Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-140-2019.pdf
PDF · 127.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/140/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Michaelou Saganovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, proti žalovanému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XXXX/XX, o zaplatenie 868,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 868,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 868,00 Eur od 11.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť na zaplatenie istiny 868,-Eur, odplaty vo výške 308,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur, zmluvného úroku vo výške 59,64 % ročne zo sumy 1.100,- Eur od 10.12.2015 do 21.01.2016, zo sumy 928,- Eur od 22.01.2016 do 24.03.2016, zo sumy 868,- Eur od 25.03.2016 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.176,- Eur od 11.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 504900116 zo dňa 10.12.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 1.100,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 964,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 2.064,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku do 10.12.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za
každú zaslanú upomienku sumu 30,- Eur, zaslaných upomienok bolo 6, t.j. celkovo 180,- Eur. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 232,- Eur.
3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa a výzvou podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku zo dňa 24.07.2020 riadne doručená do vlastných rúk dňa 24.09.2020.
4. Podaním doručeným súdu dňa 07.10.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý v úvode poprel tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe, neuznal nárok žalobcu čo do výšky a dôvodu. Podľa žalovaného žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému. Z predložených listín je žalovanému zrejmé, že splatnosť zmluvy nastala dňa 10.12.2016 a keďže žaloba bola podaná na súd 11.12.2019 vzniesol námietku premlčania. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky mali byť žalovanému poskytnuté formou zmenky, čo je podľa názoru žalovaného absurdné, aby si žiadal finančné prostriedky takýmto spôsobom. Zmluva je podľa neho nejasná a neplatná, rovnako ako Dohoda o plnení v splátkach, na ktorú odkazuje žalobca. Žalovaný tiež poukázal, že žalobca nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce poskytnutie finančných prostriedkov ani Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa odvoláva. Zároveň uviedol, že žalobca žiada od žalovaného uhradiť sumu 868,- Eur, avšak úrok z omeškania požaduje zo sumy 1.176,- Eur. Žalovaný považoval za absurdné aj to, že žalobca požaduje priznať zmluvný úrok vo výške 59,64 %. V závere žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom uviedol, že z listín, ktoré predložil žalobca jednoznačne vyplýva, že všetky splátky do 12/2016 sú pred podanou žalobou premlčané.
5. Dňa 25.01.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 504900116 zo dňa 10.12.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 1.100,- Eur. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na 10.12.2016. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 10.12.2016. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že predmetný nárok je premlčaný a na preukázanie svojho tvrdenia predložil notifikáciu o odoslaní podania zo dňa 10.12.2019. Žalobca opätovne poukázal, že od žalovaného eviduje k dnešnému dňu úhrady vo výške 232,- Eur, ktoré pozostávajú z nasledovných platieb: dňa 21.01.2016 suma 172,- Eur a dňa 24.03.2016 suma 60,- Eur, ktoré boli prednostne započítané na istinu. Žalovaným podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaný svojím slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle, potvrdil prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky. V predmetnej zmluve je jasne uvedené nasledovné „v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky“, rovnako je nepochybne uvedený aj samotný podpis žalovaného. Podľa žalobcu tak nie je sporné prevzatie zmenky zo strany žalovaného. Okrem toho dispozíciou uhradenej zmenky, tak ako je tomu aj v tomto prípade, ak žalovaný žiadal vyplatiť zmenkovú sumu od žalobcu, žiadny právny predpis nepriznáva. Samotný fakt, že žalovaný predmetnou zmenkou nedisponuje potvrdzuje tú skutočnosť, že predmetná zmenka bola uhradená a žalobca žiadal pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie aj predmetnej zmenky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoZm/1/2015 zo dňa 23.4.2015, v ktorom súd konštatoval: „Pokiaľ by bol odporca platil sumu v troch splátkach tak, ako to v konaní tvrdil na úhradu zmenky, mal postupovať podľa § 39 ods.1 Zákona zmenkového a šekového a po zaplatení žiadať vrátenie zmenky, aby tak stiahol zmenku z obehu a aby zabránil tomu, že sa bude jej majiteľ, prípadne ktokoľvek iný domáhať práv z tejto zmenky.“ V zmysle uvedeného ako aj v bežnej obchodnej praxi, žalobca pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie, aby nedošlo k jej zneužitiu, prípadne opätovnému požadovaniu o uhradenie zmenkovej sumy, a teda k stiahnutiu zmenky z obehu. Následne sa zmenka, ktorá bolo uhradená skartuje pre zabezpečenie finančných záujmov žalobcu a k eliminovaniu rizika existencie uhradenej zmenky.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 01.12.2022., na ktorom súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené, v prípade žalovaného súd vychádzal z fikcie doručenia, keďže žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.11.2022
ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní, a súhlasil s konaním v ich neprítomnosti.
7. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
8. Dňa 10.12.2015 uzatvorili žalobca, ako veriteľ, a žalovaný, ako spotrebiteľ, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1.100,- Eur. Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 964,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2.064,- Eur. Odplata bola dohodnutá vo výške 308,- Eur, čo predstavovalo RPMN vo výške 28 %. Úrok bol vo výške 59,64 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 656,- Eur. Celkovú sumu 2.064,-Eur sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutom termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý bol zároveň dobou trvania zmluvy, a to do 10.12.2016. V zmluve bolo ďalej uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Spotrebiteľ sa tiež zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalovaný vzal na vedomie, že výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 23,66 %. Podľa potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru žiadal spotrebiteľ poskytnúť úver zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru bolo žalovaným dňa 10.12.2015 podpísané. Z vyjadrenia žalovaného, ktoré žalovaný nepoprel, vyplynulo, že žalovaný uhradil na spotrebiteľskom úvere sumu 232,- Eur, a to platbami zo dňa 21.01.2016 vo výške 173,- Eur a zo dňa 24.03.2016 vo výške 60,- Eur.
9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom žalovaný priamo v zmluve vyhlásil, že s nimi bol oboznámený, nemal k nim výhrady, a potvrdil prevzatie zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré skutočnosti potvrdil svojím podpisom na zmluve. Podľa bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru predpokladmi na výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty ( s výnimkou úroku, notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje všeobecne záväzný právny predpis. Bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru obsahuje upozornenie pre prípad nesplatenia spotrebiteľského úveru na vznik povinnosti zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu, ktorá nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s uplatnením práva a vznik oprávnenia veriteľa realizovať zabezpečenie, právo na odstúpenie od zmluvy a/ alebo právo domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom orgáne.
10. Keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania vyplývajúci z výpisu z obchodného registra a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“).
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 1 ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
18. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
20. Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti..
21. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie: g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podľa formy a obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa jedná o tzv. typovú resp. formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy, dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, keďže ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila, a navyše uvedené vyplýva aj z ustanovení samotnej zmluvy, ktoré na ustanovenia citovaných zákonov odkazujú.
26. Súd sa prioritne zaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu, a to aj s poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zmluvné strany si v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednali konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ako aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere na deň 10.12.2016. Ustanovenie § 101 normuje časový okamih začatia plynutia všeobecnej premlčacej lehoty ako deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Časový okamih vzniku premlčacej lehoty je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby, actio nata), ide o deň, v ktorý veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde. Konkrétny časový okamih sa bude rozdielne určovať v závislosti od povahy plnenia, resp. obsahu záväzku, z ktorého premlčanie vzišlo. Ak bude toto plnenie ustanovené ako dare či facere (povinnosť dlžníka niečo dať alebo konať), bude dňom zrodu žalobného práva deň nasledujúci po dospelosti (v prípade peňažných pohľadávok splatnosti) pohľadávky veriteľa. Ak obsah záväzku smeruje k tzv. omittere alebo pati (záväzok opomenúť alebo strpieť), okamih zrodu žalobného práva je ustanovený na deň, v ktorý dlžník po prvýkrát porušil svoju povinnosť. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019). Deň, kedy môže veriteľ prvýkrát uplatniť svoje právo na súde
nastane, napr. vtedy keď uplynul deň zročnosti, teda deň, kedy mal dlžník povinnosť plniť. Je tomu tak, preto, že ešte v deň zročnosti môže dlžník dobrovoľne plniť svoj záväzok a veriteľ teda nemôže právo uplatniť súdnou cestou. V zmysle uvedeného v deň nasledujúci po konečnej splatnosti pohľadávky veriteľa, v prejednávanom prípade sa jedná o deň 11.12.2016, kedy začala plynúť všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 roky. Tá uplynula dňa 11.12.2019, ktorý deň predstavuje posledný deň premlčacej doby. Keďže podľa obsahu spisového materiálu bola žaloba na súd podaná dňa 11.12.2019 (v posledný deň premlčacej doby), premlčacia doba ešte neuplynula, a preto považoval súd žalovaným vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.
27. Súd ďalej posudzoval samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže táto musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSÚ ustanovené pre takýto druh zmlúv. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“). V zmluve je RPMN uvedená výške 28%, zatiaľ čo zmluvný úrok bol medzi účastníkmi zmluvy dojednaný vo výške 59,64 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver. Podľa § 2 písm. g) ZSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Žalobca v štandardnej formulárovej zmluve vykalkuloval celkové náklady -„celkovú čiastku“, ktorú mal žalovaný zaplatiť do 10.12.2016 vo výške 2.064,- Eur (1.100,- Eur istina úveru, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 308,- Eur a úrok vo výške 656,- Eur). Napriek žalobcom vykalkulovaným celkovým nákladom spojeným s poskytnutým úverom, výšku RPMN 28% vypočítal v rozpore s § 2 písm. i) v spojení s § 2 písm. g) ZSÚ len z istiny úveru 1.100,- Eur a odplaty 308,- Eur, bez zohľadnenia zmluvného úroku v sume 656,- Eur. Preto súd dospel k záveru, že výpočet RPMN je zjavne v rozpore so zákonom, nesprávny a v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Pritom údaj o RPMN je pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov a ukazovateľov v zmluve, pretože musí obsahovať všetky náklady, ktoré je spotrebiteľ povinný za poskytnutý úver zaplatiť. Z RPMN vyplýva, aký drahý je úver a vplýva na posúdenie výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru, keďže pre spotrebiteľa je najvýhodnejší úver, ktorý má najnižšiu RPMN. S poukazom na vyššie uvedené musí RPMN obsahovať výšku všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí v súvislosti s poskytnutým úverom uhradiť, t.j. výšku jednotlivých dojednaných, či už jednorazových alebo pravidelných, poplatkov (napr. poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za poistenie úveru), ako aj úrokovú sadzbu, prípadne poistenie. Medzi faktory ovplyvňujúce výšku RPMN tak okrem výšky poskytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím úveru patrí aj úroková sadzba dojednaná zmluvnými stranami.
28. Na základe vyššie uvedeného v predmetnej zmluve absentuje údaj o správnej výške RPMN, čo má za následok, že predmetný úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Uvedená sankcia sa vzťahuje na povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z úveru, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov a poplatky za upomienky. Nad rámec uvedeného súd k poplatkom za upomienky uvádza, že žalobca nijako nepreukázal, že by žalovanej boli akékoľvek upomienky vôbec doručené a zároveň neboli preukázané ani skutočné výdavky na upomienky, na ktoré by mohol vzniknúť nárok.
29. Okrem uvedeného súd posudzoval aj spôsob, akým boli peňažné prostriedky poskytnuté. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že z Potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru vyplýva, že spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom dňa 10.12.2015 potvrdil, že úver žiada poskytnúť zmenkou, pričom súčasne svojim podpisom potvrdil prevzatie zmenky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver bol poskytnutý zmenkou, avšak podľa § 1 ods. 2 posledná veta ZSÚ spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 1.100,- Eur žalovanému vyplatená v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) ZSÚ, teda úver sa považuje za bezpoplatkový a bezúročný.
30. V časti uplatnenia nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa v zmluve viazal na neuhradenie „celkovej čiastky úveru“ v dohodnutej lehote. Podľa zmluvného dojednania sa strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru, ktorá bola v zmluve dojednaná na sumu 2.064,- Eur, v lehote dohodnutej v zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu. Súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku dospel k záveru, že žalovaná nebola povinná uhradiť dlžnú čiastku v celkovej výške, nakoľko táto čiastka bola v časti úrokov, odplaty a poplatkov v rozpore so zákonom. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru s príslušenstvom, t.j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaná nemohla túto povinnosť, ktorá by zakladala vznik nároku na zmluvnú pokutu, ani porušiť. Je vylúčené sankcionovať spotrebiteľa za porušenie povinnosti, ktorej splnenie je v rozpore so zákonom.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) a e) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, zmluvného úroku z úveru, poplatkov za upomienky, ani žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru 1.100,- Eur po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, ktorý podľa nepopretého tvrdenia žalobcu zaplatil žalobcovi do podania žaloby sumu 232,- Eur. Súd tak žalobe v časti uplatnenej, žalovanou neuhradenej, istiny vo výške 868,- Eur vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
32. I keď súd uzavrel, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový (a už z tohto dôvodu bola žaloba v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 59,64 % zamietnutá), súd považuje za potrebné doplniť, že v zmysle bodu 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov dohodnutá vo výške 308,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%. okrem tejto odplaty bol v zmluve dohodnutý aj úrok vo výške 59,64% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne splatnosti predstavuje sumu 856,- Eur. Žalovaný sa tak zaviazal zaplatiť za úver poskytnutý vo výške 1.100,- Eur, celkovú čiastku 2.064,- Eur, z čoho vyplýva, že celková odplata v prejednávanom prípade činí 87,64 %. Zákonodarca chcel limitovať výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a novelizoval nariadením č. 141/2014 Z.z. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorá novela nadobudla účinnosť k 1.6.2014 a stanovil najvyššiu možnú prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (tvorenú úrokom, poplatkami a akýmikoľvek inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi, ktoré sú dohodnuté pri spotrebiteľskej zmluve a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi) tak, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Takto bol legislatívne stanovený limit odplaty, ktorý je z hľadiska požiadaviek na ochranu spotrebiteľa, z hľadiska dobrých mravov a spoločenského záujmu, z pohľadu zákona prípustný. V prípade prejednávanej veci to konkrétne znamená, že najvyššia odplata v danom prípade by činila 37,58 % ako najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2015 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. novembra 2015 do 15. februára 2016). V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola odplata dohodnutá vo výške 87,64 % (RPMN vo výške 28 % a zmluvný úrok 59,64 %).
33. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania, súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho dlhu, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ a s poukazom na nariadenie, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ, a to vo výške 5% ročne ( k počiatku omeškania 11.10.2016 bola sadzba ECB vo výške 0% + 5 percentuálnych bodov). Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania dňa 11.12.2016, teda dňom nasledujúcim po dohodnutej dobe vrátenia poskytnutého úveru, preto súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 868,- Eur od 11.12.2016 do zaplatenia. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.176,- Eur, ktorá suma predstavuje súčet istiny vo výške 868,- Eur a odplaty vo výške 308,- Eur. Keďže však súd dospel k záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru priznal žalobcovi úrok z omeškania len z priznanej istiny, t.j. zo sumy 868,- Eur.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Keďže žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti priznanej istiny, avšak vo zvyšnej časti bol neúspešný, pričom oba tieto nároky sú približne rovnakej hodnoty. V dôsledku uvedeného je pomer úspechu medzi stranami pomerne rovnaký, a preto žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).