Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_72S-14-2022.pdf
PDF · 252.42 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: ENERTEC s.r.o. so sídlom Družstevná 833, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36595349, v konaní zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736033/2018 zo dňa 13. apríla 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100736033/2018 zo dňa 13. apríla 2018 a Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota č. 102629964/2017 zo dňa 21. decembra 2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v celosti nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ENERTEC s.r.o., Družstevná 833/5, Rimavská Sobota daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016. Daňová kontrola bola začatá dňa 16. januára 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 03. 01. 2017. Dňa 14. novembra 2017 vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 102372999/2017 (ďalej len „Protokol“), ktorý žalobcovi doručil dňa 21. novembra 2017 spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, čím bola daňová kontrola ukončená. Dňa 10. decembra 2017 sa žalobca k obsahu Protokolu vyjadril a žiadal, aby boli vo vyrubovacom konaní zohľadnené predložené dôkazy, a to písomné vyjadrenie J. H., G. J., H. R. a Domu odborov Strojár, s.r.o. Martin. Jeho vyjadrenie k Protokolu bolo prerokované na ústnom pojednávaní dňa 20. decembra 2017 s tým, že správca dane nepovažoval za potrebné začatie dokazovania vo vyrubovacom konaní. Rozhodnutie správcu dane 2. Správca dane vydal dňa 21. decembra 2017 Rozhodnutie č. 102629964/2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH vo výške 10 000,- EUR za zdaňovacie obdobie október 2016, čím znížil žalobcom uplatnený nadmerný odpočet DPH zo sumy 26 426,62 EUR na sumu 16 426,62 EUR. Neuznal oprávnenosť odpočítania dane vo výške 10 000,- EUR z dodávateľskej faktúry č. 10/10/2016 vystavenej dňa 31. októbra 2016 dodávateľom CASSIUS s.r.o., Gorkého 3, Bratislava pre odberateľa - žalobcu, za „podľa zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru zo
dňa 26. septembra 2016 k podujatiu ABBA SLOVAKIA Thank for the music TOUR október a november 2016 konaného v termínoch od 18. októbra 2016 do 31. novembra 2016 v mestách Slovenska“ (ďalej aj „ABBA TOUR“ alebo „podujatie“). 3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly, kontrolné zistenia vyplývajúce zo žalobcom predložených a správcom dane získaných dôkazov a konštatoval, že žalobca si odpočítanie dane na základe faktúry č. 10/10/2016 v sume 10 000,- EUR uplatnil v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože služba reklamy, ktorá bola uvedenou faktúrou vyúčtovaná, nebola žalobcovi dodaná, pretože nešlo o reklamu ale o sponzoring (finančná podpora podujatia), ktorý nie je službou podľa zákona o DPH. Reklamné materiály neboli vyhotovené za účelom reklamy žalobcu, ale išlo o reklamnú kampaň tretej osoby - CASSIA DANCE Košice, ktorá šírila odkaz verejnosti o konaní podujatia ABBA TOUR, o mieste a čase jeho konania, o účinkujúcich na danom podujatí, pričom žalobca nerozhodoval o miestach, kde budú reklamné predmety umiestňované, ani o dobe ich umiestňovania. Žalobca teda neprezentoval svoj produkt - 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -3 -
elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, jeho výhody, cenu, kvalitu... Nepreukázal, že na podujatí ABBA TOUR bol ovplyvňovaný trh, resp. dopyt po určitom produkte žalobcu. 4. Vychádzajúc zo zistení počas daňovej kontroly tiež uviedol, že reálne ani nebol v celosti naplnený predmet Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru z 26. septembra 2016 uzavretej spoločnosťou CASSIUS s.r.o., Gorkého 3, Bratislava ako zabezpečovateľom a žalobcom ako užívateľom v znení jej prílohy (ďalej len „Zmluva“), pretože: a) Nebola vykonaná prezentácia žalobcu na tlačovinách k podujatiu ABBA TOUR v rozsahu: plagát A2 október 1 200 ks, letáky A5 október 24 000 ks, plagát A2 november 600 ks, letáky A5 november 18 000 ks. Vychádzal zo zistenia, že Dom odborov Strojár, s.r.o. v priebehu daňovej kontroly predložil ohľadom propagácie podujatia ABBA TOUR, konaného dňa 19. októbra 2016 v Martine 1ks plagát A2, ktorý neobsahoval žiadne logá partnerov a 1ks plagát A3, ktorý obsahoval logá iných partnerov, než žalobcu, z čoho vyvodil, že ich vzhľad sa nezhodoval s plagátmi predloženými žalobcom na CD nosiči, ktoré logo žalobcu obsahovali a ani s ním fyzicky predloženými plagátmi z októbra a novembra 2016, ktoré boli vyhotovené v inej kvalite papiera a predložené až po oboznámení žalobcu so zisteniami správcu dane, hoci tvrdil, že nimi nedisponuje, a preto ich správca dane označil za účelové. Tvrdenie žalobcu, že plagát zaslaný spoločnosťou Dom odborov Strojár, s.r.o. Martin bol z obdobia pred októbrom 2016 nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Naopak, na tomto plagáte sa nachádzalo logo Rádia Vlna z dôvodu mediálneho partnerstva na základe obchodnej zmluvy č. 1953/16 uzavretej 21. septembra 2016 so spoločnosťou Rádio Services, a.s., a teda nemohol byť distribuovaný v mesiacoch jún až september 2016, ako to tvrdil žalobca. b) Nebola preukázaná prezentácia žalobcu vo forme loga na vstupenkách odo dňa podpísania zmluvy v počte predaných vstupeniek, max. 3 500 ks. K tomu správca dane viedol, že spoločnosť TICKETPORTAL SK s.r.o. Bratislava predložila na jeho výzvu Zmluvu o spolupráci pri predaji vstupeniek uzatvorenú s partnerom - realizátorom podujatia ABBA TOUR, a to so subjektom CASSIA DANCE Košice z 29. apríla 2013, faktúry za využitie siete TICKETPORTAL SK s.r.o., vrátane vyúčtovacích protokolov a kópií (duplikátov) vstupeniek z jednotlivých miest a termínov konania podujatia ABBA TOUR, z ktorých zistil, že zaslané vstupenky neobsahujú logo spoločnosti žalobcu ani logo iných partnerov. Z toho správca dane vyvodil, že sa nezhodujú so vstupenkou predloženou žalobcom na CD nosiči, ktorá logo spoločnosti ENERTEC s.r.o. aj označenie ďalších partnerov obsahuje. Líšil sa aj celkový vzhľad vstupenky, získanej od predajcu TICKETPORTAL SK s.r.o. a vzhľad vstupenky predloženej žalobcom. Zároveň spoločnosť TICKETPORTAL SK s.r.o. poskytla aj e-mailovú komunikáciu, ktorá preukázala, že organizátor podujatia (CASSIA DANCE Košice) ani nepožadoval uviesť na vstupenkách logá partnerov. Tvrdenie, že umiestnenie loga žalobcu na vstupenkách mal zabezpečiť konateľ zabezpečovateľa, tj. p. Y. V. osobne a bezplatne nezodpovedalo obsahu Zmluvy a jej prílohy, pretože celková cena za vykonanie predmetu Zmluvy zahŕňala aj umiestnenie loga na vstupenkách odo dňa podpísania zmluvy v počte predaných vstupeniek, 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -4 -
max. 3 500 ks, a preto považoval správca dane tvrdenie o bezplatnom poskytnutí reklamného priestoru na vstupenkách za účelové. c) Nebolo preukázané poďakovanie moderátorom pred každým koncertom uvedením názvu užívateľa (žalobcu), pretože konateľ spoločnosti CASSIUS s.r.o. predložil DVD záznam z koncertu ABBA TOUR bez zvuku a zo záznamu z koncertu, konaného dňa 24. októbra 2016 v Bratislave v Ateliéri Babylon, s ktorým sa správca dane oboznámil na www.youtube.sk splnenie uvedeného zmluvného dojednania nevyplynulo.
5. Správca dane konkretizoval, že predmetom Zmluvy bol (čl. 1) záväzok zabezpečovateľa zabezpečiť užívateľovi využitie reklamného priestoru podľa čl. 2 tejto Zmluvy za účelom prezentácie užívateľa ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR a záväzok užívateľa zaplatiť zabezpečovateľovi za zabezpečenie reklamného priestoru dohodnutú odplatu. Podľa čl. 2 Zmluvy sa zabezpečovateľ zaviazal zabezpečiť užívateľovi na účel podľa čl. 1 nasledovný reklamný priestor: a) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v TV spotoch vyrobených za účelom propagácie podujatia, b) umiestnenie názvu spoločnosti v rádio spotoch vyrobených za účelom propagácie podujatia, c) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti na bilboardoch vyrobených za účelom propagácie podujatia, d) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti na plagátoch a letákoch vyrobených za účelom propagácie podujatia, e) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v inzercii vyrobenej za účelom propagácie podujatia, f) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti na stránke www.abba.sk od podpísania zmluvy do uskutočnenia podujatia, g) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti na vstupenkách na podujatie. Prílohou Zmluvy bol konkrétny rozpis reklamnej kampane a médií (prezentácia na tlačovinách k podujatiu ABBA TOUR v nasledovnom rozsahu - plagát A2 október 1 200 ks, letáky A5 október 24 000 ks, plagát A2 november 600 ks, letáky A5 november 18 000 ks, logo na vstupenkách odo dňa podpísania zmluvy v počte predaných vstupeniek, max. 3 500 ks, poďakovanie moderátorom pred každým koncertom uvedením názvu užívateľa, logo partnera na stránke www.abba.sk odo dňa poskytnutia loga partnera do uskutočnenia podujatia) a miest a termínov koncertov (18. októbra 2016 Liptovský Mikuláš - Dom kultúry, 19. októbra 2016 Martin - kino Strojár, 24. októbra 2016 Bratislava - Ateliér Babylon, 10. októbra 2016 Prešov kino Scala, 11. novembra 2016 Žilina - Dom odborov, 13. novembra 2016 Košice
- Spoločenský pavilón). Na preukázanie reálneho naplnenia predmetu Zmluvy žalobca predložil CD nosič s propagačným materiálom od zabezpečovateľa, obsahujúci fotografie z koncertov, plagáty a letáky, fotografiu webovej stránky, video z koncertov, vstupenky (formálne a obsahovo totožný dôkaz predložil aj zabezpečovateľ) a dôvodil, že účelom dohodnutého plnenia, ktoré bolo podľa Zmluvy v celosti poskytnuté, bola propagácia a zviditeľnenie firmy žalobcu s cieľom získať nové kontakty pre spoluprácu v oblasti 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -5 -
energetiky pre rozšírenie alebo aspoň udržanie firmy na doterajšej úrovni. Prínos tejto formy reklamy najskôr nevedel vyhodnotiť, neskôr predložil 3 ks vizitky a Zmluvu o kontrolnej činnosti uzavretú s vykonávateľom kontroly Poláček & partners, emailovú komunikáciu, týkajúcu sa ponuky na odbornú energetickú konferenciu, na pozáručný servis FV meničov, na kúpu prevádzok z obnoviteľných zdrojov, na poskytnutie právnych služieb, informácií o novele Zákona o energetike, o spoločnom stanovisku advokátov ku G - komponentu a informácií o rozhodovaní Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú správca dane vyhodnotil tak, že nebola dôkazom preukazujúcim, že žalobca vďaka podujatiu ABBA TOUR získal odberateľov elektrickej energie, pretože nešlo o potenciálnych investorov, či záujemcov o odber elektrickej energie. Žalobca tiež sám potvrdil, že nového odberateľa elektrickej energie sa mu získať nepodarilo. 6. Správca dane ďalej konštatoval, že preverovaná forma reklamy v hodnote 60 000,- Eur nemá pre žalobcu ekonomické opodstatnenie ani logiku, pretože žalobca je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a o výkupe elektriny na krytie strát má s nákupcom Stredoslovenská energetika, a. s. Žilina uzavretú Zmluvu 191/2016 a tiež Zmluvu o doplatku č. 191/2016/D, uzavretú s poskytovateľom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina. Na vyrobenú elektrinu si uplatňuje právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä na: 1) odber elektriny na straty a 2) podporu doplatkom, obe podpory po dobu 15 rokov, počas ktorej má právo na pripojenie do distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina. 7. Po konkretizovaní skutkových zistení a z nich vyvodených právnych záverov zaujal správca dane stanovisko k vyjadreniam žalobcu a Y. V., konateľa spoločnosti CASSIUS, s.r.o. k jeho zisteniam a vyjadril sa aj k dôkazom, ktoré žalobca navrhol vykonať vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly. Uviedol, že žalobcom predložené dôkazy - list od Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. zo dňa 9. marca 2015, výpis z Obchodného registra spoločnosti ENERTEC, s.r.o., odberateľská faktúra č. 20170017 za kontrolu funkčnosti solárnej elektrárne, odberateľská faktúra č. 20170022 za práce súvisiace s prevádzkovaním solárnej elektrárne nevyžadovali ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom
konaní, pretože nesúviseli s činnosťou žalobcu v rámci preverovanej faktúry č. 10/10/2016. Žalobcom predložené vyjadrenia G. J. s plagátom, H. R. s plagátom, Domu odborov Strojár, s.r.o. s plagátom a vyjadrenie J. H. obsahovali podľa správcu dane informácie, ktoré mu boli v priebehu daňovej kontroly poskytnuté svedkom Y. V. a žalobcom a boli zohľadnené v jeho záveroch obsiahnutých v Protokole. Uviedol, že žalobca predložil rôzne verzie vyhotovenia plagátov v závislosti od aktuálnych zistení a dôkazov získaných správcom dane, čo označil za jeho účelové konanie a že žalobca v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložil vo vyrubovacom konaní také dôkazy, ktoré mohol predložiť už v priebehu daňovej kontroly a zároveň ich označil za také, ktoré nemali vplyv na preukázané kontrolné zistenia a výsledok daňovej kontroly. 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -6 -
Rozhodnutie žalovaného 8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 100736033/2018 zo dňa 13. apríla 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný v celosti zopakoval obsah žalobcom podaného odvolania voči rozhodnutiu správcu dane a stručne zhrnul obsah vykonanej daňovej kontroly a skutkové a právne závery správcu dane, ktoré boli obsahom prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobca si uplatnil odpočet DPH vo výške 10 000,- Eur na základe faktúry č. 10/10/2016 za poskytnutie reklamného priestoru v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože služba, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty (reklama) nebola dodaná. 10. Žalovaný poukázal na § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a § 2 ods.1 písm. a) a f) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a po preskúmaní a zopakovaní obsahu Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru z 26. septembra 2016 a jej prílohy uzavrel, že žalobca si u spoločnosti CASSIUS, s.r.o. neobjednal šírenie reklamy o ňom samom, o jeho predmete činnosti, o jeho službách alebo výrobkoch, príp. o ich cenách, ale dohodnutý reklamný priestor slúžil na zverejnenie loga spoločnosti, ktoré prezentovalo žalobcu ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR. Zdôraznil, že podľa predmetu Zmluvy spoločnosť CASSIUS, s.r.o. nezabezpečovala reklamu daňového subjektu, reklamu jeho ekonomickej činnosti, ale zabezpečila prezentáciu žalobcu ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR. Uvedené v zhode so správcom dane žalovaný vyvodil tak, že CASSIUS, s.r.o. žalobcovi neposkytla službu (zdaniteľný obchod) v zmysle § 9 zákona o DPH, ktorej cieľom by bola prezentácia jeho ekonomickej činnosti, čo jednoznačne vyplynulo aj z dikcie čl. 1 Zmluvy, že „užívateľ (žalobca) využije reklamný priestor za účelom jeho prezentácie ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR“. Poukázal na to, že reklama je verejné odporúčanie tovaru alebo služieb rozličnými mediálnymi prostriedkami s cieľom zvýšiť dopyt po nejakom výrobku alebo službe, pričom plní informačnú, ovplyvňovaciu a získavaciu funkciu a je pre budúceho zákazníka zdrojom poznatkov o tovare či službe, o ktoré môže mať záujem. Naproti tomu reklamný partner zabezpečuje (alebo financuje) reklamu súvisiacu s podujatím - reklamné predmety, ceny do súťaže, inzerciu, letáky, plagáty... a zdôraznil, že logo, ako výtvarná realizácia názvu firmy alebo organizácie používaného na výrobkoch a materiáloch, nie je z hľadiska jeho funkcie totožná s reklamou. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že správca dane skutkový stav veci zistil a vyhodnotil správne, keď konštatoval, že k dodaniu služby reklamy nedošlo a že odpočet dane z preverovanej faktúry žalobca uplatnil v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správnosť záverov správcu dane podložil aj poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/36/2015 zo dňa 24. mája 2017, ktorého obsah v podstatnej časti zopakoval, pretože ho z hľadiska zisteného skutkového stavu veci považoval za použiteľný vo vzťahu k vysloveným právnym záverom. 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -7 -
11. Odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné. K tvrdeniu žalobcu, že prezentáciou svojho loga spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy reklamoval obchodné meno spoločnosti a svoju podnikateľskú činnosť, pretože súčasťou loga je text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ s cieľom získať nových odberateľov alebo investorov za účelom zvýšenia zisku z podnikateľskej činnosti žalovaný uviedol, že logo ako výtvarná realizácia názvu spoločnosti neinformuje verejnosť o jej činnosti, tovare, službách, o ich výhodách ani cene a pod. a jeho funkcia nie je totožná s funkciou reklamy. V podrobnostiach poukázal aj na obsah vykonaného dôkazu - CD nosiča obsahujúceho priečinky: foto z koncertov, plagáty a letáky, stránka, video z koncertov, vstupenky a čl. 1 Zmluvy, podľa ktorého mal žalobca využiť poskytnutý reklamný priestor za účelom jeho prezentácie ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR. K odvolacej námietke, že rozhodnutie správcu dane je vnútorne rozporné a protirečivé, keď správca dane konštatoval, že na reklamných predmetoch prezentujúcich podujatie ABBA TOUR bolo aj logo žalobcu a napriek tomu konštatoval, že splnenie predmetu Zmluvy o reklame nebolo preukázané, pretože na tlačovinách a vstupenkách z podujatia ABBA TOUR logo žalobcu
nebolo, a teda jeho prezentácia nebola zabezpečená, žalovaný uviedol, že žalobca skombinoval všeobecné konštatovanie správcu dane uvedené v rozhodnutí a výsledky kontrolných zistení, s ktorými žalobcu oboznámil na ústnom pojednávaní dňa 24. augusta 2018 a síce, že žalobca bol sponzorom
- reklamným partnerom podujatia ABBA TOUR a že nepreukázal, že spornú službu - zabezpečenie využitia reklamného priestoru podľa Zmluvy prijal na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Vychádzal z toho, že žalobca v priebehu daňovej kontroly uviedol, že službu reklamy použil na hlavný predmet svojej činnosti, a to na predaj elektrickej energie, avšak obchodných partnerov nenašiel a jeho tržby zvýšené neboli. K odvolacej námietke, že rozhodnutie správcu dane nie je dostatočne odôvodnené a že správca dane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na ktoré správca dane neprihliadal a ani neuviedol konkrétne návrhy, či námietky, ktoré mal správca dane vyhodnotiť ako irelevantné alebo nesprávne. V podrobnostiach poukázal na to, že k vyjadreniu Y. V. zo dňa 6. júla 2017 správca dane zaujal stanovisko a vyhodnotil ho na str. 9 až 12 svojho rozhodnutia v rámci hodnotenia všetkých dôkazov, ktoré žalovaný zopakoval. K rozporom v obsahu žalobcom predloženého dôkazu - CD nosiča s dôkazmi získanými správcom dane (vstupenky a plagáty) žalovaný uviedol, že fyzickým dôkazom, t.j. originálom vstupenky, či plagátov žalobca nedisponoval, a preto tvrdenia o zmene ich vzhľadu v súvislosti s uvádzaním loga žalobcu po uzavretí Zmluvy nepreukázal. Náhľady vstupeniek, či plagátov na CD nosiči nie sú dôkazom v zmysle Daňového poriadku. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno svoje tvrdenia a nárok na odpočet DPH bez predloženia fyzických dôkazov nepreukázal. Y. V. predložené plagáty, ktoré mali byť umiestnené v októbri a novembri 2016 a ktoré logo žalobcu obsahovali, označil za nehodnoverné dôkazy, pretože čas ich tlače nebol preukázaný, a preto ich predloženie označil za účelové konanie, pričom zohľadnil aj skoršie tvrdenia žalobcu a Y. V. o tom, že fyzickými dôkazmi (vstupenky, plagáty) nedisponujú. Žalovaný tiež uviedol, že splnenie predmetu Zmluvy bolo zabezpečené subdodávateľsky, spoločnosťou CORPORIS , spol. s r.o., ktorá dňom 21. februára 2017 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -8 -
zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je STAVAP PLUS, s.r.o. V rámci daňovej kontroly u tohto subjektu bolo zistené, že faktúrou č. 20160040 zo dňa 4. novembra 2016 (október 2016) a faktúrou č. 20160060 zo dňa 30. novembra 2016 (november 2016) bol fakturovaný počet plagátov A2 (1 800 ks) a letákov A5 (42 000 ks) v hodnote 94 050,- EUR základ dane a 18 810,- EUR DPH, pričom ich počet súhlasil s počtom tlačovín uvedených v Zmluve. Pre odberateľa - CASSIUS s.r.o., t.j. zabezpečovateľa podľa Zmluvy to znamenalo odpočítanie dane v sume 18 810,- EUR. Následne CASSIUS, s.r.o. podľa Zmluvy faktúrou č. 10/10/2016 vyúčtoval základ dane 50 000,- EUR a DPH 10 000,- EUR, teda získal na DPH 8 810,- EUR. Analýzou vyúčtovacích protokolov od TICKETPORTAL SK s.r.o. žalovaný zistil, že na všetky koncerty bolo predaných 1 196 lístkov v celkovej hodnote 12 524,- EUR, a teda celkový počet plagátov a letákov bol na množstvo predaných lístkov neprimerane vysoký. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane uvedené stanovisko bolo nekvalifikované, že absentovali úvahy pri hodnotení množstva dôkazov a že správca dane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo žalovaný uviedol, že žalobca predložil jediný dôkaz, a to CD nosič dňa 20. januára 2017 a až po oboznámení sa s výsledkami kontroly predložil dňa 9. augusta 2017 dva plagáty. Jeho námietku považoval za nekonkrétnu, pretože žalobca neuviedol konkrétne dôkazy ani konkrétne skutočnosti, ktoré pri správe daní vyšli najavo a na ktoré správca dane neprihliadal. K odvolacej námietke, že bolo povinnosťou správcu dane zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval žalovaný uviedol, že žalobca ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku interpretuje nad rámec jeho zákonnej dikcie, pretože zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku správcovi dane nevyplýva povinnosť obstarať si pri výkone daňovej kontroly potrebné doklady pre rozhodnutie. To, že správca dane vedie dokazovanie neznamená, že v rámci daňovej kontroly supluje daňový subjekt a miesto neho získava dôkazy, ktoré je povinný predkladať kontrolovaný daňový subjekt, t.j. žalobca, čo mu vyplýva z § 24 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) a f) a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly neuplatnil svoje práva, ale nesplnil ani svoju povinnosť v zmysle §§ 45 a 24 Daňového poriadku, pretože nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal právo na odpočítanie dane z faktúry č. 10/10/2016. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nemôže vychádzať zo záveru, že neuniesol svoje dôkazné bremeno, ak nemal reálnu možnosť ho uplatniť označil žalovaný za všeobecné, pretože žalobca neuviedol kedy a ako mu správca dane neumožnil predkladať dôkazy. Žalovaný z obsahu spisu nezistil, že by žalobcovi bolo upreté právo predkladať dôkazy (§ 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku). K odvolacej námietke, že správca dane nesprávne posúdil výdavky na reklamu formou prezentácie obchodného mena žalovaný uviedol, že predmetom Zmluvy bola jednoznačne prezentácia žalobcu ako reklamného partnera podujatia. Jej
predmetom nebolo zabezpečenie reklamy činnosti žalobcu. K námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane nebolo v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku dostatočne odôvodnené žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane nezistil také nedostatky a rozpory, ktoré by boli dôvodom na jeho zrušenie pre jeho nedostatočné odôvodnenie alebo pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -9 -
Predchádzajúci rozsudok krajského súdu 12. Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom sp. zn. 24S/93/2018-58 zo dňa 24. januára 2019 podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100736033/2018 zo dňa 13. apríla 2018 a jemu predchádzajúceho Rozhodnutia správcu dane č. 102629964/2017 zo dňa 21. decembra 2017, pretože po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uplatnených v podanej žalobe dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (ďalej aj „predchádzajúce“ alebo „zrušené rozhodnutie krajského súdu“). Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi orgánov správy daní, že služba deklarovaná na preverovanej faktúre č. 10/10/2016 nebola dodaná, pretože žalobcovi neboli poskytnuté fakturované reklamné služby, a preto dňom dodania služby nemohla na vstupe vzniknúť daňová povinnosť, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zrušujúci rozsudok Najvyššieho správneho súdu 13. Najvyšší správny súd SR (kasačný súd) Rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. 01. 2022 zrušil Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2018-58 zo dňa 24. 01. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie konštatujúc dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti. K sporným otázkam zaujal svoje stanovisko a krajskému súdu uložil, aby sa vysporiadal so žalobnými námietkami ohľadom nedostatkov v skutkových zisteniach a aby právny stav veci opätovne vyhodnotil. Pokračujúce konanie na krajskom súde 14. Krajský súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (v texte aj „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP oznámil na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v preskúmavanej veci v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 01. 12. 2022, keď v predchádzajúcom konaní vec prejednal na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanej žalobe a riadiac sa záväzným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v súlade s § 469 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného a v súlade so žalobným petitom aj rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 01. 12. 2022 po dobu 14 dní (§137 ods. 3 SSP). 15. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 vo výške 10 000,- Eur. Okrem toho, že daňové orgány na základe Zmluvy (o zabezpečení reklamného priestoru 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -10 -
zo dňa 26.09.2016) dospeli k záveru, že žalobcovi nebola v zmysle § 9 Zákona o DPH dodaná služba reklamy, ktorej dodanie bolo deklarované faktúrou č. 10/10/2016, pretože obsahom Zmluvy nebola reklama ekonomickej činnosti žalobcu (t. j. sprostredkovanie odkazu verejnosti alebo spotrebiteľom o existencii a o predmete činnosti žalobcu, o vlastnostiach ním poskytovaných produktov a službách, o ich výhodách, cene ... za účelom zvýšenia ich odbytu), ale jej predmetom bolo využitie reklamného priestoru pri propagácii podujatia ABBA TOUR za účelom prezentácie žalobcu ako reklamného partnera podujatia formou umiestnenia loga žalobcu na plagátoch, letákoch a vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, na webovej stránke www.abba.sk a uvedením názvu žalobcu v rámci poďakovania reklamným partnerom - sponzorom pred konaním jednotlivých koncertov, teda, že išlo o sponzoring s tým, že bez dodania na faktúre deklarovanej služby nemohla vzniknúť daňová povinnosť na vstupe v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH, a preto si žalobca právo na jej odpočítanie vo výške 10.000,- € uplatnil v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH, odpočítanie dane žalobcovi nepriznali aj z toho dôvodu, že nebolo preukázané využitie preverovaného zdaniteľného plnenia (služby) - zabezpečiť za dohodnutú odplatu prezentáciu žalobcu ako reklamného partnera podujatia umiestnením loga jeho spoločnosti ENERTEC s.r.o. a predmetu jeho činnosti (výrobca energie z obnoviteľných zdrojov) na plagátoch, letákoch, vstupenkách, na webových stránkach a samotných koncertoch v rámci ABBA TOUR vo vzťahu k budúcej ekonomickej činnosti žalobcu, najmä s ohľadom na osobitosti podnikania výrobcu
elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako aj na skutočnosť, že posudzovaná reklama prezentovala skupinu ABBA Slovakia, a nie žalobcu a jeho produkty, pričom žalobca ani nezískal žiadne nové obchodné kontrakty, ktoré by mali pre jeho podnikanie ekonomické opodstatnenie. Poukázali tiež na niektoré žalobcom nevyvrátené pochybnosti o skutočnom splnení predmetu Zmluvy a celkovú neefektívnosť výdavkov na reklamu k počtu predaných lístkov na jednotlivé koncertné podujatia. Umiestnenie loga žalobcu na plagátoch, letákoch, vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, či uvedenie jeho názvu ako sponzora podujatia ABBA TOUR pred jednotlivými koncertami nemohlo podľa daňových orgánov s ohľadom na charakter podujatia ABBA TOUR, kvantitu jeho návštevnosti a pre nedostatok konkrétnych obsahových informácií prispieť k naplneniu žalobcom deklarovaného cieľa „reklamy“ a to rozšírenie jeho podnikateľských aktivít, zvýšeniu odbytu jeho produkcie a zvýšeniu zisku, pretože nešlo o relevantnú platformu na prezentáciu žalobcu ako výrobcu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý má zákonom určené obmedzené množstvo odberateľov, a teda jeho produkcia nie je určená širokej verejnosti (koncovým spotrebiteľom elektrickej energie). 16. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupu orgánov 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -11 -
verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať, a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecné uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 SSP). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Žaloba 17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci príslušnému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného namietal 1) pre nesprávne právne posúdenie veci, 2) pre zistenie skutkového stavu veci, ktoré bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, pretože mu bolo odopreté právo preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a preto, že 3) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 18. Ako výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca namietal záver žalovaného, že nepoužil prijaté (preverované) plnenie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože sa mu nepodarilo získať nového odberateľa elektrickej energie, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca argumentoval tým, že § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je nutné interpretovať v spojení s § 3 ods. 2 tohto zákona tak, že aj keď žalobca na základe reklamy nezískal nových odberateľov, nie je možné prijať záver, že reklamné služby neprijal za účelom ich použitia pre účely uskutočňovania svojej ekonomickej činnosti. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-400/98 L. z 8. júna 2020 v zmysle ktorého „Ekonomická činnosť môže byť vykonávaná aj v situácii, kedy nedochádza k poskytnutiu žiadnych plnení a nárok na odpočítanie dane na vstupe, ktorá bola uplatnená v súvislosti s plneniami spojenými s plánovaným výkonom ekonomickej činnosti, je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočňovaniu zdaniteľných plnení, nebude uskutočnená“. 19. Žalobca namietal ako nesprávny aj záver žalovaného, že funkcia loga spoločnosti nie je totožná s funkciou reklamy a že výtvarná realizácia názvu spoločnosti (logo) neinformuje verejnosť o jej činnosti, tovare, službách, o ich výhodách, cene... Argumentoval tým, že pokiaľ bola v jeho logu s nápisom „ENERTEC“ umiestnená v súlade so zákonom č. 147/2001 Z. z. aj informácia o predmete jeho činnosti a to, „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“, išlo o jeho reklamu formou prezentácie obchodného mena 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -12 -
s informáciou o predmete jeho činnosti, a nie o reklamný odkaz na podujatie ABBA TOUR. Svoju argumentáciu podporil poukazom na body 18/ a 19/ rozsudku Súdneho dvora vo veci C-530/09 Inter - Mark Group z 27. novembra 2011 a síce, „na to, aby činnosť na podporu predaja bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšenia ich predaja. Je tomu tak aj v prípade akejkoľvek činnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou reklamnej kampane a ktorá z toho dôvodu prispieva k odovzdaniu reklamnej správy“. 20. Nesprávnosť skutkových zistení pre ich rozpor s obsahom administratívneho spisu, resp. pre nedostatok ich opory v administratívnom spise žalobca namietal preto, že žalovaný správnosť prvostupňového rozhodnutia odôvodnil poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2015. V ňom Najvyšší súd SR založil svoj právny názor na zistení, že na propagačných nosičoch nebola obsiahnutá informácia o predmete činnosti (v uvedenom rozsudku označeného) žalobcu, o ním poskytnutých produktoch a službách, pričom správca dane aj žalovaný v preskúmavanej veci tvrdili, že žalobca si u spoločnosti CASSIUS s.r.o. neobjednal šírenie reklamy o ňom samom, o jeho predmete činnosti, o jeho službách alebo výrobkoch. Žalobca označil uvedené tvrdenie správcu dane a žalovaného za extrémne rozporné so zisteným skutkovým stavom veci, pretože v logu jeho spoločnosti s nápisom „ENERTEC“ bola umiestnená aj informácia, že predmetom jeho činnosti je výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. 21. Žalobca namietal aj spochybnenie ekonomického účelu jemu poskytnutej reklamy správcom dane a žalovaným, ktorá bola predmetom preverovaného fakturovaného plnenia na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2015, pretože nešlo o totožnú skutkovú situáciu s preskúmavanou vecou. Kým Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku spochybnil ekonomický účel reklamy s ohľadom na predmet podnikania tam uvedeného žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu podľa § 3 a 4 zákona č. 309/2009 Z. z., pretože podľa tohto zákona odberateľmi energie z obnoviteľných zdrojov sú distribútori elektrickej energie, a nie koncoví odberatelia elektriny, resp. široká verejnosť, ktorá mala byť adresátom tvrdenej reklamy, v preskúmavanej veci bola podľa žalobcu skutková situácia iná. Žalobca uviedol, že zmluva na odber elektriny sa dohodne na začiatku každého roka na príslušný rok, pričom v roku 2015 nebola s ním zmluva o odbere vyrobenej elektriny podpísaná, o čom ako dôkaz predložil dokument „Vrátenie zmlúv“, v ktorom bol spoločnosťou Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. vyzvaný, aby si bezodkladne odber elektriny zabezpečil s iným účastníkom trhu s elektrinou. Žalobca argumentoval aj tým, že samotná skutočnosť, že mal uzatvorenú zmluvu o výkupe elektriny s nákupcom Stredoslovenská energetika, a .s. Žilina a s poskytovateľom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina nevylučuje, že nemohol uzavrieť zmluvy aj s inými odberateľmi, pretože vyprodukovanú elektrickú energiu mohol predať na trhu hocikomu kto o to má záujem. Uviedol, že v roku 2015 nemal iného odberateľa na vyrobenú elektrinu, 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -13 -
vznikol mu výpadok v tržbách, a to ho viedlo k tomu, aby si zabezpečil ďalších možných odberateľov vyprodukovanej elektriny formou reklamy. Žalobca tiež uviedol, že ekonomický účel reklamy nie je možné obmedziť len na predaj energie distribútorom. Fotovoltaické elektrárne sú umiestnené na pozemkoch a umiestnenie loga s nápisom „ENERTEC“ a s informáciou, že predmetom činnosti žalobcu je výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, mohlo viesť k záujmu predať, resp. prenajať žalobcovi za týmto účelom pozemky. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že v preskúmavanej veci bol skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu a zároveň sa vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR netýkal obsahovo totožnej veci s preskúmavanou vecou. 22. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci žalobca uviedol, že nedostatky v skutkových zisteniach sa prejavili najmä v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a v nesprávnom hodnotení dôkazov. S poukazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku tvrdil, že správca dane bol povinný vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom, pretože ich obsah bol odlišný v porovnaní s dôkazmi predloženými spoločnosťou Rádio Services, a. s. a spoločnosťou Dom odborov Strojár, s. r. o. na výzvu správcu dane (ku ktorým podal Y. V. vysvetlenie), pretože boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Ich nevykonaním s odôvodnením, že od nich nemožno očakávať preukázanie žalobcom tvrdených skutočností konal správca dane v rozpore s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože dôkazy hodnotil bez toho, aby ich vykonal. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nesplnili svoju povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, čím dôkazné konanie zaťažili závažnými vadami, a preto nemožno žalobcovi vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno. Za úplnosť dokazovania zodpovedá v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca
dane, a preto ak správca dane zistil rozpory medzi dôkazmi, ktoré zabezpečil a vyjadrením Y. V., mal ich odstrániť, resp. objasniť (výsluchom speváčky H., či spoločnosti TICKETPORTAL SK s.r.o. a Domu odborov Strojár, s.r.o.). Keďže sa o to ani nepokúsil, skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistené čo najúplnejšie. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-349/07 Sopropé z 18. decembra 2008, C-276/12 E. R. z 22. októbra 2013) a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 269/05, podľa ktorých je neprípustné, aby štátny orgán zákonné práva účastníka konania, ktoré sú súčasťou ústavne zaručených zásad spravodlivého procesu akýmkoľvek spôsobom obchádzal alebo oslaboval. Keďže pri dokazovaní neboli správcom dane objasnené niektoré nezrovnalosti a napriek žalobcom navrhnutému doplneniu dokazovania správca dane dokazovanie ukončil, vytvoril účelovo u žalobcu stav dôkaznej núdze a rozhodujúci záver založil na nesplnení dôkazného bremena žalobcom. Žalobca namietal aj vyhodnotenie výpovede Y. V. správcom dane, ktoré sa obmedzilo na konštatovanie, že jeho tvrdenie, že prezentáciu žalobcu uvedením jeho loga na vstupenkách zabezpečoval osobne a bezodplatne, bolo v rozpore s obsahom Zmluvy a že ním predložený videozáznam z koncertu na CD nosiči nepreukazuje poďakovanie a je bez zvuku. Označil ho za nesúladné s § 24 ods. 2 a § 3 ods. 3 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -14 -
Daňového poriadku, pretože správca dane len odmietol protichodný dôkaz ako nevierohodný a účelový bez toho, aby vysvetlil, prečo tak učinil a bez toho, aby ho vyhodnotil. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nesprávne náhľad vstupenky na CD nosiči vylúčil ako dôkaz, pretože podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný mal uviesť, na základe čoho dospel k záveru, že náhľad vstupenky na CD nosiči nie je dôkaz v zmysle Daňového poriadku. Poukázal tiež na to, že predložil originály plagátov z mesiacov október a november 2016 a napriek tomu žalovaný uviedol, že žalobca relevantným dôkazom nedisponuje, a že fotokópia (náhľad) plagátov na CD nosiči nie je dôkaz v zmysle Daňového poriadku. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Y. V. nepreukázal, že v časovom období apríl až október 2016 sa vzhľad vstupeniek menil takmer každý mesiac, mal povinnosť jednoznačne uviesť, na základe akých úvah dospel k záveru, že dôkazy predložené daňovým subjektom a Y.. V. nie sú pravdivé, pretože s ohľadom na dátum uzavretej Zmluvy (26. septembra 2016) je logické, že vzhľad už pripravených vstupeniek a plagátov sa meniť musel. Žalobca tiež namietal, že správca dane dokazovanie obmedzil len na zistenie v Martine (19. októbra 2016) a v Bratislave (24. októbra 2016) a podujatiami ABBA TOUR v Prešove (10. novembra 2016), v Žiline (11. novembra 2016) a v Košiciach (13. novembra 2016) sa nezaoberal. Za jeden z ťažiskových dôkazov žalovaný označil plagát doručený spoločnosťou Rádio Services, a. s. na koncert konaný dňa 24. októbra 2016 v Bratislave, ktoré logo žalobcu neobsahovalo. Hoci žalobca predložil vyjadrenie G.. J., bývalého konateľa spoločnosti CORPORIS, spol. s.r.o. s plagátom, M.. R. s plagátom a Domu odborov Strojár, s.r.o. s plagátom a tiež vyjadrenie J.. H., ktorými bolo preukázané splnenie predmetu Zmluvy o reklame, pretože bola zabezpečená prezentácia žalobcu na plagátoch a povinnosť poďakovania moderátorom, správca dane konštatoval, že tieto dôkazy obsahujú len tie informácie, ktoré už boli v priebehu daňovej kontroly správcovi dane poskytnuté žalobcom alebo svedkom Y. V. a boli v jeho záveroch zohľadnené, čo žalobca označil za tvrdenie, ktoré je v extrémnom rozpore s obsahom rozhodnutia, pretože tieto dôkazy správca dane odmietol ako predložené v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku s tým, že išlo o dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť už v priebehu daňovej kontroly. Vyjadrenie žalovaného 23. K prvému žalobnému bodu žalovaný uviedol, že predmetom Zmluvy neboli reklamné služby, reklama žalobcu, jeho produktov a jeho služieb, ale „využitie reklamného priestoru za účelom prezentácie reklamného partnera“, a teda žalobca do zmluvného vzťahu vstúpil ako reklamný partner kultúrno-spoločenského podujatia, čo nasvedčuje tomu, že bol sponzorom podujatia. Uvedené vyplynulo z obsahu predloženej Zmluvy a zo skutočností zistených daňovou kontrolou, pričom východiskovým dôkazom bola predmetná Zmluva. Logo žalobcu uvedené na plagátoch neplnilo informačnú, ovplyvňovaciu a získavaciu funkciu a nebolo ani zdrojom poznatkov o tovare (službe) pre budúceho zákazníka. Ani text obsiahnutý v logu „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ neznamená, že išlo o reklamu žalobcu a reklamu jeho činnosti. Plagát, na ktorom bolo umiestnené logo žalobcu 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -15 -
spolu s logami iných spoločností informuje predovšetkým o koncerte umeleckého telesa, o mieste jeho konania, o predaji vstupeniek a o webovej stránke tohto umeleckého telesa. Ak by malo ísť o reklamu činností žalobcu, informácia o ňom by mala zaberať prevažujúcu časť plagátu a aj odkaz
v jeho spodnej časti pre získanie väčšieho množstva informácií by nemal byť na webovú stránku www.abba.sk ale na webovú stránku žalobcu. Zotrval na názore, že predmetom a účelom letákov a plagátov nebola reklama činnosti žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že adresátom reklamy mala byť široká verejnosť (vzhľadom na výpadok jeho tržieb v roku 2015) žalovaný uviedol, že koncertné publikum, ktorému bola uvedená reklama adresovaná, nepredstavuje širokú verejnosť, čoho dôkazom je aj počet predaných vstupeniek. Charakter a účel kultúrno-spoločenského podujatia nemožno charakterizovať ako platformu typickú pre obchodné stretnutia na reklamné účely, slúžiace na prezentáciu výrobných produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na trhu s následnou možnosťou nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými podnikateľskými subjektami, prípadne spotrebiteľskou verejnosťou. Tvrdenie žalobcu, že umiestnenie loga mohlo viesť k záujmu predať, resp. prenajať žalobcovi za týmto účelom pozemky, označil žalovaný za ničím nepodloženú hypotézu, pretože logo informáciu o prenájme a predaji pozemkov neobsahuje, a preto potenciálny záujemca nemal informáciu o takejto ekonomickej činnosti žalobcu. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, ktoré dôkazy nemali byť vyhodnotené správne a ako mali byť správne vyhodnotené. Nekonkretizoval ani vykonanie akých dôkazov navrhoval a kedy a akým spôsobom správca dane ich vykonanie odmietol. K dôkazom predloženým spoločnosťami Rádio Services, a.s. a Dom odborov Strojár, s.r.o. t.j. k plagátom, ktoré neobsahovali logo žalobcu a ku ktorým podal vysvetlenie Y. V.alovaný uviedol, že vysvetlenie nie je z daňového hľadiska hodnoverným dôkazom. Vyjadrenia členov skupiny ani vysvetlenia Y. V., vrátane predloženého CD nosiča nie sú náhradou originálov tlačovín, ktoré mali byť podkladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Hoci žalovaný dokazovanie vedie, dôkazy predkladá žalobca. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca Zmluvu interpretoval v rozpore s jej obsahom, pretože jej predmetom nebola reklama žalobcu a jeho činnosti a túto skutočnosť žalobca v podanej žalobe obchádza. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním bol skutkový stav veci zistený dostatočne, správca dane disponoval dôkazmi predloženými spoločnosťami TICKETPORTAL SK, s.r.o. a Dom odborov Strojár, s.r.o. Ich ďalšie vyjadrenie, ani vyjadrenie speváčky J.. H. na základe návrhu žalobcu nebolo potrebné, pretože žalobca, ani Y.. V.iadnym relevantným dôkazom nedisponovali. Výpoveď Y.. V. označil za nedôveryhodnú, pretože zmluvne dohodnutú službu nedodala spoločnosť CASSIUS, s.r.o., ktorej bol konateľom, ale jeho subdodávateľ. Tvrdil, že žalobca chce nahradiť absenciu priamych dôkazov vyjadreniami osôb, avšak v procese dokazovania nie je žalovaný tou stranou, ktorá má rozpory ozrejmiť. K námietke žalobcu, že pri dokazovaní neboli objasnené niektoré nezrovnalosti a nebolo vykonané dokazovanie, ktoré žalobca navrhol, čím bol účelovo vytvorený stav jeho dôkaznej núdze žalovaný uviedol, 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -16 -
že žalobca túto námietku nekonkretizoval, neuviedol, ktoré nezrovnalosti neboli objasnené, kedy a v akom smere navrhol dokazovanie doplniť ani neuviedol, ktoré konkrétne jeho práva žalovaný obchádzal ani spôsob, akým ich oslabil. Neuviedol, aké dôkazy mal v úmysle predložiť. K vyhodnoteniu dôkazov žalovaný uviedol, že existujúce dôkazy podrobne vyhodnotil v nadväznosti na vyjadrenia Y.. V. a Zmluvu nielen jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach. Predložený originál plagátu na mesiac október neobsahoval logo žalobcu, a preto tento dôkaz nepreukázal, že žalobcovi bol v mesiaci október poskytnutý reklamný priestor na plagáte k podujatiu ABBA TOUR. Poukázal na rozpory a nezrovnalosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, na rozpory vo výpovediach Y.. V. na ústnych pojednávaniach, z ktorých vyvodil, že náhľad vstupenky na CD nosiči ani náhľady plagátov na CD nosiči neboli hodnovernými dôkazmi a nebola preukázaná ani hodnovernosť výpovedí Y.. V.. K tvrdeniu žalobcu, že splnenie predmetu Zmluvy bolo preukázané, žalovaný uviedol, že ak by bola žalobcovi poskytnutá v súvislosti s podujatím ABBA TOUR reklama, tak by práve žalobca na podujatí (koncerte) ďakoval za reklamu jeho činnosti, avšak v danom prípade mal poďakovať V.. V.alobcovi za jeho prezentáciu ako reklamného partnera podujatia, čo bolo úplne v súlade s predmetom Zmluvy. Uviedol, že V.. V. na výsluchu, ktorý bol vykonaný 9. augusta 2017 za účasti žalobcu potvrdil, že na koncertoch nešlo o reklamu žalobcu ani o reklamu jeho činnosti, ale že išlo o reklamného partnera podujatia, o sponzora, keď uviedol: „...privítal návštevníkov koncertu a poďakoval sa reklamným partnerom podujatia...“, „...Moderátor vystúpil pred koncertom a poďakoval sa sponzorom...“ Aj speváčka J. H. vo vyjadrení z 29. novembra 2017 potvrdila, že producent Y. V. mal príhovor pred každým koncertom, v ktorom vymenoval reklamných a mediálnych partnerov. Žalovaný uzavrel, že finančná podpora podujatia - sponzoring, nie je službou, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty. Pri spornou faktúrou deklarovanej službe žalobcovi nevznikla daňová povinnosť, pretože mu nebola dodaná služba iným platiteľom v tuzemsku a
deklarovanú službu nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Replika žalobcu 24. S poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, podľa ktorého je reklamou prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu žalobca uviedol, že v jeho logu s nápisom „ENERTEC“ bola umiestnená aj informácia o predmete jeho činnosti, a preto jednoznačne išlo o prezentáciu jeho produktu s cieľom uplatniť ho na trhu. K tvrdeniu žalovaného, že išlo o finančnú podporu podujatia, resp. sponzoring žalobca podporne poukázal na § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, z ktorého podľa jeho názoru vyplynulo, že aj sponzorstvo je finančný príspevok na podujatie, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom je reklama. Tvrdenie žalovaného, že pokiaľ by malo ísť o reklamu žalobcu na plagátoch, tak informácie o ňom by mali zaberať podstatnú plochu plagátu, nebolo odôvodnené. Ďalej uviedol, že fotovoltaické elektrárne sú umiestnené na pozemkoch, čo je známe aj laickej verejnosti, a preto, aj keď jeho logo neobsahuje informáciu o prenájme a predaji pozemkov, nie je vylúčené, že by sa na základe 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -17 -
zverejnenia jeho loga ozval potenciálny záujemca o prenájom pozemku na ekonomickú činnosť žalobcu. K jeho ťažiskovému argumentu, že nárok na odpočítanie dane na vstupe, ktorá bola uplatnená v súvislosti s plneniami spojenými s plánovaným výkonom ekonomickej činnosti je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť nebude uskutočnená, žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Uviedol, že v bodoch 8 a 32 svojej žaloby uviedol, aké dôkazy navrhol vykonať aj to, kedy a akým spôsobom ich správca dane vykonať odmietol. Hoci žalovaný uviedol, že jedným z rozhodujúcich dôkazov bol plagát Domu odborov Strojár, s.r.o., nezmienil sa o tom, že okrem vyjadrenia G.. J., bývalého konateľa spoločnosti CORPORIS, spol. s.r.o. s plagátom, H.. R. s plagátom žalobca predložil aj plagát Domu odborov Strojár, s.r.o., na ktorých bola prezentácia žalobcu zabezpečená. K tvrdeniu žalovaného, že vykonaným dokazovaním bol skutkový stav veci zistený dostatočne a vyjadrenia uvedených subjektov, ani speváčky J.. H. nebolo potrebné, že žalovaný nie je tou stranou, ktorá má ozrejmiť rozpory v procese dokazovania a že žalobca má predkladať dôkazy žalobca uviedol, že v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku je povinnosťou správcu dane skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistiť čo najúplnejšie, a teda je vecou a úlohou správcu dane, aby riadil rozsah a charakter vykonaného dokazovania tak, aby mal náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nie je možné podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs 15/2010 a rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 38Ca/63/99, v ktorých bola riešená problematika rozporov v skutkových zisteniach a z ktorých vyplynulo, že „zmyslom a účelom dokazovania nie je daňový subjekt „nachytať“ na nejasnostiach, ktoré sa v konaní objavia, ale zistiť v potrebnej miere rozhodujúce skutočnosti a prípadné nejasnosti odstrániť, ak je to rozumne možné“. Zopakoval, že mu nie je možné vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť riadne zistiť skutkový stav primárne nesplnili správne orgány. Správca dane pri dokazovaní neobjasnil zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, a preto skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Hoci žalobca navrhol doplniť dokazovanie, správca dane ukončil daňovú kontrolu bez toho, aby dokazovanie vykonal a v tejto súvislosti žalobca poukázal na svoje právo na obhajobu, v zmysle ktorého sa musí osobám, ktorých záujmy rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí. Žalobca uviedol, že k tomuto ťažiskovému argumentu žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Poukázal tiež na to, že výklad práva v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. Napriek tomu, že žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, žalovaný k jeho argumentácii nezaujal žiadne stanovisko. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/6/2015, na ktorý žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal, žalobca uviedol, že mu nie sú známe obdobné rozsudky, ktoré by potvrdzovali, že sa nejedná o ojedinelý rozsudok, ale o stabilizovanú judikatúru. Právny rámec 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -18 -
25. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci 27. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 28. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). 29. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 30. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -19 -
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31. Podľa § 74 ods. 2, 4 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 32. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH (1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. (2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -20 -
34. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona o DPH (1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. (4) Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. 35. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 36. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v texte aj „Zákon o reklame“) podľa tohto zákona a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním 39. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (v texte aj „ zákon o vysielaní a retransmisii“) Sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -21 -
aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 40. Podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Nárok na odpočet DPH sa v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ viaže na ich bezpodmienečné a kumulatívne splnenie, teda nesplnenie ktorejkoľvek z uvedených podmienok (§ 49 ods. 1 alebo § 49 ods. 2 písm. a) vylučuje možnosť uznať platiteľom dane (žalobcom) uplatnený nadmerný odpočet DPH za oprávnený. Nesplnenie zákonom stanovených podmienok nie je možné odpustiť. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že na faktúre deklarovaný zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorého povinnosťou je v daňovom konaní preukázať všetky tvrdené skutočnosti, čo vyplýva z jeho dôkaznej povinnosti v zmysle § 24 ods. 1 aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, pretože je iniciátorom odpočítania DPH a ktorý si tento nárok aj uplatnil. Je preto jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ (žalobca) uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry iba predložením faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Dokazovanie zo strany správcu dane, resp. žalovaného slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dôkazov predkladaných daňovým subjektom (pozri rozsudok NS SR č.k. 6Sžf/19/2011 z 23.11.2011). Správca dane dokazovanie vedie, čo vyplýva z § 24 ods. 2 Daňového poriadku a jeho prípadné dokazovanie (orgánov správy daní) je zamerané len na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností. Správca dane ani žalovaný nie sú pritom povinní vykonať všetky navrhované dôkazy, ale len tie, ktoré môžu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou správcu dane ani žalovaného vyhľadávať a vykonávať dôkazy dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu, ale reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si žalobca uplatňuje právo na odpočet DPH, musí preukázať sám žalobca aj v prípadoch, keď sú v ním predložených a správcom dane získaných dôkazoch rozpory alebo nezrovnalosti. Za ich odstránenie nezodpovedá správca dane, ale žalobca ako subjekt, ktorý si voči štátu uplatňuje odpočet 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -22 -
dane, a preto musí byť schopný preukázať, že si ho uplatňuje oprávnene, teda že na odpočet dane splnil všetky zákonom o DPH stanovené podmienky. Správca dane v preskúmavanej veci pre čo najúplnejšie zistenie rozhodujúcich skutočností preveroval materiálny obsah deklarovaného plnenia, t. j. poskytnutie reklamných služieb žalobcovi jeho dodávateľom, spoločnosťou CASSIUS s. r. o., ktorého podkladom bola Zmluva o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 26.09.2016, berúc do úvahy skutočný obsah tohto právneho úkonu v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Zo Zmluvy vyplynulo, že jej predmetom bolo zabezpečiť žalobcovi využitie reklamného priestoru pri propagácii podujatia ABBA TOUR za účelom jeho prezentácie ako reklamného partnera tohto podujatia umiestnením jeho loga na plagátoch, letákoch, vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, na stránke www.abba.sk a uvedením jeho názvu v rádio a TV spotoch a pred každým koncertom. 41. Žalobná námietka, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 19/ tohto rozsudku bola dôvodná. Smerovala voči záveru orgánov správy daní, že žalobcovi nebola dodaná služba reklamy, ktorá bola predmetom preverovaného zdaniteľného plnenia podľa faktúry č. 10/10/2016 zo dňa 31. októbra 2016 od dodávateľa CASSIUS s. r. o. Bratislava, z ktorej si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 10 000,- EUR. Žalobca pritom označil za nesprávnu argumentáciu správcu dane a žalovaného, že umiestnením loga žalobcu na plagátoch, letákoch a vstupenkách k podujatiu „ABBA TOUR“ nebola žalobcovi poskytnutá na faktúre deklarovaná reklama, pretože logo ako výtvarná realizácia názvu spoločnosti neinformuje verejnosť o činnosti spoločnosti (žalobcu), jej tovare, službách, ich výhodách, cene a pod. Žalobca dôvodil tým, že pokiaľ jeho logo obsahujúce okrem textu „ENERTEC“ obsahuje aj text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“, ide o reklamu žalobcu formou prezentácie jeho obchodného mena s informáciou o predmete jeho činnosti. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal na body 18/ a 19/ rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09 Inter-Mark Group z 27. novembra 2011. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že plnenie, ktoré bolo predmetom faktúry č. 10/10/2016 nepovažoval správca dane a žalovaný podľa obsahu Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 26. septembra 2016 za reklamu žalobcu, a preto, pre nesplnenie podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobcom uplatnený nadmerný odpočet DPH vo výške 10 000,- EUR neuznal. Konštatoval, že keď žalobcovi nebola dodaná služba reklamy, ktorej dodanie bolo na preverovanej faktúre deklarované (ale išlo o sponzoring), nemohla dodávateľovi pri jej dodaní vzniknúť daňová povinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správny súd k uvedenému uvádza, že podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“) reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt
sa považuje aj obchodné meno podnikateľa, čo vyplýva z § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame. Sponzoring definuje zákon č. 308/2002 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -23 -
mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. To znamená, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora (žalobcu), ktorý má znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že logo žalobcu, ktoré malo byť podľa Zmluvy umiestnené na letákoch, plagátoch, vstupenkách, či na webovej stránke www.abba.sk ... obsahovalo okrem názvu firmy žalobcu ENERTEC aj text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“, čo nebolo v konaní sporné. V nadväznosti na uvedené potom možno prisvedčiť žalobcovi, že zverejnenie loga žalobcu, ktorého obsahom bol názov: ENERTEC s. r. o. a text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ obsahuje pre verejnosť správu o existencii žalobcu a predmete jeho hospodárskej/podnikateľskej činnosti je jeho reklamou a je v tomto smere dostatočne konkrétne. To znamená, že záver správcu dane a žalovaného, že žalobcovi neboli poskytnuté predmetnou faktúrou deklarované reklamné služby, nebol súladný so skutkovými zisteniami v danej veci a citovanou právnou úpravou. Žalobca teda dôvodne a správne namietal, že aj umiestnenie jeho loga v rámci podujatia „ABBA TOUR“ v rozsahu a spôsobom podľa Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru bolo poskytnutím služby reklamy, pretože išlo o prezentáciu jeho obchodného mena s informáciou o predmete jeho činnosti. Služba, ktorú dodávateľ žalobcovi uvedeným spôsobom poskytol totiž zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena žalobcu a hlavného predmetu jeho činnosti a ich spojením s propagovanými podujatiami mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii žalobcu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom tejto obchodnej transakcie, hoci ho správca dane a žalovaný spochybnili. Podstatou šírenia reklamy, jej materiálnym obsahom je sebaprezentácia a kvantitatívna, kvalitatívna či iná prezentácia poskytovaných výrobkov a služieb v záujme dosiahnutia ekonomického profitu, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09 Inter-Mark Group z 27.11.2011, podľa ktorého: „Na to, aby činnosť na podporu predaja bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj“. Jeho podstatou bolo vyriešenie otázky, či je možné za ekonomickú činnosť považovať aj činnosti subjektu súvisiace s prípravou na jeho podnikanie ohľadom splnenia právnych, formálnych a obsahových predpokladov. Žalobca naň správne poukázal, pretože reklama žalobcu (uvedenie jeho obchodného mena) a predmetu jeho podnikateľskej činnosti (výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov) smerovala k realizácii jeho obchodnej činnosti. Okrem už uvedeného správny súd poukazuje aj na zákon o DPH, ktorý na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom, či inou mediálnou prezentáciou. Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane (dodávateľom žalobcu) pre žalobcu ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR a prezentácie jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch je na účely zákona o DPH 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -24 -
ekonomickou činnosťou (podnikaním), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie reklamou, sponzoringom alebo ním sledovali zmluvné strany iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť v zmysle § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Preto, ak dodávateľ CASSIUS s. r. o. v postavení platiteľa dane reálne poskytol žalobcovi zdaniteľnú službu, vznikla mu jej poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si v súlade s režimom DPH uplatnil u žalobcu. Súčasne so vznikom daňovej povinnosti preto žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za predpokladu, že splnil aj ďalšiu podmienku stanovenú v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, teda, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 42. V nadväznosti na vyššie uvedené v časti týkajúcej sa definície reklamy, sponzoringu, a loga žalobcu, ktorý podľa nesporných zistení v priebehu administratívneho konania obsahoval aj text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ a takto bolo umiestnené v mediálnom priestore podľa obsahu Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru bola dôvodná aj žalobná námietka založená na tvrdení, že záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca si od svojho dodávateľa neobjednal šírenie reklamy
o ňom samom, predmete jeho činnosti, jeho službách alebo výrobkoch bol výsledkom nesprávnych skutkových zistení (bod 20/ tohto rozsudku). Možno súhlasiť s argumentáciu žalobcu, že umiestnením jeho loga na plagátoch, letákoch, vstupenkách, či na www.abba.sk, ktoré obsahovalo text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ bolo jeho reklamou, pretože obsah loga žalobcu informoval verejnosť jednak o žalobcovi ako podnikateľskom subjekte a jednak o predmete jeho činnosti. Správca dane aj žalovaný pochybili, pokiaľ svoj skutkový záver o tom, že žalobcovi nebola umiestnením loga v mediálnom priestore poskytnutá reklama, teda že si na základe Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru u svojho dodávateľa neobjednal šírenie reklamy o ňom samom odôvodnil aj poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2015, pretože uvedený rozsudok nezodpovedal z hľadiska posudzovaného loga žalobcu a predmetu Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru kritériu totožnej skutkovej situácie s preskúmavanou vecou. V uvedenom rozhodnutí sp. zn. 6Sžf/36/2015 zo dňa 24. mája 2017 týkajúcej sa iného výrobcu elektrickej energie (BIOENERGY TOPOĽČANY, s. r. o.) súd hodnotil spojitosť prijatých reklamných služieb súvisiacich s podporou (sponzoringom) kultúrneho podujatia („Koniec leta s Elánom“) s ich použitím na ďalšie zdaniteľné plnenia výrobcu elektriny ako platiteľa DPH, keď tam označený žalobca bol v novinách EUROPROFIT uvedený ako generálny reklamný partner na kultúrno-spoločenskom podujatí - megakoncert skupiny Elán, pričom uzavrel, že „z pohľadu splnenia zákonných podmienok na odpočet dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v spojení s ekonomickou kauzou platených sporných reklamných služieb sa investícia finančných prostriedkov na reklamu na uvedené podujatie, čiastočne získaných formou podpory od štátu, objektívne javí ako neefektívna a nehospodárna“. To znamená, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR aj jeho závery neboli použiteľné pre posúdenie obsahu a charakteristiky 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -25 -
preverovanej služby, ktorá bola žalobcovi jeho dodávateľom poskytnutá na základe Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru, pretože v uvedených súvislostiach nešlo o skutkovo totožnú vec, a preto závery z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR nebolo možné aplikovať na preskúmavanú vec z hľadiska obsahu služieb, ktoré boli žalobcovi dodané. Ako už bolo vyššie uvedené, skutkový záver správcu dane a žalovaného, že žalobcovi nebola poskytnutá služba reklamy nemal oporu v zistenom skutkovom stave veci a obsahu relevantnej právnej úpravy. Preto vyhodnotil správny súd takto formulovanú žalobnú námietku ako dôvodnú. 43. Dôvodná bola aj žalobná námietka, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 18/ tohto rozsudku. Žalobca v podstate namietal, že žalovaný (a pred ním aj správca dane) na zistený skutkový stav veci síce aplikoval správnu právnu normu, a to § 49 ods. 2, písm. a) Zákona o DPH, chybne ju však vyložil, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH z preverovanej faktúry, keď tvrdil, že žalobca prijaté plnenie nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože sa mu nepodarilo získať nového odberateľa elektrickej energie. Žalobca argumentoval poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 400/98 L. zo dňa 8. júna 2020. Uvedeným rozsudkom Súdny dvor EÚ podal výklad pojmu „výkon ekonomickej činnosti“ pre účely spoločného systému DPH. Žalobca správne poukázal na časť jeho textu, podľa ktorého „Ekonomická činnosť môže byť vykonávaná aj v situácii, kedy nedochádza k poskytnutiu žiadnych plnení a nárok na odpočítanie dane na vstupe, ktorá bola uplatnená v súvislosti s plneniami spojenými s plánovaným výkonom ekonomickej činnosti, je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočneniu zdaniteľných plnení, nebude uskutočnená“. V konaní pritom nebolo sporné, že na základe dodávateľom dodanej reklamy podľa preverovanej dodávateľskej faktúry sa žalobcovi nepodarilo získať žiadnych nových odberateľov elektrickej energie a ani iných obchodných partnerov v súvislosti s prezentovanou výrobou elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Hoci je nepochybné, že podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH si platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7 s tým, že platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ak disponuje faktúrou od platiteľa vyhotovenou podľa § 51 (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, poskytovanie reklamných služieb má vo vzťahu k preukázaniu, že tieto boli použité na ďalšie dodávky tovarov a služieb žalobcom ako platiteľom dane svoje špecifiká, ktoré boli okrem vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ zohľadnené aj v jednom z posledných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberalo otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu. V rozsudku C- 334/20 zo dňa 25.11.2021 C. H. Kft. vyslovil Súdny dvor EÚ záver že: „Zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle čl. 2 Smernice o DPH a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -26 -
zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánov alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby (bod 40)“. Konštatoval tiež, že „Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo spomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plnenia, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020), Sonaecom C-42/19, EÚ: C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra“ (bod 35). Na základe vyššie uvedeného je potom potrebné prisvedčiť takto formulovanej žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ju správny súd považoval za dôvodnú. Záver orgánov správy daní o nesplnení podmienky na odpočet DPH z preverovanej dodávateľskej faktúry v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH založený na tvrdení, že žalobcovi sa nepodarilo na základe dodanej reklamy získať nových odberateľov elektrickej energie, bol výsledkom nesprávneho výkladu správne aplikovaného § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože jeho výklad uplatnený správcom dane a žalovaným nezodpovedá výkladu smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES zo dňa 19. decembra 2006, ktorý bol v skutkovo obdobnej veci poskytnutý Súdnym dvorom Európskej únie tak, ako bolo uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach a žalobcom namietanými závermi orgánov správy daní bol popretý. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ bola predmetom hospodárskej činnosti žalobcu za účelom prezentovania/zviditeľnenia ktorej si žalobca objednal a následne od svojho dodávateľa prijal reklamné služby, ktorých cena tvorila súčasť jeho nákladov. Pri ich dodaní vznikla jeho dodávateľovi CASSIUS s. r. o. daňová povinnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1. § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH, vo vzťahu ku ktorej bol žalobca oprávnený uplatniť nadmerný odpočet napriek tomu, že dodávateľom poskytnuté zdaniteľné plnenie neprispelo z dôvodov nezávislých od vôle žalobcu k zvýšeniu jeho obratu poskytnutím ďalších zdaniteľných plnení svojim odberateľom. V preskúmavanej veci pritom správca dane a ani žalovaný netvrdili (a nevyplynulo to ani z obsahu administratívneho spisu), že by žalobca dodané/poskytnuté reklamné služby nepoužil na ďalšie dodávky tovarov a služieb z dôvodov, ktoré mu možno pričítať na ťarchu. 44. Žalobná námietka týkajúca sa spochybnenia ekonomického účelu reklamy poskytnutej žalobcovi (bod 21/ tohto rozsudku) bola dôvodná, pretože mala oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a správcu dane správny súd zistil, že orgány správy daní spochybnili ekonomický 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -27 -
účel reklamy žalobcu, ktorá mu bola poskytnutá preverovaným zdaniteľným plnením na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2015 tvrdiac, že v ňom išlo o totožnú skutkovú situáciu s preskúmavanou vecou, čo žalobca namietal. Dôvodil tým, že vo veci, ktorá bola posudzovaná v konaní sp. zn. 6Sžf/36/2015 bol ekonomický účel reklamy spochybnený s ohľadom na predmet podnikania tam uvedeného žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu podľa § 3 a 4 zákona č. 309/2009 Z. z. s tým, že odberateľmi energie z obnoviteľných zdrojov nie sú koncoví odberatelia elektriny, resp. široká verejnosť, ktorá mala byť adresátom tvrdenej reklamy v danej veci, ale jej odberateľmi sú distribútori elektrickej energie. V preskúmavanej veci však žalobca dokumentom „Vrátenie zmlúv“ preukazoval, že v roku 2015 s ním ako s výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nebola uzavretá zmluva o odbere vyrobenej elektriny spoločnosťou Stredoslovenská energetika
- Distribúcia a. s. Naopak, uvedeným subjektom bol vyzvaný, aby si bezodkladne odber elektriny zabezpečil s iným účastníkom trhu s elektrinou, čo správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili. To znamená, že v období predchádzajúcom dodaniu preverovaného zdaniteľného plnenia nemal žalobca uzatvorenú zmluvu o odbere vyrobenej elektriny s nákupcom Stredoslovenská energetika, a. s. Žilina a ani s poskytovateľom - Stredoslovenská energetika - Distribúcia a. s. Žilina, teda v označených veciach nešlo o totožnú skutkovú situáciu, pretože práve absencia odberateľa elektrickej energie ho viedla k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru. Žalobca okrem uvedeného tiež tvrdil, že ani prípadné uzavretie zmluvy o výkupe elektriny uvedenými subjektami nevylučovalo možnosť uzavretia zmluvy o odbere elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov aj s inými odberateľmi. Okrem samotného predaja elektrickej energie spočíval podľa žalobcu ekonomický účel
poskytnutej reklamy aj v tom, že umiestnenie jeho loga v rámci mediálneho priestoru podľa uzavretej Zmluvy mohlo viesť aj k záujmu niektorých subjektov žalobcovi predať, resp. prenajať za účelom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pozemky. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2015 vyplynulo, že sa týkalo nepriznania nadmerného odpočtu DPH na základe faktúry vystavených dodávateľom pre v rozsudku označeného žalobcu (BIOENERGY TOPOĽČANY, s. r. o.) za reklamné služby realizované na základe Zmluvy o reklamnej spolupráci. Ňou sa dodávateľ tam označeného žalobcu zaviazal zabezpečiť uvedenie obchodnej spoločnosti žalobcu ako generálneho reklamného partnera na kultúrno-spoločenskom podujatí, ktorým bol koncert skupiny Elán s názvom „Koniec leta s Elánom“ dňa 7. septembra 2012. Okrem iného z neho vyplynulo, že „...Prihliadnuc na charakter a účel spoločensko-kultúrneho podujatia „Koniec leta s Elánom“ a teda cieľ jeho návštevy širokou verejnosťou, nemožno uvedené podujatie charakterizovať ako platformu typickú pre obchodné stretnutia na reklamné účely slúžiace na prezentáciu výrobných produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na trhu, s následnou možnosťou nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými podnikateľskými subjektami, prípadne spotrebiteľskou verejnosťou, a to zvlášť s ohľadom na predmet 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -28 -
a osobitosti podnikania žalobcu ako výrobcu elektriny s právom na podporu podľa § 3 a § 4 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie“. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že pre podstatné rozdiely v skutkových okolnostiach označených vecí nebolo možné aplikovať na preskúmavanú vec závery z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR a na ich základe dospieť k spochybneniu ekonomického účelu reklamy poskytnutej žalobcovi. Na rozdiel od veci vedenej pod sp. zn. 6Sžf/36/2015, logo žalobcu obsahovalo aj text „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ a okrem poďakovania žalobcovi, ktoré malo byť prednesené na začiatku každého koncertu, bolo jeho logo prezentované podľa Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru na plagátoch, vstupenkách, na stránke www.abba.sk, plagátoch, ale aj v rámci televíznych a rozhlasových spotov. Nemožno preto vidieť zhodu v skutkových zisteniach s vecou 6Sžf/36/2015, keďže tam uvedený žalobca bol označený ako generálny reklamný partner na kultúrno-spoločenskom podujatí, ktorým bol koncert skupiny Elán, bez toho, aby bola podaná informácia o predmete jeho podnikateľskej činnosti, tovaroch a službách a pod. Prezentácia žalobcu sa neobmedzovala len na koncerty v rámci podujatia ABBA TOUR, ale žalobca bol prezentovaný aj v televíznych a rozhlasových spotoch, teda adresátom jeho prezentácie bola nepochybne širšia verejnosť, než len účastníci samotných šiestich koncertov (nie len jedného koncertu, ako vo veci sp. zn. 6Sžf/36/2015). Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na už vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ týkajúci sa odpočítania dane z reklamných služieb C-344/2020 zo dňa 25. novembra 2021 C. H. Kft., z ktorého (okrem iného) vyplýva aj, že „Zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle čl. 2 Smernice o DPH a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánov alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby (bod 40)“. ...„Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. „...ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plnenia, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020), Sonaecom C-42/19, EÚ: C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra“ (bod 35). Správy súd znovu opakuje, že v konaní nebolo orgánmi správy daní zistené a ani tvrdené, že by žalobcovi poskytnuté reklamné služby neboli použité na ďalšie dodávky tovarov a služieb z dôvodov na strane žalobcu, ktoré by mu bolo možné pričítať na ťarchu. V konaní bolo nesporné, že žalobcovi bolo poskytnuté zdaniteľné plnenie, pri ktorého dodaní vzniklo právo na odpočítanie dane a toto zostalo žalobcovi zachované napriek tomu, že na základe reklamy zamýšľaná hospodárska činnosť sa napokon 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -29 -
neuskutočnila, resp. neviedla k zdaniteľným plneniam, ktoré by viedli k odpočítaniu dane. Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa spochybnenia ekonomického účelu poskytnutej reklamy ako dôvodnú. 45. Námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane (ktoré tvoria jeden celok) z dôvodov, ktoré boli zhrnuté v bode 22/ tohto rozsudku nebola dôvodná. Žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý v rozpore s § 24 ods. 2, § 3 ods. 3 Daňového poriadku
- nevykonal navrhnuté dôkazy
- nesprávne vyhodnotil výpoveď Y. V.,
- neodstránil rozpory v skutkových zisteniach vyplývajúce z fyzicky predložených plagátov, letákov a vstupeniek, z vyjadrení Y. V. a z obsahu propagačného materiálu zachyteného na CD nosiči,
- vylúčil CD nosič ako dôkaz v daňovom konaní,
- nevykonal dokazovanie vo vzťahu ku koncertom v Prešove, Košiciach a Žiline,
- nezohľadnil predložené dôkazy s poukazom na § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Argumentoval tým, že je povinnosťou správcu dane zistiť skutočnosti na účely správy daní čo najúplnejšie a keďže uvedeným spôsobom správca dane nepostupoval, zaťažil dôkazné konanie vadami, pretože účelovo vytvoril u žalobcu stav dôkaznej núdze a svoje rozhodnutie založil na neunesení jeho dôkazného bremena. Uvedená žalobná námietka nemohla obstáť, pretože nezodpovedala platnej právnej úprave, obsahu administratívneho spisu, ani obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného boli založené na tom, že žalobcovi nebola dodaná služba reklamy, ktorej dodanie bolo deklarované faktúrou č. 10/10/2016, pretože zo Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru, ktorá bola právnym titulom pre plnenie, záväzok dodávateľa poskytnúť žalobcovi reklamné služby, t. j. sprostredkovanie informácií verejnosti o existencii a kvalitách ním poskytovaných výrobkov a služieb nevyplynul. To znamená, že označené rozhodnutia neboli založené na tom, že žalobcovi nebolo jeho dodávateľom poskytnuté žiadne plnenie, ktoré by mu mohlo byť vyúčtované predmetnou faktúrou, ale na tom, že to plnenie, ktoré mu bolo na základe Zmluvy poskytnuté, nebolo službou reklamy, ktorá bola predmetnou faktúrou vyúčtovaná. Nebolo teda preukázané poskytnutie takého materiálneho plnenia, ktoré bolo deklarované. V týchto súvislostiach nemohla námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky dôkazy na odstránenie rozporov v skutkových zisteniach, týkajúcich sa uskutočnenia plnenia spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, pretože rozhodnutie nebolo založené na tom, že žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie, ale na tom, že plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté, nebolo tým plnením, ktoré bolo faktúrou č. 10/10/2016 vyúčtované. Hodnotenie jednotlivých vyjadrení, či výpovedí Y. V. bolo vykonané v kontexte všetkých vykonaných dôkazov so záverom, že ním tvrdenými skutočnosťami a predkladanými dôkazmi (CD nosič s propagačným materiálom) nebola preukázaná žalobcom faktúrou č. 10/10/2016 deklarovaná skutočnosť, a síce, že mu jeho dodávateľom, spoločnosťou CASSIUS s. r. o., ktorej konateľom bol Vladimír Tamaškovič, bola dodaná služba reklamy. Aj keď sa správca dane pri 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -30 -
hodnotení výpovedí Vladimíra Tamaškoviča obmedzil len na skutkové zistenia, ktoré z jeho tvrdení, resp. predložených dôkazov vyplynuli (napr. že ním predložený videozáznam z koncertu na CD nosiči bol bez zvuku, a preto nepreukázal poďakovanie žalobcovi ako reklamnému partnerovi v zmysle Zmluvy, že bezplatné umiestnenie loga žalobcu na vstupenkách bolo v rozpore s obsahom Zmluvy, že plagáty a letáky predložené Y.. V. - aj s logom žalobcu boli v inej kvalite papiera ako plagát a letáky predložené spoločnosťou Radio Services, s.r.o., či Domom Odborov Strojár, s.r.o. - bližšie pozri bod 3 tohto rozsudku), uvedené nemohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného totiž nebolo založené na tom, že žalobcovi nebola poskytnutá žiadna služba (hoci rozsah poskytnutého plnenia, teda úplné splnenie predmetu Zmluvy orgány správy daní spochybnili), ale na tom, že služba, ktorá mu bola poskytnutá, nebola reklamou, hoci takto bola v predmetnej faktúre deklarovaná. Rovnaké právne posúdenie sa vzťahuje aj k žalobcom namietanému nevykonaniu navrhovaných dôkazov - vyjadrenie J.. H. a vyjadrenia G.. J., M.. R., Domu odborov Strojár s.r.o., ktorí predložili aj fyzické vyhotovenie plagátov. Plagáty obsahovali logo žalobcu v súlade s tvrdeniami Y. V. a ním predloženým 1 ks letákom a 1 ks plagátom a ich vyjadrenia boli zhodné s tvrdeniami Y. V., tzn., že obsahovali informácie, ktoré už boli správcovi dane známe. Neboli však dôkazom preukazujúcim, že služba vyúčtovaná žalobcovi jeho dodávateľom faktúrou č. 10/10/2016 bola reklamnou službou. Námietka žalobcu, že žalovaný neuviedol žiadnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že náhľady plagátov, letákov, či vstupeniek na CD nosiči nie sú dôkazom v zmysle Daňového poriadku, nebola dôvodná. Z podstaty veci vyplýva, že CD nosič s propagačným materiálom nie je materiálnym dôkazom o plnení, ktoré malo byť poskytnuté na základe Zmluvy, pretože nepreukazuje, že tlačoviny s obsahom zachyteným na CD nosiči boli v skutočnosti s daným obsahom aj vytlačené a šírené. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že podľa Daňového poriadku môže byť dôkazom všetko, teda aj CD nosič s propagačným materiálom, pretože dôkazom v daňovom konaní je len to, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. CD nosič s propagačným materiálom takú preukaznú hodnotu nemá, pretože nepreukazuje, že náhľady tlačovín, vstupeniek... boli v skutočnosti s daným obsahom šírené. Bez preukázanej zhody materiálnych dôkazov, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly správcom dane získané (plagát k podujatiu ABBA TOUR na koncert konaný v Bratislave v C. L. dňa 24.10.2016) a propagačným
materiálom obsiahnutým na CD nosiči, nemohol byť predložený CD nosič z dôvodov uvedených vyššie považovaný za dôkaz, ktorý by mohol prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Námietka žalobcu, že správca dane svoje dokazovanie obmedzil len na zistenia v Martine a v Bratislave, pričom ostatnými konanými koncertami v rámci podujatia ABBA TOUR v Prešove, Košiciach, Žiline a v Liptovskom Mikuláši sa nezaoberal, nezodpovedalo obsahu administratívneho spisu. Správca dane sa so žiadosťou na vydanie písomností - plagátov/letákov k podujatiu ABBA TOUR a ďalšej dokumentácie súvisiacej s uvedeným podujatím (zmluva, objednávka, údaje o platbe, vstupenka, prípadne iné dokumenty) obrátil na všetky subjekty, v priestoroch ktorých sa malo 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -31 -
uvedené kultúrne podujatie uskutočniť, avšak ostatné vyzvané subjekty žiadnu dokumentáciu nepredložili. Aj v tejto súvislosti je opäť potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na priznanie nadmerného odpočtu DPH je na žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že správca dane odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy a to vyjadrenie G.. J. s plagátom, vyjadrenie H.. R. s plagátom, vyjadrenie Domu odborov Strojár s.r.o. s plagátom a vyjadrenie J.. H., ktorými malo byť podľa jeho názoru preukázané splnenie predmetu Zmluvy, odmietol správca dane vykonať ako predložené v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, bolo v súlade s obsahom administratívneho spisu. Uvedený postup správcu dane nie je možné považovať za zákonný, pretože i keď má žalobca povinnosť v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH a vo vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole má označiť len tie dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, nemohol správca dane odmietnuť vykonať tieto dôkazy s tým, že ich žalobca mohol predložiť už v priebehu daňovej kontroly, ak jeho záver nebol podložený žiadnymi skutkovými zisteniami preukazujúcimi, že uvedené dôkazy žalobca mohol predložiť už v priebehu daňovej kontroly. Tento nedostatok v postupe správcu dane však nemohol spôsobiť nezákonnosť jeho rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného, pretože ich rozhodnutia boli založené na tom, že predmetnou faktúrou deklarovaná služba nebola reklamnou službou a nie na tom, že žalobcovi žiadna služba nebola dodaná, hoci jej dodanie bolo predmetnou faktúrou deklarované, a preto skutkové zistenia, týkajúce sa uvedenia loga žalobcu na plagátoch, letákoch, vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, či uvedenia žalobcu ako reklamného partnera pred každým koncertom, nemali pre posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia žalovaného (či správcu dane) právny význam. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku nevykonania dôkazov (označených v predposlednej vete bodu 1. tohto rozsudku) neboli odstránené rozpory v skutkových zisteniach, ktoré boli pre rozhodnutie správcu dane (aj žalovaného) podstatné, a teda bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie, považoval správny súd za neopodstatnené, pretože rozhodnutie správcu dane (ani žalovaného) nebolo založené na tvrdených „rozporných skutkových zisteniach“. Bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal, že mu bola dodaná služba, ktorá mu bola na preverovanej faktúre vyúčtovaná, pretože poskytnuté plnenie nebolo reklamnou službou pre žalobcu. Z uvedeného správny súd vyvodil, že žalobcom tvrdeným konaním, resp. opomenutím konania zo strany správcu dane k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie nedošlo, pretože na základe „sporných skutkových zistení“ ((ne)umiestnenie loga žalobcu na plagátoch, (ne)preukázané poďakovanie sponzorom pred každým koncertom) neodmietol žalobcom uplatnený odpočet DPH ako neoprávnený preto, že žalobcovi nebolo dodané žiadne zdaniteľné plnenie, ale preto, že dodané plnenie nebolo reklamou, hoci bolo ako reklama na preverovanej faktúre deklarované, teda tieto sporné skutkové zistenia“ nemali vplyv na prijatý právny záver, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH preto, že mu nebol dodané deklarované plnenie, pretože ním nebola reklama ale sponzoring. Na uvedenom nič nemení ani právne posúdenie veci správnym súdom, ktorý na základe žalobcom uplatneného 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -32 -
žalobného dôvodu (pozri bod 19 tohto rozsudku) považoval takého právne posúdenie veci za nesprávne. 46. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca dane aj žalovaný, ktorý považoval prvostupňové rozhodnutie za zákonné a vecne správne vec nesprávne právne posúdil, keď za skutkovej situácie, aká bola v preskúmavanej veci žalobcovi neuznal uplatnený odpočet DPH z preverovanej dodávateľskej faktúry, pretože pre jej odpočet nesplnil zákonom stanovené podmienky v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď mu nebola dodaná na faktúre deklarovaná reklama, ale išlo o sponzoring a na základe poskytnutého preverovaného plnenia nezískal nových odberateľov elektrickej energie, teda ho nepoužil na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a naviac dodané „plnenie“ nemalo ani ekonomické opodstatnenie. Správny súd preto rozhodnutie žalované a v súlade so žalobným petitom aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ňom správca dane vec opätovne skutkovo a právne vyhodnotí rešpektujúc súdom vyslovený právny názor a následne bude postupovať príslušným procesným spôsobom. 47. O trovách krajského a kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, 7 2 S / 1 4 / 2 0 2 2 -33 -
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Jana Novotná a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.