Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Pc-6-2022.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
33Pc/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci zvýšenia výživného otca: P. Y., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, na svoje plnoleté dieťa: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, Z. (navrhovateľka), zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Paulínska 17, Trnava, takto
rozhodol:
I. Mesačné výživné otca na dieťa sa od právoplatnosti tohto rozhodnutia zvyšuje zo sumy 170 eur na sumu 400 eur, ktoré je otec povinný platiť k rukám plnoletého dieťaťa, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/44/2013-27 zo 16.10.2013 v časti výživného a platobného miesta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2022 domáhala zvýšenia výživného na sumu 400 eur zo sumy 170 eur mesačne, ktorou jej otec pravidelne prispieva na výživu stále k rukám matky k 15. dňu v mesiaci na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19P/44/2013-27 zo dňa 16.10.2013, právoplatného 10.12.2013, kedy bola navrhovateľka ako jediné dieťa rozvedených manželov ešte maloletá. V návrhu uviedla, že nad rámec jej otec platí náklady na telefón okolo 25 eur mesačne. Od poslednej úpravy pomerov účastníkov spred 9 rokov došlo k podstatným zmenám rozhodujúcich okolností pri určovaní výšky výživného, lebo navrhovateľka už študuje na vysokej škole v V., kde vynakladá na zabezpečenie odbornej literatúry ročne okolo 300 až 400 eur, cestovné po V. jej vychádza na 53 eur ročne, cesta domov stojí viac ako 100 eur mesačne, poplatky za ubytovanie na internáte asi 190 eur mesačne, na stravu, hygienu a ošatenie minie okolo 300 eur mesačne a športové aktivity, ktorým sa venuje, predstavujú za permanentku do posilňovne 5 eur na semester a jednorazovo za plaváreň 2 eurá. Popritom má výdavky na voľnočasové aktivity. Okrem výživného od otca zabezpečuje momentálne financovanie väčšiny jej potrieb matka, preto považovala svoj návrh na zvýšenie výživného voči druhému rodičovi na sumu 400 eur mesačne za opodstatnený v plnom rozsahu. K návrhu pripojila rozvodový rozsudok rodičov, potvrdenie o úhrade cestovného, poplatkov za ubytovanie a doklad o magisterskom štúdiu v odbore Všeobecné lekárstvo na 1. lekárskej fakulte S. univerzity zo dňa 14.9.2022. Následne založila do spisu tiež výpis zo svojho účtu za mesiac október 2022.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, avšak pri svojom výsluchu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 1.12.2022 a vo veci sa aj rozhodlo, žiadnu z týchto výdavkových položiek svojej dcéry nespochybnil a akceptoval. Súd preto vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov konania ohľadom ich uvádzaných nákladov na živobytie. Otec na pojednávaní založil do spisu potvrdenie o svojich príjmoch v čistom, od jedného zamestnávateľa vo výške okolo 1.260 eur mesačne a od druhého okolo 400 eur mesačne. Mesačné náklady, ktoré uviedol otec na pojednávaní, hoci neboli nijako preukázané (otec nepredložil žiadny doklad o splácaní bezúčelových úverov po 300 eur mesačne, za bývanie v dome u manželky
po 400 eur mesačne, pričom ide o platbu do BSM, stravu okolo 100 eur týždenne, ani benzín 250 eur mesačne), považoval súd za akceptované druhým účastníkom, teda nesporné.
3. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
4. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 citovaného zákona). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 citovaného zákona).
5. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie aj potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia s nástupom dieťaťa do školy po prázdninách. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
6. Navrhovateľka bola v čase prvotnej úpravy pomerov účastníkov žiačkou sekundy osemročného gymnázia v Z. hrala tenis, futbal, venovala sa hre na gitaru. Medzičasom vyštudovala strednú školu a momentálne je vysokoškoláčka. Navrhovateľkine pravidelné výdavky v súvislosti s jej študentským životom v V. predstavujú takmer 630 eur (33,33+4,42+100+190+300+1) mesačne. Z výpisu z jej účtu za október 2022 je zrejmé, že navrhovateľka prijala od matky v tomto mesiaci spolu 840 eur a od otca 100 eur, pričom otec prispieva na jej výživu sumou 170 eur k rukám matky, teda matka finančne podporovala dcéru v rozsahu 670 eur (840 - 170) a otec 270 eur (100 + 170), spolu jej poslali 940 eur. Pokiaľ by prispel otec na výživu tak ako ho súd zaviazal vo výroku tohto rozsudku sumou 400 eur a matka by sa podieľala 350 eurami (zohľadňujúc jej osobnú starostlivosť o dcéru počas pobytu v domácnosti v Z.), navrhovateľka by mohla počítať mesačne so sumou výživného 750 eur, čo predstavuje popri jej pravidelných mesačných nákladoch (630 eur) sumu 120 eur na voľnočasové aktivity (záľuby, šport, kultúru, výlety...). Táto výška je pre 22 ročnú študentku lekárstva v V. primeraná. Keďže otec býva v dome u manželky, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, výdavky za stravu súd rozdelil medzi dvoch, teda podľa tvrdení otca má mesačné náklady na život 1.150 eur (300+400+200+250) plus 400 eur
na výživné pre jedinú dcéru činí dokopy 1.550 eur, ktorá suma je stále v medziach uvádzaného i v konaní preukázaného príjmu otca vo výške 1.660 eur mesačne v čistom. Na porovnanie súd tiež dáva do pozornosti účastníkom, že pred 9 rokmi mal otec čistý príjem 740 eur (čo vyplýva z pripojeného rozvodového rozsudku) a bolo mu určené prispievať na výživu dcéry 170 eur mesačne (23% z čistého príjmu otca) a momentálne má otec čistý príjem 1.660 eur (vyše dvojnásobný) a súd zvýšil výživné na 400 eur mesačne, čo predstavuje 24% z čistého príjmu otca. Došlo teda k zvýšeniu výživného vychádzajúc z príjmu otca v tom-ktorom rozhodujúcom období s rozdielom iba 1%.
7. Vzhľadom na preukázané a opodstatnené pravidelné výdavky navrhovateľky, ktoré súvisia s jej prípravou na budúce povolanie lekárky, po zohľadnení sumy, ktorá jej ostane na voľnočasové aktivity, ak by sa rodičia podieľali na výžive vo vyššie uvedenom rozsahu, uplynutie dlhšej doby od poslednej úpravy pomerov, ich podstatnú zmenu, tiež s prihliadnutím na výdavky otca, ktoré všetky súd zohľadnil, hoci neboli preukázané, aj s ohľadom na prednosť vyživovacej povinnosti pred nákladmi, ktoré rodič nie je povinný vynaložiť, súd zvýšil výživné otca na plnoleté dieťa tak ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku v zhode s petitom návrhu. Záverom rovnako netreba opomenúť, na aké účely sa výživné poskytuje, že otec podporuje svoje dospelé dieťa pri náročnom vysokoškolskom štúdiu, ktoré bude predpokladane trvať ešte štyri roky s výbornou perspektívou uplatnenia sa navrhovateľky v budúcnosti a otec by mal s týmto vedomím stanovenú sumu výživného na účet priamo navrhovateľke, nakoľko sa zmenilo i platobné miesto, posielať s hrdosťou, že bude takouto formou nápomocný.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.