Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/28/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej, členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., Národná trieda č. 39, Košice, IČO. XXX XX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/85728-610121/2013/4897 zo dňa 20. decembra 2013, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/85728-610121/2013/4897 zo dňa 20. decembra 2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4429142/2013 zo dňa 30.09.2013, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 14.160,12 Eur daňovému subjektu VISK, s.r.o., T. U. Č.. XX, Y.. Podkladom pre vydanie rozhodnutia správcom dane bol Protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 08.04.2013 vyhotovený po vykonaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 a február 2007 u daňového subjektu VISK, s.r.o.. Rozhodujúcou skutočnosťou bol záver správcu dane o nepriznaní nároku na odpočítane dane, ktorý daňový subjekt VISK, s.r.o. deklaroval faktúrou č. XXXXXXXX od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Y. XX, H. za 4 000 g „rýdzeho zlata Au“, základ dane 2.245.200, 00 Sk, DPH 426.588,00 Sk z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Správca dane vykonaným dokazovaním zistil tieto skutočnosti o jednotlivých subjektoch zapojených do obchodovania s komoditou zlato v januári 2009:

Zistený dodávateľsko-odberateľský reťazec je uzatvoreným kruhom, v ktorom sa fakturovaný tovar dostal od prvého dodávateľa cez piatich deklarovaných obchodníkov späť k tomuto dodávateľovi, t. j. uvedený reťazec vykazuje znaky typického karuselového obchodovania. Dňa 31.01.2007 dodávateľ RESTAR TRANS, s.r.o., Trebišov fakturoval 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION STEEL s.r.o., Košice faktúrou č. XXVFXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ UNION STEEL s.r.o., Košice fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation s.r.o., Bratislava faktúrou č. XXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation s.r.o., Bratislava fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK s.r.o., Košice faktúrou č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ VISK s.r.o., Košice fakturoval 4

000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD s.r.o. Praha, Česká republika faktúrou č. B.XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ EUROPA GOLD s.r.o. Praha, Česká republika fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov faktúrou č. XXXXX s dátumom dodania 31.01.2007. Z časového hľadiska je nereálne, aby sa uvedené dodanie medzi jednotlivými spoločnosťami zapojenými do obchodovania, ktoré sídlia v rôznych mestách Slovenska a následne intrakomunitárne dodanie do Českej republiky, ktoré žalobca preukazuje čestnými prehláseniami kupujúceho, že tovar prevzal a fyzicky prepravil do Českej republiky uskutočnili v jednej deň tak, ako boli deklarované na vystavených faktúrach.

K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, že neodôvodnene zmenil právny názor bez podstatnej zmeny skutkových a právnych okolnosti uviedol, že správca dane od orgánov činných v trestnom konaní zistil aj nové skutočnosti týkajúce sa spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. a jej konateľov, t. j. získal nové dôkazy vo veci, a preto bol povinný zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly s cieľom úplne zistiť skutočný stav veci. Doplnené dokazovanie na základe nových skutočnosti a informácii viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu a následne k objektívnym a logickým záverom správcu dane.

K námietke, že správca dane po zistení, že argumentácia dodaním investičného zlata nie je spôsobilá odôvodniť neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation s.r.o., prispôsobil daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie, dokazovanie a hodnotenie dôkazov, uviedol, že práve využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu. Ak si žalobca v zdaňovacom období január 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. a deklaroval oslobodenie od dane faktúrou pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní. Žalobca neuviedol konkrétne, ktoré právne predpisy správca dane svojim postupom podriadil úplnému zisteniu skutkového stavu, porušil.

K námietkam neakceptovaniu výpovedí svedkov zo strany správcu dane a to konkrétne N. G. a G. H., ktoré boli zabezpečené vo vyrubovacom konaní na žiadosť žalobcu, nepreukázali dodanie zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., ani dodanie zlata pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o.. Svedok N. G. nebol priamym účastníkom deklarovaných obchodov so zlatom, ale v januári a februári 2007 mal poskytnúť svoje priestory konateľovi žalobcu na odovzdanie a preberanie tovaru. Svedok G. H. bol vypočutý pred orgánmi činnými v trestnom konaní 30.09.2011 a vo vyrubovacom konaní správcom dane 28.08.2013, ale pri žiadnej svojej výpovedi nepotvrdil konkrétne dodanie zlata v konkrétnych termínoch a množstvách a nepreukázal intrakomunitárne dodanie a prepravu zlata z tuzemska do iného štátu Európskej únie. Výpoveďou dňa 28.03.2013 jednoznačne nespochybnil svoju skoršiu výpoveď zo dňa 30.09.2011. Česká daňová správa skonštatovala, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli daňového subjektu EUROPA GOLD, s.r.o. (konateľom bol G. H.), nie je možné jednoznačne preukázať, že tovar (zlato) bol prepravený do Českej republiky.

K námietke zistenia správcu dane, že nákup a predaj zlata bol ostatnými dodávateľmi a odberateľmi deklarovaný dňa 31.01.2007 nemôže tvoriť dôkazné bremeno žalobcu uviedol, že správca dane nepreniesol na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa ostatných dodávateľov a odberateľov v reťazci. Správca dane skutočnosti týkajúce sa obchodovania so zlatom v uvedenom dodávateľsko- odberateľskom reťazci sám zisťoval a preveroval.

Za neopodstatnenú považuje námietku žalobcu, že jednotliví obchodní partneri v dodávateľsko- odberateľskom reťazci okrem konateľa spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o. potvrdili existenciu a dodania zlata, ale vyjadrovali rozdielny názor na jeho charakter a námietky týkajúce sa záverov správcu dane vo veci nereálneho obchodovania so zlatom uviedol, že uvedené skutočnosti boli preukázané a vyplývajú z obsahu spisu. Konatelia jednotlivých spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznania, ale tieto skutočnosti nevedeli preukázať. Jednoznačný záver správcu dane, že žalobca bol zapojený do dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločnosti, ktoré „papierovo“ obchodovali s komoditou zlato, má oporu vo vykonanom dokazovaní.

K námietke rozporov v konaní správcu dane s postupmi, ktoré vyplynuli z rozsudkov Súdneho dvora EÚ - správca dane nikde neuvádza, na základe čoho daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca a ako to objektívne preukázal uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Spôsob obchodovania žalobcu so spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nespĺňa všeobecné očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov. Žalobca obchodoval so zlatom minimálne neštandardným spôsobom, keď ani on, ani jeho obchodní partneri neboli spôsobilí doložiť k posudzovaným obchodom žiadne objektívne dôkazy. K nákupu a predaju zlata dochádzalo v rovnaký deň. Pred rokom 2007 sa zaoberal stavebnou činnosťou jediný konateľ spoločnosti prevádzkoval a do dnes prevádzkuje stolársku dielňu, nikdy predtým neobchodoval s drahými kovmi, nie je registrovaným obchodníkom s drahými kovmi, obchodovať so zlatom začal v januári 2007 vo veľkých finančných objemoch na základe svojich osobných kontaktov.

Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť. Má za to, že rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, napadá ho v celom rozsahu a dôvody nezákonnosti sú nasledovné:

Dáva do pozornosti súdu, že takmer súbežne s kontrolou DPH za január a február 2007 prebiehalo aj dokazovanie v obnovenom konaní za marec 2007, ktoré bolo ukončené rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9801403/5/5/5143201/2013/Pet, Eck z 18.11.2013. Správca dane uvádza, že vo všetkých dožiadaniach, ktorými sa preveroval reťazec nákupu a predaja zlata bolo zistené, že predmetom fakturácie v celom zistenom reťazci bolo rýdze zlato 999,9/1000 vo forme zlatých tehličiek od certifikovaného výrobcu ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko. Jednalo sa o rýdze zlato spĺňajúce pre zákonné náležitosti investičného zlata a to hmotnosť akceptovanú trhom drahých kovov (forma tehla, prút), rýdzosť (995/1000) a viac. Fakturované zlato, z ktorého si žalobca odpočítal daň malo hmotnosť jednotlivých kusov zlatých tehličiek 500 g a 1000 g, tvar tehličky, rýdzosť a požadované rozmery. Skutočnosť, že sa jednalo o investičné zlato potvrdzujú neoddeliteľné súčasti faktúr, ktorými boli Kúpna zmluva č. XX/XXXX/VISK z 15.01.2007, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, certifikáty a objednávky, z ktorých je zrejmý výrobca zlata ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko, hmotnosť, počet dodaných kusov zlata, rýdzosť zlata, tvar a rozmery zlata.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Ak správca dane za rovnakého stavu veci v jednom rozhodnutí dospeje k záveru, že bolo dodané investičné zlato, bez nároku na odpočítanie dane a súčasne v druhom rozhodnutí dospeje k záveru, že zlato nebolo dodané a neexistuje, a preto nárok na odpočítanie dane nevznikol, potom ide o účelové nakladanie so zisteniami a dôkazmi svedčiacimi o absolútnej a ničím nelimitovanej svojvôli. Takéto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

Napriek tomu, že svedok N.. G. potvrdil obchody so zlatom, bol pri nich vždy prítomný, poznal konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. I.. X., zlato videl, mal ho v ruke, podľa žalovaného tento svedok nepotvrdil reálne dodanie zlata. Takéto hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadami logického myslenia. Preukazovanie termínov dodania, množstva a akosti tovaru musí predchádzať preukázanie existencie tovaru a jeho dodania. Ak sa nepreukáže reálnosť plnenia, potom je bezpredmetné skúmať a preukazovať termíny dodania množstva a akosti tovaru.

Žalovaný uvádza, že dokazovanie dodania tovaru do Českej republiky súviselo so zisteným „karuselovým obchodom“ - tovarom, tak poukazuje na § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia platiteľ je povinný preukázať, že splnené podmienky oslobodenia dane podľa ods. 1 až 4 uvedeného ustanovenia. Ak on žalobca nepreukázal existenciu tovaru, potom nesplnil podmienky podľa ods. 1 a správca dane z uvedeného dôvodu už nemal čo preverovať. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že zlato reálne neexistovalo a na strane druhej uvádza, že žalobca nepreukázal

splnenie podmienok oslobodenia (neexistujúceho zlata) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., potom tieto závery žalovaného sú nezrozumiteľné, nelogické a vnútorne rozporné.

Daňové orgány výpoveď svedka H. zo dňa 23.08.2013 označili za účelovú, pritom sa vôbec nezaoberali tým, že tento svedok pri tejto výpovedi uviedol, že v roku 2007 obchodoval so zlatom spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca) mu zlato predala, pozná konateľa, boli v kontakte, podpisovali faktúry, objednávky a protokoly o prevzatí a odovzdaní tovaru a pri výsluchu orgánmi polície 30.09.2011 uviedol, že so zlatom neobchodoval, zlato nikdy nevidel, neprevzal, nevyviezol do Českej republiky.

Žalovaný za dôkaz, že sa jednalo o fiktívne obchody považuje zistenia, že nákup a predaj zlata bol u všetkých odberateľov a dodávateľov deklarovaný 31.01.2007 a zlato malo odísť na trase Trebišov, Prešov, Košice, Bratislava, Košice, Praha a späť do Trebišova. Toto zistenie nemôže tvoriť jeho dôkazné bremeno a nemôže z toho dôvodu aj znášať dôkaznú núdzu. Správca dane spochybňuje vierohodnosť všetkých faktúr vyhotovených v reťazci, no údaju o nákupe a predaji zlata 31.01.2007 prisudzuje absolútnu vierohodnosť. Spoločnosti v reťazci mali sídla v rôznych mestách v tuzemsku, to neznamená, že pre účely jeho dodania zlato muselo absolvovať trasu cez sídla spoločnosti.

Poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá uvádza, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Tento záver žalovaného je nelogický a vnútornej rozporný, pretože ak tvrdí, že zlato neexistuje, potom žalobca musel vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Je otázne aké mal prijať dostatočné primerané opatrenia aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu.

Všeobecné dôkazné bremeno žalobcu v postavení daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. V danom prípade správne orgány nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili aj z hľadiska komunitárneho práva. Súdny dvor EÚ v rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, treba pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť nemôže byť týmto osobám odopreté. Ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a C. S., z ktorých vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.08.2010 a sp. zn. z 30.06.2011, v ktorých súd reprodukuje právne závery z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.

Žalovaný uvádza, že nespĺňa všeobecne očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov, pričom ale neuvádza, aké sú kritéria štandardných obchodov. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou faktúr boli Kúpne zmluvy č. XX/XXXX/VISK z 15.01.2007 a č. XXXX/X/XX/EUROPA z 12.01.2007, objednávky, protokoly o odovzdaní a prevzatí tovaru, kontrola rýdzosti a množstva tovaru a v niektorých prípadoch aj certifikáty. Daňový úrad Sabinov vykonal v čase od 21.06.2007 do 23.07.2007 v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2007 a v platobnom výmere sa uvádza, že daňová povinnosť za mesiac marec 2007 sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, teda daňový úrad považoval za správne odpočítanie dane z nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktoré bolo následne predané žalobcovi. O dodávateľsko-odberateľskom vzťahu sa dozvedel až na základe protokolu z daňovej kontroly, a preto nevie ako mohol a mal vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a akým neštandardným spôsobom obchodoval

so zlatom, ak daňové orgány ešte v júli 2007 potvrdili nielen existenciu zlata, ale aj správnosť odpočítania dane v reťazci dodávateľov.

Správca dane sa nikde nezmieňuje, že svedok H. vo výpovedi pred orgánmi polície 28.08.2011 uviedol, že s Y. ho zoznámil H., t. j. konateľ spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktorý uviedol, že s Y. bude jednať a obchodovať H., pretože „V. H. nechcel, aby sa D.. Y. dozvedel, že zlato je cez neho.“ Žalobca sa pred rokom 2007 zaoberal nielen stavebnou činnosťou, ako to uvádza správca dane a žalovaný, ale aj obchodnou činnosťou s obratom niekoľko desiatok miliónov Sk.

Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. vyplýva, že dôkazné bremeno k záveru, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH znáša správca dane. Skutková podstata, z ktorej vychádzal žalovaný je v extrémnom rozpore s obsahom spisov, jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, nelogické a protirečivé, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K doplneniu žaloby podaním zo dňa 26.06.2014 súdu zaslal fotokópiu úradného záznamu Daňového úradu Košice I č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sas z 09.08.2007, z ktorej vyplýva, že konateľ žalobcu ukázal správcovi dane 1 kg obchodovaného zlata, s ktorým obchoduje a obchodoval aj v apríli 2007, oznámenie Puncového úradu Slovenskej republiky z 24.10.2007 o začatí správneho konania, ktoré sa začalo na podnet daňového úradu a rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej republiky z 28.11.2007 č. X/XXX/ XXXX, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 50.000,00 Sk za neoznámenie v zákonnej lehote puncovému úradu, že podniká v oblasti drahých kovov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uviedol, že z posúdenia skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecne správne a v súlade tak s príslušnými ustanoveniami uvedených zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj jeho nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu nie je možné akceptovať a teda nie sú opodstatnené.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou, doplnením žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojením administratívneho spisu žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca - daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie január 2007 dodatočné daňové priznanie v počte 1 ks dňa 22.03.2007. Žalobca si v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane podľa §§ 41 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v celkovej sume 441.357,20 Sk. Podľa predložených účtovných dokladov si uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb:

a) nákup „rýdze zlato Au“ od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 2.245.200, 00 Sk, odpočítaná daň 426.588,00 Sk, b) nákup tovaru z rôzneho stavebného materiálu betónu, farieb - rôzni dodávatelia, spolu odpočítaná daň 9.954,80 Sk, c) nákup služieb : spracovanie účtovníctva, telekomunikačné služby, iné poplatky, spolu odpočítaná daň 4.654,80 Sk, d) režijné nákupy: pohonné hmoty, odpočítaná daň 159,60 Sk.

V zdaňovacom období uviedol dodanie tovaru a služby podľa §§ 8 a 9 zákona v základe dane 48.912,60 Sk, daň z 9.293,40 Sk a podľa predložených dokladov a záznamov k DPH prijal dňa 23.01.2007 zálohu 58.206,00 Sk na základe objednávky č. X/XXXX a vystavil faktúru č. B.XXXXXXXX z 23.01.2007 odberateľovi KIMEX, a.s. Košice, 27.02.2007 žalobca vyhotovil odberateľovi KIMEX, a.s. faktúru č. B., ktorou fakturoval dodanie prác na objekte C. X, Y..

Správca dane preveroval nákup tovarov a služieb, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v zmysle podmienok ustanovených v § 49 zákona o DPH, so zameraním na nákup rýdzeho zlata Au od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 2.245.200,00 Sk, odpočítaná daň 426.588,00

Sk. Zo získaných účtovných dokladov zistil, že dňa 31.01.2007 dodávateľ RESTAR TRANS Trebišov fakturoval 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov faktúra č. XXXXXXXX, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION STEEL s.r.o., Košice faktúrou č. XXD. s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ UNION STEEL s.r.o., Košice fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation s.r.o., Bratislava faktúrou č. XXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation s.r.o., Bratislava fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK s.r.o., Košice, t. j. žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ VISK s.r.o., Košice - žalobca fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD s.r.o. Praha, Česká republika faktúrou č. B.XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ EUROPA GOLD s.r.o. Praha, Česká republika fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov faktúrou č. XXXXX s dátumom dodania 31.01.2007. Konateľ žalobcu D. Y. v liste z 28.02.2013 uviedol, že objednávky na nákup zlata od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. vyhotovoval on na základe objednávky, boli uzatvorené kúpne zmluvy, zlato doniesol osobne v taške I. X. (konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Ako došlo k obchodnej spolupráci si už presne s odstupom času nepamätá. Zlato odovzdával konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. I. X. a on ho prevzal. Na objednávkach bolo uvedené, že sa má prevziať v sídle odberateľa z dôvodu, že išlo o súkromnú adresu konateľa žalobcu. K fyzickému odovzdávaniu vo všetkých prípadoch došlo v prevádzkových priestoroch N. G. - I., R. X, Y.. Predaj zlata odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o. Praha prebiehal na základe telefonického kontaktu s konateľom pánom H., ktorý konkretizoval záujem, na základe čoho bola vyhotovená objednávka a platba bola poukázaná na účet žalobcu pred samotným dodaním zlata. Kúpne zmluvy uzatvárali konatelia spoločnosti, ktorí vystavovali aj protokoly o prevzatí tovaru. Splnomocnený zástupca ALHALA s.r.o. S. Y. uviedol, že nakupovala spoločnosť zlomky zlata od spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o. Trebišov, ktoré už následne ako zlato rýdze predávala spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. s tým, že išlo o nákup a predaj investičného zlata, za účelom dosiahnutia zisku. Odberateľ spoločnosť EUROPA GOLD, so sídlom v Prahe bola zrušená v roku 2009 a dožiadaním od Českej finančnej správy bolo zistené, že nemožno jednoznačne preukázať, že tovar bol dopravený do Českej republiky. Predložili faktúry od dodávateľa žalobcu (VISK, s.r.o.), certifikáty vystavené výrobcom ARGGOR HERAEUS SA Švajčiarsko a faktúry vystavené pre odberateľa RESTAR TRANS, s.r.o. Trebišov. Puncový úrad Slovenskej republiky, pobočka Košice v odpovedi na dožiadanie správcu dane uviedol, že spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Trebišov, ALHALA s.r.o. Prešov, VISK s.r.o. Košice nie sú zapísané v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Z. z.. Kontrolou zistili, že žalobca sídli v panelákovom dome v byte pána D. Y., ktorý na výzvy nereagoval. Dňa 30.06.2008 bola na Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., dňa 11.12.2006 bola Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť UNION STEEL s.r.o., ktorá ma obchodovať s rýdzim zlatom, ktoré nakupuje od spoločnosti PNEU VAN, s.r.o. Košice a predáva ho spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., Bratislava. Pri vykonaní inšpekcie v spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. nebola preukázaná žiadna fyzická existencia obchodovaného zlata. V zmysle Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX medzi UNION STEEL, s.r.o. ako predávajúcim a Tatra Trade Corporation s.r.o. ako kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že obchod sa zrealizuje a prevzatie tovaru sa uskutoční po vykonaní kontroly rýdzosti a hmotnosti, ale certifikáty o vykonaní kontroly neboli predložené. Svedok N. R., konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že nevie, že je konateľom tejto spoločnosti a vôbec ani nevie čo je to konateľ. Je bezdomovec a zdržiava sa na Charite v Prešove. Nikdy v živote s drahými kovmi neobchodoval, spoločnosti ALHALA s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nepozná a nepozná ich konateľov.

Svedok G. H., konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe do zápisnice správcu dane z 23.08.2013 uviedol, že výpoveď dňa 30.09.2011 pred vyšetrovateľom bola ovplyvnená faktom, že mu bolo povedané, že sa jedná o podozrenie z trestného činu v rámci jeho transakcie vo firme EUROPA GOLD, s.r.o., preto sú tam jeho výpovede účelovo pozmenené a s niektorými súhlasí. Účelovo je pozmenená výpoveď najmä čo sa týka nákupu zlata v tom zmysle, že nevidel zlato, ale sa zľakol a mal obavy, že sa do niečoho namočí. Detaily koľkokrát sa stretli si už nepamätá. Jednalo sa o obchod so zlatom, niekoľkokrát išiel on z Prahy za pánom Y.. Nespomína si, koľkokrát prebehol obchod so zlatom v januári a februári 2007. Kúpené zlato sa predalo ďalej záujemcovi o zlato, ktorého zohnal pán H.. Niekedy pri preberaní zlata bol, niekedy nie, lebo nebol kľúčovou osobou, aby bol pri všetkom. Prvýkrát prepravoval zlato, lebo bol zvedavý ako vyzerá, raz sa stretol s pánom H. na pol ceste a išli spolu do Prahy, raz malo byť zlato prepravené jeho autom. Koľkokrát osobne prepravoval zlato zo Slovenska do

Česka si nepamätá, podpisoval doklady o prevzatí a podľa toho sa to dá zistiť. Doklady - faktúry za predaj zlata nerobil, zrejme ich vystavoval H. alebo účtovníčka.

Svedok N. G.U.Y. v zápisnici o ústnom pojednávaní u správcu dane z 29.05.2013 uviedol, že konateľa žalobcu pána Y. pozná a poskytoval mu priestory vo svojej prevádzke na R. O. Č.. X, Y. za účelom obchodov a informoval ho, že ide o obchod so zlatom a to v januári a februári 2007. Tieto obchody boli uskutočňované cez pracovnú dobu, t. j. do 16.00 hod.. Jednalo sa o odovzdávanie a preberanie tovaru, doklady sa nevystavovali. Tieto boli už prichystané. Koľkokrát obchod bol uskutočnený a na dátumy ich uskutočnenia si nepamätá. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru boli prítomné viaceré osoby, z ktorých okrem pána Y. poznal ešte I. X.. Videl na stole položených viac kusov zlata obdĺžnikového tvaru, neboli balené a jeden mal aj v ruke.

Žalobca v žalobe poukazuje na to, že správca dane, ale ani žalovaný nepostupovali pri hodnotení dôkazov, ktoré boli zadovážené správcom dane a získané aj zo spisu vyšetrovateľa PZ, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, hoci aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým subjektom, je dôkazným bremenom správcu dane.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zákon o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) uvedeného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dane dodané, b) právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je oslobodený alebo prepravený v tuzemsku do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú tieto:

Dodávateľ tovaru je osoba registrovaná pre daň v tuzemsku, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre daň pridelenú v tomto členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra, na ktorej bude uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Platiteľ dane je povinný podľa ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy.

Ustanovenie § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť - preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, ale sa musí overiť, či

údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správa dane ako to vyplýva z obsahu predložených administratívnych spisov v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a faktúra pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. odrážajú skutočnosť a vykonal aj dokazovanie na preverenie a získanie dôkazov o tom, či žalobca prijal fakturované zlato od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a či ho následne dodal spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. so sídlom v Prahe.

K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe týkajúcich sa zistenia skutkového stavu a hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré boli obsiahnuté aj v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal.

Uvedené námietky sú nepovažuje za opodstatnené a poukazuje na to, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nadáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný zhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyplýva to aj z § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Hodnotenie zistených skutkových okolností v danom prípade zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizácie realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale prelína sa so zásadou prejednávacou, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení, teda v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenie dôkazmi. Takéto stanovisko zaujal v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky č. -17 zo dňa 16.12.2009, keď uviedol, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Formálne sa tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt, ktorý podáva daňové priznanie ho riadne vyplní, to jeho povinnosť tvrdenia, pričom spolu s ním predloží správcovi dane aj písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť a to je jeho dôkazná povinnosť. Ak ale správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľné spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a potom je opäť dôkazné bremeno na daňovom subjekte predložením, resp. navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Teda tu dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudky vo veci sp. zn.

z 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR rozsudok sp. zn. , vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenie daňového subjektu.

Žalobca tak, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane tak aj v žalobe, predovšetkým namieta realizáciu nákupu zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. na základe faktúry č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, teda tvrdí, že na základe predloženej faktúry došlo aj k reálnemu dodaniu zlata v množstve 4000g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000. Žalobca okrem listinných dôkazov faktúry, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru, kúpne zmluvy, nevedel predložiť žiaden relevantný dôkaz, že skutočne došlo aj reálne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, t. j. k dodaniu tovaru zlata. Záver správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva predovšetkým z vykonaného dokazovania a to z výpovede konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Trebišov N. R., splnomocneného zástupcu spoločnosti ALHALA, s.r.o. S. Y., konateľa spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. G. H., svedka N. G.F., odpoveďou Puncového úradu Slovenskej republiky, odpoveďou Finančnej správy Českej republiky jednotliví členovia spoločností zúčastnení na tomto obchode pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznanie, ale tieto skutočnosti reálne nevedeli preukázať.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Preto nevyhnutným predpokladom pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých aj zodpovedá. Preto platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené a to práve tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že základná podmienka za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty je, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových podkladov predložených daňovým subjektom, ale aj zistenie, či v predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre.

Žalovaný, ako aj správca dane pri hodnotení vykonaného dokazovania správcom dane postupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, teda zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a to každý dôkaz hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolnosti zodpovedá zásadám logického myslenia, ako aj správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada voľného hodnotenia dôkazov teda nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zistenými skutočnosťami v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale zásada voľného hodnotenia dôkazov nemusí zodpovedať ani predstave daňového subjektu o tom ako má vykonané dokazovanie správca dane, resp. aj žalovaný hodnotiť, teda aby hodnotil vykonané dokazovanie v jeho prospech, resp. aby správca dane dovtedy vykonával dokazovanie, kým nepreukáže tie skutočnosti, ktoré má preukázať daňový subjekt. V danom prípade podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení dôkazov vykonaných či už správcom dane alebo zadovážených z vyšetrovacieho spisu PZ postupovali v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a námietku žalobcu, že nepostupovali v súlade s uvedeným ustanovením považuje za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu, že Daňový úrad Sabinov považuje za správne odpočítanie dane nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., súd uvádza, že správca dane ani žalovaný v danom prípade nevychádzal z rozhodnutia Daňového úradu Sabinov č. /AdA2 zo dňa 27.07.2008, ktorým na základe vykonanej kontroly bola spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. určená daň z pridanej hodnoty, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007. Skutkové zistenia, ktoré boli zistené Daňovým úradom Sabinov sú relevantné pre daňový subjekt Tatra Trade Corporation, s.r.o. a v danom prípade Daňový úrad Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane u žalobcu, t. j. VISK, s.r.o. a vychádzal z konkrétnych faktúr, z dokladov, vyjadrení konateľov žalobcu a Tatra Trade Corporation, s.r.o. týkajúcich sa predmetných obchodov, ako aj z vyjadrení zástupcov ďalších subjektov v reťazci nákupu a predaja zlata.

K námietke žalobcu, kde poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a to C-354/03, C-353/03, C-484/03, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , súd uvádza, že z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Poukazuje na to, že žalobca, ktorý obchodoval so zlatom, obchodoval neštandardným spôsobom, pretože si nesplnil zákonnú povinnosť a nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Zb.. Na základe podnetu Daňového úradu Košice I mu bola rozhodnutím Puncového úradu Slovenskej republiky č. z 28.11.2007 uložená pokuta podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/2004 a pred rokom 2007 sa zaoberal prevažne stavebnou činnosťou a obchodovať s drahými kovmi - zlatom začal až v januári 2007 na základe osobných kontaktov. Žalobca, ktorý s obchodom so zlatom vo veľkom začal podnikať až v januári 2007, pričom ako už bolo uvedené nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky a keďže išlo o veľké finančné objemy hneď od začiatku obchodovania so zlatom, s čím predtým nemal skúsenosti, mohol byť viac obozretný a bližšie si preveriť svojho dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý takisto nebol registrovaný na Puncovom úrade Slovenskej republiky v zozname výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi. Žalobca mohol venovať väčšiu pozornosť a zodpovednosť preverovaniu si ako dodávateľov tak aj odberateľov, keďže obchodovať so zlatom vo veľkom začal až v januári 2007, teda s takýmto obchodovaním nemal skúsenosti a pri tak veľkom objeme jednotlivých obchodov sa vyžaduje, aby bol viacej zodpovedný, opatrný a dostupným spôsobom si overiť, či dodávatelia a odberatelia majú a aké skúsenosti s takýmto obchodom, ktorý dá sa povedať, nie je bežným.

Listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobcu predložil podaním z 26.06.2014, zápisnica o ústnom pojednávaní z 20.05.2014, úradný záznam z 09.08.2007, rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej republiky č. z 28.11.2007 podľa názoru súdu nemajú žiaden vplyv na hodnotenie vykonaného dokazovania správcom dane, ale ani pre záver rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko ani z jedného z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti ohľadne reálneho uskutočnenia obchodu medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a odberateľom VISK, s.r.o., t. j. žalobcom v zmysle faktúry č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007.

Na základe zistených a preukázaných skutočností ohľadne zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a VISK, s.r.o., t. j. žalobcom a EUROPA GOLD, s.r.o., že došlo k reálne uskutočnenému dodaniu tovaru deklarovaného predloženými faktúrami, došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto správne bol správcom dane žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 14.160,12 Eur. Súd má za to, že postup správcu dane vo vyrubovacom konaní, ako aj pri výkone daňovej kontroly a aj pri voľnom hodnotení vykonaného dokazovania postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a vykonané dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti, preukaznosti a zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonov.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade s Daňovým poriadkom a so zákonom o dani z pridanej hodnoty, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.