Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/1/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému C. C., bytom D. XXX/XX, J., o vymoženie 550,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -11 zo dňa 23. júla 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. č. SR 00640/12 zo dňa 02.05.2012. Súd exekučný titul preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 18.02.2010, ktorú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady 93/13/EHS klasifikoval ako spotrebiteľskú a rozhodcovskú doložku v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru klasifikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. K tomuto záveru dospel na základe toho, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, boli vopred pripravené na predtlačenom formulári, navyše nie sú spotrebiteľom podpísané. Možnosť výberu riešenia sporov zo zmluvy v zmysle tejto doložky je len zdanlivá, fakticky znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Takáto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ ani nebol poučený o dôsledkoch uzavretia takejto doložky. Vzhľadom na uvedené predložený rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, lebo orgán, ktorý ho vydal, odvodil svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej doložky, teda ide o nulitný právny akt.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie veci. Exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej povinnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd má preskúmať exekučný titul z formálnej i materiálnej stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu a z pohľadu hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, skúma len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku, obmedzuje sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený namietol, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali žiadnu rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu. Poukázal na to, že s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, podľa ktorej zmluvná strana môže podať žalobu na všeobecnom súde, teda povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd a dosiahnuť tak riešenie sporu na všeobecnom súde. Nešlo teda o dojednanie výlučne rozhodcovského súdu pre riešenie sporov zo zmluvy, preto bolo použitie § 53 ods. 4 písm. r) súdom prvého stupňa nesprávne. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

K odvolacej námietke oprávneného, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. , podľa ktorého pokiaľ oprávnený z návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa ustanovenia § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

K ďalšej odvolacej námietke oprávneného, že v tomto prípade bola uzavretá s povinným samostatná rozhodcovská zmluva, nie doložka, a preto sú závery súdu prvého stupňa nesprávne, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nemá vzťah k prejednávanej veci, keďže v tomto prípade rozhodcovská zmluva nebola uzavretá. Tento odvolací argument preto považuje odvolací súd za absolútne bezdôvodný.

Napriek tomu na potvrdenie správnosti záveru súdu prvého stupňa uvádza ešte nasledovné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 18.02.2010 vyplýva, že povinný vyhlásil okrem iného aj to, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru podrobnejšie upravovali uzavretú zmluvu o úvere a súčasne obsahovali pod bodom 15 aj rozhodcovskú doložku uzatvorenú podľa zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo Zmluvy o úvere teda mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31. decembri 2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejto zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde.

Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné. Pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.