Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cb-107-2022.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/107/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Róbert Horváth - ROHOR, so sídlom ul. Dénešova 55, 040 23 Košice, IČO: 410 04 281 proti odporcovi: VORY s.r.o., so sídlom ul. Štúrova 8, 040 01 Košice, IČO: 54 484 154, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.11.2022 takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 16.11.2022 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť bezodkladne zložiť peňažnú sumu najmenej vo výške 3.267,98 eur do úschovy súdu.
2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil obavou z ohrozenia budúcej exekúcie. Navrhovateľ v návrhu nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 25.8.2022 uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu na dodanie reziva č. 77/2022, predmetom ktorej bolo dodanie dohodnutého množstva stavebného reziva v lehote do 28 pracovných dní. Navrhovateľ dňa 25.8.2022 zaplatil odporcovi prevodom zálohu vo výške 2.965,12 eur na základe ním vystavenej zálohovej faktúry č. 992022 zo dňa 25.8.2022. Odporca napriek opakovaným výzvam navrhovateľa objednaný tovar v dohodnutej lehote nedodal. Navrhovateľ dňa 28.10.2022 vypovedal rámcovú zmluvu na dodanie tovaru a vyzval odporcu na vrátenie zálohovej platby vo výške 2.965,12 eur, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 0,05% denne z ceny objednaného tovaru. Výpoveď a výzvu navrhovateľ doručil odporcovi mailom, poštou ako aj osobne. Odporca uvedenú sumu navrhovateľovi doposiaľ nevrátil, čím mu spôsobuje škodu a bezdôvodne sa obohacuje na jeho úkor. Navrhovateľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vo vzťahu k žalovanému je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená, čo vyplýva z údajov zapísaných v obchodnom registri, podľa ktorých konateľ a majoritný - väčšinový spoločník žalovaného boli spolu striedavo konateľmi alebo spoločníkmi v pätnástich obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, z ktorých šesť bolo vymazaných a v súčasnej dobe sú konateľmi alebo spoločníkmi v deviatich spoločnostiach s ručením obmedzeným, z ktorých jedna je v likvidácii. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na uvedené nemá žiadnu záruku, že sa odporca v blízkej budúcnosti nedostane do ďalšej likvidácie.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Z obsahu návrhu a jeho príloh súd zistil, že strany sporu uzatvorili rámcovú zmluvu na dodanie reziva č. 77/2022, predmetom ktorej bolo dodanie dohodnutého množstva stavebného reziva v lehote do 28 pracovných dní. Navrhovateľ dňa 25.8.2022 uhradil odporcovi zálohu vo výške 2.965,12 eur. Nakoľko odporca napriek opakovaným výzvam rezivo v dohodnutej lehote navrhovateľovi nedodal, navrhovateľ dňa 28.10.2022 odstúpil od rámcovej zmluvy na dodanie tovaru a vyzval odporcu na vrátenie zálohovej platby, ako aj na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 0,05 % denne z ceny objednaného tovaru. Odporca požadovanú sumu navrhovateľovi nezaplatil. Obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľ odôvodnil tým, že konateľ a majoritný - väčšinový spoločník žalovaného boli spolu striedavo konateľmi alebo spoločníkmi v pätnástich obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, z ktorých šesť bolo vymazaných a v súčasnej dobe sú konateľmi alebo spoločníkmi v deviatich spoločnostiach s ručením obmedzeným, z ktorých jedna je v likvidácii. Navrhovateľ nemá záruku, že sa odporca v blízkej budúcnosti nedostane do ďalšej likvidácie.
9. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je zrýchleným konaním, v ktorom súd nevykonáva dokazovanie, vychádza len z osvedčených skutkových tvrdení navrhovateľa. Strany zo zákona nemajú rovnaký priestor na vyjadrenie sa k skutkovému a právnemu stavu veci. Ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený obavou navrhovateľa z ohrozenia exekúcie, musí súd osobitne zohľadňovať osvedčenie dôvodnosti takej obavy navrhovateľa konkrétnymi okolnosťami prípadu, ako aj prihliadať na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.
10. Podľa stabilnej judikatúry najvyšších súdnych autorít je obavu z ohrozenia exekúcie možné považovať za dôvodnú vtedy, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, alebo existuje aspoň reálna hrozba takýchto úkonov. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ ani netvrdí, ani neosvedčuje, že by odporca takéto konkrétne úkony smerujúce k sťaženiu budúcej exekúcie realizoval a ani, že existuje reálna hrozba takýchto úkonov. Samotné tvrdenie, že konateľ a majoritný spoločník odporcu tvorili alebo tvoria personálny substrát vo viacerých obchodných spoločnostiach, pričom šesť z týchto spoločností zaniklo a jedna je v likvidácii nemožno považovať za dostatočné zdôvodnenie reálnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Takým dôvodom by boli výlučne konkrétne úkony alebo hrozba takých úkonov odporcu smerujúcich k zmenšeniu jeho majetku. Likvidácia obchodnej spoločnosti nie je následkom predĺženia spoločnosti, ani dôkazom o zmenšovaní jej majetku. Súd navyše zdôrazňuje, že v likvidácii nie je odporca, ale iný právny subjekt.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP pri dôvodení existencie obavy z ohrozenia exekúcie je vždy potrebné skúmať aj dosiahnuteľnosť sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Z návrhu nemožno dovodiť, či odporca vlastní alebo nevlastní majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo, t.j. že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie len subsidiárnym.
12. Na doplnenie súd uvádza, že navrhovateľom formulovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý. Súd nemôže odporcovi uložiť povinnosť zložiť peňažnú sumu „najmenej vo výške“ 3.267,98 eur do úschovy súdu. Suma, ktorá má byť zložená do úschovy súdu musí byť určitá a jednoznačná.
13. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP a § 328 ods. 1 CSP zamietol.
14. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, nakoľko žalobca spojil návrh na vydanie neodkladného opatrenia s návrhom na rozhodnutie vo veci samej. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení bude preto rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 357 písm.d/)
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.