Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-161-2022.pdf
PDF · 76.89 KB
Case nature
Subarea
6S/161/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Ľubomír Turza, bytom L. XXX/XX, XXX XX J., miesto podnikania: Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, IČO: 40 698 785, zast.: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101640677/2022 zo dňa 01.06.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.07.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101640677/2022 zo dňa 01.06.2022 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) Číslo: 102539531/2021 zo dňa 10.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa vyrubil žalobcovi daň v sume XX.XXX,XX € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa.
2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) Návrh odôvodnil tým, že čo sa týka závažnej ujmy, tak táto predstavuje to najširšie vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter. I keď toto vymedzenie má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Závažnosť možno pritom posudzovať nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne, zohľadňujúc sociálne, finančné, profesijné, prípadne aj iné okolnosti na strane žalobcu. V danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že je v súčasnosti invalidným dôchodcom, už viac nevykonávajúcim zárobkovú činnosť, a to ani v rámci podnikania ako ani v rámci zamestnaneckého pomeru. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.11.2019 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške XXX,XX € mesačne, a teda celkový mesačný príjem žalobcu v súčasnosti dosahuje výšku XXX,XX €, čo obťažne pokryje žalobcove pravidelné výdavky. Je tak podľa žalobcu nepochybne naplnená hrozba vzniku závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na majetku a právach žalobcu a teda aj hrozba vzniku škôd na strane žalobcu, ako aj osvedčená skutočnosť, že žalobca je ponechaný na výklade príslušných orgánov, ktoré nenesú prvky právnej istoty, ale naopak sú sprevádzané nejasnosťou, rozpornosťou a nelogickosťou. Poukazuje na svoje súčasné majetkové pomery (spomínaný mesačný príjem vo výške XXX,XX €), ktoré sú spôsobené jeho invaliditou. Mesačný
príjem žalobcu tak v žiadnom prípade nemôže pokryť výšku rozdielu dane tak, ako bola vyrubená. Bez priznania odkladného účinku tejto všeobecnej správnej žalobe môže žalovaný spôsobiť žalobcovi vážne problémy v jeho majetkovej sfére, v nadväznosti na ktoré si už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude môcť dovoliť ani poskytnutie právnych služieb, čím žalobcovi v zásade spôsobí neodvrátiteľnú škodu - zmarí mu možnosť legitímne brániť svoje práva a obhájiť svoje tvrdenia o nezákonnosti konania správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku tejto všeobecnej správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko jeho zámerom nie je vyhnúť sa daňovej povinnosti, ale legitímne sa domôcť správneho určenia dane. Žalobca nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na to, aby uhradil daň zistenú správnym orgánom prvého stupňa vo vyrubovacom konaní, t. j. sumu vo výške XX.XXX,XX € a zároveň disponoval prostriedkami na to, aby sa domáhal svojich porušených práv.
3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k predmetu žaloby zo dňa 03.11.2022, doručenom správnemu súdu dňa 03.11.2022, vyjadril k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že žalovaný postupoval správne.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol, že výkonom rozhodnutia správcu dane dôjde k závažnej a nenávratnej ujme. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdeným následkom, ktorý rovnako ničím konkrétnym neosvedčil. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne
posúdiť dopad prípadného výkonu tohto rozhodnutia na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy, rovnako ako ani skutočnosť, že žalobca je invalidným dôchodcom s výškou priznaného dôchodku v sume XXX,XX € mesačne, na ktoré žalobca poukazuje. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím.
10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.
11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k názoru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca nepreukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, pričom len poukázanie na aktuálny mesačný príjem, resp. invalidný dôchodok nepostačuje.
12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
13. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru správneho súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom plnení si uložených finančných povinností. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil, správny súd podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).