Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-10-2015.pdf
PDF · 87.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U.. P. XX a C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. U. XX/XX, zastúpeného D.. C. E., advokátom, so sídlom P., J. X, o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhoch matky a opatrovníka na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 8P/22/2014-79 zo dňa 10. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. P. J. zo sumy 66,40 Eur na sumu 80 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2014, ktoré výživné je otec povinný poukazovať matke maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/56/2006-24 zo dňa 23. mája 2006.
Zročné výživné za obdobie od 01.06.2014 do 23.04.2015 vo výške 237,60 Eur je otec maloletého p o v i n n ý zaplatiť matke do 31.07.2015.
Výrok o trovách konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozhodol, že otec maloletého je povinný platiť na výživu maloletého mesačne sumou 100 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke maloletého vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, a to s účinnosťou od 19.05.2014. Zročné výživné za obdobie od 19.05.2014 do 19.10.2014 vo výške 201,66 Eur uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/56/2006-24 zo dňa 23.05.2006 v časti o určení výživného. Rozhodol, že otec je povinný nahradiť matke maloletého trovy konania vo výške 18,18 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pre rozhodnutie o návrhu otca maloletého na zníženie výživného a návrhoch matky a opatrovníka na zvýšenie výživného bolo z hľadiska skutkových zistení rozhodné posúdenie, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov otca, matky a odôvodnených potrieb maloletého. Vychádzal tak z ust. § 78 ods. 1 a 3 a § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. V dôsledku vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nastala zmena pomerov na strane otca, aj matky maloletého. Otcovi mesačný príjem klesol a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. I., matkin mesačný príjem sa zvýšil. Zásadne sa zvýšili výdavky na výchovu, výživu a starostlivosť o maloletého, ktorý „býva často chorý“. Nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
otca uplynulo viac ako 8 rokov a nominálne výdavky na výživu a výchovu maloletého sa zvýšili (ročne predstavujú najmenej cca 3.030 Eur), mal by každý z rodičov plniť vyživovaciu povinnosť vo výške najmenej 126,26 Eur mesačne. Za tohto stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je potrebné zamietnuť a rozhodnúť o zvýšení výživného na sumu 100 Eur mesačne, nakoľko je v zárobkových možnostiach otca takýmto výživným na maloletého prispievať. S poukazom na zvýšenie výživného rozhodol, že zročné výživné za 6 mesiacov vo výške 201,66 Eur je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 147 ods. 1 O.s.p. a matke priznal náhradu trov konania vo výške 18,18 Eur za cestovné a náhradu jednodňovej mzdy.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí výživné na mal. P. mesačne sumou 27,13 Eur. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.05.2006, sp. zn. 13P/56/2006 bolo určené výživné vo výške 66,39 Eur. Pomery na strane otca sa zmenili, a to, že jeho priemerný čistý mesačný príjem sa znížil na sumu 349,61 Eur, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. I., ktorý sa narodil v roku XXXX a otec platí úver, ktorý použil na rekonštrukciu domu, ktorý mu darovala stará matka, preto sa ocitol v situácii, ktorá mu neumožňuje prispievať na výživu mal. P. výživným v doterajšej sume 66,39 Eur a domáha sa tak zníženia výživného. Súd prvého stupňa návrh na zníženie výživného zamietol, otec však zdôrazňuje, že nemá možnosť uhrádzať súdom určené výživné. Namietal postup súdu prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania. Mal za to, že súd nahradzoval dôkaznú povinnosť, ktorú mala matka a pri rozhodovaní nebral do úvahy dôkazy, ktoré boli predložené otcom na preukázanie jeho tvrdenia, že majetkové pomery a možnosti mu neumožňujú prispievať na výživu mal. P. sumou 66,39 Eur mesačne. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že pokiaľ otec má finančné prostriedky na právneho zástupcu, má aj finančné prostriedky na výživu maloletého. Právny zástupca pritom súdom oznámil, že otec je jeho bratrancom, úkony a cestovné hradí z vlastných zdrojov. Zaujatý postup súdu videl aj v tom, že pokiaľ matka navrhovala zvýšenie výživného na sumu 80 Eur, súd rozhodnutie prejudikoval a naznačil matke, aby požadovala vyššie výživné.
Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Potvrdenie rozsudku navrhol v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že od roku 2006 sa potreby maloletého výrazne zvýšili, a to predovšetkým výdavky na každodenné bežné potreby maloletého.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Ust. § 205 ods. 2 O.s.p. stanovuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci samej. V danom prípade otec v odvolaní, podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu podaného odvolania zároveň vyplýva, že namieta tiež nesprávne právne posúdenie veci, čím je uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
Nesprávny skutkový záver okresného súdu je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií v ust. § 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu, než sa správne mal použiť, alebo síce aplikácia právneho predpisu bola správna, avšak nesprávny bol jeho výklad.
V posudzovanom prípade okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a rozhodol o návrhu matky a opatrovníka na zvýšenie výživného s tým, že vyživovaciu povinnosť otca od 19.05.2014 zvýšil na sumu 100 Eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/56/2006-24 zo dňa 23.05.2006 v časti o určení výživného. Zároveň určil výšku a splatnosť zročného výživného. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožňuje.
Aj v konaní o znížení, resp. zvýšení výživného platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery.
Citované zákonné ust. § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane mal. dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastu jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím vyživovacích povinností.
Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o odvolateľom namietaný postup pri vykonávaní dokazovania, odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že v nesporových konaniach, o ktoré v danom konaní ide, účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vykonával dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy, nemá to za následok nesprávny procesný postup pri vykonávaní dokazovania.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť zo strany otca bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/56/2006-24 zo dňa 23.05.2006, ktorým súd popri zverení mal. P. do osobnej starostlivosti matky určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. mesačne sumou 2.000,- Sk s účinnosťou od 01.01.2006. V čase tejto úpravy mal maloletý X mesiacov, v súčasnosti má maloletý X rokov, navštevuje základnú školu, nemá žiadne mimoriadne výdavky, jeho zdravotné problémy, spôsobené častými angínami, náklady na starostlivosť maloletého extrémne nezvyšujú. Prvostupňový súd správne vyhodnotil plynutie času ako zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného, pretože došlo k nárastu každodenných odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Prvostupňový súd správne konštatoval aj zmenu pomerov, ktorá nastala na strane oboch rodičov. V čase predchádzajúcej úpravy matka bola na materskej dovolenke a spolu s rodinnými prídavkami mala príjem 138 Eur mesačne, otec dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 497,51 Eur, v súčasnosti matka dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 315 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Priemerný čistý mesačný zárobok otca je 349 Eur (poklesol o 148 Eur) a otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. I., narodený v roku XXXX. Otec deklaruje výdavky na úver vo výške 22.000 Eur, ktoré spláca mesačne v sume 182 Eur, ktoré súd pri rozhodovaní v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine neberie do úvahy, keďže ich nie je nevyhnutné vynaložiť.
Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne, náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách,
správne dospel k záveru, že rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca je potrebné zmeniť tak, aby zodpovedala odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Odvolací súd však nemohol neprihliadnuť na rozhodujúcu skutočnosť, že príjem otca od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2006, poklesol o sumu 148 Eur mesačne a pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. I. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matka poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur a prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur, čo vyplynulo zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. V. zo dňa 16.06.2014.
Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s účinnosťou od 01.06.2014 (od nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu na zvýšenie výživného) zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,40 Eur na sumu 80 Eur mesačne.
Je nesporné, že výživné vo výške 80 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť s účinnosťou od 01.06.2014, nebude dieťaťu plne postačovať na krytie jeho potrieb, avšak súd musí akceptovať zmenu pomerov na strane otca mal. dieťaťa, ktorá nastala poklesom jeho príjmu a skutočnosťou, že mu dňa 03.04.2014 pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu.
Nakoľko zvýšením výživného vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od zvýšenia výživného do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške 237,60 Eur, odvolací súd splatnosť zročného výživného stanovil do 31.07.2015 (§ 160 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu, na rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd použil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .