Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/844/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa R. banka Y., a.s. so sídlom v M., F. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného G. kanceláriou G., s.r.o. so sídlom v U., M. X/B proti odporkyni P. Y., bytom D. nad T., O. II XX/XX, zastúpenej opatrovníčkou J.. Q. Záhorovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 742,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca 2013, č.k. -43, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 627,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 627,74 eur od 03.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 134,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet AK Antovszká, s.r.o.. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.03.2010 navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu č. 4424808001. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni službu Povolené prečerpanie na osobnom účte. Odporkyňa prostredníctvom svojho účtu vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol navrhovateľ odporkyni na účet peňažné prostriedky , ktoré mohla odporkyňa čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporkyňa počas platnosti zmluvy prečerpala sumu vo výške 627,74€. Odporkyňa nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v Zmluve a sadzobníku poplatkov, navrhovateľ dňa 02.11.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy 742,22€, ktorá pozostáva z istiny 627,74€ a sankčného úroku z omeškania vo výške 114,48€ v súlade s výpisom z účtu peňažného ústavu. Z predložených dokladov mal za nesporné, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o rastovom osobnom účte na základe, ktorej navrhovateľ zriadil a viedol pre odporkyňu rastový osobný účet. Odporkyňa neuhradila debetný zostatok podľa zmluvy, navrhovateľ písomne dňa 02.11.2011 od zmluvy odstúpil a požadoval vrátiť debetný zostatok 742,22€. V konaní nebolo preukázané, či bolo odporkyni doručené odstúpenie od zmluvy. Súd teda na základe pripojených dokladov zaviazal odporcu na zaplatenie dlhu v sume neuhradeného debetného zostatku v sume 627,74€ s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne podľa ust. odo dňa uplatneného navrhovateľom, teda od 03.11.2011, aj keď bola odporkyňa v omeškaní s platením už skôr (debetný zostatok bol evidovaný od 22.10.2010 ). Takýmto spôsobom súd postupoval z toho dôvodu, že zmluva o rastovom účte je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá podlieha prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Z predloženého sadzobníka vyplýva nárok žalobcu na sankčnú úrokovú sadzbu v sume 20% ročne, avšak tento zmluvne dohodnutý sankčný úrok si navrhovateľ v žalobe neuplatnil. Z

petitu návrhu je zrejmé, že žiadal priznať sankčný úrok z omeškania vo výške 20% v sume 114,48€.. V prípade spotrebiteľských zmlúv je však možné priznať úrok z omeškania len vo výške platnej pre občiansko-právne vzťahy. V konaní nebolo zrejmé, že aké obdobie a z akých súm si žalobca uvedený úrok uplatňuje, preto súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Z uplatnených trov, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 51,45€ ( príprava a prevzatie veci dňa 16.7.2012, podanie žaloby na súd dňa 25.9.2012) + 2x 7,63€ paušál + 20% DPH a súdny poplatok 44,50€ podľa ust. , ,, a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z trov nepriznal úkon za písomné podanie protistrane, nakoľko za výzvu na úhradu dlhu možno považovať aj platobný rozkaz. Navrhovateľ si žalobou uplatnil celkovú pohľadávku vyčíslenú ku dňu vyhlásenia rozsudku (ku dňu 18.3.2013) vrátane úrokov v sume 824,23€ a súd priznal 709,75€, teda v 86% mal navrhovateľ úspech, v 14% neúspech a pomer úspechu a neúspechu je 72% (86-14), teda navrhovateľovi patrí 72% trov z uplatnených 186,29€, teda 134,12€.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že s odporkyňou uzatvorili dňa 16.03.2010 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou ako banková zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami a s príslušnými obchodnými podmienkami. Poukázal na to, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb patrí medzi tzv. absolútne obchody a ustanovenia sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická osoba nepodnikateľ. Ďalej poukázal na ustanovenie , ktoré obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok, pričom dikcia zákona v ust. stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Toto ustanovenie je kogentné a nie je možné zmeniť ho dohodou zmluvných strán. V danej právnej veci ide jednoznačne o tzv. ,,iné obchodné podmienky". Keďže tieto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Dal do pozornosti ČI. I. bod 2, bod 6 ČI. III. bod 23, bod 37 Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko odporkyňa porušila Zmluvu a VOP, a to tým, že jej účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle ČI. III. bodu 23 VOP, navrhovateľ v súlade s ČI. III. bodu 37 VOP listom zo dňa 23.04.2008 odstúpil od Zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov -služieb viažuce sa k zrušenému účtu a navrhovateľ ukončil poskytovanie týchto produktov- služieb podľa príslušných zmlúv. Odporkyňa však na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagovala a navrhovateľovi neuhradila príslušný debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 02.11.2011 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporkyne navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou ,,vyrovnanie zostatku zatv. účtu. " Z uvedeného titulu sa preto navrhovateľ v tomto konaní domáha - zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 627,74 eur, a aj sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 114,48 eur. Uviedol, že si príslušný sankčný úrok z omeškania (zmluvnú pokutu) v podanom návrhu uplatňoval z vyčíslenej istiny 627,74 eur - t.j. nevyrovnanej výšky debetného zostatku iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu, t.j. od 03.11.2011 iba do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na základe vyššie uvedeného preto považuje záver súdu o tom, že navrhovateľ nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať od odporcu sumu vo výške 114,48 eur, za nesprávny. Poukázal na ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ČI. 46 ods. 1 SR, ČI. 46 ods. 4 v spojení s ČI. 51 SR. Mal za to, že prvostupňový súd svojím rozhodnutím zasiahol do základného práva navrhovateľa garantovaného , právo na súdnu ochranu, nakoľko mal za to, že rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec. Mal za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku voči odporkyni aj v časti uplatneného sankčného úroku, a to s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a zákonné ustanovenia. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdiť.

V nadväznosti na ust. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa ako vyplýva z obsahu odvolania navrhovateľa, vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 627,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 627,07 eur od 03.11.2011 do zaplatenia napadnutý nebol, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutím odvolacieho súdu zostalo nedotknuté.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 114,48 eur ako nedôvodný zamietol.

V danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom banková zmluva medzi ním a odporkyňou, avšak navrhovateľ si toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy až do podania návrhu na súd. Pritom aj podľa odvolacieho súdu odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy. V danom prípade pritom aj odvolací súd mal za preukázané, že právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania (zmluvnej pokuty) si navrhovateľ teda uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ tak ani podľa odvolacieho súdu nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať od odporcu zaplatenie sumy 114,48 eur. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že zo strany súdu došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, tým, že prvostupňový súd jeho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v zmysle , ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Citované zákonné ustanovenia sa chápu aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a je ich potrebné vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci E. N. proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn. ), z ktorej možno (o.i.) vyvodiť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že súd prvého stupňa sa nimi dôsledne riadil, keď toto zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne aj vecne odôvodnil. Primeraným a presvedčivým spôsobom sa vysporiadal i s argumentáciou žalobcu. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ výslovne žalobným petitom mimo istiny žiadal priznať úroky z omeškania, ktoré mu súd prvého stupňa v súlade s návrhom a v zákonom prípustnom rozsahu priznal. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil žiadnu takú vadu rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v jeho zamietavej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a , tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .