Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoCsp-66-2021.pdf
PDF · 107.13 KB
Case nature
Subarea
11CoCsp/66/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: SAJVA, spol. s r.o., so sídlom Niklova 12, Sereď, IČO: 36 232 831, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zast.: AK Piliar, s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 26Csp/206/2020 - 243 zo dňa 8. októbra 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave pod sp. zn. KRP-18/2-VYS-TT-2020 Ok. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 18.11.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia 3.000,- eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V priebehu konania žalobkyňa navrhla, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ pod sp. zn. KRP-18/2-VYS-TT-2020 Ok, nakoľko v tomto trestnom konaní sa rieši na rovnakom skutkovom základe, ako je uvedené v žalobe, protiprávne konanie žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rámci trestného konania sa rieši otázka - vina žalovaného, ktorá má rozhodujúci a zásadný význam pre toto súdne konanie a preto konanie prerušil.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť odvolania odvodzoval od ust. § 357 písm. n) CSP. Žalovaný odvolanie odôvodnil zmenou skutkového stavu po podaní žaloby; nezávislosťou posúdenia merita veci v súdnom konaní a trestnom konaní; rýchlosťou a hospodárnosťou konania. Namietal, že po podaní žaloby došlo k zmene skutkového stavu odôvodňujúceho zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Zo strany účtovníckej spoločnosti MAXIM consult s.r.o., IČO: 45 477 019, za ktorú koná E. F. D., a ktorá koná najmä na základe pokynov druhého spoločníka a konateľa žalobkyne Ing. Šarvaica, došlo k zmene v evidencii v účtovných podkladoch žalobkyne za rok 2020, a to takým spôsobom, že sumu 3.000,- eur eviduje žalobkyňa ku dňu 05.06.2020 ako uhradenú. Nakoľko žalobkyňa eviduje túto pohľadávku ako splatenú, a to k dátumu ešte pred podaním žaloby (ku dňu 05.06.2020), žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súvislosti s nezávislosťou posúdenia merita veci v súdnom konaní a v trestnom konaní žalovaný poukázal na ust. § 1 Trestného poriadku, § 213 Trestného zákona, čl. 1 CSP a § 3 CSP. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe a jej následných podaniach deklaruje, že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté z titulu pôžičky.
Nakoľko žalobkyňa žiadnym spôsobom netvrdila a ani netvrdí, že išlo o účelovú pôžičku, resp. pri poskytnutí pôžičky žalobkyňa neurčila konkrétny účel, na ktorý má byť pôžička použitá, žalovaný mohol použiť poskytnuté finančné prostriedky na akýkoľvek účel. Skutková podstata trestného činu sprenevery spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá mu bola zverená, t. j. v danom prípade by muselo ísť o stav, kedy by žalovaný poskytnuté finančné prostriedky použil na iný účel, ako mu boli zverené. Nakoľko zo strany žalobkyne ako veriteľa nedošlo k určeniu účelu, na ktorý mala byť pôžička použitá, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o možnosti naplnenia skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Keďže meritom prejednávanej veci v súdnom konaní je posúdenie nároku žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov z bezúčelovej pôžičky, a predmetom trestného konania je posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, t. j. prisvojenie si cudzej veci, ktorá bola zverená, je jednoznačné, že ani výsledok trestnoprávneho konania by v žiadnom prípade nemal vplyv na výsledok súdneho konania, nakoľko v prípade sprenevery by išlo o iný právny titul, na základe ktorého by sa musel žalobca domáhať svojich práv. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že uznesenie v trestnom konaní bolo vydané už dňa 29.07.2021, pričom žalobkyňa o odročenie pojednávania požiadala po cca dvoch mesiacoch od vydania uznesenia v trestnom konaní. Uvedené konanie žalobkyne označil žalovaný za účelové, ktoré je v rozpore s rýchlosťou a hospodárnosťou súdneho konania. Záverom odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a aby súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie.
V doplnení odvolania žalovaný uviedol, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č.k. 3Pv 354/20/2202 – 157 zo dňa 08.10.2021 bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: KRP-18/2-VYS-TT-2020 Ok zo dňa 29.07.2021, ktorým bolo vznesené obvinenie žalovanému. S poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní a vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie prokurátora o zrušení vznesenia obvinenia žalovanému má za to, že dôvod na prerušenie súdneho konania neexistuje, resp. pominul.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne s tým, že napadnuté uznesenie považuje za správne. Uviedla, že dôvodom prerušenia súdneho konania je skutočnosť, že na základe podaného trestného oznámenia bolo začaté prípravné konanie, pričom žalovaný o uznesení vyšetrovateľa vedel oveľa skôr. K argumentácii žalovaného, že odpadla prekážka a dôvody prerušenia uviedla, že je pravdou, že na základe podanej sťažnosti prokurátor vrátil vec na nové rozhodnutie, avšak z obsahu odôvodnenia nepochybne vyplýva, že nedošlo ani k zastaveniu trestného stíhania, ani k jeho prerušeniu. Konanie na základe podaného trestného oznámenia pokračuje, a preto je dôvodné počkať na právoplatné skončenie trestného konania. Žalovaný sa v podanom odvolaní vyjadruje i k meritu veci. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že nárok uplatnený v prejednávanej veci nie je totožný s nárokom uplatneným v konaní sp. zn. 26Csp/140/2020. Aj z popisu skutku vo výroku uznesenia vyšetrovateľa je nepochybné, že suma 3.000,- eur je práve tými prostriedkami, ako ich opísal vyšetrovateľ a zároveň ako opísala konanie žalovaného žalobkyňa v prejednávanej súdnej veci. Žalovaný dal v minulosti pokyn účtovníčke p. D., aby všetky výbery v hotovosti „dávala“ ako pokladnicu peňažnej hotovosti, preto bol od počiatku tento výber žalovaným takto zaúčtovaný. Žalovaný však zároveň oznámil p. D., že „si takto požičiava sumu 3.000,- eur, a do týždňa ju vráti, spolu s úrokmi“. Toto sú slová, významom zodpovedajúce konaniu žalovaného v danom čase. Je pravdou, že v účtovnej závierke za r. 2019, ktorá bola schválená aj žalovaným, je táto suma 3.000,- eur zaúčtovaná ako súčasť peňažnej hotovosti na pokladnici. Následne, práve pre správanie sa žalovaného, dal pokyn druhý konateľ žalobkyne p. Šarvaic, aby bolo o danej sume účtované v súlade so skutočnosťou, teda ak si žalovaný požičal, ide o jeho záväzok voči spoločnosti a pohľadávku spoločnosti voči jeho osobe, a takto bola dňa 05.06.2020 vykonaná účtovná operácia – preúčtovanie. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal žiadnym dokladom, že sumu 3.000,- eur vrátil. V prípade, že by podľa „Hlavnej knihy“, ktorú predložil žalovaný, malo prísť k vráteniu sumy 3.000,- eur, tak by sa to „prejavilo“ na strane obratov – mal dať (MD), čo sa však nestalo. Ak žalovaný tvrdí, že nárok na zaplatenie sumy 3.000,- eur s príslušenstvom nie je dôvodný, tak zrejme disponuje dokladom, že dlh splnil. Žalobkyni, ani p. D. (ktorá vedie účtovníctvo žalobkyne) takýto doklad nepredložil.
V doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že poverený vyšetrovateľ znova rozhodol o vznesení obvinenia uznesením, ktoré v prílohe prikladá.
V odvolacej replike žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne opätovne poukázal na skutkovú podstatu trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a uviedol, že vrátenie finančných prostriedkov z titulu pôžičky nemá žiadny súvis s trestným konaním pre trestný čin sprenevery. Podľa žalovaného je vzhľadom na rozdielnosť právneho posúdenia veci v trestnom a civilnom konaní a s poukazom na základné princípy civilného sporového konania, ako i záujem žalobkyne dôvodné pokračovať v súdnom konaní.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. n) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 12.06.2020 Okresnému súd Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu a postúpenou dňa 18.11.2020 súdu prvej inštancie domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom vrátenie pôžičky. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.09.2021 požiadala žalobkyňa o odročenie pojednávania a zároveň navrhla konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave pod sp. zn. KRP-18/2-VYS-TT-2020 Ok. Žalobkyňa svoj návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že konaním žalovaného, ktoré má rovnaký skutkový základ, aký je opísaný v žalobe, prišlo k spáchaniu trestného činu. Podľa žalobkyne sa v trestnom konaní teda rieši otázka, ktorú súd nie je v civilnom konaní oprávnený riešiť. Konanie žalovaného v civilnej rovine spôsobilo žalobkyni škodu. Žalobkyňa nemôže disponovať s peňažnými prostriedkami, ktoré si žalovaný prisvojil a odmietol ich vrátiť. Súd prvej inštancie následne dňa 08.10.2021 vydal napadnuté uznesenie, ktorým konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave pod sp. zn. KRP-18/2-VYS-TT-2020 Ok.
Predmetom odvolacieho konania bolo, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu, posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle ust. § 164 CSP konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave pod sp. zn. KRP-18/2-VYS-TT-2020 Ok.
Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
V zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Ust. § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania (prerušenie konania, ktoré nie je pre ukončenie samotného konania nevyhnutné) v dôsledku výskytu predbežnej (prejudiciálnej) otázky v konaní. Prejudiciálnou otázkou sa rozumie taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
avšak na jej vecné rozhodnutie nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie (a ktorý zvažuje prerušenie konania), ale iný orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je v zásade len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať. Voľnosť súdu pri voľbe procesného postupu v prípade výskytu predbežnej otázky nie je však bez akéhokoľvek obmedzenia. S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 a sp. zn. III. ÚS 42/2002) totiž platí, že ust. § 164 CSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4), že zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ust. § 164 CSP musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, a napokon, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní dochádza nielen samotnou nečinnosťou súdu bez existencie zákonných prekážok jeho ďalšieho postupu (napríklad nenariaďovaním pojednávaní), ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania (strany sporu), v dôsledku čoho základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá akýkoľvek postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že výber, resp. voľbu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) konajúci súd v prípade výskytu prejudiciálnej otázky využije, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlosti a účinnej ochrany práv strán sporu v súdnom konaní (čl. 17 CSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 150/2010 zo dňa 21. októbra 2010). Zároveň však nemožno opomínať ani čl. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Ust. § 164 CSP prevzalo právnu úpravu § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ktorou sa upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010).
Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodnutia súdov. Civilný sporový poriadok zavádza povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú písomne. Každé uznesenie musí obsahovať stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitností konkrétneho prípadu budú vyplývať i osobitosti odôvodnenia rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t.j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Z hľadiska výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. Takýmto uznesením bude napríklad uznesenie o prerušení konania podľa § 162 písm. a) alebo § 164 CSP. Tu potom musí súd konkrétne opísať skutkové okolnosti a po právnej stránke posúdiť, či tieto napĺňajú dôvody na prerušenie konania a tento úsudok o naplnení
predpokladov v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť. (viď. ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol. Civilný sporový poriadok – komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 860 - 862).
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie o prerušení konania nie je odôvodnené a nezodpovedá požiadavkám kladeným Civilným sporovým poriadkom na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému vo výške 3.000,- eur s príslušenstvom. Prvoinštančný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom prerušenia konania uviedol, že v trestnom konania sa rieši otázka – vina žalovaného, ktorá má rozhodujúci a zásadný význam pre súdne konanie. Odvolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie nezodpovedá ust. § 236 CSP. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva konkrétne vymedzenie otázky, ktorá by mala mať rozhodujúci a zásadný význam pre súdne konanie vedené pod sp. zn. 26Csp/206/2020. Odvolací súd tak nemohol preskúmať hľadisko vhodnosti, účelnosti a hospodárnosti prerušenia konania, porovnať dané súdne konanie s trestným stíhaním. V napadnutom uznesení chýbal argumentačný základ, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v Civilnom sporovom poriadku platnom a účinnom v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je teda odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje uvedené zásady je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku jej odníma možnosť konať pred súdom.
Keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé posúdenie hospodárnosti konania, v ktorom spočíva podstata dôvodu fakultatívneho prerušenia konania, a to vo vzťahu k predmetu konania, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov, pretože súd bol povinný stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ iného prebiehajúceho konania a následne vyhodnotiť návrh na prerušenie konania podľa hlavných kritérií posúdenia vhodnosti prerušenia konania (ktorými sú účelnosť a zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o rovnakej otázke). Bez bližšieho zdôvodnenia súd prvej inštancie nemohol učiniť záver o účelnosti prerušenia konania, vzhľadom na nutnosť argumentačného základu predovšetkým vo vzťahu k jednotlivým predmetom konania, štádiu konania-trestného stíhania a predpokladu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatok spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania, dôsledne posúdiť význam riešených otázok pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a následne komplexne
porovnať predmety obidvoch konaní, štádium, predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia, prípadne iné faktory majúce vplyv na vyhodnotenie účelnosti prerušenia konania na základe zásady hospodárnosti konania, ako i princípu právnej istoty.
Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude prvoinštančný súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a § 396 CSP), keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, a teda nebol splnený predpoklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).