Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1075/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., B. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Q. P., advokátom v X., P. XX proti odporcom 1/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. C. XXX/XX, 2/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. C. XXX/XX, 3/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., R.. U. XXX/XX, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. júna 2014, č. k. -137 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh čiastočne zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 3.328,78 eur s 9%-tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.328,78 eur od 09.03.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v konaní bolo nepochybne preukázané a medzi účastníkmi nie je sporné, že odporcovia spôsobili navrhovateľovi dňa 06.11.2014 zranenie, v dôsledku ktorého bol hospitalizovaný. Za toto konanie boli aj odsúdení Okresným súdom Topoľčany a rozsudku zo dňa 17.03.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.01.2012. Považoval tak za nepochybne preukázané, že odporcovia sa dopustili protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Základ nároku navrhovateľa a príčinnú súvislosť medzi úkonom odporcov a vznikom škody mal preukázané. Medzi účastníkmi však bola sporná výška nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku protiprávneho konania odporcov vznikla. Jeho nárok za ušlý zisk počas pracovnej neschopnosti od 06.11.2004 do 30.11.2004 v sume 23.171,50,- Sk považoval za dôvodný, lebo navrhovateľ nepochybne bezprostredne po zranení, ktoré mu spôsobili odporcovia bol práceneschopný a hospitalizovaný. Za preukázaný považoval aj nárok navrhovateľa za vynaložené poplatky na zdravotnú starostlivosť a lieky, keď navrhovateľ predložil listinné dôkazy preukazujúce, aké sumy zaplatil a aké lieky v akej cene kupoval. Považoval za nepochybne preukázané, že navrhovateľ bol hospitalizovaný a vyšetrovaný ako aj to, že mu bola určená medikamentózna liečba, a preto nárok na náhradu škody za lieky a zdravotnú starostlivosť vo výške 1.144,10 Sk, t. j. 37,97 eur považoval za preukázaný. Za opodstatnený považoval aj nárok navrhovateľa na náklady za účasť splnomocnenca v trestnom konaní v sume 2.521,65 eur. Bolo nepochybné, že navrhovateľ bol v trestnom konaní ako poškodený zastúpený splnomocnencom, ktoré právo mu vyplýva z trestného poriadku a on toto právo využil, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nie je sporná.

Nárok na ušlý zisk za obdobie práceneschopnosti navrhovateľa od 25.10.2005 do 22.12.2005 nepovažoval za preukázaný s tým, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že k jeho práceneschopnosti v roku 2005 došlo v príčinnej súvislosti s konaním odporcov. Prihliadal na to, že k tejto práceneschopnosti došlo po roku od protiprávneho konania odporcov a od skončenia práceneschopnosti, t. j. 30.11.2004 do začatia ďalšej práceneschopnosti, t. j. 25.10.2005 navrhovateľ

nepredložil žiaden objektívny dôkaz, že by mal v dôsledku úrazu zo 06.11.2004 počas celého roka zdravotné problémy. Dňa 25.10.2005 bol hospitalizovaný pre úraz hlavy po páde, avšak v konaní nepreukázal, že by tento pád bol zapríčinený jeho zhoršeným zdravotným stavom po otrase mozgu spred roka. Jeho tvrdenie je aj predložené v zdravotnej dokumentácii len subjektívne, dokumentácia vychádza len z tvrdenia navrhovateľa, že sa domnieva, že ide o následok úrazu z novembra 2004. Súd považoval za nepravdepodobné, že by navrhovateľ po dobu jedného roka trpel neurologickými problémami v zmysle bolesti hlavy, závratov, hmlistého videnia a lekárske ošetrenie by počas celej tejto doby nevyhľadal. Príčinnú súvislosť medzi svojim kolapsom dňa 25.10.2005 a zranením z r. 2004 teda podľa názoru súdu nepreukázal, a preto návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bol návrh čiastočne zamietnutý podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal, že v súvislosti s predmetným nárokom nepostupoval podľa § 127 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd prvého stupňa napriek tomu, že sám mal pochybnosti, či sa môže nepriaznivý zdravotný stav prejaviť aj po roku nenariadil znalecké dokazovanie, pričom nie je možné, aby súd svoj názor, ktorým sú len pochybnosti, vydával za dôkaz, na základe ktorého rozhodol tak, že návrh v tejto časti zamietol. Vyslovil názor, že súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania na rozsah dokazovania, preto ak mal pochybnosti bolo jeho povinnosťou odstrániť buď pribratím znalca. Zároveň prejavil nespokojnosť aj s výrokom o náhrade trov konania.

Odporcovia navrhli odvolanie navrhovateľa „zamietnuť“.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh na začatie konania čiastočne zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z jeho obsahu je jednoznačne zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že neúplne zistil skutkový stav veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Citovaný dôvod na odvolanie je daný v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci je zrejmé najmä zo spisu a najmä zo zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa zo dňa 24.06.2014, na ktorom aj bol vyhlásený napadnutý rozsudok, že účastníci, a to ani zástupca navrhovateľa nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal vo veci viaceré pojednávania, pričom na začiatku každého z nich oznámil obsah prednesov a vykonaných dôkazov (§ 119 ods. 5 O.s.p.). Žiadna zo zápisníc, a to ani o pojednávaní, ktoré sa konalo 24.06.2014, na ktorom bolo vyhlásené konečné rozhodnutie, však neobsahuje postup súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého po vykonaní úkazov podľa ods. 1 (po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania) predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Zároveň z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom rozhoduje súd, ktoré z označených dôkazov vykoná. Výnimočne však môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci sa konalo o náhradu škody z ublíženia na zdraví, pričom jedným z nárokov je aj ušlý zisk, t. j. nárok podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci mal tento ušlý zisk navrhovateľa spočívať v tom, čo navrhovateľovi ušlo na príjme za dobu je ďalšej pracovnej neschopnosti od 25.10.2005 do 22.12.2005.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s obsahom spisu a v súvislosti s čiastočným vyhovením návrhu na začatie konania konštatuje, že odporcovia sa dopustili protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa, a preto základ nároku navrhovateľa, a to vznik škody, protiprávny úkon odporcov a príčinná súvislosť medzi úkonom odporcov a vznikom škody bol v konaní preukázaný. Je ďalej zrejmé, že považoval za preukázané nároky predstavujúce náhradu odmeny za splnomocnenca v trestnom konaní, ako aj lieky a liečebnú starostlivosť a ušlý zisk za dobu pracovnej neschopnosti navrhovateľa bezprostredne po tom, čo mu odporcovia spôsobili zranenie. Považoval totiž za preukázané, že tieto vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcov.

Pokiaľ ide o ďalší nárok navrhovateľa, a to jeho ušlý zisk počas pracovnej neschopnosti od 25.10.2005 do 22.12.2005 bol návrh súdom prvého stupňa zamietnutý s poukazom na to, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že táto práceneschopnosť bola v príčinnej súvislosti s konaním odporcov. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ bol síce 25.10.2005 hospitalizovaný pre úraz hlavy po páde, avšak v konaní nepreukázal, že by tento pád bol zapríčinený jeho zhoršeným zdravotným stavom po otrase mozgu spred roka.

Takýto záver súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za záver vykonaný bez náležitého zistenia a skutkového stavu veci, pričom závery súdu prvého stupňa v súvislosti s hodnotením dôkazov vychádzali z nedostatočných podkladov. Posúdenie príčinnej súvislosti ďalšej pracovnej neschopnosti s úrazom v predchádzajúcom období, alebo posúdenie akejkoľvek príčiny takejto pracovnej neschopnosti je totiž výslovne odbornou otázkou, teda skutočnosťou, na ktorej poznanie sú nevyhnutné odborné znalosti a skutočnosti. Odbornými znalosťami sa rozumejú iné znalosti než znalosti práva, ktoré súd ako orgán rozhodujúci spory je povinný poznať a rovnako aj iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť získaná jeho vzdelaním, výchovou ako aj životnou praxou. Na vytvorenie poznatkov o takej skutočnosti, teda nestačí vlastná životná skúsenosť sudcu, ale je potrebná odborná skúsenosť a iná odborná skúsenosť a iné odborné znalosti. Takouto inou skúsenosťou a znalosťou zásadne disponujú osoby, ktoré sú zapísané v zozname znalcov.

Znalec je teda osoba rozdielna od súdu a účastníkov a ich zástupcov, ktorá má potrebné odborné znalosti na posúdenie skutočnosti, na ktoré sú potrebné takéto znalosti.

Ustanovenie § 127 ods. 1 O.s.p. súdu ukladá v prípade, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti ustanoviť po vypočutí účastníkov znalca. Podľa súdnej praxe posúdenie príčinnej súvislosti poškodenia zdravia a následných pracovných neschopností s týmto poškodením zdravia je otázkou odbornou, medicínskou, ktorú môže zodpovedať len znalec z odboru zdravotníctva.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa nariadiť na predmetnú otázku príčinnej súvislosti pracovnej neschopnosti navrhovateľa v čase od 25.10.2005 do 22.12.2005 so zranením zo dňa 06.11.2004 znalecké dokazovanie. V prípade pokiaľ podľa znaleckého posudku bude príčinná súvislosť daná, následne vykonať dôkazy na jeho výšku ušlého zisku v tomto období, avšak pokiaľ ide o tieto dôkazy tu bude zaťažovať dôkazná povinnosť navrhovateľa.

Znalecký posudok, ktorý bude podaný príslušným znalcom bude následne súd prvého stupňa hodnotiť ako aj iné dôkazy, avšak súd pri hodnotení znaleckého posudku nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležite preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či

jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádza zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca.

V ďalšom konaní rozhodne súd aj o všetkých trovách účastníkov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a bude viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Odvolaním nenapadnutej časti prvostupňového súdu, t. j. pokiaľ bolo návrhu vyhovené a odporcom uložená povinnosť aby zaplatili navrhovateľovi 3.328,78 eur s 9%-tným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 09.03.2012 do zaplatenia sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .