Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/399/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad F., J. XXXX/ X, t.č. bytom U. A., Q. X a Y. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. nad F., ul. 5. apríla XXXX/XX o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého N. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke.

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Súd upravuje styk otca s maloletým N. Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý posledný celý týždeň v kalendárnom mesiaci od nedele od 15.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod., počas vianočných sviatkov od 26.12. od 15.00 hod. do 2.1. do 15.00 hod. s tým, že si otec maloletého v mieste bydliska tohto dieťaťa prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom v čas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojim návrhom zo dňa 22.8.2014, podaným na OS Bánovce nad Bebravou domáhala, aby súd zveril maloletého N. do jej osobnej starostlivosti, otcovi dieťaťa určil výživné 100 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým N. tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletým posledný týždeň v každom mesiaci v kalendárnom roku. Svoj návrhu odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do decembra 2013. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -33 zo dňa 4.3.2013 bola otcovi dieťaťa určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2013. Ona sa odsťahovala do U. A. s maloletým N. a ďalšími dvomi maloletými deťmi do podnájmu. Otec na dieťa prispieva pravidelne ale nepáči sa jej, keď sa tento pred maloletým vyjadruje vulgárne na jej osobu, tiež sa vyjadruje, že jej ho nedá keď si po neho príde a podobne.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. -11 zo dňa 9.9.2014 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Nitra.

Dňa 9.1.2015 podal otec maloletého návrh na zníženie výživného zo sumy 100 eur na 60 eur a to najmä z dôvodu, že ku koncu februára 2015 mu končí pracovný pomer.

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že trvá na podanom návrhu, nakoľko s otcom dieťaťa nežijú spolu od 27.12.2013. Ona býva aj s tromi deťmi v podnájme, za ktorý mesačne platí 83 eur a do 60 eur energie. Na ďalšie dve deti Y. a L. Y. poberá výživné po 100 eur mesačne na každého. Maloletý N. je s ňou zatiaľ doma, nakoľko bola na materskej dovolenke do 7.1.2015 a mala by nastúpiť do práce. Keďže pre dieťa nedostala škôlku, do vedľajšieho bytu sa presťahovala jej mama, ktorá bude maloletého strážiť. Čo sa týka úpravy styku s maloletým, na tomto sa vedia dohodnúť s otcom dieťaťa, takže styk sa bude realizovať každý posledný celý týždeň v mesiaci od nedele od 15.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 26.12. od 15.00 hod. do 2.1. do 15.00 hod. Ďalej matka uviedla, že od marca chodí maloletý N. do materskej školy, keďže ona nastúpila do práce. V škôlke platí 9 eur mesačne školné a 29 eur stravu za dva mesiace. Zatiaľ pracuje iba brigádne, prvú výplatu dostala 360 eur.

Matka v konečnom návrhu žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, výživné navrhla ponechať v takej výške ako bolo naposledy určené a styk upraviť v zmysle ich rodičovskej dohody.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že znížiť výživné chce preto, že mu to nevychádza, jeho príjem je okolo 360 eur, 100 eur zaplatí výživné, 100 eur dá rodičom na bývanie, 50 eur spláca úver a cca. 30 eur telefón. V čase poslednej úpravy výživného pracoval v Planeo Elektro, kde pracovný pomer ukončil dohodou ale na návrh zamestnávateľa, vtedy už mal dohodnutú túto druhú prácu, ktorú robí teraz. On preto tú dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísal, v priemere tam zarobil tých 450 eur, popri tom ešte robil v rádiu, kde mal 30 - 40 eur mesačne. V marci - apríli minulý rok si bral úver 2.000 eur, z toho zaplatil dlhy čo mali za plyn a elektrinu 600 - 700 eur a ešte ďalšie iné dlžoby. Ďalej otec uviedol, že minulý rok robil aj na živnosť a to od septembra do decembra, nakoľko pracoval na projekte, ktorý mal trvať dlhšie, no trval iba tri mesiace. Živnosť ale zrušil aby nemusel platiť odvody. Vo februári 2015 mu skončila pracovná zmluva v BJ Energy, preto si našiel novú prácu v Exact Systems, kde by mal mať príjem za celý mesiac okolo 450 eur v čistom.

Otec v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí so starostlivosťou o dieťa tak ako sa na nej dohodli a výživné žiada znížiť na 60 eur mesačne a to od budúceho mesiaca.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, otcovi ponechať to výživné 100 eur, nakoľko je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takéto výživné a styk ponechať na dohodu rodičov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, rozsudok OS Bánovce nad Bebravou č.k. -33 zo dňa 4.3.2013, uznesenie o prenesení príslušnosti na tunajší súd, návrh otca na zníženie výživného na 60 eur, potvrdenie o príjme otca z BJ Energy s.r.o. za rok 2014, lustráciu na otca, správu od spoločnosti Pro Act People Slovensko, správu zo spoločnosti Fast Plus ohľadne rozviazania PP a potvrdenia o príjme, pripojený spis OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. , z tohto spisu doklady k príjmom rodičov, lustrácie a zápisnicu o pojednávaní a zistil tento skutkový stav:

Maloletý N. Z., nar. X.X.XXXX pochádza zo vzťahu rodičov matky T. Y. a otca Y. Z.. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -33 zo dňa 4.3.2013 bol otec dieťaťa zaviazaný prispievať na výživu maloletého N. sumou vo výške 100 eur mesačne od 1.3.2013. Súd zároveň v tomto rozhodnutí zastavil konanie v časti návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia, že ho táto bude zastupovať a spravovať jeho majetok a to z dôvodu, späťvzatia návrhu v tejto časti matkou. V čase rozhodnutia súdu bola matka s maloletým N. na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eura mesačne a otec maloletého dosahoval podľa jeho vyjadrenia čistý mesačný príjem 560 eur. Rodičia maloletého dieťaťa žili spoločne v 2- izbovom prenajatom byte.

Od 27.12.2013 rodičia maloletého už nežijú v spoločnej domácnosti, matka spolu s maloletým N. a ďalšími dvomi maloletými deťmi Y. a L. Y., ktoré má zverené vo svojej osobnej starostlivosti býva v podnájme vo U. A.. Mesačne uhrádza nájomné 83 eur a do 60 eur energie. Matka bola do 7.1.2015 na rodičovskej dovolenke s maloletým N., pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Od marca 2015 matka pracuje zatiaľ formou brigády v Q. s.r.o. U. A., kde dosiahla za prvý mesiac príjem 360 eur netto. Okrem maloletého N. má matka vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom Y. a L. Y., ktoré boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi týchto detí bolo určené výživné po 100 eur ne každé dieťa. Maloletý L. navštevuje MŠ, kde matka platí mesačne za stravu 25 eur, maloletý Y. navštevuje 2. ročník ZŠ, kde matka platí za obedy cca. 20 eur mesačne. Okrem toho má z uvedenými dvomi maloletými deťmi výdavky bežné a to hlavne na oblečenie a stravu. Maloletý N. začal navštevovať od marca MŠ, matka mesačne platí školné 9 eur a za prvé dva mesiace zaplatila stravu spolu 29 eur. S maloletým N. má matka aj naďalej bežné výdavky primerané jeho veku.

Otec maloletého býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne, po 50 eur mesačne otec spláca úver a približne 30 eur mesačne uhradí za telefón. V čase rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou o výške výživného bol otec zamestnaný v spoločnosti Fast Plus spol. s r.o., kde dosahoval podľa jeho vlastného vyjadrenia čistý mesačný príjem 560 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa bol jeho čistý príjem za obdobie od 22.11.2012 do 14.5.2013 vo výške 3.585,45 eura (v priemere 512,21 eura). U tohto zamestnávateľa otec ukončil pracovný pomer dohodou v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce. K ukončeniu tohto pracovného pomeru sa otec vyjadril tak, že už mal dohodnutú inú prácu a to v spoločnosti BJ Energy, s.r.o. K tomuto zamestnávateľovi otec nastúpil od 1.6.2013 a pracovný pomer trval do konca februára 2015, nakoľko bol uzatvorený na dobu určitú. U tohto zamestnávateľa dosiahol otec za rok 2014 úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov 5.163,56 eura, čiastkový základ dane za rok 2014 tak činil 4.471,82 eura (priemerný čistý mesačný príjem 372,66 eura). V roku 2014 otec pracoval od 30.4.2014 do 30.7.2014 aj v spoločnosti Proact People Slovensko s.r.o., kde dosiahol v mesiaci máj 2014 čistý príjem 442,75 eura, jún 2014 455,39 eura a júl 2014 535,30 eura. V roku 2014 dosahoval otec okrem uvedeného aj príjem zo živnosti, ktorú mal založenú od 17.9.2014 do 10.12.2014. Podľa vyjadrenia otca si živnosť založil kvôli určitému projektu, ktorý mal trvať dlhšie obdobie, avšak po troch mesiacoch bol ukončený. Počas obdobia živnosti otec vystavil faktúry a to sumu 440 eur, 632 eur a 32 eur. Od 11.3.2015 je otec zamestnaný v spoločnosti Exact Systems Slovakia s.r.o. kde dosiahol od 11.3.2015 do konca mesiaca čistú mzdu 253,32 eura. Podľa vyjadrenia otca by sa jeho čistý príjem za celý odpracovaný mesiac mal pohybovať v sume okolo 450 eur. Otec sa s maloletým N. stretáva na základe dohody s matkou dieťaťa tak, že si maloletého bráva k sebe každý tretí týždeň. Výživné vo výške 100 eur mesačne otec platí riadne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrh upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a od 27.12.2013 ani nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu s maloletým, o ktorého zabezpečuje riadne starostlivosť tak ako aj o ďalšie svoje maloleté deti. Súd preto maloleté dieťa za súhlasu otca a kolízneho opatrovníka zveril do jej osobnej starostlivosti. Súd upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom a to tiež v zmysle dohody rodičov tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý posledný celý týždeň v mesiaci, kedy bude mať maloletého vo svojej starostlivosti od nedele od 15.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. a tiež počas vianočných sviatkov každý rok od 26.12. od 15.00 hod. do 2.1. do 15.00 hod. Styk približne v takomto rozsahu prebiehal aj v predchádzajúcom období odkedy rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý N. je na pobyty u svojho otca zvyknutý, matka voči nim nemá žiadne výhrady a takýto rozsah styku je preto primeraný veku maloletého, jeho citovému naviazaniu na svojho otca, ktoré sa bude ďalej môcť práve zabezpečením ich pravidelného kontaktu ďalej rozvíjať.

Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. U zamestnávateľa u ktorého otec pracoval v čase rozhodnutia súdu o výživnom, otec ukončil pracovný pomer dohodou. Sám uviedol, že s touto dohodou súhlasil, nakoľko mal už zabezpečenú inú prácu. Následne ale uzatvoril pracovný pomer, kde dosahoval podstatne nižší príjem a tento pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, uplynutím ktorej skončil. Ani u súčasného zamestnávateľa nedosahuje otec taký príjem, ako dosahoval v čase poslednej úpravy výživného. Súd takéto konanie otca považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a preto jeho návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Výživné vo výške 100 eur mesačne je primerané jeho možnostiam a schopnostiam ako aj veku a potrebám maloletého dieťaťa, ktorého výdavky sa oproti poslednej úprave výživného dokonca zvýšili a to jeho nástupom do MŠ. Časť zvýšených výdavkov na dieťa už môže ale uhrádzať aj matka dieťaťa, ktorá sa tiež zamestnala a aj jej príjem sa oproti poslednej úprave zvýšil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / 205a O. s. p./,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.