Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-272-2014.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/272/2014
Rozhodnutie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v právnej veci navrhovateľa X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti odporcovi Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, zastúpenou JUDr. Drahomírou Hrončekovou, prokurátorkou Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, o zaplatenie 2 677,06 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 677,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,28% ročne zo sumy 2 677,06 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi priznané trovy konania, vo výške 532,14- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom predloženým súdu dňa 03.11.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2 677,06 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,28 % ročne so sumy 2677,06 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním pre prečin „porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa ustanovenia § 305 ods. 1 písm. c) Zákona č. 300/2005 Z.z. mu v príčinnej súvislosti vznikol nárok na náhradu škody v celkovej výške 2 677,06 Eur. Požadovaná výška náhrady škody predstavuje náhradu trov trestného konania podľa ustanovenia § 18 ods. 1. Zákona č. 514/2003 Z.z.
Odporca konajúci Generálnou prokuratúrou SR v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 02.02.2015 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Podľa jeho názoru Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003. Škodu nespôsobila prokuratúra a nie je daná príslušnosť Generálnej prokuratúry. Návrh považuje za nedôvodný, pretože navrhovateľ si svojim konaním trestné stíhanie zavinil sám a akákoľvek náhrada škody by bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní skutku sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.
Generálna prokuratúra vo svojich vyjadreniach uvádza, že orgánom príslušným na prerokovanie nároku na náhradu škody je Ministerstvo spravodlivosti, pretože z dôvodu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno dospieť k záveru, že na konanie o žiadosti žiadateľa z titulu, ktorý označil a to vzhľadom na súdmi ustanovenú prax označujúcu za nezákonné rozhodnutie samotné uznesenie vyšetrovateľa PZ je práve príslušná Generálna prokuratúra. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné a právne účinky nastávajú už jeho vydaním. Vyššie uvedené neovplyvňuje
skutočnosť, že prokurátor zamietol sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré vydal policajt podľa trestného poriadku ako aj skutočnosť, že prokurátor v konkrétnej veci podal obžalobu. Ak teda v danom prípade nie je oprávnené konať Ministerstvo vnútra SR vzhľadom k novele zákona č. 514/2003 Z.z. ani Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená konať, je potrebné aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona. Na základe uvedeného koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR.
Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR vstupujú v priebehu trestného konania priebežne tri samostatné zložky ako orgány verejnej moci - vyšetrovateľ, prokurátor a súd. Pričom titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je v zmysle ustanovenej judikatúry uznesenie o vznesení obvinenia. Nesúhlasí však s argumentáciou Generálnej prokuratúry a uvádza, že zákon jednoznačne definuje orgány konajúce v mene štátu v § 4 ods. 1 a preto pre oblasť trestného konania aplikáciu § 4 ods. 2 zákona neprichádza do úvahy, resp. situácia, ktorá by odôvodňovala jeho aplikáciu v trestnom konaní ani nemôže nastať. V tejto veci by mala v mene štátu konať Generálna prokuratúra SR v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f).
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa stotožňujú s vyjadrením Ministerstva spravodlivosti a poukazuje na skutočnosť, že úlohou súdu nie je skúmať dôvody rozhodnutia, na základe ktorého bol navrhovateľ oslobodený, ale musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia súdu.
Právna zástupkyňa odporcu uvádza, že navrhovateľ si trestné stíhanie spôsobil svojim konaním sám, ale z dôvodu pochybností bol súdom oslobodený. Ďalej uvádza, že v prípravnom konaní všetci svedkovia vypovedali inak a aj z policajných správa jasne vyplýva, že dotyčný sa skutočne skutku dopustil, len súd to na základe vlastnej úvahy vyhodnotil tak, ako to vyhodnotil. To znamená, že navrhovateľ nebol oslobodený pretože skutok nespáchal, ale len na základe pochybností s uplatnením zásady in dubio pro reo.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými dôkazmi a to doručeným návrhom, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.10.2013, oznámením o doručení žiadosti zo dňa 21.11.2013, vrátením postúpenej žiadosti z Ministerstva spravodlivosti zo dňa 17.12.2013, podaním Generálnej prokuratúry zo dňa 24.02.2014 označená ako X. Š. žiadosť o predbežné prerokovanie, podaním Ministerstva spravodlivosti zo dňa 04.03.2014 - vrátenie postúpenej žiadosti, oznámením Generálnej prokuratúry zo dňa 11.03.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 02.02.2015, pripojeným trestným spisom 9T/133/2011 a vyjadreniami zástupcov na pojednávaní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Vinica zo dňa 21.03.2011 ČVS: ORP-214/VI-VK-2011 bolo voči osobe navrhovateľa vznesené obvinenie pre prečin „porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ sťažnosť. Okresná prokuratúra Veľký Krtíš uznesením zo dňa 05.05.2011 sp.zn.: Pv 150/11 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Dňa 17.06.2011 navrhovateľ podal návrh na zastavenie trestného stíhania. K zastaveniu trestného stíhania nedošlo. Na Okresný súd Veľký Krtíš bola voči navrhovateľovi podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš žaloba. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 07.06.2012 sp.zn. 9T/133/2011-225 v zmysle § 285 písm. b) Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok spod obžaloby oslobodil. Proti oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25.10.2012 sp.zn. 2To 113/12 odvolanie okresného prokurátora zamietol. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Žiadosťou zo dňa 30.10.2013 požiadal navrhovateľ odporcu podaním označeným ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody. Žiadosť bola odporcom prijatá dňa 18.11.2013. Generálna prokuratúra listom zo dňa 21.11.2013 oznámila navrhovateľovi, že jeho žiadosť bola odporcovi doručená dňa 18.11.2013 a zároveň mu oznámila, že vec postupuje príslušnému orgánu a to Ministerstvu spravodlivosti. Dňa 17.12.2013 bola postúpená žiadosť vrátená z Ministerstva spravodlivosti na Generálnu prokuratúru. Podaním zo dňa 24.02.2014 došlo k opätovnému postúpeniu žiadosti na Ministerstvo spravodlivosti. Podaním zo dňa 04.03.2014 došlo k opätovnému vráteniu žiadosti na Generálnu prokuratúru. Oznámením zo dňa 11.03.2014 oznámil odporca navrhovateľovi, že nie je orgánom ktorý by mal vo veci konať.
Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súd zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, ktoré musia byť splnené súčasne. 1) nezákonné rozhodnutie 2) vznik škody 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
V prípade, že nie je splnená čo i len jeden z uvedených predpokladov, zodpovednosť štátu nevzniká. Súd preskúmal aj to či navrhovateľ splnil osobitné podmienky stanovené zákonom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.
Navrhovateľ v súlade § 15 ods. 1 cit. zák. požiadal odporcu dňa 30.10.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca sa necítil byť oprávneným konať v mene pasívne legitimovaného, to znamená Slovenskej republiky. Oprávneným konať sa necítilo ani Ministerstvo spravodlivosti SR. Medzi týmito dvomi orgánmi verejnej moci došlo k niekoľkonásobnému postúpeniu a vracaniu žiadosti o prerokovanie návrhu. Navrhovateľ sa preto obrátil na súd s návrhom na začatie konania o náhradu škody.
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je podľa § 6 ods. 1 cit. zák. zrušenie alebo zmena nezákonného právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda príslušným orgánom. Nárok na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ( v súlade s rozhodnutím NS SR sp.zn. 1 Cdo 53/93), pričom opodstatnenosť začatia trestného stíhania je podmienená výsledkom trestného konania, t.z. či sa podozrenie orgánu činného v trestnom konaní, v tomto prípade prokuratúry, potvrdí a obžalovaný bude odsúdený. V zmysle platnej judikatúry je potrebné na rozsudok súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, nazerať ako na rozhodnutie, ktorým bolo uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia zrušené ( rozhodnutie NS SR 3Cdo 194/2010). Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ podal sťažnosť proti Uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú Okresná prokuratúra uznesením zo dňa 05.05.2011 sp.zn. zamietla, navrhovateľ dňa 17.06.2011 podal aj návrh na zastavenie trestného stíhania, k zastaveniu ale nedošlo. Uvedeným konaním splnil navrhovateľ zákonný predpoklad v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 cit. zák.
Škoda predstavuje materiálnu ujmu spočívajúcu zmenšením majetku poškodeného a objektívne vyjadrenú v peniazoch. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 cit. zák. navrhovateľovi vznikla skutočná škoda v podobe trov právneho zastúpenia v trestných konaniach, ktoré uhradil ako dohodnutú odmenu advokátovi, čo je zrejmé z priloženého vyúčtovania trov konania. V zmysle ustanovení § 18 ods. 1 a ods. 3 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
Z predloženého trestného spisu má súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil advokátovi sumu 2 677,06 Eur ako účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tak v tejto právnej veci je daná priama vecná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou v podobe trov právneho zastúpenia, pretože pokiaľ by prokurátor nepodal obžalobu a vyhovel sťažnosti navrhovateľa, nemal by navrhovateľ dôvod zvoliť si advokáta na zastupovanie v trestnom konaní a nevznikla by mu tak škoda vo výške trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ advokátovi uhradil. Je tu zrejme priame pôsobenie príčiny a následku, kde príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že v predmetnom konaní boli splnené všetky podmienky zákona pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a preto návrhu vyhovel.
Pokiaľ ide o orgán oprávnený konať v mene pasívne legitimovaného, súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľa a Ministerstva spravodlivosti a za oprávneného konať v mene štátu považuje Generálnu prokuratúru v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f). Podľa názoru súdu v tomto konaní nie je podstatné na základe akých skutočností bol navrhovateľ oslobodený. Či už to bolo v zmysle pochybností s uplatnením zásady in dubio pro reo, alebo kvôli skutočnosti, že skutok navrhovateľ nespáchal. Ako už bolo uvedené, rozhodujúci je výsledok trestného konania. Pre súd je v tom prípade podstatné právoplatné rozhodnutie súdu, na základe ktorého bol navrhovateľ z pod obžaloby oslobodený. Súd nie je oprávnený preskúmavať právoplatné rozhodnutie a hodnotiť rozhodovaciu činnosť okresného a krajského súdu. Súd v tomto konaní rozhoduje len o náhrade škody na základe právoplatného
rozhodnutia. V tomto prípade tak okresný ako aj krajský súd navrhovateľa z pod obžaloby oslobodili, súd preto považuje za oprávneného konať v mene pasívne legitimovanej Slovenskej republiky Generálnu prokuratúru SR.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastník, ktorý mal v konaní plný úspech má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na obranu proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Právny zástupca navrhovateľa si v zákonnej lehote vyčíslil trovy konania v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z.. Žiada o úhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 665,22 Eur pozostávajúcich z troch úkonov právnej pomoci po 111,21 Eur, 2x režijný paušál vo výške 8,04 Eur a 1x režijný paušál vo výške 8,39 Eur, cestovné vo výške 29,43 Eur a náhradu za stratu času 83,88 Eur (6 polhodín x 13,98). Právny zástupca je platiteľ DPH preto sa odmena zvyšuje o 20% DPH. Právny zástupca si uplatnil aj náhradu trov predsúdneho konania vo výške 99,53 Eur.
Súd sa s takto predloženým vyčíslením nestotožnil a nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času vo výške 83,88 Eur za šesť pol hodín. Priznal mu len sumu 55,92 Eur za štyri pol hodiny, z dôvodu, že cesta medzi Veľkým Krtíšom a Zvolenom trvá menej ako hodinu, čo je zrejmé z bežných mapových portálov a táto cesta je súdu známa aj z vlastnej skúsenosti. Rovnako súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za žiadosť o predbežné prerokovanie, pretože tento úkon bol vykonaný pred začatím konania a trovy zastúpenia pri tomto úkone nepredstavujú trovy predmetného konania. Navyše súdu bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 20.10.2014 a žiadosť bola spísaná 30.10.2013, t.z. takmer rok pred udelením plnomocenstva. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť istinu s úrokom z omeškania a trovy konania na účet právneho zástupcu, vedený vo U., E..L.. č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F.: L., U.: XXXX
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolávateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)