2018.

13. Podľa ustanovenia účinnom do 31.12.2017 daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa ustanovení alebo alebo a a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa ustanovenia , ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

14. V zmysle ustanovenia účinnom do 31.12.2017 daňovú licenciu platí daňovník, ktorý a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim XXX XXX eur, a to vo výške XXX eur b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim XXX XXX eur, a to vo výške XXX eur c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako XXX XXX eur, a to vo výške XXXX eur.

15. Podľa ustanovenia účinnom do 31.12.2017 daňová licencia je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa ustanovenia .

16. Podľa ustanovenia daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, u ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný v danom prípade postupoval v zmysle platných právnych predpisov.

IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s v neprítomnosti riadne predvolaného, ale neospravedlneného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

19. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa , rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu žalovaného (daňový orgán) pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 24. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní.

25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného prisvedčil vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež aj prvostupňového rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou vznesenou žalobcom v daňovom konaní smerujúcou proti prvostupňovému rozhodnutiu - výzve. V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný iba veľmi stručne podal opis vznesenej námietky žalobcu, uviedol označenie viacerých ustanovení (tieto neodcitoval), avšak nedal žiadne (nieto logické) vysvetlenie, čo z týchto ustanovení pre prejednávanú vec vyplýva a prečo vo veci potom rozhodol tak, ako rozhodol. Ustanovenie Daňového poriadku vymedzuje požiadavky na základné náležitosti v daňovom konaní vydaných rozhodnutí, ktoré tieto musia spĺňať tak po formálnej stránke ako aj obsahovej stránke (), aby ich bolo možné pokladať za zákonné. Z odôvodnenia v daňovom konaní vydanom rozhodnutí musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, ako sa konajúci daňový orgán vysporiadal s návrhmi a námietkami v konaní uplatnenými/vznesenými daňovým subjektom (žalobca), aké úvahy ovplyvnili daňový orgán pri hodnotení dôkazov ako aj použitie právnych predpisov, v zmysle ktorých sa prijalo predmetné rozhodnutie. V danej veci však z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nie je vysvetlené, prečo rozhodol žalovaný o vznesenej námietke žalobcu tak, že jej nevyhovel. V rozhodnutí nie je odcitované znenie zákonných ustanovení, z ktorých by prijatý záver žalovaným mohol vyplývať a taktiež rozhodnutie neobsahuje ani žiadnu správnu úvahu dávajúcu odpovede na skutočnosti uvedené vo vznesenej námietke žalobcu. Napadnutému rozhodnutiu absentuje akékoľvek logické odôvodnenie a preto je ho treba označiť za arbitrárne a nezákonné pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov.

26. Z obsahu žaloby nie je správnemu súdu zrejmé vymedzenie druhej žalobcom vznesenej námietky

- vady v administratívnom konaní majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá nebola podľa názoru správneho súdu v žalobe nijako relevantne odôvodnená a potom jej uplatnenie správny súd vyhodnotil ako formálne, keďže správny súd žiadnu takúto namietanú vadu v daňovom konaní žalovaného nezistil, žalovaný v daňovom konaní postupoval v zmysle ustanovení daňového poriadku, riadne zistil skutkový stav vo veci. Potom správny súd vyhodnotil túto námietku ako zjavne účelovú.

27. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní správny súd dospel záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať nové riadne rozhodnutie, ktoré presvedčivo odôvodní vzhľadom na v námietke žalobcu namietané skutočnosti.

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd samostatným uznesením po skončení veci.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).