Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3Er/418/2014

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Mesto Prievidza - Mestský úrad, IČO: 00 318 442, so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 14, proti povinnému: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. H., D., T.. Q. XXXX, štátny občan Č. H., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Trenčíne - Opatová, Potočná 650/135B, o vymoženie 60 522,75 €, takto

rozhodol:

I.

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II.

Námietky povinného proti trovám exekúcie v časti náhrady hotových výdavkov v sume 53,92 € sú d ô v o d n é .

III.

Súd námietky povinného proti trovám exekúcie v prevyšujúcej časti (3,20 €) z a m i e t a

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 60 522,75 € na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov Mesta Prievidza č.k. zo dňa 28.03.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 28.03.2014. Súd dňa 29.10.2014 poveril vykonaním exekúcie Mgr. Klaudiu Boorovú Dzurikovú, súdnu exekútorku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Mlynská 3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -32 zo dňa 28.01.2015 súd námietky povinného proti exekúcii zamietol a námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2015. Poverená súdna exekútorka dňa 27.02.2015 vydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 05.03.2015. Dňa 18.03.2015 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu na Pošte Dubnica nad Váhom 10 námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie boli podané včas. Námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 31.03.2015. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že v opravnom upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor vyčíslil svoju odmenu vrátane odmeny za zriadenie exekučných záložných práv na 9 nehnuteľností. Má za to, že exekúcia je vykonávaná nezákonným spôsobom, v rozpore s § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a v rozpore s § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Obe uvedené ustanovenia podmieňujú vedenie exekučného konania na záloh súhlasom záložného veriteľa. V predmetnej veci však podľa informácií povinného nebol záložný veriteľ nikdy kontaktovaný súdnym exekútorom vo veci získania súhlasu na vedenie exekučného konania na záloh, ku ktorému je záložným veriteľom.

Absencia takéhoto súhlasu znamená, že exekúcia je vedená nezákonným spôsobom, čo vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2014, sp. zn. . Uvedený nález konštatuje povinnosť súdu skúmať, či došlo k udeleniu súhlasu záložného veriteľa a zároveň uvádza, že vyžiadanie takéhoto súhlasu sa nevzťahuje len na výkon exekučného záložného práva formou speňaženia zálohu, ale je potrebný aj na zriadenie exekučného záložného práva, ktoré je taktiež súčasťou procesu exekučného konania. Ak takýto súhlas na zriadenie exekučného záložného práva udelený nebol, znamená to, že ďalší výkon exekúcie je neprípustný, čím je podľa názoru povinného naplnená podmienka na vyhovenie námietkam proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že je v zásade jedno, v akom štádiu exekučného konania nastane situácia, pri ktorej je exekúcia vedená v rozpore so zákonom pre absenciu súhlasu záložného veriteľa, vždy však má za následok zastavenie exekúcie pre neprípustnosť. V prípade, ak sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie z dôvodu absencie súhlasu záložného veriteľa s vedením exekúcie na záloh, má byť exekúcia zastavená v celom rozsahu. Z uvedeného možno zároveň usudzovať, že ak vo veci existuje dôvod na zastavenie exekúcie, je tento dôvod zároveň aj dôvodom na to, aby bolo vyhovené námietkam proti exekúcii. Ďalej povinný podal námietky proti trovám exekúcie, v ktorých súdny exekútor vyčíslil svoju odmenu vo výške 298,71 € za zriadenie exekučných záložných práv na 9 nehnuteľností. Zriadenie záložných práv je v tomto rozsahu neprimerané, v rozpore s ustanovením § 61b Exekučného poriadku. Súdneho exekútora k tomu pravdepodobne vedie snaha o vlastné obohatenie sa formou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva, čím však dôjde k neodôvodnenému navýšeniu trov konania, ktorý by mal povinný uhradiť. Výška vymáhanej pohľadávky je 60 522,75 € s príslušenstvom a táto suma je oproti hodnote nehnuteľností, ku ktorým chce súdny exekútor zriadiť exekučné záložné práva mnohonásobne nižšia. Preto tento postup súdneho exekútora považuje povinný za nezákonný a hrubo a zjavne neprimeraný účelu ustanovenia § 61b Exekučného poriadku. V závere navrhol, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka vo svojom vyjadrení k námietkam povinného uviedla, že podľa výšky istiny danej exekúcie neporušuje ustanovenie § 61b Exekučného poriadku, na počet zriadení exekučných záložných práv ju neobmedzuje žiadne ustanovenie a povinný má vo vlastníctve oveľa viac nehnuteľností na území Slovenska, teda súdna exekútorka by mohla vykonať oveľa väčší počet zriadení exekučných záložných práv. Poukázala na ustanovenie § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., podľa ktorého odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 € za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Teda exekútor má podľa zákona nárok na takúto odmenu. Zriadením 9 exekučných záložných práv chce dosiahnuť, aby bola pohľadávka riadne zabezpečená, keďže istina predstavuje 60 522,75 €. Taktiež poznamenala, že pokiaľ by povinný pohľadávku uhradil do 14 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné záložné právo na nehnuteľnosti by nebolo zriadené, taktiež i zákonná odmena exekútora by bola nižšia a exekúcia by bola skončená. K námietkam povinného ohľadom súhlasu oprávneného s predajom nehnuteľnosti povinného súdna exekútorka uviedla, že týmto súhlasom povinného disponuje, oprávnený súhlas vyhotovil dňa 20.11.2014 a exekútorskému úradu bol doručený dňa 23.11.2014. Oprávnený sa k námietkam povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie v lehote stanovenej súdom nevyjadril. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 167 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného. Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva. Podľa 168 ods. 1 písm. a), b) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné

záložné právo, b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností). Podľa § 170 Exekučného poriadku exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie") súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Podľa § 201 ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ako "vyhláška") odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33 193, 92 €. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd po dôkladnom preskúmaní námietok povinného proti exekúcii a spisového materiálu dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné a nemožno im vyhovieť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu. Smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vykonávaná nezákonným spôsobom, v rozpore s § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a v rozpore s § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. . Uviedol, že podľa jeho informácií nebol záložný veriteľ nikdy kontaktovaný súdnym exekútorom vo veci získania súhlasu na vedenie exekučného konania na záloh, ku ktorému je záložným veriteľom. K uvedenému súd uvádza, že súdna exekútorka v opravnom upovedomení o začatí exekúcie vyčíslila v rámci trov exekúcie aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. V danom prípade by išlo iba o súdnou exekútorkou zamýšľané zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti (v prípade, že by povinný neuhradil pohľadávku oprávneného do 14 dní od doručenia opravného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 27.02.2015), ktoré by bolo zriadené podľa § 167 Exekučného poriadku a nasledujúcich ustanovení Exekučného poriadku. Exekučné záložné právo by nebolo zriadené podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to uvádza povinný a k čomu sa viaže aj judikatúra uvádzaná povinným (povinný nemá založené nehnuteľnosti v prospech oprávneného - § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka). Zároveň súd poukazuje na to, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného právneho predpisu neobmedzuje súdneho exekútora v počte zriadení exekučných záložných práv, teda súdny exekútor môže zriadiť toľko exekučných záložných práv, koľko povinný vlastní nehnuteľností, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky pre zriadenie exekučného záložného práva vyžadujúce Exekučným poriadkom. Teda v prípade, že oprávnený podá návrh na zriadenie exekučných záložných práv na nehnuteľnosti povinného, ktoré špecifikuje vo svojom návrhu (resp. označí ich aspoň číslom listu

vlastníctva, katastrálnym území a číslom parcely) a pripojí k návrhu súhlas s predajom špecifikovaných nehnuteľností vo vlastníctve povinného, súdny exekútor po zriadení exekučných záložných práv na predmetné nehnuteľnosti je oprávnený uplatniť si odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v súlade s § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorej odmena za zriadenie exekučného záložného práva je 33,19 € za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť (z uvedeného ustanovenia možno taktiež vyvodiť, že súdny exekútor nie je obmedzený v počte zriadených exekučných záložných práv na nehnuteľnosti povinného). To, či v čase vydania opravného upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor už disponuje predmetným súhlasom, je v tomto štádiu konania bezpredmetné, pretože súdny exekútor zatiaľ exekučné záložné právo na nehnuteľnosti povinného nezriadil, ani nezačal vykonávať úkony smerujúce k jeho zriadeniu. Ako súd už uviedol, súdny exekútor je oprávnený zriadiť exekučné záložné právo až po niekoľkých úkonoch, ktoré predchádzajú zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Teda okrem návrhu oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva a súhlasu s predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného, musí súdny exekútor vydať upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností, toto upovedomenie musí doručiť oprávnenému a povinnému a následne súdny exekútor vydá exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho dôjde k zápisu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti príslušným okresným úradom, katastrálny odborom. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom (spôsobom exekúcie), ktorý má len zabezpečovaciu funkciu. Zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti. Napokon, súdna exekútorka uviedla, že súhlasom oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti disponuje a tento jej bol doručený dňa 23.11.2014. Na základe uvedeného má súd za to, že námietkam povinného proti exekúcii nie je možné vyhovieť, nakoľko dôvody, ktoré vo svojom podaní uvádza, nie sú dôvody podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, teda dôvody ním uvedené nespôsobili zánik vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania, ani nejde o dôvody, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, a ani nie sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Povinný okrem námietok proti exekúcii podal aj námietky proti trovám exekúcie (doslovné znenie predmetu podania povinného je "Námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie"). Hoci povinný vo svojom podaní namieta výšku trov exekúcie v časti odmeny vo výške 298,71 € za zriadenie exekučného záložného práva na 9 nehnuteľností, súd pri posudzovaní jeho námietok proti trovám exekúcie sa musel zaoberať obsahom celého opravného upovedomenia o začatí exekúcie a musel posúdiť vyčíslenie trov exekúcie v súlade s dobrými mravmi. Pri skúmaní výšky trov exekúcie z hľadiska dobrých mravov je treba zvážiť predovšetkým primeranosť výšky trov exekúcie jednak vo vzťahu k odmene súdneho exekútora a jednak vo vzťahu k úkonom vykonaným súdnym exekútorom tak, aby vyčíslené trovy exekúcie boli v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. K námietkam povinného proti trovám exekúcie súd uvádza nasledovné: Súdny exekútor si vyčíslil celkový vymáhaný nárok ku dňu vydania upovedomenia (27.02.2015) v celkovej výške 67 854,05 €. Celkový vymáhaný nárok zahŕňa:

- istinu vo výške 60 522,75 €,

- zákonnú 10% odmenu súdneho exekútora vo výške 6 052,30 €,

- náhradu hotových výdavkov vo výške 57,12 €,

- 20% DPH (z odmeny a hotových výdavkov) vo výške 1 221,88 €. Trovy exekúcie prestavujú sumu 7 331,30 € (bez istiny 60 522,75 €). Výška istiny 60 522,75 € vyplýva z exekučného titulu. Súdna exekútorka si v opravnom upovedomení o začatí exekúcie vyčíslila odmenu vo výške 6 052,30 € v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a v súlade s § 5 a § 26 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdna exekútorka si však uplatnila náhradu hotových výdavkov v sume 57,12 € nad rámec ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súdna exekútorka si v opravnom upovedomení o začatí exekúcie vyúčtovala náhradu hotových výdavkov za poštovné, a to 1x za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do Českej republiky vo výške 3,- €, 14x za doručenie exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke 14 bankám vo výške 23,80 €, 14x za doručenie zrušenia exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke 14 bankám (pri ukončení spisu) vo výške 23,80 €, 1x za doručenie oznámenia o ukončení povinnému do Českej

republiky vo výške 3,- €, za lustráciu vozidiel v EVO vo výške 0,20 € a za kancelárske potreby vo výške 3,32 €. Súdna exekútorka má však nárok iba na náhradu hotových výdavkov (podľa toho, čo si v opravnom upovedomení o začatí exekúcie vyčíslila) v celkovej výške 3,20 €, a to za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do Českej republiky vo výške 3,- € a za lustráciu vozidiel v EVO vo výške 0,20 € (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do Českej republiky je preukázané doručenkou založenou v súdnom spise a z úradnej činnosti súdu je známe, že lustrácia vozidiel je spoplatnená sumou 0,20 €). Súdna exekútorka však nemá nárok na hotové výdavky - poštovné, a to 14x za doručenie exekučných príkazov, 14x za doručenie zrušenia exekučných príkazov a 1x za doručenie oznámenia o ukončení povinnému, nakoľko súdna exekútorka uvedené úkony ešte nevykonala. Keďže exekúcia ešte nie je ukončená, nemohla súdna exekútorka takéto oznámenie doručovať povinnému a taktiež nemohla vydať a doručovať exekučné príkazy a zrušenia exekučných príkazov bankám, nakoľko vydanie exekučného príkazu je podmienené uplynutím lehoty na podanie námietok proti exekúcii alebo doručením právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Taktiež súdna exekútorka nemá nárok ani na hotové výdavky vynaložené na kancelárske potreby vo výške 3,32 €. Súd uvedené výdavky považuje za prevádzkovú réžiu exekútorského úradu a podľa § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdna exekútorka má právo uplatniť si náhradu výdavkov len za výdavky, ktoré účelne vynaložila na vykonávanie exekúcie a vynaloženie týchto výdavky musí byť preukázané. Súdna exekútorka si uplatnila náhradu hotových výdavkov vo výške 57,12 €, avšak skutočne vynaložila hotové výdavky iba vo výške 3,20 €. Vo zvyšnej sume 53,92 € súdna exekútorka nepreukázala vynaloženie hotových výdavkov, ktoré si vyúčtovala v opravnom upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 27.02.2012. Súdna exekútorka je platiteľom DPH. DPH zo sumy 6 055,50 € (istina 6 052,30 € + hotové výdavky 3,20 €) je vo výške 1 211,10 €. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú v časti náhrady hotových výdavkov v sume 53,92 € dôvodné a v prevyšujúcej časti 3,20 € námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol. Súdna exekútorka má teda nárok na tieto trovy exekúcie v čase vydania opravného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 27.02.2015:

- istina 60 522,75 € (vyplýva z exekučného titulu),

- zákonná 10% odmena súdneho exekútora vo výške 6 052,30 €,

- náhrada hotových výdavkov vo výške 3,20 €,

- 20% DPH (z odmeny a hotových výdavkov) vo výške 1 211,10 €. Súdna exekútorka v súlade s ustanovením § 201 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku v opravnom upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 27.02.2015 povinného upozornila, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie. Preto súdna exekútorka predbežne vyčíslila ich výšku. K námietke povinného voči vyčísleniu odmeny súdnej exekútorky za zriadenie exekučných záložných práv na 9 nehnuteľností súd teda opätovne uvádza, že k zriadeniu exekučného záložného práva môže dôjsť až po dodržaní zákonného postupu v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. Exekučného poriadku, o čom musí mať povinný vedomosť. A až následne po zriadení exekučného záložného práva (čo musí byť zapísané na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore), vzniká súdnemu exekútorovi nárok na uplatnenie si odmeny za zriadenie exekučného záložného práva. V tomto štádiu konania si súdna exekútorka vyčíslila tieto predbežné trovy iba pre prípad neuhradenia sumy 67 854,05 € vymáhanej ku dňu 27.02.2015 podľa opravného upovedomenia o začatí exekúcie, a teda z uvedeného možno vyvodiť, že po právoplatnosti tohto uznesenia (teda v prípade, že nedôjde k zaplateniu pohľadávky oprávneného vo výške 60 522,75 €, odmeny súdnej exekútorky vo výške 6 052,30 €, hotových výdavkov vo výške 3,20 € a 20% DPH vo výške 1 211,10 €) súdna exekútorka zvolí ako ďalší postup, resp. spôsob vykonania exekúcie práve zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je príspustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 201 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou

osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.