Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/52/2014

Potvrdené rozhodnutím 10Sžso/35/2015
„Identifikačné číslo spisu: 1014200421 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200421.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu Mgr. Y. T., bytom S., právne zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/100186/29874/OPČSSZ zo dňa 20.12.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/52/2014-31 zo dňa 23. apríla 2015, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/52/2014-31 zo dňa 23. apríla 2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho advokáta trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 148,22 €."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: Y.. Y. T., S. XX, F., právne zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská 68, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /OPČSSZ zo dňa 20.12.2013 takto:

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. /OPČSSZ zo dňa 20.12.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. BA5/ÚSZ/ ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013 zrušuje podľa ust. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Mgr. Petra Hargaša trovy právneho zastúpenia 426,47 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2014 sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. /OPČSSZ zo dňa 20.12.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013 a odvolanie žalobcu zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodol v zmysle ust. o službách zamestnanosti (ďalej len zákon o službách zamestnanosti) tak, že žalobca sa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že nebol zaradený v zmysle zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie, hoci mu toto právo na základe zákona o službách zamestnanosti prislúcha. Podľa jeho názoru boli splnené všetky zákonné predpoklady na základe ktorých malo prísť k zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jeho nezaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca sa nemohol uchádzať o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nemohol poberať prípadnú dávku v nezamestnanosti alebo inú dávku a musel počas tohto obdobia platiť zdravotné poistenie. Žalobca nemal status uchádzača o zamestnanie, čím mu nevznikla zákonná ochrana, ktorú uchádzači o zamestnanie získavajú zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Dôvodom na nezaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo podľa žalovaného, že žalobca v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Podľa žalobcu však správny orgán prišiel k nesprávnej právnej interpretácii zákona, pretože podľa § 5 citovaného zákona žalobca nespĺňal znaky pojmu „samostatná zárobkovo činná osoba“ a keď je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie považuje za neodôvodnené a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Od 04.10.2013 je žalobca zamestnaný, má uzatvorenú pracovnú zmluvu, preto je podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti považovaný za zamestnanca a nemohol preto spĺňať zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda nemohol prevádzkovať v zmysle zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie a rovnako aj rozhodnutie žalovaného sú v rozpore so zákonom. Žalobcova hrubá mzda nepresahuje 100,- Eur mesačne, čiže žalobca v zmysle § 6 zákona o službách zamestnanosti spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Čiže ak je uchádzač o zamestnanie zamestnaný a jeho mzda za vykonávanie pracovných činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, tak je považovaný podľa zákona o službách zamestnanosti za zamestnanca a súčasne môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.06.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, nakoľko slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti vymedzuje, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Príslušný úrad občanovi v takomto prípade vydá rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpisu z Obchodného registra, z ktorého vyplýva, že žalobca bol v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie spoločníkom a aj konateľom v spoločností A. tiež s účastníkom konania predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom R. s nástupom od 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- Eur brutto.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle ust. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Podľa ust. , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. , súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. /OPČSSZ zo dňa 20.12.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 07.10.2013 žalobca podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 07.10.2013 žalobca predložil úradu pracovnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou R. s nástupom od 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- Eur brutto. Na základe oznámenia žalobcom, kontrolou v Obchodnom registri SR správny orgán zistil, že žalobca je spoločníkom aj konateľom v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalobca je spoločníkom aj konateľom spoločnosti -.Na základe takto zisteného skutkového stavu veci Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č.k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013 nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s odôvodnením, že žalobca nespĺňa podmienku podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.

Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. /OPČSSZ zo dňa 20.12.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol v čase podania žiadosti konateľom a spoločníkom spoločností s ručením obmedzeným a na účely zákona o službách zamestnanosti nie je žalobca posudzovaný a považovaný za zamestnanca, bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

IV.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý

a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak,

b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru 12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, 13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,

c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.

Podľa § 6 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom.

Podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti, sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a ods. 2.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona o službách zamestnanosti, do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol konateľom Z. a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 03.10.2013 uzatvorenej medzi zamestnávateľom R. a žalobcom ako zamestnancom s dňom nástupu do práce 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- Eur brutto. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím žalobcovej žiadosti nevyhovel a žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože žalobca nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pretože sa domnieval, že spĺňa podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože v zmysle zákona o službách zamestnanosti nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu aj napriek skutočnosti, že je konateľom v spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože je zamestnancom (§ 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona). Žalovaný napadnutým rozhodnutím jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca bol ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázateľne konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a teda nespĺňal zákonnú podmienku pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Uviedol, že „žalobcov názor uvedený v odvolaní je nesprávny, nakoľko slovné spojenie v ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti „ak nie je zamestnanec“ je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Uvedený postup nemožno v danom prípade aplikovať z dôvodu, že účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti“.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, krajský súd túto považuje za dôvodnú.

Podľa o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia, jedinou výnimkou upustenia od odôvodnenia je, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenie má teda poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a má predovšetkým

presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, potrebné je vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec.

Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutia nespĺňajú zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých dospel k svojmu právnemu posúdeniu veci. V odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého žalovaný rozhodol, nemožno považovať za náležité a riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Podľa rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správny orgán vo veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie (, ).

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 426,47 €, a to za 3 úkony právnej služby po 134 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 17.3.2014, pojednávanie 23.4.2015), 2x režijný paušál po 8,04 €, 1x režijný paušál po 8,39 € .

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).