Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-35-2022.pdf
PDF · 74.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/35/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.11.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/24/2022 zo dňa 19.10.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník napadnutým rozsudkom sp. zn. 0T/24/2022 zo dňa 19.10.2022 uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorý spáchal, tak že
- dňa 04.09.2022 okolo 15.05 hod. v kuchyni rodinného domu číslo 131 v obci C. D., okres Svidník s hladinou jedného miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu po vulgárnych nadávkach svojej manželke E. B., oháňajúc sa na ňu s tanierom v ruke, vyhrážal sa jej udretím a následne zosilneným hlasom sa jej vyhrážal, že jej rozbije sánku a potom ju zabije, preto E. B. z obavy o svoj život telefonicky zavolala na linku 158 a z domu ušla.
Za to mu súd uložil:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 02.11.2022 obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu podal na poštovom úrade odvolanie. Obhajca konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o vine v napadnutom rozsudku vykonal dokazovanie v intenciách podanej obžaloby. Pôvodne rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému obžalovaný podal odpor na základe, ktorého súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný opätovne vyhlásil, že sa cíti nevinný a nevykonal skutok, ktorý je predmetom obžaloby a napadnutého rozsudku. Pozornosti orgánov v prípravnom konaní ako aj prvostupňového súdu ušla skutočnosť, že poškodená je nedoslýchavá, čo uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi a potvrdilo sa to pri komunikácii poškodenej s jej dcérou, pretože nebola schopná vnímať prejav účastníkov konania pri normálnej hlasitosti. Z uvedených dôvodov možno predpokladať, že ak by bola poškodená dôsledne vypočutá v prípravnom konaní, tento hendikep by bol zistený a nedošlo by k vzniku neúplností skutkových zistení súdu, pričom je dôvod domnievať sa, že rozhodnutie súdu pri dôslednom vykonaní dôkazov na preskúmanie zdravotného stavu poškodenej by mohlo byť aj iného druhu ako odsudzujúce.
Toto svoje odvolanie na verejnom zasadnutí dopĺňa aj konštatáciou, že poukazuje aj na špecifikum tohto etnika. U nich keď dôjde k hádke o krátku chvíľu to odznie a fungujú normálne.
Obhajca navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B.. prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej E. B. vyhotoveného pomocou videokamery vyšetrovateľom OR PZ vo Svidníku, odbor kriminálnej polície dňa 05.09.2022, oboznámením písomného prepisu výpovede, prečítané boli listinné dôkazy, zápisnica o trestnom oznámení, zápis o dychovej skúške, odpis z registra trestov obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, výpis zo záznamu páchateľov, správy o povesti, správa Sociálnej poisťovne, úradu práce sociálnych vecí a rodiny, bol oboznámený obsah pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/10/2022.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov. Obžalovaný A. B. tak ako konštatuje aj súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Poprel spáchanie skutku. Popísal priebeh kritického dňa, kedy požíval alkoholické nápoje a zdôraznil, že on manželke sa nevyhrážal.
Tvrdenia obžalovaného mal súd prvého stupňa za vyvrátené na základe prehratého obrazovo- zvukového záznamu z výpovede poškodenej E. B.. Z obsahu tejto výpovede vyplýva, že sa jej vyhrážal, že jej rozbije sánku, zabije ju, potom všetko porozbíja a sám na seba zavolá policajtov.
Po prehratí obrazovo-zvukového záznamu na hlavnom pojednávaní a po vyjadrení obžalovaného k tomuto záznamu poškodená uviedla, že všetko je pravda a obžalovanému odpúšťa.
Obžalovaný v kritickom čase bol pod vplyvom alkoholu o čom svedčí dychová skúška vykonaná dňa 04.09.2022 po spáchaní skutku čase o 16.14 hod., kedy bola obžalovanému nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,00 mg/l.
Následne súd prvého stupňa sa zaoberal hodnotením jednotlivých dôkazov a ustálením právnej kvalifikácie tohto skutku. Krajský súd sa s úvahami súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil. Krajský súd k samotnému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní musí uviesť, že je netypické, že aj keď súd prvého stupňa mal na hlavnom pojednávaní prítomnú poškodenú E. B. túto osobne nevypočul, prehral obrazovo-zvukový záznam z jej výpovede z prípravného konania. Prehral tento záznam so súhlasom obžalovaného a prokurátora. Aj keď ide o netypický postup súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tento postup je v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom stanovisku zdôraznil, že ak súd aj strany (prokurátor a obžalovaný) v intenciách § 263 ods. 1 Tr. poriadku sa zhodnú na okolnosti, že osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní nie je potrebný a že postačuje prečítanie zápisnice o jeho skoršej výpovedi, môže ísť aj o rozhodujúci dôkaz (podstatný pre rozhodnutie o vine), ktorý súd takto vykoná.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom priamym.
Súd prvého stupňa sa zaoberal aj materiálnym korektívom tak, ako to vyjadril aj vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa jeho závažnosť je vyššia než nepatrná. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na hroziaci následok konania obžalovaného, ktorý sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví svojej manželke, čím došlo k naplneniu kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu plne rešpektoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 Tr. zákona.
V prvom rade ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zdôraznil, že poľahčujúce okolnosti nezistil. Na druhej strane prihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Obžalovaný A. B. doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/10/ 2022 zo dňa 14.04.2022, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Koniec skúšobnej doby pripadá na deň 15.10.2023.
Obžalovaný A. B. vo výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má jeden záznam, kedy dňa 25.03.2021 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kde vynadal vulgárne svojej manželke E. B., následne ju aj fyzicky napadol, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta 10,- eur.
Z miesta trvalého bydliska obžalovaný A. B. nie je bližšie hodnotený.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný poberá predčasný starobný dôchodok.
Súd prvého stupňa po zhodnotení všetkých rozhodných okolností a po úprave trestnej sadzby, keďže prevahu majú priťažujúce okolnosti dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa u obžalovaného dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, teda na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Obžalovaný tento prečin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak obžalovanému uložil trest nepodmienečný. Nepochybil súd prvého stupňa ani pri zaradení obžalovaného A. B. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v dobe posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Obhajoba v rámci odvolacích námietok namietala tú skutočnosť, že poškodená má byť nedoslýchavá. Je potrebné uviesť, že táto skutočnosť sa nepotvrdila v komunikácii s poškodenou, či už pri nahrávaní obrazovo-zvukového záznamu, resp. pri jej vyjadrení na súde prvého stupňa a ani v rámci odvolacieho konania, kde poškodená reagovala na jednotlivé dotazy, ktoré odzneli na súde. Ani samotná nedoslýchavosť nespochybňuje výpoveď svedkyne a nevyvoláva pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede.
Obhajoba v rámci odvolacích námietok poukázala aj na špecifiká etnika, ktorého sú príslušníkmi tak obžalovaný ako aj poškodená a ktoré má iným spôsobom vnímať hádky v rámci ich komunity. Krajský súd v tejto súvislosti musí poukázať, že trestný zákon nie je založený na tom, že postihuje iba určité etnikum. Občania Slovenskej republiky majú kladené rovnaké povinnosti a majú aj rovnaké práva. Princíp, na ktorý poukazuje obhajoba nie je princípom, ktorý by bol vlastný trestnej politike Slovenskej republiky.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.
jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.