Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_16Csp-55-2022.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej T. C., L.. XX.XX.XXXX, J. O. W.. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 2 763,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 763,06 Eur s príslušenstvom. Žalobca odvodzoval svoj nárok na tom skutkovom základe, že na základe uznesenia o dedičstve sp.zn. XD/XXX/ XXXX sa po poručiteľovi W. C. stala dedičom žalovaná. Poručiteľ a žalobca uzatvorili dňa 17.04.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX v zmysle ktorej bola poručiteľovi poskytnutá suma 5 000 Eur s mesačnou splátkou vo výške 140,87 Eur, v počte 60 splátok s ročnou úrokovou sadzbou 25,55%. Svoj nárok voči žalovanej odôvodnil s poukazom na § 470 Občianskeho zákonníka. Dňa 09.12.2019 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Nárok na úroky z omeškania si uplatňuje po uplynutí dvadsať dňovej lehoty na zaplatenie.
2. Súd dňa 01.08.2022 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP z dôvodu, že dohodnutý úrok v zmysle predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje za nedôvodný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti poukázal tiež na to, že za nedôvodný považuje nárok na zaplatenie v sume 2 698,24 Eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 05.08.2022 žalobca navrhol podľa § 80 CSP zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.08.2022 nesúhlasila so žalobou v celom rozsahu. Žalobca jej zaslal písomnú výzvu zo dňa 08.07.2019 o zaplatenie pohľadávok z troch zmlúv. Následne na základe telefonického rozhovoru zaslala žalobcovi žiadosť o úpravu dlžnej sumy s odvolaním sa na § 470 Občianskeho zákonníka. Následne jej prišla výzva od JUDr. Tomanovej, na základe ktorej jej zaslala požadované odpovede podľa telefonického dohovoru. Všetky výzvy a dokumentáciu pripája ako dôkazy. Od tejto doby, t.j. uzavretia dohody v januári 2020 začala vo februári riadne splácať a spláca až do dnešného dňa, pričom do 20.08.2022 bude jej záväzok plne uhradený. Po obdržaní listu, ktorým jej žalobca zaslal dohodu o uznaní záväzku telefonicky kontaktovala pána Ž. V., ktorý je uvedený ako kontakt žalobcu na liste, ktorý jej uviedol, že po uhradení poslednej splátky ho má telefonicky kontaktovať, čo aj urobila, pričom sa zvyšok dlžnej sumy automaticky odpíše. Bankou jej bolo
následne oznámené, že tento pán tam už nepracuje a budú ju telefonicky kontaktovať. Konanie žalobcu považuje z uvedených dôvodov za neseriózne a účelové. Navrhla preto podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Uznesením č.k. 16Csp/55/2022-77 zo dňa 06.09.2022 súd návrh na zmenu žalobcu zamietol.
6. Súd uznesením zo dňa 09.09.2022 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej. Žalobca uvedenú výzvu zo strany súdu prevzal dňa 14.11.2022. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.11.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Vo vzťahu k dohode o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, ktorý žalovaná zaslala, uviedol, že sa netýka žalovanej pohľadávky, ale pod VS: XXXXXXX. V predmetnom spore je prejednávaná pritom zmluva pod VS: XXXXXXX. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby žalovaná zdokladovala všetky úhrady, ktoré v zmysle uzatvorenej dohody vykonala za účelom posúdenia zostatku čistej hodnoty dedičstva a zodpovednosti za pohľadávku pod VS: XXXXXXX. Zotrval pritom na podanej žalobe v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd vec meritórne prejednal na pojednávaní dňa 30.11.2022 bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v dedičskom konaní nebola prihlásená pohľadávka, ktorú uplatňuje žalobca v tomto konaní. Pohľadávku, ktorá bola prihlásená v dedičskom konaní uhradila mesiac po dedičskom konaní v sume 503,44 Eur. Následne jej volali, že ju uhradila predčasne a bola ešte povinná zaplatiť poplatok v sume 35,21 Eur. K uvedeným platbám predložila jednotlivé vklady k hotovosti, jeden originál a jeden vo fotokópii. Po mesiaci od dedičského konania bola následne vyzvaná žalobcom na zaplatenie troch pohľadávok, kde jej bolo odporučené, aby podala žiadosť o úpravu sumy z dôvodu aplikácie § 470 Občianskeho zákonníka. Ďalej zopakovala svoje tvrdenia tak ako boli uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe. Dohodu o uznaní záväzku, ktorú uzatvorila so žalobcom v celom rozsahu splnila a splatila. Na predmetnú dohodu o uznaní záväzku doposiaľ uhradila sumu 3 100,17 Eur tak ako je to uvedené v dohode s tým, že 100 Eur uhradila pred uzavretím dohody. Mesiac pred ukončením splácania predmetnej dohody jej prišla výzva na úhradu spolu s oznámením o postúpení pohľadávky. Po predbežnom právnom názore súdu uviedla, že vyčerpala pohľadávky, resp. ich zaplatila, ktoré boli uvedené v dedičskom konaní. Slovenskej sporiteľni ešte spláca do budúceho roka do septembra. Na predmetný dlh po poručiteľovi zatiaľ uhradila VÚB banke sumu 503,44 Eur, na Slovenskú sporiteľňu uhradila sumu 1 057,70 Eur, ešte do septembra 2023 spláca, avšak nemá zrátané koľko doposiaľ uhradila. Pre spoločnosť BNP PARIBAS uhradila sumu 4 918,74 Eur, pre VÚB banku uhradila u JUDr. Tomanovej sumu 100 Eur bankovou poukážkou ešte pred uzavretím dohody o uznaní záväzku a následne uhradila sumu 3 100,17 Eur k uvedenej dohode. K uvedeným platbám predložila na pojednávaní listinné dôkazy.
8. Súd podľa § 150 ods. 1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP považoval v konaní za nesporné, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Lučenec pod sp.zn. XD/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2019 žalovaná bola jedinou dedičkou a právnou nástupkyňou vo vzťahu k majetkom po poručiteľovi v zmysle dedičského konania. V konaní nebolo sporné, že na strane 8 predmetného dedičského rozhodnutia bola určená všeobecná hodnota majetku v sume 14 707,19 Eur, výška dlhov 11 513,19 Eur, čistá hodnota dedičstva v sume 3 194 Eur. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere s číslom variabilného symbolu XXXXXXXXX zo dňa 17.04.2016 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 5 000 Eur so splátkou 140,87 Eur s počtom splátok 60 s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 25,55% so splatnosťou jednotlivých splátok ku 20.dňu v mesiaci. V konaní tiež nebolo sporné, že konečná splatnosť predmetného spotrebiteľského úveru bola stanovená v zmluve ku dňu 20.04.2021. V konaní nebolo sporné, že na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo uhradených doposiaľ v sume 4 935,18 Eur.
9. Súd vykonal dôkaz listinou, oboznámením obsahom spisu podľa § 204 CSP nachádzajúceho sa na čl. 20 a to výzvou na zaplatenie adresovanej žalovanej zo strany JUDr. Barbory Tomanovej, advokátky zo dňa 09.12.2019 v zmysle ktorej bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie pohľadávok v celkovej sume k číslu zmluvy XXXXXXX vo výške 3195,17 Eur, číslu zmluvy VS XXXXXXXX vo výške 2471,39 Eur, číslu zmluvy VS XXXXXXX vo výške 2763,06 Eur.
Z výzvy na zaplatenie zo dňa 08.07.2019 vyhotovenej žalobcom voči žalovanej súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžných pohľadávok pod variabilným symbolom zmluvy XXXXXXX v sume 3195,17 Eur, VS zmluvy XXXXXXXX v sume 2471,39 Eur, pod VS zmluvy XXXXXXX v sume 2763,06 Eur. Z dohody o uznaní záväzku a jeho splácaní uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 18.01.2020 súd zistil, že žalovaná uznala svoj záväzok vo výške 3 100,17 Eur zo zmluvy číslo XXXXXXXXXX v zmysle článku I. uvedenej dohody. V článku II. sa zaviazala svoj záväzok uhradiť v splátkach počnúc mesiacom február 2020 k 20.dňu v mesiaci k číslu zmluvy XXXXXXX v sume 3100,17 Eur s počtom splátok 31, zvyškom poslednej splátky 100,17 Eur s variabilným symbolom na úhradu XXXXXXX. Súd na základe posúdenia predmetného dôkazu zistil, že číslo zmluvy v článku I. sa nestotožňuje s variabilným symbolom uvedeným v článku II. Z listinných dôkazov predložených žalovanou na pojednávaní, a to vklad hotovosti zo dňa 17.06.2019 súd zistil, že žalovaná zaplatila žalobcovi k variabilnému symbolu XXXXXXXXX sumu 503,44 Eur a k totožnému variabilnému symbolu dňa 28.06.2019 sumu 36,01 Eur. Z platobného príkazu na úhradu zo dňa 17.06.2019 k číslu účtu SK13 0900 1010 0422 9440 2011 s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu 1 057,70 Eur súd zistil, že táto platba bola podľa žalovanej zaúčtovaná na dlh poručiteľa vedený Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Z platobného príkazu k číslu účtu SK09 6500 0000 0000 2018 5698 k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX žalovaná za obdobie od 19.06.2019 do 04.05.2020 zaplatila celkovo sumu 4 418,74 Eur. Žalovaná predmetné číslo účtu označila ako úhradu pohľadávok pre spoločnosť BNP PARIBAS. Z poštového poukazu zo dňa 18.12.2019 súd zistil, že pre žalobcu žalovaná zaplatila sumu 100 Eur k variabilnému symbolu účtu XXXXXXX. K rovnakému variabilnému symbolu na základe platobného príkazu zo dňa 01.04.2020 zaplatila žalobcovi sumu 100 Eur. Platobným príkazom na úhradu zo dňa 04.05.2020 zaplatila žalobcovi na uvedený variabilný symbol 100 Eur. Z výpisu z účtu žalovanej predloženej do konania na pojednávaní súd zistil, že žalovaná žalobcovi zaplatila na variabilný symbol XXXXXXX za obdobie od 18.02.2020 do 17.08.2022 sumu 2 917 Eur. Z výpisu z transakcií žalovanej predloženej na pojednávaní súd zistil, že žalovaná zaplatila na neurčený účet za obdobie od 14.10.2019 do 14.11.2022 sumu 4 769,38 Eur. Z hotovostného vkladu predloženého žalovanou pre Slovenskú sporiteľňu na číslo účtu SK74 0900 0000 0050 4646 0822 súd zistil, že žalovaná vložila na uvedený účet dňa 14.08.2019 sumu 125,51 Eur, 13.09.2019 125,51 Eur a 01.07.2019 125,51 Eur. Uvedené platby v celkovej výške 4 769,38 Eur plus trikrát 125,51 Eur spolu v sume 5 145,91 Eur uhradila ako dlh po poručiteľovi v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorý bol uvedený v dedičskom konaní. Súd zo sčítania jednotlivých úhrad žalovanej, ktoré predložila dôkazmi vo vzťahu k označeným veriteľom po poručiteľovi zistil, že žalovaná doposiaľ uhradila na predmetné dlhy sumu 14 825,96 Eur.
10. Súd z listinného dôkazu zabezpečeného vlastnou činnosťou, a to priemernými úrokovými sadzbami z úverov zo stránky nbs.sk zistil, že vo vzťahu k novým obchodom za obdobie prvého štvrťroku 2016 za apríl 2016 pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1-5 rokov bola priemerná fixná úroková sadzba 8,81%.
11. Predmetom sporu bolo právne posúdenie súdu o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru vrátane úrokov z úveru a úrokov z omeškania, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a § 470 Občianskeho zákonníka. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi poručiteľom a žalobcom ako spotrebiteľsky právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že poručiteľ a žalobca uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 2 písm. d) žalobca sa zaviazal poručiteľovi poskytnúť úver a poručiteľ sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady s tým spojené. Z obsahu uvedenej spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že poručiteľ a žalobca si dojednali v uvedenej zmluve fixnú úrokovú sadzbu vo výške 25,55%. Počet splátok bol dojednaný na 60, t.z. že úver mal byť zaplatený v lehote 5-tich rokov. Súd výzvou podľa § 138 CSP oznámil žalovanému, že dojednaný úrok z úveru považuje v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, načo žalobca v konaní procesne nereagoval.
12. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, neobsahoval ustanovenia o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základných zásad, na ktorých je občianske právo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že určujúcim kritériom primeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu, ktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úverov v porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017 zo dňa 31.05.2018).Súd postupom podľa § 295 CSP v spojení s § 185 ods. 2 CSP z dostupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk) zistil, že najvyššia priemerná úroková sadzba z nových úverov v mesiaci apríl 2016 za obdobie splácania 1-5 rokov k domácnostiam predstavovala výšku 8,81% oproti v zmluve dojednanej výške 25,55%. To znamená, že výška úrokov podľa úverovej zmluvy bola dojednaná skoro trojnásobne vyššie oproti priemeru stanovenému Národnou bankou Slovenska pre dané obdobie.
13. Podľa názoru súdu došlo k podstatnému prevýšeniu odplaty oproti priemeru. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EU zo dňa 14. 06. 2002 vo veci C-618/10 pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok (odplatu) bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej a v súlade s dobrými mravmi je preto len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nebola v čase uzavretia zmluvy žiadnym právnym predpisom limitovaná a bola ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nemožno ju považovať za neobmedzenú. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktorá podstatným spôsobom v prejednávanej veci presiahla mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvné dojednanie o výške úrokov z úveru za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je absolútna neplatnosť tohto dojednania v zmluve podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu (prípadne jeho časti ako je to v danom prípade podľa § 41 Občianskeho zákonníka) - dohody o odplate veriteľa - spôsobuje, že žalobca nemá nárok na plnenie, ktoré prevyšuje poskytnutú sumu úveru. Keďže nárok žalobcu na vrátenie úrokov z úveru nie je dôvodný pre neplatnosť zmluvného dojednania vzniklo žalobcovi právo na vrátenie istiny z úveru poníženého o úhrady poručiteľa a jeho právneho nástupcu - žalovanej. Z nesporných skutočností vyplynulo, že istinou poskytnutého úveru bola suma 5 000 Eur s tým, že k uvedenému úveru bolo podľa samotného tvrdenia žalobcu uhradená suma vo výške 4 935,18 Eur. Rozdiel, ktorý žalobca v tomto konaní mohol od žalovanej požadovať predstavoval tak sumu 64,82 Eur.
14. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok ani na zaplatenie uvedeného rozdielu. Žalovaná podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou. Zodpovednosť žalovanej ako dediča po poručiteľovi je teda obmedzená výškou ceny nadobudnutého majetku z dedičstva. Pri ustálení ceny dedičstva je rozhodujúca cena majetku v čase smrti poručiteľa. Vo vzťahu k zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa súd v sporovom konaní medzi veriteľom a dedičom nie je viazaný zistením ceny majetku uvedeného v dedičskom konaní. Je preto procesnou zodpovednosťou veriteľa, aby v sporovom konaní tvrdil a preukázal, že cena nadobudnutého dedičstva ku dňu smrti poručiteľa nezodpovedá cene určenej v dedičskom rozhodnutí. Žalujúci veriteľ má teda povinnosť
tvrdenia dôkazné bremeno o stave majetku zanechaného poručiteľom jeho dedičmi a o cene tohto majetku a žalovaný dedič tvrdí a preukazuje okolnosti o stave poručiteľových dlhov a o primeraných nákladoch spojených s pohrebom, pričom z výsledkov dedičského konania spravidla možno v tomto smere vychádzať len vtedy, ak nebolo žalujúcim veriteľom alebo žalovaným dedičom tvrdené a preukázané niečo iné (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 20Cdo/2445/2011).
15. Žalobca vo svojej argumentácii nespochybňoval cenu majetku stanovenú v dedičskom konaní po poručiteľovi, ktorú nadobudla žalovaná v hodnote 14 707,19 Eur. Z obsahu spisu vyplynulo, že pohľadávku ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní nebola zahrnutá do dedičského konania. Súd zároveň zistil, že žalobcom tvrdená zmluva pod VS:XXXXXXX na základe ktorej si uplatnil svoj nárok, sa nestotožňuje s listinným dôkazom nachádzajúcim sa na č.l. 14 súdneho spisu, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá má variabilný symbol zmluvy 185171451. Súd na základe toho mal dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca v skutočnosti vie, aký nárok si v konaní uplatnil. Odhliadnuc od toho, žalovaná na pojednávaní preukázala, že v prospech žalobcu doposiaľ zaplatila celkove sumu 3 756,45 Eur z toho sumu 539,45 Eur k variabilnému symbolu číslo XXXXXXXXX a zvyšok uhradila k variabilnému symbolu podľa dohody o urovnaní číslo XXXXXXX. Zároveň z obsahu predložených listinných dôkazov (úhrad žalovanou) súd zistil, že žalovaná vo vzťahu k ostatným veriteľom po poručiteľovi uhradila v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. sumu 1 057,70 Eur, v prospech spoločnosti BNP PARIBAS za obdobie od 19.06.2019 do 04.05.2020 zaplatila sumu 4 418,74 Eur, v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. za obdobie od 14.10.2019 do 14.11.2022 zaplatila sumu 4 769,38 Eur, dňa 14.08.2019 sumu 125,51 Eur, 13.09.2019 sumu 125,51 Eur a 01.07.2019 sumu 125,51 Eur. Súd zo súčtu jednotlivých úhrad žalovanej v prospech všetkých veriteľov po poručiteľovi, ktoré predložila dôkazmi na pojednávaní ustálil, že žalovaná doposiaľ uhradila na dlhy po poručiteľovi celkove sumu 14 825,96 Eur. Porovnaním výšky úhrad žalovanej s cenou majetku stanovenom v dedičskom konaní súd dospel k záveru, že žalovaná zaplatila v prospech veriteľov po poručiteľovi viac, ako je zodpovedná v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že žalovaná sa svojej zodpovednosti zbavila splnením dlhu voči veriteľom poručiteľa v rozsahu ceny nadobudnutého majetku. Z toho dôvodu súd podanú žalobu zamietol.
16. Súd záverom poukazuje aj na nezodpovedný (dá sa povedať aj účelový) postup žalobcu vo vzťahu k žalovanej. Tá požiadala žalobcu o úpravu sumy podľa § 470 Občianskeho zákonníka, načo žalobca reagoval zaslaním dohody o uznaní záväzku. Pokiaľ žalobca evidoval voči žalovanej viacero pohľadávok po poručiteľovi, bolo z jeho strany účelové, keď sa rozhodol uzatvoriť s ňou dohodu o uznaní záväzku len vo vzťahu k určitému nároku a k ostatným nie. U žalovanej tak vzbudil presvedčenie, že splnením dohody o uznaní záväzku svoje dlhy voči žalobcovi po poručiteľovi budú splnené. Z toho dôvodu jeho konanie voči žalovanej po smrti poručiteľa nemá znaky konania v súlade s dobrými mravmi a určitou zásadou poctivosti, ktorú by ako bankový subjekt mal podľa názoru súdu dodržiavať.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, pretože súd žalobu zamietol. Z obsahu spisu súd nezistil žiadne trovy konania žalovanej. Preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.