Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/75/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobcu BL Telecom collection s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o. , so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 proti žalovanému L. D., A.. XX.XX.XXXX, W. D., C..D. XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom L. B., zamestnancom Okresného súdu Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1. HLAS SPOTREBITEĽA , občianske združenie, so sídlom Zvolen, J. Bánika 2009/2, IČO: 42 305 675, zast. advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, advokátska kancelária Banská Bystrica, Nemčianska 25, 2. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zast. advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, advokátska kancelária Bratislava, Zámocká 36 v konaní o zaplatenie 493,98 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 75,08 eura, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,33 eura od 18.04.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20,74 eura od 18.05.2011 do zaplatenia a s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 25,01 eura od 18.06.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žaloba v časti zaplatenia sumy 390,54 eura spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania od 18.07.2011 do zaplatenia sa z a m i e t a .

V časti zaplatenia sumy 28,36 súd konanie z a s t a v u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1. Hlas spotrebiteľa občianske združenie. trovy právneho zastúpenia vo výške 75,50 eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vedľajšiemu účastníkov 2. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 02.04.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia 493,98 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanému . Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Predchodca žalobcu riadne poskytol žalovanému služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.06.2011 znejúcou na sumu vo výške 25,01 eura, č. XXXXXXXXX splatnou dňa 17.05.2011 znejúcou na sumu vo výške 20,70 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.04.2011 znejúcou na sumu vo výške 29,33eura a č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.07.2011

znejúcou na sumu vo výške 418,90 eura. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb nezaplatil, nezaplatil ani ich pomernú časť, čím porušil povinnosti. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 493,98 eura. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, preto majú aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy do výšky podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti.

Šetrením bolo zistené, že žalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava. Z toho dôvodu mu bol ustanovený opatrovník podľa L. B. na zastupovanie v konaní, ktorý sa pojednávania nezúčastnil, doručenie má riadne a včas vykázané, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa .

Dňa 22.07. 2014 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník Občianske združenie HLAS SPOTREBITEĽA. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalobca svoj návrh na začatie konania v žalobnom rozsahu 422,40 eura nepreukázal. V súdnom konaní ani netvrdil, že voči žalovanému si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvádzal len, že žalovanú čiastku si nárokuje z dôvodu nezaplatenia ceny poskytnutých služieb. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, predovšetkým na strane žalovaného ako spotrebiteľa. Ustanovenie predstavuje pre dodávateľa a jeho právneho nástupcu zákonný zákaz nepoužívania neprijateľných podmienok, ktorý zákaz vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Ak by dodávateľ napriek vyššie uvedenému zákazu opätovne uplatnil žalobou o plnení na základe neprijateľnej podmienky, jeho nárok je v priamom rozpore so zákonom a súd musí žalobu uplatňujúcu plnenie z takejto zmluvnej podmienky zamietnuť, pričom nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval jej neprijateľnosť. Postačí zistenie, že takáto podmienka alebo podmienka s rovnakým významom už bola právoplatne súdom určená za neprijateľnú podmienku, ktorá skutočnosť dodávateľovi priamo zakazuje jej uplatnenie. Zmluvná podmienka s obdobným významom bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú minimálne rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. zo dňa 28.05.2014 preto navrhujú súdu návrh v časti uplatnenia zmluvnej pokuty v plnom rozsahu zamietnuť.

Dňa 24.10.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník Všeobecná ochrana práva spotrebiteľov na strane žalovaného, ktorý bol dňa 29.10.2014 dotazovaný, či napriek tej skutočnosti, že už do konania vstúpil iný vedľajší účastník a to HLAS spotrebiteľa o.z. trvajú na svojom vstupe do konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka výzvu prevzal dňa 10.11.2014, s tým, že k predmetnej výzve sa nevyjadrili. Vo svojom vyjadrení , ktoré zaslal súdu dňa 26.03.2015 taktiež namietali uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eura.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 01.05.2014 vzal žalobca žalobný návrh v časti späť o zaplatenie 28,36 eura s príslušenstvom a žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti súd konaní v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodom nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca vzal žalobu pred prvým pojednávaním v časti o zaplatenie 28,36 eura s príslušenstvom späť. Súd preto v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil. K tomu, aby súd mohol konanie zastaviť nebol potrebný súhlas žalovaného.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat Klasik. Toho istého dňa bola uzatvorená zmluva o nájme koncového zariadenia. Žalovanému bol poskytnutý program služieb Magio Sat Klasik za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11, 99 eura s príslušenstvom s dobou viazanosti 24 mesiacov. Celková výška poskytnutej zľavy bola 170,64 eura. K programu služieb Magio Sat Klasik bol poskytnutý Magio box spolu s ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom, ako HDMI kábel alebo Scart kábel. Žalovaný mal tieto zariadenia v prenájme a v prípade nevrátenia, straty alebo scudzenia mu mohla byť a aj bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 219,90 eura.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.06.2011 znejúcu na sumu vo výške 25,01 eura, faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 17.05.2011 znejúcu na sumu vo výške 20,74 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.04.2011 znejúcu na sumu vo výške 29,33 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.07.2011 znejúcu na sumu vo výške 418,90 eura.

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca a žalobca BL Telekom collection s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, ako postupník na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24.06.2013, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedeného pod referenčným číslom XXXXXXXXX.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ods. 4, písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , veta prvá , je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytované služby za príslušné obdobie faktúrami č. XXXXXXXXXX sumou 25,01 eura, č. XXXXXXXXX sumou 20,74 eura a č. XXXXXXXXXX

sumou 29,33 eura. Žalovaný faktúry v lehote ich splatnosti nezaplatil. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v konaní nezistil zánik dlhu žalovaného s plnením, na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 75,08 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

Keďže sa žalovaný dostal s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú v zmysle , nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.

Podľa ustanovenia pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia

však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa .

Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Povinnosť žalovaného splatiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté zľavnené ceny súd vyhodnotil ako obchodnú politiku právneho predchodcu žalobcu, ktorý predával zariadenia za nižšie ako trhové ceny, pričom rozdiel medzi skutočnou, teda trhovou a zvýhodnenou cenou je výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd priznal trovy konania len vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na podporu práv, záujmov žalovaného ako prvý v poradí, nakoľko súd má za to, že pokiaľ prvý vedľajší účastník podal vyjadrenie k návrhu, došlo tým k ochrane práv žalovaného, teda spotrebiteľa a tým bol účel vedľajšieho účastníctva naplnený z toho dôvodu druhému vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal, nakoľko bolo by neúčelné a nehospodárne priznať mu trovy konania, keď bol zo súdu výzvou zo dňa 29.10.2014 upovedomený o tom, že práva žalovaného sú už naplnené vedľajším účastníkom HLASOM SPOTREBITEĽA občianske združenie .

Vedľajší účastník HLAS SPOTREBITEĽA občianske združenie si v podaní zo dňa 26.03.2015 uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 108,17 eura ( eura + 16,60 eura, 3x režijný paušál á 8,39 eura). Žalovaný bol v konaní len čiastočne úspešný, preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na ochranu jeho práv trovy konania len vo výške 69,80 % z celkovo uplatnených trov (75,08 eura : 493,98 eura = 0,151eura x 100% = 15,10% , 100% - 15,10% = 69,80% ) teda vo výške 75,50 eura (69,80% x 108,17 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.