Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoZm-3-2022.pdf
PDF · 153.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému v 1/ rade: P+K Kovo, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 1566/19, 034 01 Ružomberok, IČO: 45 892 652, žalovanému v 2/ rade: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. H. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 45.934,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/4/2021-132 zo dňa 15. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/4/2021-132 zo dňa 15. marca 2022 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému v 2/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 45.934,55 Eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 45.934,55 Eur od 06.01.2021 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy 153,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 38CbZm/4/2021 zo dňa 17.09.2021. V poradí druhým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, doručenú mu dňa 18.08.2021, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1/ a v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 45.934,55 Eur, zmenkový úrok vo výške 6% ročne z tejto sumy od 06.01.2021 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy 153,12 Eur a trovy konania, ktorý nárok odôvodnil tým, že dňa 23.07.2013 uzatvoril so žalovaným v 1/ rade Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 5923156P1 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej boli žalovanému v 1/ rade poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 40.000,- Eur. Na zabezpečenie nárokov zo Zmluvy o úvere žalovaný v 1/ rade dňa 23.07.2013 vystavil na rad žalobcu bianko zmenku, ktorá v čase jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaný v 1/ rade spoločne so žalovaným v 2/ rade v postavení avalistu udelili v článku II. ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 zo dňa 23.07.2013 (ďalej
len „Dohoda“) žalobcovi právo doplniť bianko zmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II. ods. 1. Pre dlhodobé omeškanie s platením úveru žalobca vyhlásil jeho predčasnú splatnosť a v súlade s Dohodou riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú sumu 45.934,55 Eur a dátum splatnosti zmenky 05. januára 2021. Napriek výzve žalobcu v Oznámení o vyplnení blankozmenky a výzve na zaplatenie zo dňa 05.01.2021 žalovaní v 1/ a v 2/ rade zmenkovú sumu neuhradili.
3. Okresný súd poukázal na to, že vo veci vydal dňa 17. septembra 2021 platobný rozkaz č.k. 38CbZm/4/2021-25, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému v 1/ rade dňa 22.10.2021.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 2/ rade podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 12.10.2021, č.k. 38CbZm/4/2021-46 voči žalovanému v 2/ rade zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný v 2/ rade nárok žalobcu v celom rozsahu poprel, žalobu označil za nedôvodnú a zároveň za zmätočnú. Nemal vedomosť o tom, že by mal byť solidárne zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy so žalovaným v 1/ rade, o tom, že by mal on sám vo vlastnom mene dať žalobcovi oprávnenie na vyplnenie cenného papiera, nakoľko by tým mohol sám sebe privodiť ujmu. Potvrdil, že v mene žalovaného v 1/ rade uzavrel Zmluvu o kontokorentnom úvere a Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, avšak nebolo jeho vôľou stať sa ručiteľom na zmenke vystavenej žalovaným v 1/ rade a taktiež nemal vedomosť o úmysle žalobcu dostať žalovaného v 2/ rade do tohto postavenia. Žalobca priviedol žalovaného v 2/ rade do omylu, nakoľko pokiaľ v texte Dohody žalovaný v 2/ rade vystupuje ako avalista/aval, pri uzatváraní zmluvy v mene žalovaného v 1/ rade tento termín nepoznal. Mal za to, že ide o inštitút spojený s funkciou, resp. konaním v mene žalovaného v 1/ rade. Zákon zmenkový a šekový tento termín tiež nepozná, a preto žalovaný v 2/ rade ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemal ako význam tohto pojmu vo vzťahu k Dohode poznať. Poukázal na článok I § 31 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého ručenie má byť vyjadrené slovami ako ručiteľ, prípadne inou doložkou s rovnakým významom. Aval je pojem uvedený v slovníku cudzích slov a jeho význam nie je známy v bežnej praxi, ani v spoločenskej sfére. Nemôže byť tak naplnená zákonná podmienka pre vznik zmenkového ručenia žalovaného v 2/ rade. Konanie žalobcu z dôvodu jeho účelovosti a nekalosti je v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Z dôvodu absencie predpokladov vyžadovaných pre platnosť právneho úkonu tak považoval žalovaný v 2/ rade dohodu voči nemu za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 37, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Taktiež z opatrnosti rozporoval zmenkovú sumu, nakoľko žalobca nešpecifikoval a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by oprávnenosť nároku preukázal. Trval na tom, že vo vzťahu k žalobcovi je v postavení spotrebiteľa. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval nárok žalobcu za nedôvodný a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
5. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súd v odseku 6. uviedol obsah písomného vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného v 2/ rade, v odseku 7. obsah písomného vyjadrenia žalovaného v 2/ rade, v odseku 9. popísal obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.01.2022.
6. K procesnému postupu okresný súd v odseku 10. odôvodnenia rozsudku uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 15.03.2022 prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Zároveň okresný súd nepovažoval za dôvodný návrh právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade na odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia osobnej prítomnosti žalovaného v 2/ rade, ktorý by sa chcel k veci vyjadriť, pričom pojednávania sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Okresný súd predovšetkým uviedol, že objektívne zdravotné prekážky, ktoré by žalovanému v 2/ rade bránili v účasti na pojednávaní dňa 15.03.2022, neboli preukázané. Právo žalovaného v 2/ rade vyjadriť sa vo veci nie je pritom realizované len na nariadenom termíne pojednávania, ale je súčasťou aj písomnej komunikácie žalovaného v 2/ rade a písomných vyjadrení, ktoré žalovaný v 2/ rade vo veci do nariadenia termínu pojednávania realizoval. Okresnému súdu nebolo objasnené, aké ďalšie skutočnosti by mal žalovaný v 2/ rade nad rámec procesnej obrany obsiahnutej v odpore proti platobnému rozkazu a písomných vyjadreniach vo veci uviesť osobne na pojednávaní. Zároveň právo účasti žalovaného v 2/ rade na pojednávaní bolo realizované cestou splnomocneného právneho zástupcu.
7. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie čl. I § 75, čl. I § 77 ods. 1, 2 a 3, čl. I § 30, 31 a 32, čl. I § 47, čl. I § 48 ods. 1, čl. I
§ 10 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 45.934,55 Eur s príslušenstvom, vyplývajúci zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky vystavenej žalovaným v 1/ rade dňa 23. júla 2013 v Ružomberku na rad žalobcu s označeným číslom zmenky 5923156P1/D1, tak ako je vo fotokópii zmenka súčasťou spisového materiálu na č.l. 17 spisu. Žalobca predmetnú zmenku predložil v prvopise - v origináli a predloženou zmenkou preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Voči žalovanému v 1/ rade žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie zmenkovej pohľadávky v postavení vystaviteľa predmetnej zmenky a voči žalovanému v 2/ rade v postavení zmenkového ručiteľa - avalistu za vystaviteľa predloženej zmenky. Okresný súd konštatoval, že žalobcom predložená zmenka má všetky náležitosti v zmysle zákona zmenkového a šekového a je zmenkou platnou. Z obsahu predmetnej zmenky vyplýva pasívna legitimácia žalovaného v 1/ rade ako vystaviteľa zmenky, ako aj žalovaného v 2/ rade ako avalistu za vystaviteľa.
9. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade v postavení vystaviteľa zmenky žalobcom uplatnený nárok nerozporoval a platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/4/2021-25 zo dňa 17. septembra 2021 voči nemu nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2021.
10. Súd prvej inštancie ďalej konal o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému v 2/ rade, ktorý voči platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, a to pri zohľadnení samostatného procesného spoločenstva na strane žalovaných v zmysle ust. § 47 Článku I. ZZŠ.
11. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, pričom súvisiace skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe neboli žalovanými v 1/ a v 2/ rade rozporované, že vlastná zmenka, na základe ktorej žalobca uplatňoval svoj nárok, ktorá vo fotokópii je súčasťou spisového materiálu na č.l. 17 spisu, bola pri jej vystavení neúplná, t.j. išlo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečený záväzok žalovaného v 1/ rade ako vystaviteľa tejto zmenky zo Zmluvy o úvere uzatvorenej so žalobcom dňa 23.07.2013. Zabezpečovacia funkcia zmenky, na základe ktorej žalobca uplatňoval nárok vo vzťahu k záväzku žalovaného v 1/ rade - vystaviteľa zmenky zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zo dňa 23.07.2013 (č.l. 3 spisu), nebola v konaní sporná. Podľa skutkových tvrdení žalobcu, ktoré rovnako nepovažoval okresný súd za sporné, predložená zmenka mala byť doplnená za podmienok vyplývajúcich z Dohody (č.l. 6 spisu), a to v údaji výšky zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky. Skutočnosti o zabezpečovacom charaktere žalobcom predloženej zmenky vyplývali zo skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe a boli preukázané listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré žalobca v prílohe žaloby predložil, a to predovšetkým Zmluvou o úvere a Dohodou, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade v priebehu konania relevantným spôsobom spochybnené.
12. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že v mene žalovaného v 1/ rade ako jeho konateľ uzatvoril Zmluvu o úvere zo dňa 23.07.2013 a taktiež Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve z 23.07.2013. Zároveň žalovaný v 2/ rade nepoprel, že Dohodu zo dňa 23.07.2013 podpísal aj v časti označenia avalistu na strane 3 Dohody (č.l. 7 spisu) a rovnako nepoprel, že na zmenke predloženej žalobcom tak, ako je vo fotokópii súčasťou spisu na č.l. 17, sa nachádza jeho podpis v časti označenia konateľa žalovaného v 1/ rade v postavení vystaviteľa zmenky a rovnako v ľavej časti pri označení avalu za vystaviteľa.
13. Za nedôvodnú považoval okresný súd procesnú obranu žalovaného v 2/ rade, že nemá vedomosť o tom, že by mal byť solidárne zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy so žalovaným v 1/ rade, resp. že nemá vedomosť o tom, že by mal on sám vo vlastnom mene dať žalobcovi oprávnenie na vyplnenie cenného papiera, nakoľko by tým mohol sám sebe privodiť ujmu. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade podpísal Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 23.07.2013 ako konateľ žalovaného v 1/ rade. Predmetná úverová zmluva v článku V. bod 1. upravujúcom zabezpečenie uvádza, že riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo Zmluvy vrátane prípadných dodatkov k Zmluve a s ňou súvisiacich bude zabezpečené blankozmenkou podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č.
5923156P1/D1. V článku IX. bod 6. Zmluvy o úvere zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili, že po prerokovaní Zmluvy sa zhodli na jej obsahu vo všetkých bodoch a Zmluvu uzavierajú na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. V Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 sú v záhlaví tejto Dohody označení traja účastníci Dohody, a to žalobca v postavení banky, žalovaný v 1/ rade v postavení vystaviteľa a žalovaný v 2/ rade v postavení avalistu. Priamo zo záhlavia predmetnej Dohody vyplýva, že žalovaný v 2/ rade je tu označený v dvoch postaveniach, a to ako konateľ žalovaného v 1/ rade a zároveň ako fyzická osoba avalista. Ako avalista je žalovaný v 2/ rade uvedený aj v článku I. bod 1 Dohody. Na strane 3 Dohody je podpis žalovaného v 2/ rade uvedený dvakrát, a to za klienta v pozícii jeho konateľa a zároveň v pozícii avalistu. Ani jeden z týchto podpisov žalovaný v 2/ rade nepoprel. V článku IV. odsek 3. Dohody účastníci Dohody svojimi podpismi potvrdili, že po prerokovaní Dohody sa zhodli na jej obsahu vo všetkých bodoch a Dohodu uzavierajú na základe svojej vážnej a slobodnej vôle. Rovnako na žalobcom predloženej zmenke sa podpis žalovaného v 2/ rade nachádza dvakrát, a to jednak v pozícii konateľa vystaviteľa zmenky - žalovaného v 1/ rade a zároveň v postavení avala za vystaviteľa. Rovnako ani jeden z týchto podpisov na žalobcom predloženej zmenke žalovaný v 2/ rade v priebehu konania nepoprel. Z obsahu celej zmluvnej dokumentácie súvisiacej so Zmluvou o úvere uzatváranou medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, Dohodou a samotnou zmenkou tak vyplývalo, že žalovaný v 2/ rade v uvedenom záväzkovo-právnom vzťahu vystupoval v pozícii jednak konateľa dlžníka zo Zmluvy o úvere žalovaného v 1/ rade a zároveň v pozícii avalistu za vystaviteľa zmenky, ktorú žalovaný v 1/ rade v súlade so Zmluvou o úvere a Dohodou vystavil na zabezpečenie svojich záväzkov zo Zmluvy o úvere uzatvorenej so žalobcom dňa 23.07.2013. Podľa okresného súdu absolútne tak neobstoja tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že nemal vedomosť o tom, že by sám vo vlastnom mene dal žalobcovi oprávnenie na vyplnenie cenného papiera, resp. že nebolo jeho vôľou stať sa ručiteľom na zmenke vystavenej žalovaným v 1/ rade, nakoľko túto vôľu prejavil podpisom Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 zo dňa 23.07.2013 a predovšetkým podpisom zmenky predloženej v konaní žalobcom ako aval za vystaviteľa. Obsah týchto listín rovnako vylúčil námietku žalovaného v 2/ rade, že nemal vedomosť o úmysle žalobcu „dostať ho do tohto postavenia“.
14. Okresný súd ďalej nepovažoval za možné konštatovať, že by žalobca priviedol žalovaného v 2/ rade do omylu tým, že v texte Dohody vystupuje žalovaný v 2/ rade ako avalista, ktorý pojem pri uzatváraní Dohody nepoznal a rovnako tento pojem nepozná ani zákon zmenkový a šekový. Poukázal na to, že v zmenkovej teórii aj v praxi je pre označenie zmenkového ručenia bežne používaný pojem aval a rovnako bežne používané sú pojmy avalista (osoba, ktorá preberá zmenkové ručenie), resp. avalát (osoba, za ktorú sa zmenkové ručenie preberá). Žalovaný v 2/ rade ako osoba, ktorá vystupovala v postavení konateľa žalovaného v 1/ rade, kedy od fyzických osôb vystupujúcich v postavení štatutárnych zástupcov právnických osôb zriadených v zmysle Obchodného zákonníka je možné dôvodne očakávať určitú mieru profesionality, vedomostí a odbornosti, sa nemôže v tomto konaní účinne dovolávať svojej nevedomosti ohľadne použitých pojmov avalista/aval v Dohode, resp. na zmenke, ktoré žalovaný v 2/ rade aj v tomto postavení nesporne podpísal. Rovnako považoval za neadekvátne, aby sa žalovaný v 2/ rade, ktorý vystupoval v postavení konateľa žalovaného v 1/ rade, dovolával toho, že mal za to, že aval je inštitút spojený s funkciou, resp. s konaním v mene žalovaného v 1/ rade. Podpisom žalobcom predloženej zmenky ako aval za vystaviteľa vznikol žalovanému v 2/ rade platný ručiteľský záväzok za zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným v 1/ v zmysle § 30 Článku I ZZŠ, pričom okresný súd zároveň poukázal na to, že pre vznik platného zmenkového ručenia postačuje v zmysle ust. § 31 ods. 3 Článku I ZZŠ aj holý podpis ručiteľa na líci zmenky. Námietku absolútnej neplatnosti Dohody a blankozmenky vznesenú žalovaným v 2/ rade tak okresný súd nepovažoval za dôvodnú.
15. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade v rámci procesnej obrany z opatrnosti rozporoval zmenkovú sumu s poukazom na to, že žalobca nešpecifikoval a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by oprávnenosť nároku preukázal a v neskoršom vyjadrení označil výšku zmenkovej sumy s ohľadom na výšku úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere za neprijateľnú, tak uvedenú námietku okresný súd vyhodnotil ako námietku porušenia vyplňovacieho práva k blankozmenke, ktorú bol žalovaný v 2/ rade oprávnený v konaní uplatniť pri zohľadnení tej skutočnosti, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, Dohody, ako aj vystavenia zmenky bol konateľom a spoločníkom vystaviteľa zmenky - žalovaného v 1/ rade. Zároveň okresný súd uviedol, že námietky žalovaného v 2/ rade voči výške žalobcom uplatnenej zmenkovej pohľadávky ostali len v rovine všeobecného, nepreukázaného tvrdenia, kedy žalobca na jednej strane konkrétnymi skutkovými tvrdeniami v žalobe a následne vo vyjadrení zo dňa 31.01.2022 objasnil, prečo pri poskytnutom kontokorentnom úvere aj s odstupom deviatich rokov od uzatvorenia zmluvy o úvere môže výška pohľadávky žalobcu dosahovať spolu s príslušenstvom výšku sumy doplnenej do zmenky.
Žalovaný v 2/ rade konkrétne vecné námietky v konkrétnom rozsahu voči žalobcom uplatnenému nároku nevzniesol. Okresný súd poukázal aj na to, že výšku zmenkovej sumy doplnenej žalobcom na zmenke nespochybnil ani žalovaný v 1/ rade v postavení vystaviteľa zmenky. Ak žalovaný v 2/ rade v podstate namietal vo vzťahu k zmenkovej sume porušenie vyplňovacieho práva k blankozmenke, bol v konaní povinný toto tvrdenie špecifikovať a zároveň na jeho preukázanie označiť, resp. predložiť relevantné dôkazy, čo žalovaný v 2/ rade neučinil. Dôkazné bremeno ohľadne nesprávnosti vyplnenej zmenkovej sumy zaťažuje dlžníka zo zmenky a nie žalobcu v postavení majiteľa zmenky. K námietke žalovaného v 2/ rade, že by nebolo spravodlivé od neho žiadať preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, nakoľko dňa 22.05.2020 sa vzdal funkcie konateľa obchodnej spoločnosti žalovaného v 1/ rade, okresný súd poukázal na to, že v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina na internete, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 53666/L zo dňa 15.03.2022, žalovaný v 2/ rade je doposiaľ jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného v 1/ rade a ako spoločník má právo nahliadať do jej účtovnej, resp. zmluvnej dokumentácie.
16. Za nesprávnu považoval okresný súd aj argumentáciu žalovaného v 2/ rade, že vo vzťahu k žalobcovi je v postavení spotrebiteľa, vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14. marca 2013 vo veci C-419/11, v zmysle výroku ktorého ...„fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle ust. Článku 15 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo Zmluvy o poskytnutí úveru.“
17. Okresný súd zhodnotil ako bez relevancie vo vzťahu k uplatnenému nároku námietky žalovaného v 2/ rade ohľadne iných foriem zabezpečenia kontokorentných úverov vyžadovaných v súčasnosti žalobcom, resp. ohľadne údajných neprimeraných praktík, ktoré žalobca používa na vymoženie svojich pohľadávok.
18. Okresný súd z vyjadrených záverov a vyhodnotenia nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného v 2/ rade považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a v celom rozsahu jeho žalobe voči žalovanému v 2/ rade vyhovel. Žalovaného v 2/ rade zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 17. septembra 2021, č.k. 38CbZm/4/2021-25, a to s odkazom na ust. § 47 ods. 1 Čl. I ZZŠ.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) CSP. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že jeho podstatná procesná obrana spočívala v namietaní absencie jeho vôle ako fyzickej osoby poskytnúť zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1/ rade formou ručenia. V konaní poukazoval na to, že nemal vedomosť o tom, že sa podpisom dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dostal do pozície ručiteľa, a to najmä s ohľadom na to, že v dohode bol označený ako avalista, pričom mal za to, že takéto označenie je spojené s jeho funkciou konateľa žalovaného v 1/ rade a nie s ručením za záväzok žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade v žiadnom prípade nemal v úmysle ručiť za záväzok žalovaného v 1/ rade a na preukázanie svojich tvrdení navrhoval vykonať aj výsluch žalovaného v 2/ rade, ktorý okresný súd odmietol vykonať s odôvodnením, že žalovaný v 2/ rade svoje ospravedlnenie na pojednávaní zo zdravotných dôvodov nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, ako aj, že svoje vyjadrenie k veci mohol urobiť aj písomne v rámci podaní adresovaných súdu. Podľa žalovaného v 2/ rade odmietnutie vykonania jeho výsluchu predstavuje nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým došlo k znemožneniu uskutočnenia procesných práv žalovaného v 2/ rade v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalovaného v 2/ rade jeho výsluch bol možný a potrebný na objasnenie ním tvrdených skutočností ohľadom absencie vôle poskytnúť žalobcovi ručenie za záväzok žalovaného v 1/ rade. Nevykonanie výsluchu žalovaného v 2/ rade je porušením princípu ústnosti a bezprostrednosti. Práve v dôsledku nevykonania výsluchu žalovaného v 2/ rade okresný súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa premietlo aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia, kde bolo konštatované, že tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že nemal vedomosť o tom, že by sám vo vlastnom mene dal žalobcovi oprávnenie na vyplnenie cenného papiera, resp. že nebolo jeho vôľou stať sa ručiteľom na zmenke vystavenej žalovaným v 1/ rade, neobstoja. Žalovaný v 2/ rade ďalej namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu k absencii vôle ručiť za záväzok žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ celá procesná obrana žalovaného v 2/ rade spočívala v tvrdení o absencii vôle poskytnúť žalobcovi ručenie za záväzok žalovaného v 1/ rade, pričom k podpisu dohody došlo len v dôsledku omylu žalovaného v 2/ rade vyvolaného žalobcom, nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že tieto tvrdenia nemôžu obstáť. Považoval za zrejmé, že v prípade, ak jedna sporová strana v konaní tvrdí, že nemala skutočnú a vážnu vôľu uzatvoriť zmluvu/dohodu, a táto bola uzavretá len v dôsledku omylu vyvolaného druhou zmluvnou stranou, dokazovanie takéhoto tvrdenia je v konaní problematické, keďže vôľa predstavuje vnútornú zložku každého subjektu, a teda jej existencia alebo neexistencia sa dá preukázať len výsluchom osoby, ktorá túto vôľu mala prejaviť a až po vykonaní výsluchu tejto osoby si bude môcť súd vytvoriť dostatočný obraz o tom, či táto vyslúchaná osoba mohla skutočne mať vôľu právny úkon urobiť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.05.2022. Žalobca v celom rozsahu trval na doterajších vyjadreniach v predmetnej právnej veci. Rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny a plne sa stotožnil s jeho odôvodnením, vo vzťahu k obsahu odvolania žalovaného v 2/ rade, predovšetkým s bodom 10. rozsudku. V odvolaní videl iba ďalšiu účelovú snahu žalovaného v 2/ rade o oddialenie zaplatenia dlžnej sumy. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.5.2022 bol rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu doručený žalovanému v 2/ rade prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 157 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v 2/ rade nevyužil.
23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/3/2022-161 zo dňa 07.11.2022 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.11.2022, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.
25. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného v 2/ rade krajský súd považuje za podstatné poukázať na ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v 2/ rade v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 25.04.2022. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 25.04.2022, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného v 2/ rade. Inými slovami, ak žalovaný v 2/ rade v odvolaní zo dňa 25.04.2022 nerozporoval iné skutočnosti a závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce sa k uzatvoreniu Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5923156P1 medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 23.07.2013 a jej obsahu, k vystaveniu zmenky s označením čísla zmluvy 5923156P1/B1 vystaviteľom, a to žalovaným v 1/ rade, k zabezpečovaciemu charakteru tejto zmenky, k pravosti podpisu žalovaného v 2/ rade na zmenke a Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 zo dňa 23.07.2013, k postaveniu žalovaného v 2/ rade ako konateľa žalovaného v 1/ rade, k výške priznanej zmenkovej sumy, k priznanému zmenkovému úroku a stanovenému dátumu splatnosti, k zmenkovej odmene, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k posúdeniu
charakteru Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5923156P1 a Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve a postavenia žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k týmto úkonom, k výške priznanej pohľadávky žalobcu, k priznanému zmenkovému úroku, stanovenému dátumu splatnosti a zmenkovej odmeny. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá rozsahom podaného odvolania vymedzuje, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z akých odvolacích dôvodov ho rozporuje a len to sa môže stať predmetom posudzovania a zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú v rozhodnutí súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nenapáda, nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.
26. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného v 2/ rade, t.j. čo žalovaný v 2/ rade v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.
27. Odvolací súd ďalej uvádza, že za aplikácie ust. § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo na doplnenie dokazovania.
28. Úvodom krajský súd poukazuje na to, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými okresným súdom v napadnutom rozsudku. Práve na základe aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, vo vyvolanom odvolacom konaní nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, ale je postačujúce na ne odkázať. Podľa krajského súdu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade bolo podstatné len to, aby jeho odvolacie námietky boli zhodnotené, posúdené krajským súdom, a to tie námietky, ktoré boli pre posúdenie veci a tvrdení uvedených v odvolaní podstatné. Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade krajský súd však považuje za potrebné konštatovať, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami sporových strán, ktoré boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd postupom v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade bol povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. K splneniu uvedeného nebolo potrebné, aby krajský súd opätovne vyjadroval odvolacie dôvody žalovaného v 2/ rade aj v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia.
29. Len k vyjadreným odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade v podaní zo dňa 25.04.2022 a na zdôraznenie správnosti procesného postupu a rozhodnutia okresného súdu krajský súd uvádza nasledovné.
30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcemu v tom, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému v 2/ rade uskutočnenie jeho procesných práv, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, krajský súd konštatuje, že postupom okresného súdu k zásahu do práva žalovaného v 2/ rade na spravodlivý proces nedošlo. Žalovaný v 2/ rade postupom okresného súdu mal vytvorené podmienky, možnosti k uplatňovaniu a napĺňaniu svojich práv, zaručených nielen procesno-právnym predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom, ale aj práv garantovaných Ústavou SR. Bolo výslovne len na žalovanom v 2/ rade a jeho zástupcovi, akým spôsobom budú ich práva v konaní pred okresným súdom uplatňované. Bolo zrejmé, že Okresným súdom Žilina bolo vo veci pôvodne rozhodnuté platobným rozkazom č.k. 38Cb/4/2021-25 zo dňa 17. septembra 2021, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný v 2/
rade odpor s vecným odôvodnením, v obsahu ktorého vzniesol vecné námietky proti uplatnenému nároku žalobcu. Následne po vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného v 2/ rade okresný súd uznesením č.k. 38CbZm/4/2021-59 zo dňa 15.12.2021 vyzval žalovaného v 2/ rade, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, doručovanému spolu s touto výzvou, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu, s poučením o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania (§ 153, § 154 CSP). Predmetným uznesením bola žalovanému v 2/ rade poskytnutá aj primeraná lehota 30 dní. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení zo dňa 05.01.2022 (č.l. 67 - 69 spisu) sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a uviedol svoje námietky. Okresný súd dňa 07.02.2022 vytýčil termín pojednávania na deň 15.03.2022, ktoré predvolanie bolo doručené žalovanému v 2/ rade prostredníctvom zástupcu podľa doručenky na č.l. 96 spisu dňa 08.02.2022. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom zástupcu, podaním zo dňa 07.03.2022 požiadal o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní s tým, že klient nesúhlasí so substitučným zastúpením iného advokáta a prejednaním veci bez účasti. Na to okresný súd e-mailom zástupcovi žalovaného v 2/ rade oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože tvrdenú kolíziu pojednávaní právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade nepovažuje bez ďalšieho za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v predmetnej veci, v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP. Zároveň bolo poukázané na to, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade doručené dňa 08.02.2022 a žiadosť právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade o odročenie pojednávania bola okresnému súdu doručená až s odstupom jedného mesiaca, dňa 08.03.2022. Zároveň uviedol, že nie je splnená ani kumulatívne daná podmienka na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP, že by od právneho zástupcu žalovaného nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávanie nechal zastúpiť, nakoľko dôvodom žiadosti o odročenie pojednávania nie sú skutočnosti, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a zároveň mu to umožňuje priamo obsah Plnej moci, udelenej mu žalovaným v 2/ rade na zastupovanie v prejednávanej veci dňa 24.09.2021.
31. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 15.03.2022 (č.l. 127 - 128 spisu) vyplývalo, že v rámci zisťovania prítomnosti predvolaných osôb bolo konštatované, že sa nedostavil žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a súčasne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní bol prítomný zástupca žalovaného v 2/ rade, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného v 2/ rade zo zdravotných dôvodov so žiadosťou o odročenie pojednávania formulovanou tak, že ....„žalovaný v 2/ rade by sa chcel k veci vyjadriť....“. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, konkrétne v odseku 10. zdôvodnil, prečo nepovažoval návrh právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade na odročenie pojednávania za dôvodný, a to predovšetkým preto, že tvrdené zdravotné prekážky, ktoré by žalovanému v 2/ rade bránili v účasti na pojednávaní, neboli preukázané, ako aj, že súdu nebolo objasnené, aké ďalšie skutočnosti by mal žalovaný v 2/ rade nad rámec procesnej obrany obsiahnutej v odpore proti platobnému rozkazu a písomných vyjadreniach vo veci uviesť osobne na pojednávaní, jeho záveru nebolo možné nič vytknúť, a to aj za súčasného zdôraznenia okresného súdu, že právo účasti žalovaného v 2/ rade na pojednávaní bolo realizované cestou splnomocneného právneho zástupcu. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu v tom, že právo žalovaného v 2/ rade vyjadriť sa k veci nebolo realizované len na nariadenom termíne pojednávania, ale bolo súčasťou aj písomnej komunikácie žalovaného v 2/ rade a písomných vyjadrení žalovaného v 2/ rade, ktoré uskutočnil. Vzhľadom k obsahu odporu žalovaného v 2/ rade a jeho písomných vyjadrení, neurčito podanému návrhu zástupcu žalovaného v 2/ rade na výsluch žalovaného v 2/ rade, krajský súd konštatuje, že výsluch žalovaného v 2/ rade nebol takým dôkazom, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení žalovaného v 2/ rade ako odvolateľa. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že nevykonanie navrhovaného dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR iba za predpokladu, že by daný navrhovaný dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska použitých tvrdení sporovej strany. Ako bolo vyjadrené krajským súdom vyššie, vzhľadom k zhodnoteniu doložených listinných dôkazov, obrany žalovaného v 2/ rade v odpore a vo vyjadreniach, tak výpoveď samotného žalovaného v 2/ rade nemohla mať vplyv na posúdenie tejto sporovej veci, naviac za nesporného skutkového stavu, z ktorého vychádzal aj krajský súd (§ 151 ods. 2 CSP), a to nespochybneného podpisu žalovaného v 2/ rade v postavení konateľa žalovaného v 1/ rade na Zmluve o kontokorentnom úvere č. 5923156P1 vo väzbe na jej Článok IX. bod 6., podľa ktorého ...„zmluvné strany svojimi podpismi potvrdzujú, že po prerokovaní Zmluvy sa zhodli na jej obsahu vo všetkých bodoch a Zmluvu uzavierajú na základe svojej slobodnej a vážnej vôle“ v spojení s nespochybneným podpisom žalovaného v 2/ rade Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 zo dňa 23.07.2013 a jej Článku IV. bod 3.,
podľa ktorého ...„účastníci Dohody svojimi podpismi potvrdzujú, že po prerokovaní Dohody sa zhodli na jej obsahu vo všetkých bodoch a Dohodu uzavierajú na základe svojej slobodnej a vážnej vôle“.
32. Nebolo možné stotožniť sa s námietkou odvolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako strany sporu v konaní pred okresným súdom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol žalovanému v 2/ rade ako strane sporu dostatočný priestor uplatňovať svoje práva, keďže plnenie si dôkaznej povinnosti tej - ktorej strany sporu nie je možné zužujúco viazať len na nariadené ústne pojednávanie, pretože od momentu podania odporu žalovaným v 2/ rade v podaní zo dňa 01.10.2021 (č.l. 36-37 spisu) až do momentu rozhodnutia okresným súdom dňa 15. marca 2022, si žalovaný v 2/ rade mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. označiť a predkladať dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. V súvislosti so svojim záverom poukazuje krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„Zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktoré sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.“ Ďalej k nevykonaniu dôkazu, a to k výsluchu žalovaného v 2/ rade ako strany sporu odvolací súd poukazuje na ust. § 195 CSP, z ktorého vyplýva, že výsluch žalovaného v 2/ rade ako strany môže súd nariadiť na návrh, pričom však tento výsluch je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť nároku žalobcu, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému v 2/ rade konať pred súdom. K úplnosti poukazuje krajský súd primerane na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“ Pri závere, že výsluch strany sporu je len jedným z dôkazných prostriedkov, vychádzal krajský súd tiež z ust. § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dostupných dôkazov, bol súladný okrem ustanovení § 185 ods. 1 CSP, § 180 CSP aj s konštantnou judikatúrou súdov SR, z ktorej sa primerane poukazuje na R 37/1993, podľa ktorého ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“ a tiež R 125/1999 ...„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.“ I z tohto komplexného nazerania na priebeh prvoinštančného konania nebol opodstatnený záver o porušení práv žalovaného v 2/ rade na spravodlivý proces v intenciách čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti krajský súd primerane poukazuje i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07.
33. K námietke žalovaného v 2/ rade, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu k absencii vôle ručiť za záväzok žalovaného v 1/ rade, odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že pri posudzovaní vôle treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa pochybnosti o vážnosti a slobode vôle konajúceho pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu za predpokladu, že mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie je mienený vážne. Vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale absencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, či vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada. Dodáva sa, že pohnútka (motív) konania je tiež bez právneho významu a pre posudzovanie platnosti právneho úkonu je právne irelevantná.
34. Vychádzajúc z týchto teoretických východísk, odvolací súd považuje závery okresného súdu vyjadrené v odseku 20., 21. odôvodnenia rozsudku o tom, že Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 zo dňa 23.07.2013 je platným právnym úkonom ako aj, že podpisom zmenky ako avalom vznikol žalovanému v 2/ rade platný ručiteľský záväzok, za vecne správne. Pokiaľ odvolateľ postavil svoju argumentáciu na tom, že neprejavil vôľu prevziať ručiteľský záväzok za žalovaného v 1/ rade, tak na to, aby bola jeho argumentácia právne relevantná, museli by okolnosti uzatvárania dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ako aj podpis zmenky vyvolávať pochybnosti o vážnosti jeho skutočnej vôle takýto prejav vykonať, avšak vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav uvedené nepreukázal. Predovšetkým už len z Dohody o vyplňovacom práve bolo zrejmé, o aký typ právneho úkonu sa jedná, boli označené zmluvné strany tohto úkonu, bolo zrejmé a jasné ich postavenie, a obsah zmluvy bol zreteľný, jasný a určitý. V pomeroch danej veci a ani vo vyvolanom odvolacom konaní nebolo spochybnené, že žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade podpísal Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 5912356P1 zo dňa 23.07.2013, v rámci ktorej Článku V. bod 1. bolo obsiahnuté dojednanie o zabezpečení pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo zmluvy blankozmenkou podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1, že v rovnaký deň žalovaný v 2/ rade Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5923156P1/D1 podpísal, pričom účastníkmi predmetnej dohody boli 3 subjekty, a to Československá obchodná banka, a.s. - žalobca, P+K Kovo, s.r.o. - žalovaný v 1/ rade a H. F. s uvedením osobných údajov, a to rodného čísla a adresy, pod ktorých označením sa nachádza označenie „avalista“ a na strane 3 predmetnej dohody sa nachádzajú i 3 samostatné podpisy. Z obsahu fotokópie zmenky, nachádzajúcej sa na č.l. 17 spisu, ktorá podľa Úradného záznamu o prevzatí zmenky súhlasí s originálom, na ľavej strane sa nachádza text „ako aval za vystaviteľa: H., bydlisko: K., Y. H. XXXX/XX, XXX XX SR“, s uvedením rodného čísla a podpisu, ktorý žalovaným v 2/ rade rovnako nebol spochybnený. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade tvrdil absenciu vážnej vôle, bolo na ňom dôkazné bremeno uvedené dokázať, k čomu nedošlo, naopak boli tu listinné dôkazy, ktorých obsah túto námietku žalovaného v 2/ rade vylúčil. Podpisom žalobcom predloženej zmenky v postavení avala, za vystaviteľa, žalovanému v 2/ rade vznikol platný ručiteľský záväzok. Na základe doložených listín nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalovaný v 2/ rade ako zmenkový ručiteľ uzavrel so žalobcom dohodu o podmienkach vyplnenia blankozmenky rovnakého obsahu ako žalovaný v 1/ rade. Zároveň je potrebné k námietke žalovaného v 2/ rade uviesť i to, že tvrdenia o absencii vážnosti vôle možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku, keď je zrejmé, že v prípade vyvolania súdneho konania sa v rámci procesnej obrany skutočná prejavená vôľa stiera.
35. Krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní dospel k záveru, že okresný súd vecne správne rozhodol, ak procesnú obranu žalovaného v 2/ rade vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný, a preto mu vyhovel tak, že zaviazal žalovaného v 2/ rade na zaplatenie uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/4/2021-25 zo dňa 17. septembra 2021. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd v podrobnostiach odkazuje na skutkové a právne závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, keďže v odôvodnení tohto rozsudku sa odvolací súd vysporiadal len s odvolacími námietkami žalovaného v 2/ rade ako odvolateľa, vznesenými v podanom odvolaní. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného v 2/ rade nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému v 2/ rade bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.