Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-867-2014.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/867/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa G. T. S., a.s., Z., J. XXXX/XXX, IČO XX XXX XXX, zastúpený C. P., s.r.o., so sídlom v I., O. 9, U. XX XXX XXX proti odporkyni J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. A. XXX/XX, zastúpenej A.. L. Z., advokátom, so sídlom v I. I., G. XX, o zaplatenie 1.768,04 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/32/2013-89 zo dňa 19. júna 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/32/2013-90 zo dňa 08. augusta 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia 1.808,04 Eur s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu (resp. do 18.01.2013) vo výške 743,20 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.808,04 Eur od 19.01.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že uzavrel s odporkyňou Úverovú zmluvu č. 3712175267 (ďalej len „UZ“), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 4.248,82 Eur. Odporkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach vo výške 112,59 Eur pri počte splátok 60. Odporkyňa svoje povinnosti riadne neplnila, preto bola listom zo dňa 28.01.2010 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 4.509,03 Eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 826,22 Eur (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia + zosplatnená istina - výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru podľa UP), z úroku zo zosplatnenej istiny vo výške 981,82 Eur (tzv. ušlý úrok, ktorý by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) a z úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na súd vo výške 743,20 Eur.
Okresný súd svojím, v poradí druhým rozsudkom, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.768,04 Eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 28.01.2010 do 25.01.2013 vo výške 488 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.808,04 Eur od 19.01.2013 do 30.01.2013, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.768,04 Eur od 31.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 642,15 Eur, všetko v 40 Eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, pod následkom straty výhody splátok a
zročnosti celej sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok a riadne a včas. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Uznesením zo dňa 08.08.2014 opravil výrok rozsudku zo dňa 19.6.2014 tak, že časť vety ... denný úrok z omeškania od 28.01.2010 do 25.01.2013 vo výške 488 Eur... správne znie „...denný úrok z omeškania od 28.01.2010 do 18.01.2013 vo výške 480,42 Eur...“ s tým, že v prevyšujúcej časti ponechal rozhodnutie okresného súdu nezmenené.
Pri rozhodovaní zohľadnil, že konanie v časti žalovanej istiny vo výške 40 Eur s 0,024 %-ným denným úrokom z omeškania od 31.01.2013 do budúcna bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Mal preukázané, že účastníci konania boli v zmluvnom vzťahu, keď navrhovateľ v postavení dodávateľa poskytol na základe UZ zo dňa 27.12.2007 odporkyni ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver. Na posudzovaný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 (pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z.). Na základe UZ odporkyňa získala úver vo výške 128.000,- Sk (4.248,82 Eur), ktorý mala uhradiť navrhovateľovi v 60-tich mesačných splátkach po 3.392,- Sk (112,59 Eur), t. j. spolu sume 6.755,63 Eur.
Rovnako ako právny zástupca navrhovateľa i súd zastával názor, že UZ je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, vážnym a slobodným prejavom vôle odporkyne, na odporkyňu nebol vyvíjaný nátlak, aby UZ podpísala. V súlade s ustanoveniami § 1 Hlavy 5 sa odporkyňa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v UZ. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny a úroky. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru so splátkami č. 21 až 24., preto sa v zmysle § 3 Hlavy 7 UP stal celý zostatok čerpaného úveru splatným, pričom splatnosť nastala ku dňu 28.01.2010, ako vyplýva zo splátkového kalendára a tiež z výzvy na splatenie celého dlhu. Navrhovateľ od UZ neodstúpil. UZ bola podľa právneho názoru súdu uzavretá v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá UZ spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti ku dňu uzatvorenia UZ, pretože zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 4 v tom čase sankcionoval úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bez povinnosti platiť poplatky len v jedinom prípade, a to v prípade neuvedenia RPMN, pričom v čase uzatvorenia UZ, t. j. 27.12.2007 medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatril údaj o výške úrokovej sadzby za poskytnutie úveru, ktorý údaj sa však z UZ zistiť dal (je súčasťou RPMN, ktorý sa v UZ nachádza). Vzhľadom na to, že navrhovateľ v čase uzavretia UZ nebol povinný uvádzať údaj o výške úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru, pričom všetky povinné obsahové náležitosti vrátane RPMN v zmysle § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v UZ uviedol, navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil úroky spojené s poskytnutím úveru dôvodne. Zo splátkového kalendára k UZ je zrejmá výška navrhovateľom poskytnutého úveru odporkyni vo výške 4248,82 Eur, z čoho samotná istina do zosplatnenia predstavuje sumu 1.177,40 Eur a po dni zosplatnenia sumu 3.071,42 Eur, z ktorej sumy odporkyňa zaplatila 2.245,20 Eur. Zo splátkového kalendára ďalej vyplýva výška vyrubeného úroku z úveru do zosplatnenia 1.524,80 Eur a ušlého úroku z úveru 981,32 Eur, ktorých súčet sa rovná úrok spolu 2.506,12 Eur (t. j. 75.499,37 Sk), čo je suma takmer totožná s výškou úroku z úveru (nižšia o 20,63 Sk, resp. o 69 centov), ktorá bola v UZ dohodnutá, pričom samotný rozdiel 69 centov bol podľa navrhovateľa spôsobený prepočtom na euro. Dohodnutá výška úroku z úveru 75.499,37 Sk (2.506,80 Eur) je, ako to tvrdil aj navrhovateľ, navyše sumou rovnajúcou sa celkovým nákladom spotrebiteľa, čiže rozdielu medzi „konečnou výškou úveru“ 203.520,- Sk a výškou poskytnutého úveru 128.000,- Sk. Konštatoval, že odporkyňa do rozhodnutie súdu nezaplatila navrhovateľovi časť zosplatnenej istiny úveru vo výške 786,22 Eur (po zohľadnení zaplatenej sumy 40 Eur po zosplatnení) a úrok z istiny úveru, ktorý mala odporkyňa v prípade riadneho splácania úveru zaplatiť vo výške 981,82 Eur (tzv. ušlý úrok alebo zmluvnú pokutu) podľa § 6 Hlavy 7 UP, čiže spolu sumu 1.768,04 Eur.
Uviedol, že UZ obsahovala podľa právneho názoru súdu všetky náležitosti podľa ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy a právo z nej plynúce, ktoré je predmetom tohto konania, súd vyhodnotil ako súladné s vyššie citovanou, na vec sa vzťahujúcou právnou úpravou a súčasne výkon tohto práva súd považuje za nepriečiaci sa dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi dlžné splátky úveru pozostávajúce z istiny vrátane zosplatnenej istiny úveru (826,22 Eur) a úroku zosplatnenej istiny úveru (981,82 Eur) po odpočítaní sumy 40 Eur zaplatenej odporkyňou navrhovateľovi dňa 30.03.2013, teda sumu 1.768,04 Eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti voči navrhovateľovi riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania, a preto navrhovateľ voči odporkyni dôvodne uplatnil zo žalovanej istiny aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Uplatnený úrok z omeškania, ktorý bol navrhovateľovi priznaný súdom vo výške 0,024 % denne, predstavuje 8,76 % ročne zo sumy 1.808,04 Eur od 19.01.2013 do 30.01.2013 a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.768,04 Eur (po zaplatení sumy 40 Eur odporkyňou navrhovateľovi) od 31.01.2013 do zaplatenia, je nižší než úrok z omeškania stanovený podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania zo žalovanej sumy, a preto súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 19.01.2013 do zaplatenia v navrhovateľom uplatnenej výške. Ohľadne kapitalizovaného úroku, že tento navrhovateľ uplatňoval od zosplatnenia úveru 28.01.2010 do podania návrhu na súd 18.01.2013 zo sumy 1.808,04 Eur vo výške 743,20 Eur, podľa § 3 Hlavy 15 UP. Následne, podaním zo dňa 14.03.2013, navrhovateľ súdu oznámil, že berie úrok z omeškania vyčíslený nad zákonnú výšku 9 % ročne v zmysle predpisov občianskeho práva späť, napriek tomu si však v návrhu vyčíslený kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 743,20 Eur i naďalej voči odporkyni uplatňoval. Zohľadniac zákonný úrok z omeškania za obdobie od 28.01.2010 do 18.01.2013 vo výške 9 % ročne (ku dňu 28.01.2010 bola zákonná výška úroku z omeškania 9 % ročne) zo zosplatnenej istiny vo výške 1.808,04 Eur, uložil súd odporkyni zaplatiť navrhovateľovi aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 480,42 Eur (9 % ročne zo sumy 1.808,04 Eur od 28.01.2010 do 18.01.2013 po odpočítaní už navrhovateľom započítanej sumy 3,32 Eur na odporkyňou zaplatenú sumu 4.977,75 Eur) a v prevyšujúcej časti (255,20 Eur) návrh v tejto časti sporu ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. V spore bol navrhovateľ neúspešný len v nepatrnej časti sporu (sčasti v časti príslušenstva - kapitalizovaného úroku z omeškania od 28.01.2010 do 18.01.2013), a preto súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva na súde, a to za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 108 Eur, za zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 106 Eur a za trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 428,15 Eur. O povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 642,15 Eur k rukám jej právneho zástupcu rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. S prihliadnutím na pomery odporkyne, ktorej jediným príjmom je dôchodok vo výške 436 Eur mesačne, je nemajetná, zadĺžená, má značné náklady na bývanie, platenie exekúcií a nepriaznivý zdravotný stav umožnil odporkyni na jej žiadosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu spolu aj s príslušenstvom a náhradou trov konania v 40 Eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v súlade s § 160 ods. 1, veta druhá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.
Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súdu vytýkal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že už v návrhu na začatie konania uplatnil kapitalizovaný úrok za predmetné obdobie, vyčíslený na sumu 743,20 Eur a v podaní zo dňa 12.06.2014 uviedol detailný výpočet predmetného kapitalizovaného úroku z omeškania, z ktorého podania je zrejmé, že ide o úrok z omeškania za obdobie od zosplatnenia (28.01.2010 + 15 dní vo výzve k splateniu celého úveru, t. j. od 13.02.2010) do podania, resp. spísania návrhu (18.01.2013) vo výške 743,20 Eur s tým, že úroková sadzba bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania k plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. 9 % ročne, čiže 0,024 % denne, v dôsledku čoho navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie tak, že navrhovateľovi prizná kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 28.01.2010, resp. od 13.02.2010 do 18.01.2013 vo výške 743,20 Eur, alebo rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
Odporkyňa v podanom odvolaní prvostupňovému súdu vytýkala, že rozhodol nad rámec žalobného návrhu a rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol viazaný. Súdu vytýkala, že sa nezaoberal namietanou absolútnou neplatnosťou úverovej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená slobodne a vážne, pretože odporkyňa nebola oboznámená s náležitosťami zmluvy, ako ani neprijateľnými podmienkami v úverovej zmluve, čo je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Uviedla, že v zmluve dohodnutý úrok z úveru je úrok úžernícky, ktorý tvorí takmer 100 % úveru. Uviedla, že si zobrala úver na čiastku 4.248,82 Eur a zaplatiť mala celkom 6.755 Eur, čo je nepochybne úžera. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne a odporkyni prizná náhradu trov konania.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., nariadil vo veci pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.
V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v kontexte so žalobným návrhom vyporiadal s otázkou platnosti úverovej zmluvy, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 27.12.2007, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. stručne a jasne rozviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobný návrh navrhovateľa je čiastočne opodstatnený, súd prvého stupňa sa v súlade s obranou odporkyne, ktorá namietala platnosť zmluvy o úvere, vyporiadal s namietanými dôvodmi neplatnosti tejto zmluvy, v dôsledku čoho rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.768,04 Eur s príslušenstvom a trovy konania s tým, že v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. S rozhodnutím súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.
Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, ani odporkyňa. Na pojednávaní zopakoval dokazovanie oznámením obsahu úverovej zmluvy č. 3712175267 a dospel k záveru, že žalobný návrh navrhovateľa nie je dôvodný, preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
Zo zmluvy o úvere, ktorá bola dňa 27.12.2007 uzavretá medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom, vyplýva, že predmetnom zmluvy bolo poskytnutie úveru odporkyni vo výške 4.248,82 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť v 60-tich mesačných splátkach po 112,59 Eur. Účastníci v zmluve dohodli konečnú výšku úveru 6.755 Eur. Zmluva obsahuje údaj o RPMN 22. Zmluva termín splatnosti splátok neobsahuje, nie je uvedený konkrétny dátum prvej ani poslednej splátky úveru.
Uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že len v jedinom prípade, a to v prípade neuvedenia RPMN, sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) v znení účinnom do 31.12.2007). Zároveň však zdôrazňuje, že nemožno prehliadnuť ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré veriteľovi neumožňuje požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Primárnemu účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá len taký výklad ust. § 4 ods. 5 zákona, že úrok v zmluve neuvedený nemôže byť od spotrebiteľa ani požadovaný.
Ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona upravuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Ďalšie zákonné náležitosti zmluvy vymedzuje ust. § 4 ods. 2 (písm. b/ až g/) a ods. 3 zákona. Nesplnenie týchto podmienok nemá za následok neplatnosť zmluvy, čo vyplýva z ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa práva rozhodného v čase uzatvorenej zmluvy bola suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s tým, že každý z atribútov vyjadrených slovami „suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zmluva neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov( u každej z týchto položiek), má za následok, že spotrebiteľ nie je schopný zo zmluvy vyvodiť, v akej výške spláca istinu, aká je splátka úroku resp. iných poplatkov.
V danom prípade v posudzovanej zmluve nie je uvedený úrok z úveru, a preto v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v takom prípade je potom odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú istinu úveru.
V posudzovanej veci navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke úverovou zmluvou č. 3712175267 zo dňa 27.12.2007 úver v sume 4.248,82 Eur, pričom odporkyňa zaplatila celkom sumu 5.422,16 Eur a vzhľadom na to, že navrhovateľ s ohľadom na vyššie uvedené dôvody nie je v posudzovanom prípade oprávnený požadovať úroky, ktoré neboli v zmluve o úvere uvedené, je potom žalobný návrh navrhovateľa nedôvodný, keďže odporkyňa zaplatila viac ako bola poskytnutá istina úveru, a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, nakoľko odporkyňa v zákonnej lehote uplatnené trovy nevyčíslila.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .