Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/541/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkyne JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa : J. Y. G., s.r.o. so sídlom C. X, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený U. Y., s.r.o. so sídlom C. X, Bratislava proti odporkyni: U. C., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, R., zastúpenej JUDr. Z. X., advokátom so sídlom N.. Y. X/Z., W. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: F. na B. G. R., so sídlom D. XX, C., IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Z. X. so sídlom J. Y. X/Z., W. o zaplatenie 356,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. apríla 2013, č.k. -112 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania v sume 34,37 € do troch dní k rukám právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 356,88 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 279,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že na žiadosť odporkyne zo dňa 17.3.2004 obchodná spoločnosť D., a.s. dňa 26.3.2004 uzavrela s odporkyňou akceptáciou jej žiadosti zmluvu č. 999678, pričom toto číslo bolo do zmluvy o úvere vpísané zástupcom D., a.s., obchodnou spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s. Na základe tejto zmluvy D., a.s. odporkyni vydala kreditnú platobnú kartu s úverovým rámcom 9.000,- Sk, pričom účastníci uviedli, že zmluvu uzavierajú podľa . Z kreditnej karty odporkyňa v priebehu mesiaca apríla 2004 čerpala celkom ôsmimi výbermi a platbami spolu čiastku 8.483,- Sk, pričom následne jej boli vyúčtované poplatky vo výške 1.223,82 Sk a úrok vo výške 969,66 Sk, čo je spolu 10.751,48 Sk, teda 356,88 eur. Odporkyňa nezaplatila ani jednu z dohodnutých splátok takto poskytnutého úveru. Preto pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 13.9.2004 predčasnú splatnosť dlhu odporkyne a zástupca pôvodného veriteľa odporkyňu listom zo dňa 13.9.2004 vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej čiastky, a to do siedmych dní od doručenia výzvy. Obchodná spoločnosť D., a.s. dňa 1.3.2007 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, ktorý odporkyňu listom z názvom pokus o zmier zo dňa 28.4.2009 vyzval na zaplatenie čiastky celkom 802,47 eur, zloženej z postúpenej pohľadávky vo výške 356,88 eur, z úroku z omeškania za nešpecifikovanú dobu, z nešpecifikovanej istiny a v nešpecifikovanej sadzbe vo výške 392,15 eur a zo svojich nešpecifikovaných nákladov vo výške 53,44 eur, pričom prejavil

svoj zámer uplatniť si tento nárok na súde a následne ho exekučne vymáhať, upozorňujúc odporkyňu na vznik zbytočných nákladov. Následne sa osoba poverená navrhovateľom dňa 5.5.2009 dostavila do domácnosti odporkyne tvrdiac, že jej dlh nie je splatený, pričom suma sa môže až zdvojnásobiť, pričom pohľadávka môže byť vymáhaná exekučne. Výsledkom tejto krátkej komunikácie bolo to, že odporkyňa podpísala navrhovateľom vo forme formuláru pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 356,88 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 53,44 eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť X. Q. R., a.s. a je uvedené číslo zmluvy 0000999678. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných vždy do 15. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa 15.5.2009. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch. Navrhovateľ práve použitím tohto spojenia dospel ku skutkovému záveru, ktorý poprela odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane o tom, že odporkyňa mala vedomosť o premlčaní navrhovateľom uplatňovaného práva. Súd prvého stupňa nepovažoval použitie vyššie uvedenej predformulovanej abstraktnej vety v dohode zo dňa 05.05.2009 za dôkaz o tom, že odporkyňa si bola vedomá konkrétnych následkov plynutia času na možnú úspešnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči nej v súdnom konaní. Túto vedomosť nemala nielen z dôvodu, že bežný spotrebiteľ nepozná obsah abstraktného, čisto právnického pojmu premlčanie, ale i z toho dôvodu, že navrhovateľ jej viacerými komunikačnými spôsobmi, a to výhražným spôsobom v liste nezodpovedajúcom svojmu názvu - pokus o zmier a podomovou komunikáciou svojho zamestnanca, ako nepochybnú skutočnosť podsúval to, že by bol nepochybne úspešný pri uplatnení svojho práva na súde a v následnom exekučnom konaní. To, že odporkyňa nemala vedomosť o premlčaní práva navrhovateľa, dosvedčuje aj to, že okrem svojej nevedomosti nemala žiaden osobitný dôvod na to, aby svoj dlh voči navrhovateľovi uznala. Inak povedané odporkyňa si pri uzavretí dohody bola vedomá presného opaku ako premlčania práva navrhovateľa, teda toho, že prípadné uplatnenie práva navrhovateľom bude mať za následok súdne a následne exekučné konania. Vec posúdil podľa ust. , keďže bolo z nej zrejmé, že vôlou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi a vôlou odporcu bolo takto poskytnuté prostriedky prijať a zaplatiť za ne odplatu vo forme úroku. Vyslovil, že okrem sa na vzťah účastníkov vťahuje aj ustanovenie -54 o spotrebiteľských zmluvách, a to aj napriek tomu, že tieto ustanovenia nadobudli účinnosť až 01.04.2004, teda potom ako došlo k uzavretiu zmluvy, keďže podľa p ods. 3 mali byť spotrebiteľské zmluvy dané do súladu s novoprijatým a . Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný veriteľ v súlade s dojednaním v zmluve vyhlásil 13.9.2004 predčasnú splatnosť dlhu odporkyne, čím sa celý dlh odporkyne stal splatným. Preto už dňa 14.9.2004 mohol právny predchodca navrhovateľa podľa uplatniť dlh proti odporkyni na súde, a preto v tento deň začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa , ktorá uplynula dňa 14.9.2008, keďže navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni neurobil žiaden úkon, ktorý by mal za následok prerušenie premlčacej doby. Navrhovateľ odporkyňu v súvislosti s výkonom svojho práva kontaktoval až listom zo dňa 28.4.2009, pričom odporkyňa v tomto čase nemala vedomosť o premlčaní práva navrhovateľa. Odporkyňa v dohode o splátkach a uznaní záväzku svoj dlh uznala tak, že v dohode bolo uvedené, že uznáva záväzok vo výške istiny 356,88 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 53,44 eur, pričom ako pôvodný veriteľ je označená obchodná spoločnosť X. Q. R., a.s. a je uvedené číslo zmluvy 0000999678. Dohodu o uznaní dlhu považoval za neplatnú pre jeho neurčitosť podľa , lebo uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a právnom dôvode. Uviedol, že pôvodným veriteľom nebola v uznaní záväzku uvedená obchodná spoločnosť X. Q. R., a.s., ale obchodná spoločnosť D., a.s., pričom právny predchodca obchodnej spoločnosti X. Q. R., a.s. obchodná spoločnosť Správa kreditných kariet, a.s. v tomto vzťahu vystupovala len ako zástupca pôvodného veriteľa. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje aj nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú na istinu vo výške 356,88 eur, hoci je zrejmé, že právnym dôvodom záväzku nebolo len zaplatenie istiny, ale aj úroku a rôznych v uznaní záväzku bližšie nešpecifikovaných poplatkov. To, čo je vlastne predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz na nešpecifikované príslušenstvo záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie. Po vstupe navrhovateľa, ktorý proti odporkyni vykonával svoje právo tak, že si voči nej svojimi jednostrannými úkonmi vedome uplatňoval svoje premlčané právo vo vedomí, že odporkyňa o premlčaní záväzku nemá vedomosť tak, aby od odporkyne dosiahol jej jednostranný právny úkon s čisto formálnymi, neurčitými

údajmi o uznaní záväzku, považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v obchodnoprávnom osobitne v spotrebiteľskom vzťahu, v ktorom nemožno počítať s profesionalitou dlžníka tak, ako s ňou na rozdiel od počíta druhá veta , ktorý pre platné uznanie záväzku zo strany dlžníka nevyžaduje jeho vedomosť o premlčaní záväzku. Zásadne možno konštatovať, že v osobitných obchodnoprávnych vzťahoch, v ktorých na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ, nemožno priznať právnu ochranu uznania záväzku podľa v takom prípade, ak dlžník - spotrebiteľ nemá vedomosť o premlčaní tohto záväzku. Takýto právny úkon nenapĺňa požiadavku dodržiavania poctivého obchodného styku v osobitných spotrebiteľských vzťahoch podľa a je v rozpore s dobrými mravmi podľa . Preto tento právny úkon nespôsobil následky spočívajúce v tom, že by začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba podľa . Už vôbec nezačala plynúť nová pre dlžníka spotrebiteľa zjavne nevýhodná desaťročná premlčacia doba podľa , keďže aplikácia v prípade advokáta odporkyne a vedľajšieho účastníka vychádzala z nesprávnej prezumpcie v tomto prípade eklektívnej výhodnosti pre spotrebiteľa dlžníka. V prípade argumentov advokáta navrhovateľa sa objavil okrem toho celkom nesprávny názor, ktorý využíval absenciu doslovného spojenia inštitútu uznania „práva“ podľa druhá veta s inštitútom uznania „dlhu“ podľa evokujúcom záver, že ide o dva samostatné právne inštitúty. K tomu treba uviesť, že uznanie „práva“ podľa druhá veta je ten istý úkon ako uznanie „dlhu“ podľa , ktorého obdobu v je uznanie záväzku podľa a podľa , pričom základným rozdielom medzi a je to, že tento právny inštitút na rozdiel od nepomenúva jednotným pojmom uznanie záväzku, ale dvoma pojmami uznanie práva a uznanie dlhu. Tento stav je len výsledkom toho, že nie je výsledkom ucelenej kodifikácie ako , a preto v roku 1964 zákon ten istý právny inštitút v druhá veta pomenúva ako uznanie práva a v roku 1991 v ako uznanie dlhu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ustanovenia a . Zotrval na svojom stanovisku, že odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie dlhu, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o vydaní platobnej karty č. XXXXXX uzavretej so spoločnosťou X. Q. R., a.s. výške 356,88 eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným tvrdením vedľajšieho účastníka, pričom vôbec neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporkyňa sa dohodla s veriteľom na splátkach, uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporkyňa uznáva svoj záväzok, nemohlo byť odporkyni vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebola žiadnym spôsobom donútená a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľky.

Odporkyňa vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj vedľajší účastník, ktorý zotrval na doterajších stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce sa obdobných vecí sa domáhali potvrdenia napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa ) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa ).

Dôvod na odvolanie podľa je daný v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, pričom by nebol tento dôkaz súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa nebol preto navrhovateľom v jeho odvolaní uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa návrh na začatie konania z dôvodu premlčania správne zamietol s dôvodmi zamietnutia návrhu sa odvolací súd v súlade s ust. v celom rozsahu stotožňuje.

V prejednávanej veci, k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníčky uznať premlčaný dlh nedošlo. Naopak navrhovateľ v snahe vyhnúť sa možnej námietke premlčania a zamietnutia návrhu inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásení a uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníčke a účastníci uzavreli dohodu, ktorá je nejasná, neurčitá a preto nebola súdom prvého stupňa opodstatnene akceptovaná.

Podľa názoru odvolacieho súdu je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika neplatná, nárok navrhovateľa je premlčaný, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania.

Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa majúce vplyv na ekonomické správanie a rozhodovanie spotrebiteľa a implikujúce rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (a dobrými mravmi). Pri posudzovaní otázky platnosti právneho úkonu v súvislosti v jeho existenčnom súvise s použitím nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok možno postupovať podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a v tomto kontexte dospieť k záveru, že neplatný

bude právny úkon aj vtedy, ak uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá mala dosah na vôľu spotrebiteľa zmluvu uzavrieť, a to bez ohľadu na to, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V posudzovanej veci bolo nepochybne dokazovaním, vykonaným pred prvostupňovým súdom, preukázané, že uznávacie prehlásenie odporcu a vyhlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch bolo navrhovateľom vynútené okolnosťami, za ktorých bola dohoda uzavretá.

Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa už ustálila v názore, že ide o formulárový (navrhovateľom vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu Dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa (sú v ňom vopred predformulované jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Uznanie záväzku je tak cieľ sledovaný navrhovateľom a nie žalovaným spotrebiteľom, keďže ide o predformulované tlačivo a dlžník pri uzatváraní takejto dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť a dlžník pri uzatváraní takejto dohody, nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa v podanom odvolaní ohľadne účinkov uznania dlhu v zmysle a účinkoch uznania práva v zmysle , s týmito právnymi názormi sa odvolací súd stotožňuje, nemajú však za následok nesprávne právne posúdenie žalobného nároku. V zmysle ust. uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania. Od účinkov uznania dlhu podľa treba odlišovať účinky takéhoto uznania na beh premlčacej doby. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má podľa za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (N. G. a kolektív, .komentár a súvisiace predpisy. V. vydanie Eurounion, 2005, 509 s.)

Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný súd o trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 279,99 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

V danej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto súd správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že súd dôvodne vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, priznal náhradu trov konania. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, jednalo sa o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), a preto vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia v danom konaní považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka a toto jeho právo je dané aj , článok 47 ods. 2.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa , a tak, že úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu právneho zastúpenia podľa , , a Vyhlášky č. v platnom znení. Predmetom odvolacieho konania bola suma 356,88 eur a odmena pri zastupovaní dvoch osôb pozostáva z jedného úkonu právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu á 26,56 eur : 2 (50% = 13,28 eur x 2 + režijný paušál 7,81 eur, spolu 34,37 eur.

Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .