Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-205-2022.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Subarea
6S/205/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JKL PLUS s. r. o., Bystrická 33, 841 07 Bratislava, IČO: 51 882 213, právne zastúpený: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655 809, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti zápisnice žalovaného č. 101931123/2022/9106402/ŠebM zo dňa 08.07.2022, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 08.09.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - zápisnice žalovaného č.: 101931123/2022/9106402/ŠebM zo dňa 08.07.2022 (ďalej len „zápisnica“ resp. „napadnuté opatrenie“), nakoľko ňou podľa názoru žalobcu boli porušené práva žalobcu a zásady materiálneho právneho štátu, nakoľko v nej absentovalo hodnotenie daňových dôkazov a nebolo možné z nej odčítať analytický postup žalovaného. Žalobca mal za to, že predmetnú napadnutú zápisnicu žalovaného je treba pokladať za opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy, ktorý bol vydaný týmto orgánom v administratívnom konaní a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Takýmito opatreniami sú najmä - záznam a poznámka v katastri nehnuteľností, písomné oznámenie stavebného úradu, listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje nevyhovenie návrhom/žiadostiam fyzických a právnických osôb, ak nimi môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.11.2022, ktorým správny súd požiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že napadnutá zápisnica nie je spôsobilá privodiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu a je vylúčená zo súdneho prieskumu (tak ako to predpokladá ustanovenie § 7 písm. e/ SSP), nakoľko predstavuje záznam z ústneho pojednávania a ničím nezasahuje do subjektívnych práv účastníka konania a neobmedzuje ho na jeho právach.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
10. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, za splnenia ktorých môže podrobiť napadnuté opatrenie - zápisnicu meritórnemu súdnemu prieskumu.
11. V preskúmavanej veci správny súd posúdil otázku prípustnosti súdneho prieskumu zápisnice č.: 101931123/2022/9106402/ŠebM zo dňa 08.07.2022, ktorej obsahom bol záznam priebehu ústneho pojednávania vo veci opätovnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2020. Samotná žalobcom namietaná skutočnosť, že napadnutá zápisnica neobsahuje hodnotenie daňových dôkazov sama osebe ešte neznamená porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci, ktoré je spôsobilé svojou podstatou založiť žalobcovi práva a povinnosti a ktoré tak musí obsahovať náležité odôvodnenie.
12. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžfk/25/2018, 6Sžfk/21/2017), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu akým je v tomto prípade zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
13. Napadnutú zápisnicu žalovaného č.: 101931123/2022/9106402/ŠebM zo dňa 08.07.2022 nie je možné posudzovať ako rozhodnutie, a to ani predbežnej povahy, nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Správny súd z napadnutej zápisnice zistil, že ňou žalovaný zaznamenal priebeh pojednávania o opätovnej daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2020. Správny súd v prípade preskúmania zákonnosti napadnutej zápisnice žalovaného musí konštatovať,
že táto nemá povahu opatrenia/rozhodnutia orgánu verejnej správy, nakoľko je celkom zrejmé, že ňou nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu prieskumu podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. V danom prípade žalobca nepreukázal takýto následok zápisnice ako základného kritéria jeho súdneho prieskumu. Napadnutá zápisnica predstavuje písomné zaznamenanie ústneho pojednávania uskutočneného pred žalovaným, avšak nijakým spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Ide o úkon procesnej povahy, ktorého obsah hodnotí (ak je predmetom žalobných námietok) a preskúmava správny súd v konaní o správnej žalobe voči rozhodnutiu vydaného v administratívnom konaní, v ktorom bola takáto zápisnica vyhotovená. Až konečné (a právoplatné) rozhodnutie vydané v administratívnom konaní je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu príslušného správneho súdu, nakoľko až takéto rozhodnutie je spôsobilé ukrátiť účastníka administratívneho konania na jeho právach.
14. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobu o preskúmanie zákonnosti zápisnice č. 101931123/2022/9106402/ŠebM zo dňa 08.07.2022 je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietnuť, keďže napadnutá zápisnica nie je rozhodnutím a nebolo ňou zasiahnuté do práv a povinností žalobcu.
15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.