Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/132/2014-243, na ktoré poukazoval žalovaný a z ktorých je zrejmé oprávnenie rektoraktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.04.2015. Išlo o zamestnankyňu Fakulty mechatroniky, ktorá saorganizáciou. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.04.2015, z ktorého vyplývajú opačné závery ako ku ktorým dospel

142/2011 z 21. októbra 2013) a krajský súd (rozsudok z 23. apríla 2015 sp. zn. 4 Co 132/2014) dali v obsahovo totožnej veci, vo veci žaloby PaeDr. , jednej zo skupinyuniverzite a žalobu zamietli. Krajský súd v rozsudku z 23. apríla 2015 sp. zn. 4 Co 132/2014 potvrdzujúcom platnosť výpovede rozhodol, že rektor bol oprávnený v danom

21C/142/2011-190, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.04.2015. V uvedenej veci súdy rozhodli opačne, teda súd prvejčl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 6. V odkazovanom rozsudku zo dňa 23.04.2015 č.k. 4Co/132/2014-243 sa Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd zaoberal rozhodnutím rektorav zákone, či vo vnútornom predpise žalovaného. Krajský súd vo veci sp.zn. 4Co/132/2014 dospel k záveru, že „rozhodnutie rektora univerzity o organizačnej zmene nie

21.10.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4 Co 132/2014-243 z 23.04.2015. V uvedenej veci súdy rozhodli opačne, t. j. súd prvej inštancie21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.04.2015. Predmetom uvedených rozhodnutí bola žaloba zamestnankyne21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.04.2015, na ktoré poukazoval žalovaný a z ktorých je zrejmé

21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/132/2014-243, na ktoré poukazoval odporca a z ktorých je zrejmé oprávnenie rektoraktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.4. 2015. V tomto prípade išlo o zamestnanca Fakulty mechatronikyneplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Vo svojom rozsudku č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.4.2015 uviedol : „ Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že zavedenie

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2015 sp. zn. 4 Co 132/2014, ktorý sa v obdobnej veci vychádzajúcej z rovnakého skutkového stavu prejudiciálnepoukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2015 sp. zn. 4 Co 132/2014, vychádzajúc z ktorého, k účinnému prerokovaniu výpovede podľa § 74 Zákonníka

októbra 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 132/2014-243 z 23. apríla 2015. V uvedenej veci súdy rozhodli opačne, t.j. súd prvej

októbra 2014 (Rvp 768/2015), 4 Co 112/2014 z 23. októbra 2014 (Rvp 769/2015), 4 Co 132/2014 z 23. októbra 2014 (Rvp 770/2015), 2 Co 71/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp

21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.04.2015 a zistil tento skutkový stav veci: Navrhovateľ uzavrel21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/132/2014-243, na ktoré poukazoval odporca a z ktorých je zrejmé oprávnenie rektora

351/2015 sp. zn. 4 Co 124/2014 z 22. októbra 2014 22. Rvp 352/2015 sp. zn. 4 Co 132/2014 z 22. októbra 2014 23. Rvp 353/2015 sp. zn. 4 Co 117/2014 z 1. októbra 2014