Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2To-33-2015.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/33/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obž. H. H., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. 04. 2015, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T 98/14 zo dňa 01.12.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T 98/2014 dňa 01.12.2014 bol obž. H. H. podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby okresnej prokuratúry pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase v období od 01.04.2013 do 31.05.2013 vykonal v obci R., okr.G., v mieste jeho trvalého bydliska v byte na adrese R. č. XXX, okr.G., najmenej 1-krát súlož s mal.A.H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, okr.G., napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že nedosiahla vek 15 rokov.
Okresný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z dôkazov nevyplynul bez akýchkoľvek pochybností záver o tom, že v čase vykonania súlože s C. P. mal obžalovaný vedomosť o jej veku. Keďže v konaní nebolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že bola naplnená subjektívna stránka zločinu sexuálneho zneužívania, teda neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto zločinu, súd nemal inú možnosť ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm.b/ Tr.por. , pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. V podstate uviedol, že samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní pripustil, že poškodená sa mu zdala mladá a preto sa jej mal opýtať, koľko má rokov s tým, že poškodená mu mala uviesť, že má 15 rokov. Obžalovaný si teda uvedomoval skutočnosť, že poškodená ešte nemusela dosiahnuť 15 rokov veku. Poškodená však v prípravnom konaní poprela, že by sa jej obžalovaný mal dotazovať na vek. Ďalej prokurátor poukázal na tú skutočnosť, že pre obžalovaného poškodená nebola neznámou osobou, pretože boli susedia z jedného vchodu v bytovom dome v neveľkej obci R.. Navyše obžalovaný sa ďalej s poškodenou stretával aj v rámci tzv. partie, kde chodili von, čo potvrdila aj matka poškodenej, ako aj svedkyňa F. Y., ktorá okrem iného uviedla, že obžalovaný sa s poškodenou zvykli spolu zabávať. Pokiaľ ide o predmetné trestné oznámenie, ktoré mal podpísať obžalovaný a v ktorom bola poškodená mal.C. P. uvedená ako svedok spolu s dátumom jej narodenia, táto skutočnosť, kto spýtal predmetné trestné oznámenie je irelevantná. Dôležitým faktom je, že obžalovaný na znak súhlasu s jeho obsahom toto podpísal. Kto zabezpečil osobné údaje mal. C. P., ktoré boli súčasťou predmetného trestného oznámenia, sa zodpovedať nepodarilo vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúci právny zástupca obžalovaného vo veci odmietol vypovedať.
V závere odvolania prokurátor poukázal aj na odmietnutie vykonania dôkazu spočívajúceho v pripojení trestného spisu z Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 4T/38/2013, ktorý mohol prispieť aj k objasneniu pohnútky obžalovaného. Ohľadom dobrovoľnosti pohlavného styku medzi obžalovaným a C. P., táto jeho dobrovoľnosť zo strany obžaloby nebola spochybňovaná, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. postačuje vykonanie samotnej súlože s osobou mladšou ako 15 rokov, ktorá nepochybne vykonaná bola. Zistená dobrovoľnosť pohlavného styku by skôr mohla mať vplyv na výšku ukladaného trestu v prípade odsúdenia obžalovaného. Súd sa však pri zisťovaní subjektívnej stránky trestného činu nevysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými na vyslovenie záveru, či táto bola zo strany obžalovaného naplnená alebo nie, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa , aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu okresného prokurátora doručil súdu svoje stanovisko aj obž. H. H. a to prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení obžalovaný poukazuje na to, že prokurátor svoje odvolanie odôvodňuje najmä nesprávnosťou skutkových a potom aj nesprávnosťou právnych záverov napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu. Obžalovaný s odvolaním prokurátora nesúhlasí, nepovažuje ho za dôvodné. Na rozdiel od neho je presvedčený, že prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. V tomto smere obhajoba obžalovaného zotrvala na písomnom stanovisku zo dňa 14.08.2014 a majú za to, že podaná obžaloba bola postavená len na určitom predpoklade, resp. skôr dedukcii prokurátora spočívajúcej v tom, že pokiaľ obžalovaný poškodenú poznal (boli susedmi), mal mať vedomosť aj o tom, koľko má rokov. Obžaloba však bola podaná bez rešpektovania výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa preukázalo aj na hlavnom pojednávaní.
Základ obhajoby obžalovaného spočíval v tom, že pokiaľ obžalovaný nemal vedomosť o veku poškodenej, poškodenej sa opýtal na jej vek a táto mu zámerne uviedla nepravdivú informáciu a utvrdila ho v tom, že má 15 rokov, táto skutočnosť vylučuje trestnú zodpovednosť obžalovaného z dôvodu absencie úmyslu v jeho konaní, ktorý by smeroval k porušeniu, či ohrozeniu záujmu chráneného Tr.zákonom.
Ďalej podľa obhajoby, ani po podrobnom preštudovaní výpovede poškodenej nie je možné dospieť k záveru, že by jej výpoveď a výpoveď obžalovaného boli v akejkoľvek kolízii. V zásade nesporný skutkový stav následne dokresľuje výpoveď matky poškodenej. Na základe týchto výpovedí nebolo možné dospieť k záveru o úmysle (priamom, či nepriamom) obžalovaného spáchať trestný čin. Nič na tom nemení ani fakt, že obžalovaný a poškodení boli susedmi. Sama poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že sa s obžalovaným dobre nepoznali, čo obžalovaný potvrdil. Výpovede vypočutých svedkov boli spontánne a prokurátor v podanom odvolaní ani len nepolemizuje o tom, že by mali resp. mohli byť vedome nepravdivé v prospech jednej či druhej strany.
Pokiaľ ide o trestné oznámenie podpísané obžalovaným, toto je evidentne písané právnikom, je písané odborne, obsahuje odkazy na paragrafové znenie zákona, pričom na rozdiel od prokurátora obhajoba zastáva názor, že pre prípadné vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti, ktorá by mala byť vyvodená s poukazom na obsah trestného oznámenia, je významné, kto toto oznámenie spísal a nie kto ho podpísal. Preto obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje podané odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, najmä s obsahom výpovede svedkyne C. P., poškodenej E. P.
- matky mal. C. P., svedka H.. A. L. a samotnej výpovede obž. H. H., ako aj znaleckého dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ktoré súd viedli k právnej úvahe, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože tieto zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V tomto smere sa krajský súd plne stotožňuje aj s právnymi závermi okresného súdu pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov. Okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný H. H., svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty predmetného zločinu pre nedostatok úmyselnej formy zavinenia. Skutočnosť, že obžalovaný mal mať vedomosť o veku C. P. totiž nevyplynula ani z jednej výpovede vykonanej v rámci tohto trestného konania a nevyplynula ani z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli. Obhajoba obžalovaného v tomto smere nebola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností vyvrátená.
Pokiaľ ide o námietky okresného prokurátora, s týmito sa ani odvolací súd nemohol stotožniť vzhľadom na výpoveď svedkyne C. P., ktorá potvrdila, že s obžalovaným sa veľmi dobre nepoznala, stretávali sa iba vonku v rámci partie, ako rodiny sa nenavštevovali. Obžalovanému nevravela, koľko má rokov, pričom ho prehovorila na to, aby mali spolu pohlavný styk v máji alebo v apríli r.2013. Súd v tomto smere nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedkyne C. P., keďže jej osobnosť v trestnom konaní bola vyšetrená znaleckým posudkom súdneho znalca z odboru klinická a poradenská psychológia detí a dospelých, z ktorého vyplynulo, že menovaná popísala udalosti vierohodne, nemala dôvod, okolnosti konfabulovať a nemala ani tendencie ku konfabuláciám. Samotný pohlavný styk, keďže bol dobrovoľný a vyplýval z jej zvedavosti, neprežila ako násilie a traumu z pohlavného styku. Z uvedeného dôvodu krajský súd vyhodnotil námietky okresného prokurátora ako irelevantné.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je zákonné a správne, preto nezistil dôvody na jeho zmenu. Z uvedeného dôvodu odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.