Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6P/158/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčekom v právnej veci navrhovateľky D. A., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L.. Q.Ž. Č.. XXXX/X, proti odporcovi V. A., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L.. Q. Č.. XXXX/X, za účasti mal. B., N.. XX.XX.XXXX, T., N.. XX.X.XXXX P. V.. P., N.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených ÚPSVaR v Kežmarku, v konaní úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky D. A., T.. A., N.. X.X.XXXX M. K., T.. Č.. XXXXXX/XXXX, C. A. K., L.. Q. Č.. XXXX/X, a odporcu V. A., N.. XX.XX.XXXX M. K., T.. Č.. XXXXXX/XXXX, C. A. K., L.. Q. Č.. XXXX/ X, uzavreté dňa X.X.XXXX v Kežmarku, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok, vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. deti B., N.. XX.XX.XXXX, T., N.. XX.X.XXXX P. P., N.. X.XX.XXXX, A. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaväzuje mesačne prispievať na výživu mal. detí na mal. B. sumou 200 Eur, na mal. T. sumou 110 Eur, a na mal. P. sumou 70 Eur, spolu 380 Eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 20.dňa mesiaca vopred do rúk navrhovateľky a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

III. Súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky o určenie výživného z a m i e t a.

IV. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na začatie konania v ktorom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, a na čas po rozvode manželstva žiadala všetky tri mal. deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu navrhovala zaviazať výživným na mal. B. výživným vo výške 300 €, na mal. T. vo výške 200 a na mal. P. vo výške 100 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli 2x, prvýkrát dňa 21.4.2001, toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. XC X/XXXX, zo dňa 7.5.2007, ich druhé spoločné manželstvo uzavreli dňa 7.1.2011. Z oboch manželstiev pochádzajú tri mal. deti B., N.. XX.XX.XXXX, T., N.. XX.X.XXXX P. P. N.. X.XX.XXXX. Dôvodom rozvodu ich prvého manželstva bolo agresívne a majetnícke správanie sa odporcu k navrhovateľke a jeho nadmerná konzumácia alkoholu. S odstupom času sa odporca opakovane pokúšal obnoviť ich vzťah a pod vplyvom jeho sľubov sa s ním navrhovateľka opätovne zblížila a uzavreli druhé spoločné manželstvo. Toto manželstvo bolo harmonické 2 roky, a opätovne medzi nimi nastali vzťahové problémy, odporca sa začal voči navrhovateľke správať opäť agresívne a majetnícky a sa začal sa u neho prejavovať až paranoidná žiarlivosť. Z týchto dôvodov

ako aj na vzhľadom na konzumáciu alkoholu zo strany odporcu dochádzalo k častým konfliktom a hádkam, kedy navrhovateľku odporca fyzicky napádal a hrubo jej nadával. Navrhovateľka sa pokúsila manželské problémy vyriešiť vyhľadaním odbornej pomoci a na prelome rokov 2013/2014 navštevovali manželskú poradňu, avšak neúspešne. Vo februári 2014 navrhovateľka otehotnela, ani táto skutočnosť však nezmenila správanie odporcu, a jeho hrubé správanie k nej sa stupňovalo čo malo za následok úplne odcudzenie navrhovateľky k odporcovi. V auguste 2014 odporca opustil spoločnú domácnosť, čím došlo k definitívnemu rozvratu ich manželstva. Navrhovateľka stratila k odporcovi akýkoľvek vzťah, a ani si nevie prestaviť obnovu ich manželského spolužitia.

Rovnaké dôvody navrhovateľka uviedla aj na pojednávaní a opätovne prehlásila, že ich manželstvo je tak rozvrátené, že s odporcom už žiť ďalej nechce.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, uviedol, že navrhovateľku stále miluje, má veľmi rád aj ich spoločné deti, a nechce žiť bez nich, priznal, že k navrhovateľke sa zle správal, uviedol, že si je vedomý toho, že jej veľmi ublížil, čo oľutoval, v spoločnej domácnosti nežijú od augusta 2014, od tejto doby je s deťmi v kontakte prostredníctvom facebooku a telefónu. Uviedol, že v prípade rozvodu manželstva nedokáže platiť navrhované výživné, pretože je mesačný príjem predstavuje 1256 €, pracuje v Rakúsku, kde má mesačné výdavky na stravu okolo 450-550 €, za ubytovanie v jednej izbe kde sa okrem neho nachádza ešte ďalších 6 ľudí platí 150 € mesačne, cez zimné obdobie je vedený na úrade práce, kde poberá podporu vo výške cca 700 € mesačne, a navrhol aby ho súd zaviazal výživným na mal. B. 150 € na mal. T. výživné v sume 100 € mesačne a na mal. P. výživné v sume 70 € mesačne.

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, že v prípade ak súd manželstvo rozvedie, tak navrhujem aby všetky tri mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a a by odporca bol zaviazaný prispievať na výživu mal. detí na mal. B. 220 € mesačne, na mal. T. 160 € mesačne a na mal. P. výživným v sume 100 € mesačne.

Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov súd zistil, že navrhovateľka spolu s deťmi žije v 4izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, a v domácnosti žije aj stará matka mal. detí, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Matka má náklady spojené s bývaním v sume 270 € mesačne, pričom stará matka jej prispieva na bývanie sumou 60 € mesačne, navrhovateľka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a do konca mája tohto roku poberá rodičovský príspevok, ktorý činí 333 € mesačne. Mal. B. je žiačkou 2.ročníka Súkromnej tatranskej akadémie v Poprade, kde navrhovateľka uhrádza ročne školné vo výške 700 €, okrem školného priebežne uhrádza a aj poplatky spojené s rôznymi školskými akciami, ako je lyžiarsky výcvik, výletu, exkurzie a podobne. Ďalej mesačne uhrádza cestovné vo výške cca 20 € mesačne. Maloletá sa stravuje doma, je zdravá. Mal. T. je žiakom 7. ročníka ZŠ, stravuje sa v škole, a matka stravná platí v sume 20 € mesačne. Tiež priebežne uhrádza poplatky spojené so školskými aktivitami, ako sú výlety, exkurzie, učebnice, školské potreby a podobne. Maloletý je zdravý. Mal. P. je v celodennej starostlivosti navrhovateľky, dieťa je zdravé, keďže však nie je dojčené je potrebné zakupovať mu umelú výživu, čo navrhovateľku mesačne stojí asi 80 €.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka a odporca spoločne už uzavreli druhé manželstvo, avšak tak ako aj v ich prvom spoločnom manželstve, ktoré bolo rozvedené najmä kvôli agresívnemu a majetníckemu správaniu sa odporcu k navrhovateľke a jeho nadmernou konzumáciou alkoholu, aj v tomto druhom manželstve ako to aj odporca priznal na pojednávaní, jeho správanie voči navrhovateľke bolo zlé, a viedlo až k tomu, že navrhovateľka k odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah, od augusta 2014 s ním nežije v spoločnej domácnosti a aj napriek tomu, že sa snažila manželské problémy riešiť pohovorom u psychológa, v súčasnej dobe manželské spolužitie obnoviť nechce. Súd z týchto dôvodov manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Na čas po rozvode manželstva súd zveril všetky tri mal . deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože navrhovateľka má vytvorené veľmi dobré rodinné prostredie, o deti sa riadne stará, a keďže odporca je dlhodobo zamestnaný mimo územia Slovenskej republiky, do jeho starostlivosti by deti ani byť zverené nemohli. Pri rozhodovaní o výške výživného súd bral do úvahy odôvodnené potreby mal. detí, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, a týmto kritériám podľa názoru súdu zodpovedá výživné tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd aj vzhľadom na vek a školské povinnosti oboch starších detí výživné odstupňoval a je presvedčený, že takto určené výživné dokáže odporca vzhľadom na svoj príjem riadne platiť.

Vzhľadom na hore uvedené dôvody má súd za to, že navrhované výživné zo strany navrhovateľky je neprimerane vysoké najmä k príjmu odporcu, ktorý síce je zamestnaný v zahraničí, ale objektívne má v zahraničí aj vyššie výdavky spojené so stravovaním a ubytovaním ako na Slovensku, a preto v prevyšujúcej časti súd navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).