Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-129-2013.pdf
PDF · 141.05 KB
No categories available
38C/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu V. N., I.. XX.X.XXXX Z. Č. X, XXX XX N. právne zastúpenému advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., IČO:00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava v konaní o zaplatenie 379,31 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 341,37 EUR, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 28.4.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 382,44 EUR s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. vedený v Tatra banka, a.s. pod Č..XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný n a h r a d i ť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 18 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 379,31 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 28.4.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že žalobca uzavrel so žalovaným 20.2.1992 spotrebiteľskú poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, kde žalobca vystupuje ako poistený a žalovaný ako poisťovateľ, v znení ktorej „Slovenská poisťovňa zodpovedá za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním“. K skutkovému stavu žalobca uviedol, že dňa 12.10.2010 ako vodič motorového vozidla N.-XXXFA (prevádzkovateľom je spoločnosť Y. M..L..T..) riadil nákladné motorové vozidlo, pričom z pred ním idúceho nákladného vozidla G. XXX N.-XXXHF (prevádzkovateľom je spoločnosť W. M..L..T.. N.) odskočil kameň a zasiahol čelné sklo jeho motorového vozidla, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla. Toto čelné sklo bolo opravené v autoservise V. N. F. N. E. XXX,XX S. (J. Č..XXXX E. X. XX.XX.XXXX). Náhradu škody za opravu poškodeného skla si M. Y. M..L..T.. po prvé uplatnila voči spoločnosti W. s.r.o. od vozidla ktorého odskočil kameň, a takisto aj voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla spoločnosti W. M..L..T.. (F.- M.Á. B. F..M..). Poisťovňa dňa 6.12.2010 oznámila, že „nárok na náhradu škody nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia spoločnosti W. M..L..T.., B. M. Y. M..L..T.. sa nároku na náhradu škody voči W. M..L..T.. domáhala žalobou na Okresnom súde Košice II (konanie pod sp.zn.:30Rob/44/2011) v ktorom dospeli k záveru, že
nedostatočne zdokumentoval priebeh škodovej udalosti zamestnanec spoločnosti Y. M..L..T.. (žalobca) a teda nebolo možné preukázať príčinu škody, čím porušil svoje povinnosti pri výkone povolania. Súdny spor bol ukončený Dohodou u uzatvorení zmieru zo dňa 17.10.2011. Dňa 1.12.2011 škodová komisia spoločnosti Y. M..L..T.. konštatovala, že zamestnanec V. N. : 1.) porušil interný pokyn zamestnávateľa pri riešení dopravnej nehody, nakoľko nedodržal dostatočnú vzdialenosť medzi vozidlami v zmysle platných právnych predpisov, 2.) nezastavil nákladné motorové vozidlo G., X.) nezdokumentoval priebeh dopravnej nehody, čím spôsobil zamestnávateľovi škodu vo výške 379,31 EUR (vyčíslená takto: 570,38 EUR fakturovaná suma za opravu čelného skla - 100 EUR úhrada prevádzkovateľom motorového vozidla W. M..L..T.. na základe súdneho zmieru = 99,07 EUR /19% DPH/ = 379,31 EUR). Keďže žalovaný neuspokojil nárok žalobcu riadne a včas dostal sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Dňa 12.12.2012 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 24Ro/400/2012-21, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu.
Dňa 15.12.2013 žalovaný doručil súdu odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko je v predmetnej veci nesporné, že dňa 20.2.1992 žalovaný ako poisťovateľ uzavrel so žalobcom ako poistníkom s účinnosťou od 21.2.1992 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škody spôsobenú pri výkone povolania s ročným poistným vo výške 150,-Sk, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania a podľa čl. II, bod 1. poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu len v tom prípade, ak poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom zamestnancovo zavinenie je povinný preukázať zamestnávateľ. Preto nakoľko v súdenom prípade nie je zrejmá zodpovednosť za škodu, ktorú mal svojmu zamestnávateľovi spôsobiť poistený, nie sú naplnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z predmetného poistenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom listinných dôkazov založených v spise a to žalobou, poistnou zmluvou, poistnými podmienkami žalovaného pre poistnú zmluvu, J. Č.. XXXX, stanoviskom Allianz-Slovenská poisťovňa o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 6.12.2010, zápisnica z rokovania škodovej komisie zo dňa 1.12.2011, faktúrami, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, pripojeným spisom 38Cb/122/2011, výsluchom žalobcu, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.2.1992 žalobca ako poistený a žalovaný (pôvodne s názvom Slovenská poisťovňa) ako poisťovateľ, sa písomne (Poistka č.31) dohodli na poistení pre prípad zodpovednosti zamestnanca za škody spôsobené pri výkone povolania, ktoré spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na dojednanú poistnú sumu 55.000,-Kčs, za dohodnuté ročné poistné 150 Kčs, splatné vždy 21.2. každého roka, so začiatkom poistenia od 21.2.1992. V Zmluve sa uvádza vyhlásenie, že pre toto poistenie platia Poistné podmienky na 2. strane tejto zmluvy.
Podľa faktúry Č..XXXX dňa 15.11.2010 (splatnosť 22.11.2010) dodávateľ V. N. F.-M. N. vyfakturoval spoločnosti Y. M..L..T.. ako odberateľovi cenu za opravou motorového vozidla (tovar a práce) vo výške 570,38 EUR s DPH.
Žalovaný dňa 6.12.2010 vo veci nároku na náhrady škody za poškodené motorové vozidla S.: N.-XXXFD M. Y. M..L..T.. oznámil, že jednoznačne popiera zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti, pretože poistná udalosť nebola vyšetrená políciou a ani nebola poistením podpísaná správa o nehode, preto sa nedali spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody a teda nie je možné stanoviť právny základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
V Zápisnici z rokovania škodovej komisie spoločnosti Y. M..L..T.. za prítomnosti žalobcu zo dňa 1.12.2011 je skutkový stav škodového prípadu opísaný tak, že dňa 12.10.2010 o 10:20 hod. došlo na ceste L.-M. k dopravnej nehode, pri ktorej z okoloidúceho nákladného motorového vozidla G. XXX M. S.:N.-XXXHF odskočil kameň a zasiahol čelné sklo na nákladnom motorovom vozidle W. M. S.:N.-XXXFD (B.T. V. M. Y. M..L..T..), ktoré v tom čase riadil V. N., ktorý bol poučený o riešení dopravných situácií pri plnení pracovných úloh. Uvádza sa, že V. N. pri riešení dopravnej nehody hrubo porušil pokyny zamestnávateľa,
všeobecne záväzné právne predpisy, keď nekontaktoval políciu, nespísal správu o nehode s vodičom motorového vozidla G., dostatočne nezdokumentoval príčinu nehody, nedodržal dostatočnú vzdialenosť medzi vozidlami. Vo vyjadrení žalobcu (ktoré v zápisnici podpísal), ako zamestnanca zodpovedného za škodu sa uvádza, že „v čase dopravnej nehody nebolo vzhľadom na hustú premávku a nepriaznivé počasie možné na mieste zastaviť vodiča G., blikal a trúbil na vodiča G., aby ho zastavil, jeho vozidlo bolo naložené tovarom cca malo 9 ton a veľké je cca 10 metrov, preto keď nechcel ohroziť bezpečnosť premávky nepredbehol vodiča G. a ten sa vzhľadom na vyššie rýchlosť stratil z dohľadu. Uviedol, že si nie je istý, či dodržal dostatočnú vzdialenosť“. V závere po zhodnotení vykonaných dôkazov škodová komisia skonštatovala, že zamestnanec V. N. zodpovedá za vzniknutú škodu a navrhla uplatniť voči zodpovednému zamestnancovi V. N. náhradu škody vo výške 379,31 EUR.
Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 12.6.2013 navrhol žalobu zamietnuť, priznať mu náhradu trov konania a k predmetu konania uviedol, že v predmetnej veci je nesporné, že 20.2.1992 žalovaný ako poisťovateľom uzavrel so žalobcom ako poistníkom s účinnosťou od 21.2.1992 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania s ročným poistným 150,-Sk, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania. Avšak v zmysle predložených dôkazov žalobcom nie je zrejmá v zmysle čl. II, bod 1 poistných podmienok zodpovednosť za škodu, ktorú mal svojmu zamestnávateľovi spôsobiť žalobca, poistený u žalovaného, preto nie sú naplnené podmienky pre poskytnutie plnenia z poistenia.
Ako vyplýva z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 8.7.2013 požiadavka žalovaného na preukázanie žalobcovho zavinenia pri spôsobení škody zamestnávateľom je v predmetnom prípade, s ohľadom práve na skutkové okolnosti škodovej udalosti ( t.j. žalobca nedodržal bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami, nezdokumentoval priebeh škodovej udalosti a neprivolal políciu) nereálna a podľa žalobcu aj v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Zamestnávateľ nemôže preukazovať neexistenciu zdokumentovania priebehu škodovej udalosti a neexistenciu účasti polície pri škodovej udalosti, pretože preukazovanie neexistencie určitej právnej skutočnosti je zásadne neprípustné, ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, všeobecne uznávanú súdmi SR. Ďalej poukázala na to, že konanie žalobcu spočívajúce v nezdokumentovaní škodovej udalosti, neprivolaní polície, premiestnení motorového vozidla znamenalo porušenie § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, tak ako konštatoval zamestnávateľ žalobcu v zápisnici o rokovaní škodovej komisii a to v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh na pozícii vodič nákladného motorového vozidla a tiež aj porušenie pracovnej zmluvy. Žalobca okrem toho porušil aj preventívnu povinnosť ustanovenú § 178 Zákonníka práce, pretože si nepočínal tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku jeho zamestnávateľa. Keďže následkom nezdokumentovania škodovej udalosti a neprivolania polície žalobcom nie je zamestnávateľ žalobcu oprávnený domáhať sa náhrady škody voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia poškodeného motorového vozidla, nakoľko nemá od žalobcu podklady potrebné pre priznanie poistného plnenia (t.j. tlačivo o škodovej udalosti alebo správu polície) ani voči vlastníkovi motorového vozidla idúceho pred poškodeným motorovým vozidlom zamestnávateľa žalobcu, nakoľko nebolo možné preukázať, aké vozidlo pred žalobcom išlo, je preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh a vznikom škody a aj zavinenie zamestnanca, nakoľko žalobca vedel, že svojim konaním môže zamestnávateľovi spôsobiť vznik škody, bol podrobne oboznámený so Zákonom o cestnej premávke.
Na pojednávaní dňa 25.4.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný povinný na základe poistnej zmluvy titulom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania zaplatiť sumu titulom poistného plnenia, nakoľko zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi tým, že v čase nehody bol povinný zavolať políciu a zabezpečiť zdokumentovanie nehody, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle, čo však neurobil, došlo k zavinenému porušeniu pracovných povinností voči jeho zamestnávateľovi a preto potom jeho zamestnávateľ nebol úspešný pri uplatnení nároku voči vlastníkovi motorového vozidla od ktorého sa kameň odrazil W. M..L..T... Právny zástupca žalobcu potvrdil, že spoločnosť W. M..L..T.. uhradila spoločnosti Y. M..L..T.. z titulu škody na vozidle iba 100 EUR z celkovej škody práve z dôvodu, že nehoda nebola zdokumentovaná a nedala sa vymôcť. Žalobca si škodu uplatňoval aj cez poistné plnenie spoločnosti W., kde bol poisťovateľom spoločnosť Allianz poisťovňa, ale aj tam sa poisťovňa bránila, že nie je dôvod na plnenie titulom PZP, preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje plnenie z iného poistného titulu, z poistenia zodpovednosti vodiča pre porušenie povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi.
Na pojednávaní dňa 25.4.2014 poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v danom prípade nie je preukázaná zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu zamestnávateľovi a z tohto dôvodu nebolo možné poskytnúť poistné plnenie. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn.38Cb/122/2011 si zamestnávateľ žalobcu spoločnosť Y. M..L..T.. uplatnil nárok na náhradu škody voči spoločnosti W. s.r.o. z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a to odskočením kameňa, v tom konaní žalobca spoločnosť Y. M..L..T.. predložil súdu listinný dôkaz - čestné prehlásenie vodiča motorového vozidla o tom, že dňa 12.10.2010 došlo na ceste medzi obcami L. F. M. k rozbitiu skla na motorovom vozidle, ktoré v tom čase viedol kameňom vypadnutým z okolo idúceho motorového vozidla značky G., O. G. V. N., F. F. B. Y.. Poverená zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že je preukázaná zodpovednosť za škodu zo strany W., vlastníka motorového vozidla od ktorého kameň odletel a poškodil motorové vozidlo zamestnávateľa žalobcu, preto plnenie vyplýva zo zmieru, ktorý bol uzavretý v konaní č.38Cb/122/2011 kde došlo k dohode o tom, že škoda bola spôsobená spoločnosťou MONTÚR aj k dohode o výške škody, aj keď len vo výške 100 EUR.
Na pojednávaní dňa 23.10.2014 vypovedal žalobca, zamestnanec spoločnosti Y. od 13.3.2009 doposiaľ na pracovnej pozícii vodič. V čase dopravnej nehody dňa 12.10.2012 viedol nákladné motorové vozidlo W. S..Č..N.-XXXFD spolu so závozníkom B. Y., ktorý už nežije, na ceste smerom od Z. I. M. I. L., vyšla z lesa G. XXX ktorú dobehol, pretože mu vošla do cesty. Priblížil sa k nemu zozadu na zhruba 5-10 metrov, v rýchlosti okolo 50 až 60km/hod a keď sa vozidlo pred ním rozbehlo odhodilo z cesty kameň do predného čelného okna jeho vozidla. Spočiatku v okne bola len diera, ktorá sa zväčšovala do praskliny cez celé okno. Blikal a tlačil sa na pred ním idúce vozidlo TATRA 815, ale vodič nezastavil a v M. T. I. M. K., kde svedok už za ním nešiel. Nedovolil si hazardovať s vozidlom, pretože jeho vozidlo bolo vtedy plne naložené tovarom, pričom náklad máva hodnotu aj 18.000 EUR. Zastavil na parkovisku v Slanci, kde spolu so závozníkom B. Y. starším pozreli auto a radili sa, čo urobiť, nevedeli sa nikomu dovolať, ani na políciu, ani do firmy, pretože v M. nie je signál. Dohodli sa s B. Y. že to oznámia v spoločnosti po skončení smeny, popoludní. Prasklina sa postupne pri vjazde do nerovnosti na vozovke zväčšovala, o 2 dni už bolo zasiahnuté celé okno. Túto udalosť ešte v ten deň, t.j. 12.10.2012 poobede, po skončení rozvozu potravín a potom, ako prišiel do firmy na G. Č..X O. N. oznámil priamo dispečerovi u zamestnávateľa, na meno dispečera si nepamätal a tiež aj vedúcemu dopravy pánu Z. F. B. N., ktorý ma na starosti autá. Žiaden zápis o oznámení s ním vo firme nespísali. Hustota premávky bola v čase nehody slabá, bola málo áut, oproti nešlo žiadne auto, mohlo byť aj mokro, bližšie údaje si už presne nepamätá. Priznal, že sám nevedel, ako postupovať po tejto nehode, jeho závozník B. Y. si opísal ŠPZ toho auta, ktoré potom oznámil zamestnávateľovi. Potvrdil, že pri nástupe do zamestnania ako bol prijatý na pozíciu vodiča bol zo strany zamestnávateľa riadne poučený o tom, ako sa má správať pri dopravnej nehode, že má volať policajtov a volať dispečera zamestnávateľa, ale nemohol to vtedy urobiť, lebo nebol O. M. signál. Vodiča robí od roku 1979.
Z pripojeného spisu č.k.38Cb/122/2011 vedeného Okresným súdom Košice II. súd zistil, že návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 570,37 EUR s príslušenstvom podala spoločnosť Y. M..L..T.. voči žalovanému W. M..L..T.. za účasti vedľajšieho účastníka Allianz- Slovenská poisťovňa. V tomto konaní žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 12.10.2010, pričom odskočil kameň z motorového vozidla žalovaného do motorového vozidla žalobcu, došlo k škode na prednom okne motorového vozidla žalobcu aj k rozbitiu tohto čelného skla, ktoré si nechal žalobca opraviť v autoservise V. N.- F. N. sumu 570,37 EUR, ktorú sumu dňa 15.11.2010 žalobca zaplatil. Nárok na náhradu škody za toto rozbité čelné sklo si žalobca uplatnil u žalovaného, ale aj u vedľajšieho účastníka z povinného zmluvného poistenia, avšak neúspešne.
Súčasťou spisu č.k.38Cb/122/2011 je čestné vyhlásenie k poistnej udalosti, v ktorom V. N. F. B. Y. prehlásili, že ako zamestnanci spoločnosti Y. M..L..T.. a ako účastníci cestnej premávky potvrdzujú, že dňa 12.10.2010 o 10:20 hod došlo na ceste medzi obcami L. F. M. k rozbitiu skla na motorovom vozidle na zamestnávateľa spoločnosti Y. I. W. O. N.-XXXFD ( ktoré v danom čase viedli) a to kameňom vypadnutým z okolo idúceho motorového vozidla G. XXX Š. N.-XXXHF. Toto čestné vyhlásenie k poistnej udalosti podpísali obaja zamestnanci spoločnosti Y.- V. N. F. B. Y..
Dňa 17.10.2011 spoločnosť Y. M..L..T.. F. W. M..L..T.. uzavreli Dohodu o uzatvorení súdneho zmieru v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II. pod sp.zn.č.38Cb/122/2011.
Na pojednávaní dňa 19.3.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok žalobcu je preukázaný, pretože v konaní 38Cb/122/2011 na Okresnom súde Košice II. spoločnosť Y. M..L..T.. Ž. M. W. o náhradu škody, kde sa uzavrel zmier, žalovaný vo vyjadrení zo 6.12.2010 poukázal na skutočnosť, že táto poistná udalosť nebola vyšetrená políciou, že nebola spísaná a poistením podpísaná správa o nehode, preto sa nedali spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody a teda nebolo možné stanoviť právny základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť žalobcu, ako ich poistené za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Žalovaný rovnaké vyjadrenie podal aj v odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k.30Rob/44/2011, ktoré predchádzalo konaniu 38Cb/122/2011 na Okresnom súde Košice II..
Na pojednávaní dňa 19.3.2015 poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že ich tvrdenia sú zhodné s tvrdením spoločnosti W. v konaní 38Cb/122/2011, v ktorom súd nevykonávalo žiadne dokazovanie, pretože súdny zmier bol uzavretý ešte pred prvým pojednávaním, k zmieru sa došlo bez dokazovania t.j. bez akéhokoľvek právneho názoru súdu. Žalobca škodu nespôsobil, pretože to ani nevyplýva z jeho výpovede, pretože uviedol, že v Slanci, kde zastavil, nebol signál a teda nie jeho pričinením nehlásil túto škodu polícii. Navrhla súdu žalobu zamietnuť. A súčasne uviedla, že ak žalobca ešte doposiaľ nezaplatil svojmu zamestnávateľovi škodu, tak mu vlastne ani žiadna škoda nevznikla a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
Na pojednávaní dňa 23.4.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že poistná zmluva kryje škodu zamestnávateľovi, nie zamestnancovi a to na základe toho, že škodu zamestnanec zavinil. Ďalej uviedol, že poistné podmienky nevyžadujú, aby poistenec musel najprv zaplatiť škodu zamestnávateľovi, ale stačí aby škoda vznikla zamestnávateľovi, čo je v tomto konaní jednoznačne preukázané.
Na pojednávaní dňa 23.4.2015 poverená zástupkyňa žalovaného tvrdila, že žalobca škodu nespôsobil, nezavinil, preto nie je daná jeho zodpovednosť a navrhla žalobu zamietnuť, okrem iného aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, nakoľko tak poistné podmienky ako aj § 823 Občianskeho zákonníka sa náhrada škody platí poškodenému, ktorým je zamestnávateľ žalobcu a teda nemôže si ich uplatňovať priamo zamestnanec, t.j. poistenec. Súčasne namietala výšku istiny maximálne do 90% výšky škody, a aj úroky z omeškania, pretože žalovaný sa so zaplatením tejto istiny nemohol dostať do omeškania, nakoľko žalobca svojmu zamestnávateľovi túto škodu nenahradil, jeho majetok sa nezmenšil.
Podľa § 797 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 178 ods.1 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2010, t.j. k momentu, kedy došlo k skutočnosti zakladajúcej právny nárok dňa12.10.010) zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 179 ods.1 a 2 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2010) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa č. II, bodu 1 Poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania (k poistnej zmluve z 21.2.1992) poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ táto jeho zodpovednosť vznikla výhradne podľa ust. § 172 Zákonníka práce prípadne iných predpisov upravujúcich zodpovednosť poisteného za škodu.
Podľa č. II, bodu 2 Poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania (k poistnej zmluve z 21.2.1992) poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisteného nahradiť
škodu svojmu zamestnávateľovi, ak za ňu zodpovedná v dôsledku svojho konania alebo vzťahu z doby trvania poistenia. Ak o náhrade tejto škody rozhoduje oprávnený orgán, platí, že poistná udalosť nastala až dňom, keď rozhodnutie, podľa ktorého má poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.
V zmysle čl. IV., bod 1 a 2 Poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania (k poistnej zmluve z 21.2.1992) plnenie poisťovne je 90% zo sumy, ktorú je poistený povinný zamestnávateľovi uhradiť ako náhradu škody, za ktorú zodpovedá, najviac však do výšky dojednanej poistnej sumy, zníženej o 10%. Plnenie z poistenia poskytuje poisťovňa v československých korunách a poukazuje ich priamo zamestnávateľovi, ktorý je oprávnený požadovať náhradu od poisteného.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a.) d.) a e.) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný
- ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
- zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
- zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.
K aktívnej legitimácií žalobcu súd uvádza, že táto je vo vzťahu k žalobcovi preukázaná ust. § 823 Občianskeho zákonníka a aj podľa čl.II, bodu 1 Poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania (k poistnej zmluve z 21.2.1992), nakoľko zákon a poistná zmluva určila nielen zodpovedný subjekt z poistenia, ale v prípade vzniku nároku z poistenia aj oprávnený subjekt, ktorým je žalobca, a nie jeho zamestnávateľ. Ak sa v čl. IV., bod 1 a 2 Poistných podmienok uvádza, že plnenie z poistenia poskytuje poisťovňa priamo zamestnávateľovi, ktorý je oprávnený požadovať náhradu od poisteného, tak sa týmto myslí označenie adresáta na plnenie poistného, nie subjektu oprávneného sa plnenia dožadovať na súde. Žalovaný tiež nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu odôvodňoval tým, že doposiaľ nezaplatil svojmu zamestnávateľovi škodu, ktorú žaluje. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní ide o nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za škodu, ktorú spôsobil pri výkone povolania svojmu zamestnávateľovi, t.j. o plnenie z poistnej zmluvy a nie o nárok na zaplatenie škody (§420 a nasl. OZ). Škoda ako taká, je v tomto ponímaní len právnym základom pre žalované poistné plnenie a teda predpokladom úspechu žaloby o plnenie z poistnej zmluvy je preukázanie vzniku skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), nie skutočnosť, že žalobca sumu poistného plnenia už uhradil. A navyše, žalobca si touto žalobou neuplatňuje regresný nárok na zaplatenie poistného, ale poistné plnenie v prospech a na adresu svojho zamestnávateľa v zmysle čl. IV., bod 1 a 2 Poistných podmienok.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu z poistnej zmluvy podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka, pričom tento nárok je odvodený od dohodnutej poistnej udalosti podľa č. II, bodu 1 Poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania, t.j. vznikom škody spôsobenej žalobcom, ako zamestnancom zamestnávateľa zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh. Vzhľadom na uvedené sa súd pre posúdenie nároku žalobcu vyplývajúceho z poistnej zmluvy zaoberal okolnosťami vzniku škody spôsobenej žalobcom.
Zo skutkového stavu pre záver o zodpovednosti zamestnanca je podstatné, že žalobca (ako vodič zamestnaný v spoločnosti Y. M..L..T..) dňa 12.10.2010 o 10:20 hod. na ceste L.-M. pri rozvoze tovaru sa stal účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo tak, že spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla G. XXX (N. XXXHF) B. M. W. M..L..T.. odskočil kameň do okna motorového vozidla W. (N. XXXFD), ktoré riadil žalobca a ktoré patrilo jeho zamestnávateľovi spoločnosti Y. M..L..T.. v dôsledku čoho došlo k tak rozsiahlemu poškodeniu okna vozidla, že toto bolo opravené u opravcu za sumu 570,38 EUR s DPH.
Z hľadiska právneho posúdenia v tomto prípade nejde o škodovú udalosť, ale už o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods.1, písm. d.) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko pri nej bola na jednom zo zúčastnených vozidiel, t.j. na vozidle žalobcu spôsobená škoda malého rozsahu (od 266 do 2660 eur v zmysle § 125 Trestného zákona).
Pri dopravnej nehode bol žalobca v súlade s §66 ods.2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke povinný ohlásiť túto dopravnú nehodu policajtovi, ďalej bol povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, a bol povinný tiež zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.
Z účastníckej výpovede žalobcu bolo zistené, že žalobca s vozidlom pokračoval v jazde, snažil sa kontaktovať vodiča pred ním idúceho vozidla, od ktorého kameň odskočil, a to trúbením, svietením, ale nakoľko bolo jeho vozidlo plne naložené tovarom vysokej hodnoty, rozhodol sa v záujme zamedzenia vzniku väčších škôd nepokračovať v jazde za vozidlom, ktoré mu škodu spôsobilo a následne sa snažil skontaktovať so svojím zamestnávateľom telefonicky. Túto udalosť svojmu zamestnávateľovi však nahlásil až popoludní dňa 12.10.2012, po skončení rozvozu potravín a potom, ako sa s autom vrátil do firmy na G. Č..X O. N. aj napriek tomu, že k nehode došlo ešte o 10:20 hod. toho dňa. Žalobca, čo aj sám na pojednávaní potvrdil, bol svojím zamestnávateľom pri nástupe do zamestnania poučený o tom, ako postupovať v prípade dopravnej nehody.
Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení a výsledkov vykonaného dokazovania, žalobca tým, že v rozpore s ustanovením §66 ods.2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nezdokumentoval škodovú udalosť, neprivolal políciu, premiestnil motorové vozidlo z miesta nehody, porušil svoju právnu povinnosť na základe čoho jeho zamestnávateľovi vznikla na jeho majetku škoda. V prípade, že by bol žalobca dodržal zákonné ustanovenia zákona o cestnej premávke v tom zmysle, že by bola škoda riadne policajtmi zdokumentovaná, mohol sa so svojím nárokom obrátiť priamo na prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, avšak v tomto prípade sa spoločnosť W. s.r.o. bránila zodpovednosti za škodu a z rovnakého dôvodu aj jej poisťovateľ (Allianz-Slovenská sporiteľňa, a.s.). Žalobca podľa názoru súdu porušil aj prevenčnú povinnosť v zmysle § 178 Zákonníka práce, nakoľko si nepočínal tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku jeho zamestnávateľa.
Na základe toho súd dospel k záveru, že porušenie povinností žalobcu pri plnení pracovných úloh je preukázané porušením §66 ods.2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nezdokumentovaním škodovej udalosti (chýba tlačivo o škodovej udalosti alebo správa polície, neprivolaním polície k nehode a premiestnením motorového vozidla z miesta nehody. Vznik škody je preukázaný vykonanou opravou poškodeného okna, v rozsahu vykonanej úhrady a v zmysle záverov škodovej komisie zamestnávateľa žalobcu. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním súd vidí v tom, že v dôsledku protiprávneho konania žalobcu jeho zamestnávateľ sa nemohol domáhať náhrady škody voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia poškodeného motorového vozidla a ani voči vlastníkovi motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo. A napokon zavinenie žalobcu, ako zamestnanca je preukázané tým, že žalobca ako sám potvrdil, bol svojím zamestnávateľom poučený o tom, ako sa správať v prípade nehody, pričom aj napriek tomu konal v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na preukázanie skutočnosti, že nastala okolnosť pre výplatu poistného plnenia na základe vzniku a preukázania poistnej udalosti podľa poistnej zmluvy vznikom škodovej udalosti dňa 12.10.2010 o 10:20 hod. na ceste L.-M., súd uznal nárok žalobcu za dôvodný a rozhodol, že žalobca má nárok na zaplatenie poistného plnenia titulom vzniku poistnej udalosti.
O výške škody a o zodpovednosti za škodu jednala škodová komisia spoločnosti Y. s.r.o. dňa 1.12.2011 so záverom, že zodpovedným za škodu je zamestnanec V. N. (žalobca) nakoľko napriek poučeniu o riešení dopravných situácií pri plnení pracovných úloh hrubo porušil pokyny zamestnávateľa, všeobecne záväzné právne predpisy, keď nekontaktoval políciu, nespísal správu o nehode s vodičom motorového vozidla G., dostatočne nezdokumentoval príčinu nehody, nedodržal dostatočnú vzdialenosť medzi vozidlami. Výška žalovanej sumy 379,31 EUR je iba časť z celkovej výšky škody (570,38 EUR) a vznikla odpočítaním sumy 100 EUR (sumy vyplatenej dobrovoľne spoločnosťou W. M..L..T.. v rámci konania č.38Cb/122/2011, v ktorom došlo k uzavretiu súdneho zmieru) a takisto sumy 91,07 EUR (19% DPH).
V zmysle čl. IV., bod 1 a 2 Poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 90% z tejto sumy titulom náhrady škody, t.j. vo výške 341,37 EUR. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
V prípade poistného plnenia čas, kedy je poistiteľ povinný poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy, upravuje právny predpis, konkrétne ustanovenie § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Z hľadiska určenia času poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy je teda rozhodujúci okamih, kedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi. Môže však byť ustanovený aj právnym predpisom. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa žalovaný do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dostal po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy na plnenie, t.j. od 28.4.2012, potom ako bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti žalovaným, ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 9% ročne (8 percentuálnych bodov plus 1% ako základná úroková sadzba ECB).
Z výsledkov vykonaného dokazovania a na základe citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nárok žalobcu, ako poistenej osoby (§ 797 ods.1 Občianskeho zákonníka) na zaplatenie poistného plnenia na základe vzniku poistnej udalosti vo výške 341,37 EUR z Poistnej zmluvy zo dňa 20.2.1992 uzavretej so žalovaným je dôvodný, preto žalobe v tejto sume vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V časti o zaplatenie 37,94 EUR s prísl. súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (čl. IV., bod 1 a 2 Poistných podmienok).
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 23.4.2015 za právne zastúpenie sumou 565,25 EUR a za súdny poplatok sumou 22,50 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).
Podľa § 20c vyhlášky (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
Podľa §10 ods.2 vyhlášky (v znení účinnom od 1.7.2013) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 13a ods.1 vyhlášky (v znení účinnom od 1.7.2013) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1.januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.
V súlade so zásadou úspechu bol žalobca zo žalovanej sumy 379,31 EUR úspešný v sume 341,37 EUR a neúspešný v časti o zaplatenie 37,94 EUR (v tejto časti podal žalobu nedôvodne), čo predstavuje
jeho konečný procesný úspech v konaní vo výške 80% (90% úspech-10% neúspech) priznal mu súd náhradu trov konania vo výške 80% z trov konania mu prináležiacich takto (odmena+réžia+suma DPH): 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.10.2012 - 28,22 EUR+7,63 EUR+7,17 EUR=43,02 EUR, 2. písomné podanie na súd - žaloby dňa 8.11.2012 - 28,22 EUR+7,63 EUR+7,17 EUR=43,02 EUR, 3. písomné podanie na súd-vyjadrenie k odporu dňa 12.3.2013 - 28,22 EUR+7,81 EUR+7,20 EUR=43,23 EUR, 4. porada s klientom 4.7.2013 - 28,22 EUR+7,81 EUR+7,20 EUR=43,23 EUR, 5. písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej dňa 8.7.2013 - 28,22 EUR+7,81 EUR+7,20 EUR=43,23 EUR, 6. účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014 - 28,22 EUR+8,04 EUR+7,25 EUR=43,51 EUR, 7. porada s klientom 20.10.2014 - 28,22 EUR+8,04 EUR+7,25 EUR=43,51 EUR, 8. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2014 - 28,22 EUR+8,04 EUR+7,25 EUR=43,51 EUR, 9. účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015 - 28,22 EUR+8,39 EUR+7,32 EUR=43,93 EUR, 10. porada s klientom 27.3.2015 - 28,22 EUR+8,39 EUR+7,32 EUR=43,93 EUR, 11. účasť na pojednávaní dňa 23.4.2015 - 28,22 EUR+8,39 EUR+7,32 EUR=43,93 EUR, spolu : 478,05 EUR, z čoho 80% z tejto sumy je suma trov právneho zastúpenia vo výške 382,44 EUR s DPH.
K odklonu oproti vyčísleniu právnym zástupcom žalobcu došlo z dôvodu nepriznania 100% sumy trov konania pre čiastočný neúspech žalobcu v tomto konaní a z dôvodu, že súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony vyúčtované právnym zástupcom žalobcu ako „ vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 27.5.2013“, nakoľko ide o procesné vyjadrenie na podnet súdu, ktoré nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného a rovnako za úkon „vyjadrenie vo veci na základe výzvy súdu zo dňa 30.3.2012“, ktoré bolo odpoveďou na otázku súdu položenú na pojednávaní dňa 19.3.2015 a ku ktorej sa právny zástupca nevedel vyjadriť, preto ani tento úkon spôsobený nedostatočnou prípravou na pojednávanie nemôže byť na ťarchu žalovaného.
Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal žalovaného k náhrade trov právneho zastúpenia v sume 382,44 EUR s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Vzhľadom na procesný neúspech žalovaného, zaviazal ho súd aj k náhrade trov konania žalobcovi vo výške zaplateného súdneho poplatku 18 EUR (80% zo sumy 22,50 EUR) a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.