Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/190/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 5099/09 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.256,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. novembra 2014, č. k. -58 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. novembra 2014, č. k. -58 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že okresný súd na základe návrhu oprávneného zo dňa 03.07.2009 a žiadosti súdneho exekútora udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. 02465/09, vydaný dňa 26.05.2009. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2008 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 upravili riešenie sporov.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia a nasl. upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá neplatne, nakoľko nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami a je súčasťou univerzálnych všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú predtlačené a veriteľom opakovane používané pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, povinný teda nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Súd dospel k záveru, že nie je dodržaná písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy v zmysle o rozhodcovskom konaní.

Súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nebola individuálne dohodnutá a núti spotrebiteľa nedobrovoľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Vzhľadom na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi ním a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. Klienti oprávneného neuhrádzajú s poukazom na § 2 písm. d) cit. zák. celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba ich časť, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 sú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zmluva, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzavretá nespĺňa ani náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľskom úvere v § 4 ods. 2, pretože predmetom úverov, ktoré oprávnený poskytol klientom sú peňažné prostriedky, a nie tovar alebo služba.

K tvrdeniu o aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci európskeho práva majú len nepriamu záväznosť, čo znamená, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej lehote neimplementoval do svojho právneho systému. Poukázal na to, že Smernica Rady 93/13/EHS bola do právneho systému Slovenskej republiky implementovaná v rámci tzv. „prístupového obdobia“, a preto ju slovenský súd nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto Smernica obsiahnutá.

Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Mal za nepochybné, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dohodnutá nevýhradná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nespôsobuje podľa oprávneného porušenie ustanovenia . Z uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva záver zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho len obmedziť. Oprávnený tiež uviedol, že je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to tak v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočnených bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

K tvrdeniam o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa uviedol, že konanie prebiehalo v písomnej forme, pričom obidve sporové strany mali rovnaké podmienky v konaní pred rozhodcovským súdom.

Na záver uviedol, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola dňa 09.02.2011 uhradená.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.07.2009 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne

súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 12.08.2009 poverenie č. 5611 030249*, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 02465/09 zo dňa 26.05.2009 na vymoženie sumy 1.256,02 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 11.08.2008.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2008 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dlžník v zmluve o úvere vyhlásil, že sa oboznámil s jej obsahom, ako aj s obsahom plných mocí v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na jej zadnej strane, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že ním uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.

Z obsahu tohto vyhlásenia vyplýva, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú súčasťou predmetnej zmluvy, keďže sa nachádzajú na zadnej strane samotnej zmluvy a dlžník svojím podpisom vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo medzi oprávneným a povinným k dojednaniu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru písomnou formou v súlade s § 4 ZoRK. Záver okresného súdu, ktorý pri vyhodnotení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vychádzal z právneho názoru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v zmysle § 4 ZoKR, že dojednanie takejto doložky je preto neplatné, je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny.

Podľa platného a účinného k 11.08.2008 (ďalej ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 11.08.2008 uzavretú medzi ním a povinným považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza, že okresný súd právny vzťah posúdil len všeobecne ako spotrebiteľský podľa ustanovení . Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným). Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. . Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekúcie pre neprípustnosť jej vedenia. Exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, preto ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť, resp. nesprávnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal Smernicu.

Námietku oprávneného o tom, že došlo k uhradeniu vymáhanej pohľadávky nepovažoval odvolací súd za relevantnú, nakoľko uvedené tvrdenie nebolo preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.