Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-155-2022.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Subarea
3Co/155/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: J. H., J. XX, D., U. O. S.. K. K., J.Á. XC, D., proti žalovanému: S. N., Š. X, D., U. O. S.. D. D., W. XX, D., o zaplatenie 12.699,84 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24C/123/2020-94, zo dňa 22.8.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 12.699,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 6.10.2020 do zaplatenia. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa zaplatenia žalovanej sumy domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V danom spore o žalobe na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP aj bez návrhu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože v konaní boli splnené všetky podmienky pre jeho vydanie v zmysle § 273 CSP. Uznesením č.k. 24C/123/2020-72, zo dňa 5.5.2021, uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia; zároveň poučil žalovaného o následkoch nesplnenia si uvedenej uloženej povinnosti vrátanej možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP a toto uznesenie doručoval do vlastných rúk žalovaného. Žalovaný si uvedené uznesenie riadne prevzal dňa 18.5.2021, avšak v stanovenej lehote si uloženú povinnosť nesplnil (a to ani napriek tomu, že mu lehota na vyjadrenie sa k žalobe bola zo strany súdu prvej inštancie predĺžená do 30.6.2021), pričom žiadnym spôsobom nezdôvodnil, že by mu v tom bránila nejaká prekážka alebo iný vážny dôvod. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie považoval za splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky na rozhodnutie sporu formou rozsudku pre zmeškanie, ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného v predmetnom konaní, a žalobe žalobkyne podanej proti nemu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec posúdil jednostranne, len v prospech žalobkyne. Potvrdil prevzatie predvolania na pojednávanie so žiadosťou o vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že sám nebol schopný riadne a včas zareagovať. Jeho zástupkyňa pre krátkosť času po prevzatí veci nemala čas na prípravu. Po podaní návrhu na odročenie pojednávania očakávali, že ich súd prvej inštancie upovedomí o svojom rozhodnutí ohľadne návrhu na odročenie pojednávania, čo sa však nestalo; v deň pojednávania zistil, že vo veci sa nepojednáva a až dňa 11.9.2022 prišiel rozsudok. Ďalej uviedol, že od podania návrhu na odročenie
pojednávania, t.j. od konca mája, do júla, mala jeho zástupkyňa veľké zdravotné problémy, nakoľko je po vážnom úraze s trvalými následkami a pohybuje sa len pomocou barly; mala nariadený kľud na lôžku. V druhej polovici júna sa navyše dozvedela, že bola v kontakte s osobami s covidom a vzhľadom na vek a zdravotný stav bola nútená byť v karanténe. Rovnaké problémy doma riešili s jeho matkou, problémy s bedrovým kĺbom a kolenom. V tejto situácii sa neustále presúval z roboty k rodičom, aby im zabezpečil opateru a nákupy a na troch miestach hľadal doklady k rekreačnej chatke, nakoľko mnoho vecí si zobrala žalobkyňa. Komunikácia so žalobkyňou bola prakticky nemožná, vyhrocovala sa až k fyzickým útokom a rôznym vyhrážkam. V ďalšom texte odvolania sa žalovaný vyjadroval k skutočnostiam uvedeným v žalobe, t.j. k veci samej.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný priznal prevzatie žiadosti o vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný ďalej tvrdí, že nebol schopný včas a riadne zareagovať a že jeho zástupkyňa nemala čas na prípravu. Vo všeobecnosti popisuje problémy s pandémiou a zdravotné problémy jeho zástupkyne, ktorá mala mať zdravotné problémy po vážnom úraze. Tieto zasadzuje do neurčitého časového rámca od konca mája do júla bez uvedenia roku. Následne uvádza, že zabezpečoval opateru a nákupy rodičom a hľadal doklady k chatke. Taktiež uvádza, že komunikácia so žalobkyňou bola nemožná a vyhrocovala sa až k fyzickým útokom. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný vyjadruje k samotnej žalobe. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené tvrdenia poukázala na skutočnosť, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali ním tvrdené skutočnosti o problémoch, pre ktoré sa nemohol vyjadriť k žalobe, pričom ním popisované problémy sú neurčitého alebo všeobecného charakteru. Všeobecné tvrdenia žalovaného o pandémii a s ňou spojených problémoch a žiadnym dôkazom nepreukázaných zdravotných problémoch jeho právnej zástupkyne v žiadnom prípade nemôžu obstáť. Žalovaný mal od 18.5.2021, kedy prevzal žalobu spolu s uznesením, dostatok času na vyjadrenie sa k žalobe. Napriek doručenému uzneseniu na vyjadrenie sa k žalobe však žalovaný rok a štyri mesiace ignoroval konanie. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa považuje podané odvolanie iba za ďalšie naťahovanie času zo strany žalovaného, ktorý nemá žiadny záujem vyrovnať svoj finančný záväzok voči nej. Ohradila sa voči tvrdeniu, že na žalovaného fyzicky útočila. Tvrdenia žalovaného o tom, že chcel viesť so žalobkyňou konštruktívnu diskusiu, označila za nepravdivé; bol to práve žalovaný, ktorý sa ohľadom vyrovnania finančného záväzku neustále žalobkyni vyhýbal.
4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich tvrdeniach k veci samej a žiadal odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k replike žalovaného zotrvala na svojej argumentácii vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedla, že žalovaný ani v odvolacej replike nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali ním tvrdené skutočnosti v odvolaní o problémoch, pre ktoré sa nemohol vyjadriť k žalobe podanej v tomto konaní a neuviedol ani jeden ospravedlniteľný dôvod odôvodňujúci zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia; vôbec sa nezmieňuje o tom, prečo sa v určenej lehote nevyjadril k žalobe.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
7. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
8. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
9. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy strany sporu, a to ako žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení, tak aj žalovaný, ktorý ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany. Základnými zákonnými podmienkami pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, kedy súd môže rozhodnúť v prospech žalobcu aj bez nariadenia pojednávania sú: a) súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 24C/123/2020-72, zo dňa 5.5.2021, uložil žalovanému povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a v tomto vyjadrení uviedol, rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň poučil žalovaného o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti a to aj bez nariadenia pojednávania. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 18.5.2021. Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne podaním zo dňa 24.5.2021, doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.5.2021, požiadal vzhľadom na rozsiahlu žalobu, nesplnenie lehoty na prípravu a na možnosť vyriešenia veci mimosúdnou cestou o súhlas s predĺžením lehoty do 30.6.2021. Súd prvej inštancie dňa 27.5.2021 oznámil e-mailom zástupkyni žalobcu akceptáciu žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Dňa 22.8.2022 súd prvej inštancie verejne vyhlásil napadnutý rozsudok pre zmeškanie (bez nariadenia pojednávania).
13. Žalovaný v určenej lehote nesplnil povinnosť vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôvody ním uvádzané, pre ktoré uloženú povinnosť nesplnil, nemožno považovať za vážne dôvody pre jej nesplnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne, že tieto dôvody uvádzané žalovaným sú neurčitého alebo všeobecného charakteru, pričom na žiadny z uvádzaných dôvodov (veľké zdravotné problémy či karanténa zástupkyne žalovaného, či starostlivosť o rodičov žalovaného) žalovaný neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť skutočnosť, že žalovaný si svoju povinnosť uloženú mu uznesením súdu prvej inštancie č. k. 24C/123/2020-72, zo dňa 5.5.2021, nesplnil ani v ním požadovanej predĺženej lehote do 30.6.2021, a následne ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 22.8.2022. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že po podaní návrhu na odročenie pojednávania očakávali, že ich súd prvej inštancie upovedomí o svojom rozhodnutí ohľadne návrhu na odročenie pojednávania, čo sa však nestalo, pričom v deň pojednávania zistil, že vo veci sa nepojednáva a až dňa 11.9.2022 prišiel rozsudok, tak uvedené nekorešponduje s obsahom spisu. Žalovaný totiž nepodal návrh na odročenie pojednávania a takýto návrh ani nemohol podať, nakoľko žiadne pojednávanie nebolo nariadené; nemohol preto očakávať upovedomenie v zmysle § 183 ods. 4 CSP o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania. Nakoľko súdom prvej inštancie nebolo na prejednanie veci samej nariadené pojednávanie, žalovaný ani nemohol v deň pojednávania zistiť, že sa nepojednáva (ako tvrdil v odvolaní).
14. Z obsahu odvolania žalovaného teda nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by spochybňovali existenciu zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273 CSP. Predmetom odvolania sú totiž iba dôvody neurčitého alebo všeobecného charakteru, pre ktoré žalovaný nesplnil uloženú povinnosť v zmysle § 273 písm. a) CSP a následne vyjadrenie sa k veci samej, ktoré je však vo vzťahu ku splneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie irelevantné. Pretože žalovaný sám ostal nečinný, na výzvu súdu nereagoval, k žalobe sa písomne nevyjadril, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepredložil listiny ani neoznačil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, skutkové tvrdenia uvedené v žalobe v stanovenej lehote nepoprel, hoci na to mal príležitosť, tvrdenia žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces, práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie sú bez právneho základu, nakoľko sám žalovaný si v rozhodnom čase zapríčinil taký stav, kedy súd prvej inštancie (a správne) vydal rozsudok pre zmeškanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 6/2020, zo dňa 10.12.2020).
15. Nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalovaný nedôvodne namietal nesplnenie zákonných podmienok na jeho vydanie, čo malo za následok, že napadnutý rozsudok treba v zmysle § 356 písm. b) CSP považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania totiž zakladá len nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. So zreteľom na tento záver odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (R 54/2020).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc pritom zo zásady úspechu v odvolacom konaní. Odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, čo malo za následok jeho neúspech a úspech žalobkyne z procesného hľadiska; vzhľadom na to odvolací súd priznal žalobkyni proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).