Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-223-2014.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/223/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. N. R., Q.. D. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky P. U., U. X. XXX, zast. v konaní SP & R, s.r.o., so sídlom Bratislava, Maróthyho 6, IČO: 36859982, a otca T. R., U. X.S. XXX, W..Č.. U. T. U., S., S. E., Y. XXX H., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému takto
rozhodol:
I. Mal. N. R., Q.. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého N. mesačne sumou XXX,- Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaca vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 02.12.2014.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 02.12.2014 do 23.04.2015 v celkovej sume XXX,- Eur je otec maloletého povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa matka maloletého domáha, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 230,-Eur mesačne. Styk otca s dieťaťom mal byť realizovaný na základe dohody rodičov. Uviedla, že na tunajšom súde je tiež vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého. Otec maloletého mal odísť pracovať do zahraničia, aby mohol splatiť všetky svoje dlhy. S matkou maloletého boli dohodnutí, že bude pravidelne posielať finančné prostriedky na syna a domácnosť. Prvýkrát odišiel do S. v novembri 2012, vrátil sa domov v apríli 2013. Za toto obdobie poslal domov 225,-Eur. Po jeho príchode domov sa snažil robiť nákupy, avšak väčšiu sumu peňazí matke maloletého nedal. Doma sa zdržal cca 11 mesiacov, opäť si nenašiel stabilnú prácu. Následne začiatkom marca 2014 odišiel späť do S. za prácou, sľúbil, že bude posielať financie na maloletého a domácnosť vo výške cca 300,-Eur mesačne. Uvedenú sumu poslal v apríli a máji 2014, v máji 2014 poslal synovi nejaké veci na oblečenie. Od tejto doby finančné prostriedky nedostala. Snažila sa s ním komunikovať, pričom neplatenie zdôvodnil tým, že si našiel nájom a musel vopred zaplatiť zálohu na niekoľko mesiacov dopredu.
Otec maloletého sa na pojednávanie súdu napriek riadnemu predvolaniu nedostavil. Súdu zaslal mailové stanovisko, žiadal, aby súd prebehol v jeho neprítomnosti, pričom súhlasil so všetkým, čo podpísal.
Kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť vo výške 230,-Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia otca maloletého, rodným listom maloletého, výsluchom matky maloletého.
Maloletý pochádza z manželstva jeho rodičov. Na tunajšom súde prebieha v súčasnosti konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. 9P/221/2014, v rámci tohto konania otec maloletého súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a s určením výživného vo výške 230,-Eur mesačne. Konanie nie je skončené.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Ako vyplýva z predložených dokladov, rodičia maloletého sa v zásade zhodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Napokon, táto sa o syna stará už dlhodobo prakticky sama (cca od 01.03.2014), sama uspokojuje jeho potreby, otec na výživu dieťaťa prispieva sporadicky. So synom je v kontakte cez skype. Súd je toho názoru, že za tejto situácie je zverenie maloletého do starostlivosti matky plne v záujme dieťaťa, otec nemá možnosť a prakticky sa o to ani nesnaží, aby sa o syna staral osobne sám. Súd preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že otec maloletého je v cudzine a so synom v kontakte osobne nie je určil tiež, že zastupovať maloletého v bežných veciach ako i spravovať jeho majetok v bežných veciach bude matka maloletého.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive.
Maloletý navštevuje základnú školu, kde má náklady na stravovanie, družinu. Matka platí synovi poistku vo výške 18,79 Eur mesačne. Zdravotný stav má maloletý dobrý, nemá záujmy, ktoré by vyžadovali zvýšené výdavky.
Matka maloletého je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný zárobok vo výške XXX,XX Eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Má výdavky na bývanie (cca 248,-Eur), dochádzanie do práce (cca 40,-Eur mesačne). Zo zostávajúcej sumy zo svojho príjmu uhrádza náklady na stravu svoju a stravu maloletého, náklady na hygienu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby.
Otec maloletého svoje príjmy nedokladoval, podľa vyjadrenia matky dosahuje v súčasnosti príjem vo výške cca X.XXX,- GBP (X.XXX,-Eur). Nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že otec maloletého je schopný podieľať sa na výžive maloletého v matkou navrhovanej výške. Suma 230,-Eur mesačne zodpovedá potrebám dieťaťa, ale i možnostiam oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. U matky maloletého je pritom potrebné zdôrazniť, že zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o maloletého sama, bez pomoci otca. Otec maloletého sa na výchove dieťaťa nepodieľa.
Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu, t.j. od 02.12.2014. Matka maloletého žiadala výživné určiť od 01.08.2014, nedokázala však súdu uviesť žiadne objektívne dôvody, ktoré jej bránili v podaní návrhu na súd skôr. Skutočnosť, že otcovi maloletého zasielala návrh na určenie výživného ešte v auguste 2014 keď chcela, aby sa k nemu vyjadril, nie je objektívnym dôvodom pre priznanie výživného spätne i za obdobie pred podaním návrhu na súd. Súd preto mohol výživné priznať až odo dňa podania návrhu na súdu. V danom prípade vznikol otcovi maloletého nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.12.2014 do 23.04.2015, teda do dňa rozhodnutia súdu, a to v celkovej výške XXX,-Eur. Za december 2014 bol dlh vo výške 130,-Eur, keď bolo zohľadnené, že otec zaplatil výživné vo výške 100,-Eur. Následne neuhradil výživné za mesiace január až marec 2015, dlh je tak vo výške 3x230,-Eur, a za apríl 2015 uhradil 100,-Eur, dlh je tak vo výške 130,-Eur. Vzhľadom k výške dlhu bolo umožnené, aby otec dlh splatil v primeraných splátkach po 100,-Eur mesačne spolu s bežným výživným.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.