Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-111-2007.pdf
PDF · 201.44 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/111/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pre sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci navrhovateľov v 1/ rade: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, Š.. R. W. a v 2/ rade: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, Š.. R. W., obaja navrhovatelia bytom V. Č.. XXX/X, V. a obaja zastúpení advokátskou kanceláriou G. Lehnert, k.s., so sídlom Rajská č. 7, Bratislava, IČO: 31 347 762, proti odporcovi: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. so sídlom Pod Krásnou hôrkou č. 1, Bratislava, IČO: 35 971 126 zastúpenému JUDr. Martou Srncovou, advokátkou so sídlom Seberíniho č. 9, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a. Odporcovi sa náhrada trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 25.05.2007 sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali proti odporcovi náhrady majetkovej ujmy a pozostalostnej úrazovej mesačnej renty v súvislosti s úmrtím manžela navrhovateľky v 1/ rade a zároveň otca navrhovateľa v 2/ rade, H.. Y.O. Z. pri operačnom zákroku dňa 10.04.2006, z dôvodu porušenia právnej povinnosti zdravotníckeho personálu odporcu, ktorý vykonal operáciu (najmä chirurg vedúci operáciu) v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, tzn. povinnosť vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Navrhovatelia dôvodili, že za dodržania postupu lege artis bolo možné zabrániť smrti H.. Z., ktorej príčinou bol podľa pitevného protokolu „rozsiahly čerstvý infarkt myokardu v oblasti septa, prednej a bočnej steny ľavej komory srdca“, pričom „na rozsiahlej ischémii myokardu ľavej komory sa podieľalo zúženie kmeňa ľavej koronárnej artérie zvonku našitou sutúrou a tesné naliehanie ringu náhrady aortálnej chlopne". Z uvedeného protokolu teda vyplýva, že príčinou infarktu bol chirurgický zákrok - našitie sutúry. Za účelom potvrdenia, že infarktu sa dalo zabrániť postupom lege artis, a to napr. obnovením mimotelového krvného obehu, bezprostredne po zistení začínajúceho kolapsu srdca, navrhli navrhovatelia v 1/ a 2/ rade znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie kardiochirurgia, ktorý by v posudku zodpovedal otázku, či bolo možné v danom prípade pri uplatnení dostupných poznatkov a metód medicíny zabrániť úmrtiu operovaného pacienta. Smrťou manžela a otca, osoby blízkej navrhovateľom, došlo k veľmi intenzívnemu zásahu do ich súkromného života, narúšajúcemu najintímnejší sociálny kruh, ktorý človek nevyhnutne potrebuje na plnohodnotnú realizáciu svojej osobnosti a intenzita tohto zásahu je zvýraznená aj tým, že odporca v 2/ rade bol v čase smrti svojho otca ešte ekonomicky a sociálne nesamostatný, nakoľko študoval a nemal ešte založenú vlastnú rodinu a jeho najužšie sociálno-psychologické väzby boli popri matke vytvárané práve s otcom, spoločným prežívaním významných rodinných udalostí, sviatkov, spoločných návštev starých rodičov, dovoleniek a pod. a v neposlednom rade aj prežívaním každodenných všedných stretnutí, kedy je otec svojmu synovi významnou psychickou oporou a vychovávateľom pri riešení
životných situácií, s ktorými je dospievajúci človek nevyhnutne konfrontovaný a pri ktorých potrebuje podporu a radu blízkeho človeka a v prípade vzťahu dospievajúceho syna a otca o to významnejšie, že syn potrebuje pre svoje dozrievanie do spoločenskej role muža práve vedenie a príklad blízkeho dospelého muža. Rovnako odporkyňa v 1/ rade počas dlhoročného spolužitia s H.. Y. Z. s ním prežívala najintímnejšie osobné a sociálne väzby, jeho prítomnosť pre ňu znamenala významnú ekonomickú a psychologickú oporu najmä pri spoločnej výchove ich syna, odporcu v 2/ rade a jeho smrťou všetky uvedené väzby zanikli a už objektívne nemôžu dosiahnuť rovnaký rozmer a intenzitu ako počas života H.. Y. Z., ktorého smrťou sa kompletná rodina navrhovateľov vlastne rozpadla. Všetky uvedené väzby smrťou H.. Y. Z. zanikli, čím došlo k veľmi vážnemu zásahu do súkromia navrhovateľov, do ich emocionálnej sféry. Nakoľko medzi manželmi navzájom a medzi rodičmi a deťmi vznikajú v priebehu ich života spravidla mimoriadne silné citové väzby, akákoľvek závažná ujma, ktorú utrpí ktokoľvek z nich, je ostatnými pociťovaná ako veľmi intenzívny zásah do ich súkromného života, ktorý narúša najintímnejší sociálny kruh, ktorý človek nevyhnutne potrebuje na plnohodnotnú realizáciu svojej osobnosti a tým aj vážne narúša osobnostnú sféru človeka. Uviedli, že mierou intenzity zásahu a nezvratnosťou jeho nepriaznivých následkov, nie je potom v danom prípade zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postačujúce a navrhovateľom v 1/ a 2/ rade by mala byť popri morálnom zadosťučinení, ktoré im bude poskytnuté už tým, že sa rozsudkom skonštatuje, že postupom žalovaného, v dôsledku ktorého H.. Y. Z. zomrel, bolo neoprávnene zasiahnuté do ich súkromia - poskytnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú navrhli v prípade navrhovateľky v 1/ rade určiť sumou 1.000.000 Sk a v prípade navrhovateľa v 2/ rade sumou 500.000 Sk. Na podporu uvedeného poukázali na rozhodovaciu prax súdov pri aplikácii dotknutej právnej úpravy, konkrétne rozsudku Krajského súdu v Ostrave č. 23 C 52/96 zo dňa 23. 1. 1998, Soudní judikatúra, č. III/2000: „Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržovať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby“. Okrem nemajetkovej ujmy sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali voči odporcovi aj pozostalostnej renty predstavujúcej náhradu škody podľa § 448 Občianskeho zákonníka, keď nie je daný nárok na pozostalostnú úrazovú rentu voči Sociálnej poisťovni, ale priamo voči škodcovi (odporcovi), vypočítanej v zmysle § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení") za použitia analógie zákona podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odvodenej od právnej úpravy vyživovacej povinnosti podľa § 62 a § 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine") a to v prípade navrhovateľky v 1/ rade v pravidelne opakujúcich plneniach sumu 23.000 Sk mesačne spolu so zročnou pozostalostnou rentou za obdobie od 11.04.2006 do mesiaca v ktorom bude vyhlásený rozsudok a v prípade navrhovateľa v 2/ rade v pravidelne opakujúcich plneniach sumu 10.000 Sk mesačne spolu so zročnou pozostalostnou rentou za obdobie od 11.04.2006 do mesiaca v ktorom bude vyhlásený rozsudok. Navrhovatelia žiadali ako predbežnú ustáliť otázku výšky vyživovacej povinnosti zomrelého H.. Z. vo vzťahu k manželke (navrhovateľke v 1/ rade ) a synovi (navrhovateľovi 2/ rade), na účely určenia výšky pozostalostnej úrazovej renty. Navrhovatelia žiadali zároveň priznať náhradu trov konania. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2007 žiadal návrh zamietnuť, namietajúc právnu zodpovednosť za škodu, ktorú mal podľa obsahu žalobného návrhu spôsobiť neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti fyzickej osoby /H.. Y. Z./ na princípe objektívnej zodpovednosti, ako aj zodpovednosť za škodu na zdraví spôsobenú porušením právnej povinnosti na princípe zavinenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo v zmysle ustanovení osobitných hmotnoprávnych predpisov, ktorými je pri výkone služieb poskytovateľa špecializovanej zdravotnej starostlivosti viazaný a namietajúc aj aktívnu legitimáciu navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade k uplatňovaniu práv na ochranu osobnosti podľa § 11 v spojení s § 13 a § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby. V záujme vyriešenia základnej otázky týkajúcej sa pasívnej legitimácie odporcu z hľadiska jeho objektívnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ako aj jeho zodpovednosti za zavinenie, odporca navrhol pribrať do konania súdneho znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie kardiochirurgia. Poukázal na to, že aktívnu legitimáciu na uplatnenie osobného práva na ochranu osobnosti má fyzická osoba, do osobnosti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté a toto právo na ochranu osobnosti ako majetkové právo osobnej povahy zaniká smrťou fyzickej osoby, pričom podľa § 15
OZ posmrtná ochrana osobnosti patrí aj osobám uvedeným v tomto ustanovení a potom predpokladom aktívnej legitimácie manžela prípadne detí, je smrť osoby , do osobnosti ktorej bolo počas jej života alebo po smrti neoprávnene zasiahnuté, avšak nemôžu dať privolenie na zásah do práva osobnosti , pokiaľ ide o zásah, z ktorého povahy vyplýva, že privolenie k nemu je viazané na osobu zomrelého. Ohľadom objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorú mal podľa predmetného návrhu spôsobiť odporca neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti fyzickej osoby (H.. Y. Z.) v zmysle § 16 v nadväznosti na § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú porušením právnej povinnosti na princípe zavinenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo v zmysle ustanovení osobitných hmotnoprávnych predpisov , ktorými je pri výkone služieb poskytovateľa špecializovanej zdravotnej starostlivosti viazaný, odporca túto popieral a uviedol , že pacient, H.. Y. Z., trpel život ohrozujúcim ochorením rozšírenie aorty ascendens a kombinované vrodenou aortálnou chlopňovou chybou pri dvojcípej aortálnej chlopni a jeho život bol permanentne ohrozený vysokou rizikovosťou smrteľného prasknutia (ruptúra) aorty alebo natrhnutia (disekcia) steny aorty, na základe dokumentovania postupného rozširovania priemeru aorty v priebehu aktívneho a systematického sledovania vývoja choroby ambulantnou formou (dispenzarizácie). Dvojcípa aortálna chlopňa je spojená s vrodenou menejcennosťou steny aorty s neodhadnuteľným okamžikom prasknutia pri priemere nad 40 milimetrov, pričom u menovaného predstavovalo toto rozšírenie steny aorty 59 mm. Predovšetkým v záujme záchrany života pacienta bol odporúčaný invazívny operačný výkon, tzv. Bentallova operácia (náhrada aortálnej chlopne a aorty ascendens kombinovaným chlopňovým konduitom) a jeho indikácia je plne v súlade s medzinárodnými odporúčaniami Európskej kardiologickej spoločnosti a Americkej srdcovej asociácie. O vážnosti svojho ochorenia a rizikách s nim spojených mal H.. Z. vedomosť a rešpektujúc práva pacienta a možnosť jeho voľby slobodne sa rozhodnúť, vyjadril svoj informovaný súhlas s liečebným postupom, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom vo vyhlásení v súlade s ustanoveniami § 6 a § 11 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Pred vyjadrením svojho súhlasu s operáciou bol ošetrujúcim lekárom informovaný o náročnosti tohto typu operácie, možných následkoch a rizikách odporúčanej liečby vrátane možnosti voľby vyjadriť svoj súhlas alebo odmietnu tie podrobiť sa operácii. Napriek technicky náročnému chirurgickému zákroku prebiehala operácia štandardne do okamihu odpájania pacienta od mimotelového krvného obehu, pričom bezprostrednou príčinou úmrtia pacienta, bol čerstvý infarkt myokardu ľavej komory srdca a bolo zapríčinené okolnosťami, o ktorých patológ nemal v čase formulovania svojich záverov vedomosť. Patológ nemal k dispozícii koronarografický nález, ktorý z odborného lekárskeho hľadiska považuje odporca za dôkazný prostriedok, ktorým je možné relevantne dospieť k objektivizácii príčin vedúcich k úmrtiu konkrétneho pacienta, ktoré nemožno vyvodiť výlučne z patologicko anaomického nálezu pri pitve. Potom tvrdenie navrhovateľov, že by „...postupom lege artis bolo možné infarktu zabrániť, napr. obnovením mimotelového krvného obehu bezprostredne po zistení začínajúceho kolapsu srdca odporca považuje prinajmenšom za neznalosť priebehu takejto operácie, keďže mimotelový obeh /ECC/ prebiehal bez prestávky, až do konštatovania exitus letalis (viac ako 9 hodín) a pacienta nebolo možné od ECC odpojiť napriek vyčerpaniu všetkých dostupných terapeutických možnosti , ktoré boli operačným tímom realizované okamžite pri zistení prvých známok zlyhávania ľavej komory srdca. Odporca ďalej vo vyjadrení k veci uviedol, že ak sa lekár riadi overeným aktuálnym vedeckým názorom a zároveň koná podľa všetkých kritérií platných pre postup lege artis (optimálny stav postupu podľa súboru poznatkov , ktoré sa všeobecne uznávajú ako vedúce činitele lekárskej vedy a ktoré tvoria obsah výuky a vedeckej literatúry), jeho právna zodpovednosť za výsledok , či už trestná alebo majetkovoprávna nemôže vzniknúť, pričom postup non lege artis je také konanie lekára, ktoré odporuje súčasným pravidlám lekárskej vedy a praxe, teda platnej doktríne a môže byť zavinené alebo nezavinené. S prihliadnutím na dôležitosť a rozsah odborných vedomostí v oblasti pôsobnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v lekárskom odbore kardiochirurgia, závery pre účely posudzovania odbornosti operačného výkonu vrátane postupov , ktoré zvolil operačný tím v tomto konkrétnom prípade z aspektu správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, odporca ponechal na posúdenie súdnemu znalcovi v danom lekárskom odbore. Súd vec prejednal na pojednávaní na ktorom vypočul k veci právnych zástupcov účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi a to: Pitevným protokolom č. A060680 zo dňa 11. 4. 2006, Zápisnicou Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. 220/2008 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 21.10.2008 a pripojenou prezenčnou listinou, Protokolom Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. 220/2008 o vykonanom dohľade na mieste z 25.06.2008, Prepúšťacou správou o hospitalizácii od 28.02.2006 do 03.03.2006, Prepúšťacou správou o hospitalizácii od 03.04.2006 do 10.04.2006, Dohodou o poskytovaní
lekárskej starostlivosti z 21.02.1996, Informovaným súhlasom pacienta s chirurgickým výkonom zo dňa 03.04.2006, Operačným protokolom z 10.04.2006, odborným stanoviskom k sťažnosti k liečbe Kliniky rádiológie SZU a FN Podunajské Biskupice z 07.07.2008, odborným stanoviskom konzultanta MUDr. Jána Seleštianskeho, kardiochirurgické odd., SÚSCCH a.s. z 13.06.2008, vyjadreniami Doc. MUDr. Holomáňa, CSc. a MUDr. Outratu k podaniu na ÚPDZS , Znaleckým posudkom Dr. Wolfganga Wandschneidera, znalca zapísaného v Evidencii znalcov Rakúskej republiky v odbore kardiochirurgia zo dňa 21.06.2012 a Doplňujúcim posudkom zo dňa 06.11.2013, predloženými lekárskymi správami, rodným listom navrhovateľa v 2. rade, sobášnym listom zo dňa 24.01.1987, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci: Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, boli blízkymi osobami (manželka a syn) vo vzťahu k H.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý po predchádzajúcom kompletnom vyšetrení na pracovisku odporcu - Kardiologickej klinike NUSCH, bol v apríli 2006 prijatý na plánovaný operačný výkon pre život ohrozujúce ochorenie
- rozšírenie aorty ascendens a kombinovanú aortálnu chlopňovú chybu pri vrodenej dvojcípej aortálnej chlopni. Odporúčanou liečbou bola tzv. Bentallova operácia (náhrada aortálnej chlopne a aorty ascendens kombinovaným chlopnovým konduitom), ktorú uskutočnil operačný tým odporcu pod vedením MUDr. Richarda Outratu dňa 10.04.2006 a pri ktorej H.. Z. zomrel. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade a H.. Y.O. Z. tvorili rodinu a viedli spoločnú domácnosť a boli medzi nimi ako členmi rodiny úzke citové väzby, ktoré sa jeho smrťou narušili, resp. nezvratne zanikli, čím došlo k vážnemu narušeniu ich osobnostnej sféry. Podľa predložených lekárskych správ a dokumentácie, H.. Z. bol od detstva sledovaný na šelest srdca, v súvislosti s voľbou študijného smeru bol posudzovaný v tom čase lekárskou posudkovou komisiou a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, uznaný za občana ZPS. V období dospelosti bol dlhodobo liečený v súvislosti s diagnostikovaným vrodeným ochorením srdca (dvojcípa aortálna chlopňa), bol pravidelne lekársky sledovaný kardiológom (dispenzarizácia 2 x ročne). Na základe odporúčania internistu - kardiológa MUDr. Čulena, bol H.. Z. od roku 1996 opakovane vyšetrovaný primárom SÚSCH Bratislava MUDr. Chňupom a na základe vyšetrení, bola okrem iného v minulosti zvažovaná operácia aorty, z dôvodu postupného rozširovania priemeru (progresii) aorty (lekárska správa MUDr. Chňupa z 18.11.1996). Podľa predchádzajúcich vyšetrení (12/2005) a zistenej diagnózy o progresii aneuryzmatickej dilatácii aorta ascendens..., bol H.. Z. hospitalizovaný na Kardiologickej klinike odporcu od 28.02.2006 do 03.03.2006, za účelom komplexnej kardiologickej diagnostiky, s rozhodnutím o ďalšom liečebnom postupe, pričom s ohľadom na výsledky následných vyšetrení, bola nariadená liečba s tým, že na operačný výkon mal byť H.. Z. prizvaný v najbližšom možnom termíne. Na základe toho bol H.. Z. u odporcu hospitalizovaný dňa 03.04.2006, kedy podpísal tzv. Informovaný súhlas o plánovanom operačnom výkone, ktorý bol uskutočnený dňa 10.04.2006 a pri ktorom zomrel. Priebeh hospitalizácie H.. Z., , stav pri prijatí, vykonané vyšetrenia a ich výsledky, terapia, diagnostický súhrn, súhrn hospitalizácie a epikríza (záverečná správa o pacientovi a chorobe) bol popísaný v Prepúšťacej správe o hospitalizácii od 03.04.2006 do 10.04.2006 z 10.04.2006. Priebeh výkonu - tzv. Benttalovej operácie, bol podrobne popísaný v Operačnom protokole zo dňa 10.04.2006 (20.30 hod). Podľa Pitevného protokolu č. A060680 zo dňa 11.04.2006, bolo ako bezprostredná príčina smrti H.. Y. Z. uvedené: „Rozsiahly čerstvý infarkt myokardu v oblasti septa, prednej a bočnej steny ľavej komory srdca", s tým, že „na rozsiahlej ischémii myokardu ľavej komory sa podieľalo zúženie kmeňa ľavej koronárnej artérie zvonku našitou sutúrou a tesné naliehanie ringu náhrady aortálnej chlopne". Ako primárna (prvotná) príčina smrti bola uvedená: „Aterosklerotická stenóza bikuspidálnej chlopne aorty s dilataciou aorty ascendens. Stav po náhrade chlopne aorty, korekcie aorty ascendens a našití koronárneho bypassu“; ako ostatné nálezy boli uvedené: „opuch mozgu..... opuch pľúc......hematóm ľavej stehenného ohybu.... stukovatenie pečene“. Z odborného vyjadrenia MUDr. Outratu, ktorý uvedený operačný zákrok uskutočnil, jednalo sa o pacienta, ktorého zdravotný stav bol aktívne a systematický sledovaný, s predpokladom zhoršovania zdravotného stavu (dispenzarizácia) a pre uvedené ochorenie a vrodenú chybu aortálnej chlopne, bol permanentne ohrozený smrteľným prasknutím (ruptúrou), alebo natrhnutím (disekciou) steny aorty, navyše pri dokumentovaní postupného rozširovania priemeru aorty v priebehu sledovania, nakoľko dvojcípa aortálna chlopňa je spojená s vrodenou menejcennosťou steny aorty s neodhadnuteľným okamžikom prasknutia pri priemere nad 40 mm, pričom u H.. Z. to bolo až 59 mm (!). MUDr. Outrata ďalej uviedol, že menovanému bola odporúčaná liečba - náhrada aortálnej chlopne a aorty ascendens kombinovaným chlopňovým konduitom (Bentallova operácia), ktorá bola indikovaná v súlade s medzinárodnými odporúčaniami Európskej kardiologickej spoločnosti a Americkej srdcovej asociácie
a v zmysle modernej medicíny dôkazov a H.. Z. bol pred operáciou kompletne poučený o náročnosti tejto operácie i možných rizikách operatérom, čo potvrdil svojím podpisom. Ohľadom samotného operačného výkonu, operatér MUDr. Outrata vo vyjadrení z 30.04.2008 uviedol, že tento prebiehal štandardne, čo vyplýva aj podrobného operačného nálezu a to až do okamžiku odpájania pacienta od mimotelového obehu, kedy ani po opakovanom odvzdušnení dutín srdca a postupnom pridávaní inotropnej podpory sa nepodarilo naštartovať kontrakciu ľavej komory srdca. Preto boli pacientovi našité dva bypassy s použitím žilového štepu vena saphena magna na ramus marginalis sinister (RMS) a ramus diagonalis (RD) ľavej koronárnej artérie, ktorý suploval rudimentárnu RIA a napriek prolongovanej reperfúzii, maximálnej medikamentóznej i mechanickej podpore (IABC
- intraaortálna balónková kontrapulzácia), pacienta nebolo možné odpojiť od mimotelového obehu, ktorého trvanie bolo vyše 10 hodín. Postup operačného tímu bol lege artis, keď po zistení, že sa pacienta nedarí odpojiť od mimotelového obehu, pri známkach zlyhávania ľavej komory srdca (potvrdeného peroperačným TEE) a po vylúčení zavzdušnenia srdca, bol pacientovi našitý dvojnásobný aortokoronárny bypass na obidve významné tepny ľavej komory srdca (RMS a RIA/ RD), čo by v prípade predpokladaného problému v oblasti našitia terčíka zaistilo prívod krvi a prekrvenie ľavej komory srdca, umožniť zlepšenie funkcie ľavej komory srdca a odpojenie od mimotelového obehu. To sa však v danom prípade nestalo a preto bola pacientovi zavedená aj mechanická podpora obehu (intraaortálna balónková kontrapulzácia). Napriek dostatočne dlhej reperfúzii a vyčerpaniu všetkých dostupných terapeutických možností sa nepodarilo myokard reštaurovať a odpojiť od mimotelového obehu, ktorý prebiehal bez prestávky až do konštatovania exitus letalis a pacienta nebolo možné napriek všetkým uvedeným snahám od neho vôbec odpojiť. V tomto bode operatér námietku navrhovateľov, že sa mal napríklad obnoviť mimotelový obeh a tak zabrániť infarktu myokardu, hodnotil ako vychádzajúcu z neznalosti priebehu operácie, keďže mimotelový obeh až do konštatovania smrti pacienta neprestajne prebiehal. MUDr. Outrata poukázal na to, že u H.. Z., vychádzajúc z koronarografie, boli určité anatomické odchýlky a to ad a) anatomicky veľmi krátky spoločný kmeň ľavej koronárnej artérie, kde takmer okamžité vetvenie na RIA a RCX mohlo pri operačnom výkone spôsobiť nerovnakú distribúciu ochranného kardioplegického roztoku pri selektívnom podávaní, s následnou ischémiou srdcového svalu a ad b) anatómia koronárnych tepien bola u pacienta atypická, nakoľko mu chýbala klasická RIA (buď ako diagonálna vetva bez septálnych vetviev alebo ako tenká rudimentárna cieva), ktorá preto nemohla zabezpečiť dostatočnú ochranu septa a prednej steny ľavej komory srdca, kde bola nakoniec zóna akútneho infarktu myokardu. Tesné naliehanie ringu konduitu na ľavú koronárnu artériu označil za nepravdepodobné vzhľadom k tomu, že sa terčík ľavej koronárnej artérie pred našívaním dostatočne mobilizuje a všíva sa niekoľko milimetrov od ringu. Vzhľadom na uvedené atypické anatomické špecifiká u H.. Z. a všetky konkrétne faktory, MUDr. Outrata vyjadril, že podľa jeho odborného názoru, príčina rozsiahleho infarktu myokardu bola viacfaktoriálna a nemožno ju zužovať na patológom nekvantifikované „zúženie v oblasti terčíka“. Operačný výkon - Bentalova operácia, patrí medzi technicky náročné chirurgické zákroky s vyššou mortalitou ako len jednoduchá náhrada aortálnej chlopne. Našitie terčíka koronárnej tepny do protézy sa počas operácie kontrolovalo jednak vizuálne a taktiež sa následne do neho podával kardioplegický roztok na ochranu srdca, čo umožňuje sledovať tesnosť anastomozy, ako i odtok podávanej tekutiny. V prípad e závažného zúženia ústia by roztok odtekal veľmi pomaly a tiekol by mimo terčíka, čo je špecifický prípad a pri operácii ho nepozorovali. Podľa pitevného protokolu bol za bezprostrednú príčinu úmrtia uvedený, čerstvý infarkt myokardu ľavej komory srdca, počas pitvy, na ktorej som sa operatér MUDr. Outrata osobne zúčastnil, bol terčík pre sondu priechodný. Záverom vyjadril úprimnú ľútosť nad úmrtím H. Y. Z., avšak rezolútne odmietol akékoľvek porušenie právnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/ 2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, nakoľko pacientovi bola poskytnutá všetka dostupná liečba na jeho záchranu. Uviedol, že každý operačný zákrok má žiaľ, určitú mortalitu a i napriek maximálnej snahe operačného týmu, niektorých pacientov nedokážu zachrániť. S uvedenými odbornými vyjadreniami MUDr. Outratu vyjadril súhlas aj Doc. MUDr. Marián Holomáň, CSc. podpredseda predstavenstva NÚSCH, a.s. Bratislava Podľa odborného stanoviska konzultanta MUDr. Jána Seleštianskeho, kardiochirurgické odd., SÚSCCH a.s. z 13.06.2008, ktorý zaujal odborné závery k zdravotnej starostlivosti poskytnutej H.. Z. odporcom v období od apríla 2006, po preštudovaní dokumentácie, prepúšťacích správ, okrem iného konštatoval, že bola v danom prípade operácia (Bentallova) správne indikovaná, vykonaná štandardným spôsobom, jedná sa o jednu z najzložitejších operácií v kardiovaskulárnej chirurgii, pričom v tomto prípade bola zvolená bezpečná technika („Button“) a bol dodržaný štandardný postup medikamentóznej podpory s použitím intraaortálnej kontrapulzácie.
Zo zápisnice z 21.10.2008, Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. 220/2008 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k Protokolu o vykonanom dohľade na mieste z 25.06.2008, na základe zistení odbornej komisie predsedu úradu vyplývalo, že „zdravotnícka starostlivosť v NÚSCH, a.s. bola poskytnutá pánu Z. „lege artis“ a v súlade s platnými právnymi predpismi“. Za účelom posúdenia právne významných odborných otázok, nariadil súd podľa § 127 O.s.p. vo veci znalecké dokazovanie a nakoľko v príslušnom odbore a odvetví (zdravotníctvo a farmácia, kardiochirurgia) nebol v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR zapísaný znalec, súd uznesením zo dňa 10.05.2011, č.k. 43C 111/2007-357 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil po jeho predchádzajúcom súhlase znalca Dr. Wolfganga Wandschneidera, nezapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, ale zapísaného v Evidencii znalcov Rakúskej republiky v odbore kardiochirurgia. V Znaleckom posudku zo dňa 21.06.2012 a Doplňujúcom posudku zo dňa 06.11.2013, vypracovaných Dr. Wolfgangom Wandschneiderom, znalec po preštudovaní príslušnej dokumentácii, podal odborné vyjadrenie a zodpovedal súdom položené otázky, pričom konštatoval, že pacient H.. Y. Z. bol odoslaný na operáciu pre bikuspidálnu chlopňu aorty s aortálnou insuficienciou stupeň III. ako aneuryzmou aorty ascendens o priemere 6 cm. Dňa 10.04.2006 bola vykonaná modifikovaná Bentallova procedúra, pri ktorej bola nahradená aortálna chlopňa chlopňovým konduitom, aorta ascendens resekovaná a obidve koronárne artérie boli reimplantované opäť do protézy. Pri pokuse odpojiť sa od prístroja zabezpečujúceho mimotelový obeh sa ukázalo silné zníženie činnosti ľavej komory, ktorá sa nezlepšila ani pri podaní katecholamínu. Pri predpoklade, že sa tu jedná o ischémiu ľavej komory, bol založený dvojitý bypass k artérii circumflexa a k LAD. Aj toto opatrenie neviedlo k predpokladanému zlepšeniu srdečnej funkcie, prečo ako dodatočná podpora bola zavedená IABP cez pravú artériu inguinalis. Podľa operačnej správy sa nepodarilo i napriek podaniu katecholamínu a IABP dosiahnuť adekvátný výtlačný výkon srdca, takže pacient sa pri obraze kardiálnej dekompenzácií dostal do tabula ad exitum. Protokol o obhliadke z nasledujúceho dňa hovorí o rozsiahlom čerstvom infarkte myokardu v oblasti ľavej srdcovej komory. K súdom položeným otázkam sa znalec prijal nasledovné odborné závery: 1) Čo bolo bezprostrednou príčinou infarktu myokardu H.. Y. Z.? Odpoveď: Podľa pitevného protokolu z 11.04.2006 bol bezprostrednou príčinou úmrtia „rozsiahly čerstvý infarkt myokardu v oblasti septa, prednej a bočnej steny ľavej srdcovej komory". Príčinou tohto infarktu myokardu bola zjavne ischémia v oblasti ľavej vencovej artérie, ktorá sa vyskytla počas operácie, kvôli čomu sa operatér pokúsil zlepšiť prekrvenie položením dvoch žilových bypassov. 2) Mala nemoc, na ktorú trpel H.. Z., zistená v decembri 2005 (t.j. bikuspidálna chlopňa aorty so stenózou aorty, regurgitácia II-III stupňa s aneuryzmatickou dilatáciou aorfy ascendens, dobrá systolická funkcia dilatovanej ľavej komory bez priamych znakov pulmorálnej hypertónie) vplyv na infarkt myokardu, ku ktorému došlo 10.04.2006 ? 3) Umožnil zdravotný stav H.. Y. Z., ktorý bol zistený na základe vyšetrení počas komplexnej kardiologickej diagnostiky v čase od 28.02.2006 do 03.03.2006, vznik infarktu myokardu, ku ktorému došlo u H.. Y. Z. 10.04.2006 ? Odpoveď na 2) a 3) : Ochorenie chlopne a dilatácia aorty ascendens nemalo bezprostredný vplyv na infarkt myokardu, tento vznikol, ako je už uvedené pod 1), ischémiou v oblasti ľavej srdcovej vencovej artérie počas operácie. 4) Bola zdravotnícka starostlivosť , ktorú H.. Y. Z. poskytol Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., lege artis? Odpoveď: Priebeh operácie vylíčený v operačnej správe z 10.04.2006 až do nástupu ischémie myokardu zodpovedá normálnemu priebehu Bentallovej operácie.
- Pretože prvý pokus o odpojenie od prístroja podporujúceho činnosť srdca a pľúc sa nepodaril, bolo vykonané TEE- vyšetrenie (ultrazvuk počas operácie). Toto opatrenie je adekvátne, aby sa diagnostikovala slabosť kontrakcií myokardu.
- Pretože sa zistilo obmedzenie kontraktility vysokého stupňa v oblasti ľavej srdcovej komory, a tým v oblasti zásobovania ľavej koronárnej artérie, vyplynulo vážne podozrenie na ischémiu myokardu v tejto oblasti. Takáto ischémia myokardu môže nastať v rámci Bentallovej operácie z rôznych dôvodov, jedná sa väčšinou o zúženie ľavého koronárneho hlavného kmeňa podmienené situáciou. Z tohto dôvodu bolo prijaté rozhodnutie pre založenie dvojitého bypassu, aby sa mohli zásobovať obidve vetvy vencovitej artérie. Toto rozhodnutie predstavuje adekvátne opatrenie pri akútnej ischémii myokardu.
- Pretože napriek vloženiu žilového graftu a inotropnej podpore prostredníctvom katecholamínu, nemohla byť dosiahnutá dostatočná pumpovacia funkcia srdca, bolo použitie intraaortálnej balónikovej
kontrapulzácie, ako podpory krvného obehu, nasledujúci logický krok a predstavuje tým, adekvátny liečebný postup.
- Pretože ani kombináciou všetkých uskutočnených opatrení nebolo možné dosiahnuť dostatočnú funkciu pumpovania srdca, bolo by zostalo vykonanie ECMO (extrakorporálna membránová oxygenácia) ako posledné opatrenie. Podľa podkladov, nebola v r. 2006 v Bratislave k dispozícii možnosť pre toto opatrenie. Záverom k otázke 4) možno povedať, že výskyt ischémie myokardu patrí k popísaným komplikáciám Bentallovej operácie a ani pri operácii vykonanej lege artis sa tomu nemožno so 100 % istotu vyhnúť. Diagnostické opatrenia vykonané podľa operačnej správy, ako aj kroky lekárskeho ošetrenia na odstránenie problému možno označiť ako adekvátne. Operácia a ošetrenie komplikácií, ktoré nastali počas operácie, možno preto označiť ako lege artis. 5) Čím je ohrozený pacient s bikuspidálnou chlopňou (stenóza aorty s peak-gradientom 55mmHg, regurgitácia aorty II-III stupňa) a s aneuryzmatickou dilatáciou aorty ascendes na 59 mm podľa echokardiologického vyšetrenia, 69 x 56 mm podľa CT? 6) Predstavu je nález bikuspidálnej chlopne aorty s výrazným zúžením, spojený so zlyhávaním a dilatáciou aorty ascendens na 59 mm, jednoznačnú indikáciu pre chirurgický zákrok podľa platných odporúčaní? Odpoveď na 5) a 6): U pacienta jestvovala na jednej strane značná aortálna insuficiencia (nedomykavosť chlopne), ktorá viedla k trvalému nadmernému zaťaženiu ľavej srdcovej komory s rizikom kardiálnej dekompenzácie. Navyše jestvovala aneuryzma aorty ascendens, čo môže viesť jednak k roztrhnutiu (prasknutiu), ako aj k disekcii aorty. Oba nálezy sú samy osebe indikáciou na operáciu. 7) Patrí z chirurgickej stránky komplexná náhrada chlopne aorty, koreň aorty s prišitím koronárnych artérií a náhrady rozšírenej časti aorty kompozitným aortovým graftom (takzvaná Bentallova operácia) k technicky náročnejším výkonom? Napríklad v porovnaní s jednoduchou náhradou chlopne aorty? Odpoveď: Bentallova operácia patrí bez pochyby ku komplexným chirurgickým zákrokom na srdci, pretože nielen nahrádza chlopňu, nahrádza aortu ascendens, ale aj koronárne ostia (ústia) musia byť opäť reimplantované do protézy. 8) Aká vysoká j e úmrtnosť pri Bentallove j operácii? Odpoveď: V aktuálnej literatúre sa pohybuje 30-dňová úmrtnosť pri tejto operácii medzi 2 až 13 % 9) Bola v tomto prípade eventuálna včasná revaskularizácia myokardu pri znakoch zlyhávania ľavej srdcovej komory po Bentallovej operácií napriek odvzdušneniu a inotropnej podpore postup „lege artis"? Odpoveď: Podľa operačnej správy po prvom pokuse o odpojenie, ktorý sa napriek podaniu katecholamínu nepodaril, bolo vykonané TEE- vyšetrenie. Toto preukázalo „nízku funkciu ľavej srdcovej komory, prakticky nehybnosť hrotu a bočnej steny". Pretože týmto jestvovalo značné podozrenie na ischémiu ľavej srdcovej komory počas operácie, boli vykonané dodatočné žilové grafty k obidvom vetvám ľavej koronárnej artérie. Toto opatrenie predstavovalo bez pochýb správne rozhodnutie operatéra. 10) Bolo v tomto prípade zavedenie mechanickej podpory - vnútroaortálna balóniková kontra pulzácia (IABC) na podporu ľavej srdcovej komory pre nemožnosť odpojenia od mimotelového krvného obehu „lege artis"? Na Slovensku a v NÚSCH (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb) nebola v čase operácie žiadna iná strednodobá ani dlhodobá podporil krvného obehu k dispozícii. Odpoveď: Pretože napriek založeniu dodatočných žilových graftov a vysokých dávok katecholamínu podľa operačnej správy nemohol byť dosiahnutý dostatočný vyvrhovací výkon ľavej srdcovej komory, bola inzercia intraaortálnej balónikovej kontrapulzácie nasledujúci logický krok na zlepšenie krvného obehu. Ako ďalšie opatrenie by bolo prichádzalo do úvahy len založenie ECMO (extrakorporálna membránová oxygenácia), čo podľa podkladov nebolo v tomto čase v Bratislave k dispozícii. 11) Čo bolo príčinou ischémie myokardu, ktorá mala v zmysle protokolu z obhliadky priamy vplyv na vznik infarktu myokardu. 12) Došlo k ischémii myokardu v dôsledku postupu operátora, ktorý bol lege artis? Odpoveď k 11) a 12): U pacienta Y. Z. bola vykonaná takzvaná Bentall-procedúra na základe bikuspidálnej chlopne aorty s aortou ascendens - aneuryzma. Pri tom je nahradená chlopňa a aorta ascendens prostredníctvom konduitu podobného chlopni, oba koronárne ústia sú replantované do protézy. Ako som už objasnil vo svojom posudku z 21.06.2012 (odpoveď 1.), podľa pitevného protokolu došlo k „čerstvému rozsiahlemu infarktu myokardu v oblasti septa, prednej a bočnej steny ľavej komory". Ischémia ľavej komory (nedostatočné zásobovanie krvou) mohla byť pri tejto operácii podmienená troma príčinami:
1. Stočenie alebo zalomenie ľavého hlavného kmeňa prišitím do protézy. 2. Predtým jestvujúce koronárne stenózy alebo uzávery. 3. Upchatie cievy arteriosklerotickou vápenatou usadeninou. Koronárna patológia sa nedá rozpoznať z podkladov, ktoré mi boli predložené. V protokole z operácie z 10.04.2006 sa popisuje, že tak chlopňa ako aj pások chlopne boli zvápenatené a museli byt' dekalcifikované. Aj ľavá komora bola vypláchnutá, aby sa odstránili zvápenatené zbytky. Retrospektívne už nemožno bezpochyby rekonštruovať príčinu pre jestvujúcu ischémiu myokardu, pretože aj v pitevnom protokole sa popisuje nasadený žilný bypass, ale nie miesto implantácie ľavého hlavného kmeňa. Z hľadiska znalca je treba preto vychádzať buď zo stočenia ľavého hlavného kmeňa pri reimplantácii alebo z upchatia cievy arteriosklerotickou vápenatou usadeninou. V každom prípade bola ischémia ľavej komory počas operácie rozpoznaná a nasadením koronárneho bypasu bolo vykonané adekvátne protiopatrenie. Právny zástupca navrhovateľov, na základe uvedených záverov znaleckého dokazovania vo vyjadrení pred súdom k veci samej poukazoval na to, že bezprostrednou príčinou smrti H.. Y. Z. bol rozsiahly infarkt myokardu, zapríčinený ischémiou myokardu, ktorá sa vyskytla pri operácii. I keď sa v posudku znalca uvádzalo, že postup operatéra po vzniku ischémie bol „lege artis“, neuvádzalo sa, že jeho postup, ktorý predchádzal ischémii bol rovnako „lege artis“. Zároveň z Doplnenia posudku znalca vyplýva, že v súčasnosti už nie je možné ustáliť, čo bolo príčinou uvedenej ischémie myokardu. Na základe toho právny zástupca navrhovateľov vyvodil, že potom ani zo znaleckého posudku jednoznačne nevyplýva, že odporca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval pri uvedenom operačnom zákroku „lege artis“, nakoľko to už ani nie je možné zistiť a tým, že sa nepreukázalo, že smrť H.. Z. nebola v príčinnej súvislosti s postupom operatéra, nemožno zároveň túto príčinnú súvislosť ani vylúčiť. Nemožno potom pripísať na ťarchu navrhovateľov, že nie je už v súčasnosti možné jednoznačne zistiť, či postup operatéra, ktorý predchádzal ischémii srdca bol „lege artis“, keď títo nemohli zabezpečiť, aby príslušná dokumentácia (operačný a pitevný protokol) boli vypracované tak, aby sa z nich dala náležite a presne zistiť príčina smrti a práve z týchto dokumentov znalec pri svojich záverov vychádzal. Riadne vedenie zdravotnej dokumentácie je pritom povinný zabezpečiť podľa § 4 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. práve odporca a pokiaľ z tejto dokumentácie už v súčasnosti nie je možné zistiť presnú príčinu smrti H.. Z., je zrejmé že odporca si túto zákonnú povinnosť nesplnil a súd by mal túto okolnosť vyložiť na ťarchu odporcu. Súd by mal potom podľa právneho zástupcu navrhovateľov prijať záver, že pokiaľ sa v konaní nepreukázalo, že smrť H.. Z. nebola v príčinnej súvislosti s postupom operatéra, tak potom v takejto príčinnej súvislosti bola. Ďalej právny zástupca navrhovateľov vyjadril názor, že nakoľko podľa záverov znalca už nie je možné zistiť príčinu vzniku ischémie myokardu, ani znalec nemohol konštatovať, že postup operatéra vedúci k vzniku tejto ischémie bol „lege artis“, potom si túto príčinu vzniku ischémie myokardu môže ustáliť súd sám, podľa Pitevného protokolu z 11.04.2006, z ktorého vyplýva, že „na rozsiahlej ischémii myokardu ľavej komory sa podieľalo zúženie kmeňa ľavej koronárnej artérie zvonku našitou sutúrou a tesné naliehanie ringu náhrady aortálnej chlopne". Z toho potom vyplýva, že postup operatéra pred vznikom ischémie myokardu, nemohol byť „lege artis“, pretože sa ňom podieľal práve chirurgický zákrok. Napokon na základe uvedenej skutkovej a právnej konštrukcie, právny zástupca navrhovateľov dôvodil zrejmú príčinnú súvislosť medzi vzniknutou ujmou (smrťou) a zásahom (predmetnou operáciou) s tým, že právna úprava v Občianskom zákonníku pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti), toho kto sa neoprávneného zásahu dopustil, nevyžaduje, nakoľko je založená na objektívnom princípe. Preto odporca, ktorý je v danom prípade objektívne zodpovedný za vzniknutú ujmu v dôsledku zásahu do práva na ochranu osobnosti, sa v tomto konaní „nevyvinil“, nakoľko nepreukázal, že sa tohto neoprávneného zásahu nedopustil. Právna zástupkyňa odporcu k uvedenej argumentácii právneho zástupcu navrhovateľa a vykonanému znaleckému dokazovaniu uviedla, že v prípade Pitevného protokolu z 11.04.2006, patológ v danom čase nemal k dispozícii všetky podklady a po ich doplnení, zmenil svoj prvotný záver a jednoznačne konštatoval, že na ischémii myokardu ľavej srdcovej komory H.. Z., sa nepodieľalo zúženie v oblasti aortálnej chlopne, na čo poukazuje v svojich záveroch aj znalec. Uviedla, že obrana odporcu v tomto konaní spočívala práve v preukázaní, že operatér pri svojich postupoch nepochybil ale naopak, všetky zákroky a postupy boli vykonané v súlade s tým ako ich predpisuje doktrína v danej lekárskej oblasti, tzn. „lege artis“, vzhľadom k čomu nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi týmito postupmi lekára a následkom (smrťou). Poukazovala na to, že navrhovatelia pôvodne pri podaní žaloby uvádzali rôzne dôvody, ktoré sa v konaní však nepreukázali (viď vyjadrenie k žalobe z 05.11.2007) a bolo zrejmé aj zo stanoviska samotného operatéra MUDr. Outratu, kardiochirurga, k celkovému
priebehu konkrétneho operačného zákroku a samotnému operačnému výkonu, pričom sa jedná o špecialistu, ktorý viac ako 15 rokov vykonáva len takýto druh operácii srdca a ktorý osobne preberal celú zdravotnú dokumentáciu následne s patológom. Poukázala na závery Úradu vykonávajúceho dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý rovnako konštatoval, že poskytnutá zdravotná starostlivosť bol „lege artis“ a neprišlo k žiadnemu pochybeniu ani v súvislosti s operačným zákrokom. Právna zástupkyňa odporcu odmietla vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov v tom smere, že nemožno určiť či boli alebo neboli postupy „lege artis“, nakoľko aj z vypracovaného znaleckého posudku (bod 4) je zrejmé, že všetky prijaté operačné postupy boli adekvátne a celkovo operácia bola vykonaná ako „lege artis“ a žiadala zamietnuť žalobu, nakoľko uplatnené nároky by mohli byť priznané len v prípade preukázania, že v danom prípade boli lekárske postupy boli „non lege artis“. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s ústavou. Slovenská republika podľa článku I. ods. 2 Ústavy uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Prednosť pred zákonmi majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách (čl. 7 ods. 5 Ústavy). Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4.11.1950, majúceho ako mnohostranná medzinárodná zmluva status analogický s ústavnými zákonmi. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 448 ods. 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení ( § 92, § 93 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2006 (ďalej len „zákona o zdravotnej starostlivosti“), tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej
života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa § 2 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe. Podľa § 2 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti, dispenzarizácia je aktívne a systematické sledovanie zdravotného stavu osoby, u ktorej je predpoklad zhoršovania zdravotného stavu, jej vyšetrenie a liečba. Podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4) Podľa § 4 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 4 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 8). Podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6). Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila (tzv. informovaný súhlas). Podľa § 6 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Podľa § 6 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, každý, kto má právo na poučenie podľa odseku 1, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam. Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2). Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Podľa § 6 ods. 9 veta prvá zákona o zdravotnej starostlivosti, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podľa § 11 ods. 8 písm. c), d) zákona o zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1) a na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 8). Podľa § 12 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje a) dátum a čas zápisu, b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, c) dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, d) rozsah poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, e) výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis, f) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, identifikácia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka sa preukazuje v zdravotnej dokumentácii vedenej v písomnej forme menom a priezviskom, odtlačkom pečiatky a podpisom ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, v zdravotnej dokumentácii vedenej v elektronickej forme elektronickým podpisom ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Podľa § 21 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, zápis v zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý a čitateľný. Obsah práva na ochranu osobnosti, upravený v § 11 Občianskeho zákonníka nadväzuje na komplex ústavou a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného osobnostného práva. Ide o generálnu klauzulu ochrany osobnosti a v nadväznosti na nasledujúce ustanovenia (§ 12 až § 16 OZ), je právnym základom pre rôzne typy žalôb a do tohto rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Súčasťou súkromného života, ktorý je chránený, je bezpochyby život rodinný, zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie (napr. ide tiež o vzťahy medzi vnukmi a prarodičmi alebo medzi dospelými deťmi žijúcimi vo vlastných rodinách a ich rodičmi /rozsudok ESĽP vo veci Marckx versus Belgicko z r. 1979/). Európsky súd pre ľudské práva, aplikujúc článok 8 ods. 1 Dohovoru, obsah práva na súkromný život, interpretoval v niektorých svojich rozhodnutiach, pričom vyjadril názor, podľa ktorého by bolo príliš reštriktívnym limitovať tento pojem na „vnútorný kruh“ , v ktorom môže jedinec žiť svoj vlastný život podľa svojich predstáv a úplne z neho vylúčiť svet do tohto kruhu nezahrnutý. Rešpektovanie súkromného života, musí taktiež zahŕňať do určitej miery aj právo vytvárať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami (rozsudok ESĽP vo veci Niemitz versus Nemecko z 16.12.1992). Potom úmrtie blízkej osoby, je výrazným zásahom do osobnostných práv pozostalých členov rodiny (manžel/ka, deti, súrodenci príp. rodič/-ia). Právnymi prostriedkami ochrany tohto práva, okrem iných zásahov, aj pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv zdravotníckym výkonom, pri ktorom, resp. v dôsledku ktorého vznikla škoda spočívajúca v úmrtí blízkej osoby, je satisfakčná žaloba podľa § 13 OZ, ktorou si poškodení pozostalí uplatňujú nárok na primerané zadosťučinenie. Následky takéhoto zásahu do súkromia a rodinného života poškodených sú nereparovateľné a preto náhrada nemajetkovej ujmy poskytnutá v peniazoch, ktorá tým vznikla, môže prispieť aspoň k zmierneniu vzniknutého stavu, čo je jej prvoradým zmyslom (tzn. má satisfakčný okrem sankčného a prevenčného významu). Primerané zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej škody, ktorá v zmysle § 13 má povahu nemateriálnej (nemajetkovej) ujmy na právach poškodených a obdobne ako pri majetkovej škode, sa pre vznik zodpovednosti vyžaduje preukázanie kauzálneho nexu, viažúceho sa na protiprávne (nezákonné) konanie, ktorého bezprostredným následkom bola určitá nemajetková ujma. Zodpovednosť v tomto prípade sa posudzuje podľa objektívneho princípu, tzn. zavinenie sa neskúma. Pri zodpovednosti za vzniknutú ujmu nie je možné sa exkulpovať (vyviniť), pretože takáto možnosť prichádza do úvahy len pri zodpovednosti založenej na zavinení, pričom škodca zodpovedá bez ohľadu na zavinenie resp. vedomia že svojím konaním porušuje právo. Z toho vyplýva, že predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka, je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu a príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Zároveň je ale potrebné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti ( § 13 OZ) platí, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ, tzn. osoba, ktorej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom (navyše s úč. od 15.10.2008 v zmysle § 118a O.s.p. platí povinnosť sporových strán v takomto konaní označiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania, avšak v zmysle prechodného § 372p O.s.p. sa v danom prípade uvedená koncentračná povinnosť na predmetné konanie nevzťahuje), tzn. že existenciu neoprávneného zásahu musí preukázať navrhovateľ, na ktorom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do jeho osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym zásahom a vzniknutou škodou. Zároveň navrhovateľ nesie aj bremeno dôkazu ohľadom predpokladov priznania primeraného zadosťučinenia. Potom zodpovednosť odporcu, ktorá je, ako bolo uvedené právne konštruovaná ako objektívna (tzn. bez ohľadu na zavinenie konajúcich osôb, už aj v rovine nedbanlivosti), by v danom vyplývala z ustanovení § 16 v nadväznosti na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o skúmanie existencie porušenia
právnej povinnosti aj v spojení právnou úpravou podľa ustanovení osobitného zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (tzn. do 31.05.2006). Objektívna zodpovednosť je charakteristická práve pre oblasť zákonnej ochrany osobnostných práv, pričom v prípade vzniku ujmy postačuje preukázať, že k nej prišlo a potom poskytnuté zadosťučinenie sa uhrádza (na rozdiel od konkrétnej majetkovej škody), v súlade so zásadou primeranosti. Z uvedeného výkladu vyplýva, že v danom prípade pre vznik objektívnej zodpovednosti odporcu , ktorá zakladá právny rámec uplatneného nároku (§ 13 ods. 1, 2, § 16 v nadväznosti na § 420 a nasl. OZ), musia byť v súdnom konaní predovšetkým kumulatívne preukázané všetky zákonom vyžadované predpoklady vzniku tejto objektívnej zodpovednosti, tzn.
- vznik škody (ujmy),
- porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon, tzv. právny delikt) a
- kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou), a ako bolo uvedené, navrhovatelia majú povinnosť tvrdenia a nesú dôkazné bremeno na preukázanie ich existencie. Až v prípade preukázania uvedených zodpovednostných predpokladov, by bola daná objektívna zodpovednosť odporcu, ktorý porušením právnej povinnosti spôsobil škodu (ujmu) a možnosť exkulpácie (zbavenia sa tejto zodpovednosti), by neprichádzalo do úvahy . Súd posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných zákonných ustanovení, dospel k nasledovnému záveru. V konaní nebolo sporné, že úmrtím otca a manžela, osoby navrhovateľom v 1/ a 2/ rade blízkej, došlo k zásahu do ich emocionálnej sféry, k neodvrátiteľnému zásahu do práva na ochranu súkromia a rodinného života v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, pričom tento zásah do práva na ochranu súkromia je nezvratný, nenapraviteľný, mimoriadne významný, veľmi citlivý a hlboký a to z dôvodu, že navrhovateľka v 1/ rade stratila manžela a navrhovateľ v 2/ rade otca, s ktorým tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu a touto smrťou otca a manžela, vznikla obom navrhovateľom nenapraviteľná a žiadnymi prostriedkami odstrániteľná ujma. Čo sa týka preukázania príčinnej súvislosti, jej existencia je nevyhnutná bez zreteľa na to, či nárok na odškodnenie vzniknutej ujmy sa zakladá na princípe zavinenia alebo na tzv. objektívnej zodpovednosti, pričom ide o vyslovene skutkovú otázku, kedy je potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu, tzn. či medzi okolnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku ujmy, je protiprávny úkon, resp. iná kvalifikovaná škodná udalosť a taká, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. V danom prípade by takou bola konkrétna udalosť, nezákonné konanie, nedodržanie postupov lege artis pri liečebnom postupe, pri samotnom operačnom výkone, resp. priamo zakázané postupy, zjavne neadekvátne, popierajúce zaužívané lekárske postupy, zanedbanie zdravotnej starostlivosti, neposkytnutie včasnej a účinnej liečby z dostupných možností a pod., pričom významným je posúdenie, či škodlivý následok (smrť) táto skutočnosť priamo spôsobila, tzn. či by nebol nastal aj bez ohľadu na jej existenciu. Úsudok o zistení príčinnej súvislosti musí byť v súlade so všeobecnými poznatkami a pravidlami elementárnej logiky. Či daná okolnosť podľa svojej povahy sama vyvolala škodlivý následok alebo aspoň rozhodujúcou mierou k nemu napomohla, musí byť preukázaná a za preukázanú ju môže súd hodnotiť len ak nadobudne subjektívne presvedčenie o 100% pravdepodobnosti, že škodlivý následok zapríčinila táto okolnosť, nepostačuje prevažujúca pravdepodobnosť, uplatňuje sa princíp „podstatného faktora“. Takouto okolnosťou by v tomto prípade bolo zistenie, že príčinou smrti H.. Z. bol operačný výkon realizovaný „non lege artis“. Ani prípadné porušenie zákona ohľadom vedenia zdravotnej dokumentácie (operačného protokolu, pitevného protokolu, atď.), namietané v danom prípade právnym zástupcom navrhovateľov, pokiaľ nebolo priamou príčinou smrti H.. Z., nemôže založiť objektívnu zodpovednosť odporcu za uvedený škodlivý následok. Nesprávne alebo nedostatočné vedenie zdravotnej dokumentácie by mohlo byť porušením právnej povinnosti v príčinnej súvislosti so vzniknutým škodlivým následkom len pokiaľ by v dôsledku takto nesprávne uvedených záznamov, príp. chýbajúcich zásadných lekárskych správ, výsledkov vyšetrení a pod. prišlo k takým zdravotným výkonom a neposkytnutej (resp. nesprávne poskytnutej ) zdravotnej starostlivosti, ktorá zapríčinila škodu na zdraví, príp. smrť. V danom prípade ani takéto porušenie zákona o zdravotnej starostlivosti (§ 2 ods. 6, § 4 ods. 1, § 21) preukázané nebolo. Zároveň za daného skutkového stavu navrhovatelia v danom prípade nepreukázali, že tento zásah spôsobil odporca, resp. lekári poskytujúci zdravotnú starostlivosť H.. Z., porušením právnej povinnosti (protiprávnym konaním, nezákonným postupom, zdravotným výkonom non lege artis...). Z predloženej zdravotnej dokumentácie, odborných vyjadrení kompetentných kontrolných a dohliadajúcich orgánov a napokon aj záverov znalca (kardiochirurga) mal súd za preukázané, že H.. Z., bol prakticky od
detstva sledovaný na šelest srdca, bol v mladom veku pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav uznaný za občana ZPS, neskôr v období dospelosti bol dlhodobo liečený v súvislosti s diagnostikovaným vrodeným ochorením srdca (dvojcípa aortálna chlopňa), bol pravidelne lekársky sledovaný kardiológom (dispenzarizácia 2 x ročne), od roku 1996 opakovane vyšetrovaný a práve na základe týchto vyšetrení a uvedeného zdravotného stavu (napr. MUDr. Čulen, internista - kardiológ, MUDr. Chňupa, primár SÚSCH Bratislava...), bola okrem iného už v minulosti zvažovaná operácia aorty, z dôvodu postupného rozširovania priemeru (progresii) aorty (lekárska správa MUDr. Chňupa z 18.11.1996) a aj podľa neskorších lekárskych odporúčaní a zistenej diagnózy o progresii aneuryzmatickej dilatácii aorta ascendens..., (12/2005), bol H.. Z. hospitalizovaný na Kardiologickej klinike odporcu od 28.02.2006 do 03.03.2006, za účelom komplexnej kardiologickej diagnostiky, s rozhodnutím o ďalšom liečebnom postupe. Práve s ohľadom na výsledky vyšetrení, bola nariadená liečba a operačný výkon v najbližšom možnom termíne. S uvedeným operačným výkonom H.. Z. bol oboznámený, poučený a súhlasil s ním, počas hospitalizácie dňa 03.04.2006, kedy podpísal tzv. Informovaný súhlas o plánovanom operačnom výkone.
Podľa odborných kardiochirurgických záverov (vyjadrenia MUDr. Outrata, Doc. MUDr. Marián Holomáň, CSc., MUDr. Jána Seleštiansky), záverov Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava a najmä záverov podrobného znaleckého posudku z 21.06.2012 a jeho doplnenia z 06.11.2013, Dr. Wolfganga Wandschneidera, znalca v odbore kardiochirurgia, ktorí sa vyjadrovali k správnosti uvedených liečebných postupov, zdravotnej starostlivosti, operačnému výkonu ktorý bol uskutočnený dňa 10.04.2006 a k príčine smrti H.. Z., v danom prípade mu bola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť a to počínajúc rozhodnutím o potrebe operačného výkonu zvoleným spôsobom (tzv. Benttalova operácia), vedením tejto operácie a postupmi, ktoré boli opakovane hodnotené ako opodstatnené, správne a v súlade s postupmi v obdobných prípadoch operácie tohto druhu a posúdené ako bezpochyby adekvátne a zohľadňujúce súčasné poznatky lekárskej vedy s použitím všetkých dostupných možností, tzn. „lege artis“. Znalec v posudku jednoznačne konštatoval, že u H.. Y. Z. „príčinou infarktu myokardu (ktorý bol podľa pitevného protokolu z 11.04.2006, bezprostrednou príčinou úmrtia) bola zjavne ischémia v oblasti ľavej vencovej artérie, ktorá sa vyskytla počas operácie, kvôli čomu sa operatér pokúsil zlepšiť prekrvenie položením dvoch žilových bypassov“; ďalej z posudku „... priebeh operácie vylíčený v operačnej správe z 10.04.2006, až do nástupu ischémie myokardu, zodpovedá normálnemu priebehu Bentallovej operácie........ u pacienta Roberta Hudoka vykonaná tzv. Bentall-procedúra, na základe bikuspidálnej chlopne aorty s aortou ascendens - aneuryzma, pri ktorej je nahradená chlopňa a aorta ascendens prostredníctvom konduitu podobného chlopni, oba koronárne ústia sú replantované do protézy...... ischémia ľavej komory (nedostatočné zásobovanie krvou) mohla byť pri tejto operácii podmienená troma príčinami: 1. Stočenie alebo zalomenie ľavého hlavného kmeňa prišitím do protézy; 2. Predtým jestvujúce koronárne stenózy alebo uzávery; 3.Upchatie cievy arteriosklerotickou vápenatou usadeninou....“ pričom znalec z predložených podkladov „...koronárna patológia sa nedá rozpoznať.....retrospektívne už nemožno bezpochyby rekonštruovať príčinu pre jestvujúcu ischémiu myokardu.....je treba preto vychádzať buď zo stočenia ľavého hlavného kmeňa pri reimplantácii alebo z upchatia cievy arteriosklerotickou vápenatou usadeninou; v každom prípade bola ischémia ľavej komory počas operácie rozpoznaná a nasadením koronárneho bypasu bolo vykonané adekvátne protiopatrenie.“ Znalec uvedené závery aj náležite odôvodnil keď uviedol „...pretože prvý pokus o odpojenie od prístroja podporujúceho činnosť srdca a pľúc sa nepodaril, bolo vykonané TEE- vyšetrenie (ultrazvuk počas operácie), toto opatrenie je adekvátne, aby sa diagnostikovala slabosť kontrakcií myokardu; pretože sa zistilo obmedzenie kontraktility vysokého stupňa v oblasti ľavej srdcovej komory, a tým v oblasti zásobovania ľavej koronárnej artérie, vyplynulo vážne podozrenie na ischémiu myokardu...“ pričom zároveň uviedol, že „takáto ischémia myokardu môže nastať v rámci Bentallovej operácie z rôznych dôvodov,.....bolo prijaté rozhodnutie pre založenie dvojitého bypassu.....toto rozhodnutie predstavuje adekvátne opatrenie pri akútnej ischémii myokardu......pretože napriek vloženiu žilového graftu a inotropnej podpore prostredníctvom katecholamínu, nemohla byť dosiahnutá dostatočná pumpovacia funkcia srdca, bolo použitie intraaortálnej balónikovej kontrapulzácie, ako podpory krvného obehu, nasledujúci logický krok a predstavuje tým, adekvátny liečebný postup. Záverom znalec konštatoval, že „výskyt ischémie myokardu patrí k popísaným komplikáciám Bentallovej operácie a ani pri operácii vykonanej lege artis sa tomu nemožno so 100 % istotu vyhnúť. Diagnostické opatrenia ....aj kroky lekárskeho ošetrenia na odstránenie problému možno označiť ako adekvátne. Operácia a ošetrenie komplikácií, ktoré nastali počas operácie, možno preto označiť ako lege artis......
Bentallova operácia patrí bez pochyby ku komplexným chirurgickým zákrokom na srdci, pretože nielen nahrádza chlopňu, nahrádza aortu ascendens, ale aj koronárne ostia (ústia) musia byť opäť reimplantované do protézy..... a v aktuálnej literatúre sa pohybuje 30-dňová úmrtnosť pri tejto operácii medzi 2 až 13 %.“ Znalec vylúčil bezprostredný vplyv srdcového ochorenia H.. Z. diagnostikovaného v decembri 2005 (ochorenie chlopne a dilatácia aorty ascendens) na infarkt myokardu pri operácii dňa 10.04.2006 a rovnako vylúčil samotný zdravotný stav H.. Z., zistený na základe vyšetrení počas komplexnej kardiologickej diagnostiky (od 28.02.2006 do 03.03.2006), pre vznik infarktu myokardu, práve naopak konštatoval, že „...u pacienta existovala značná aortálna insuficiencia (nedomykavosť chlopne), ktorá viedla k trvalému nadmernému zaťaženiu ľavej srdcovej komory s rizikom kardiálnej dekompenzácie.....a aneuryzma aorty ascendens, čo môže viesť jednak k roztrhnutiu (prasknutiu), ako aj k disekcii aorty, pričom oba nálezy sú samy osebe indikáciou na operáciu“. Na základe uvedených zistení, nemohol potom súd prijať námietky právneho zástupcu navrhovateľov, že pokiaľ nie je možné v súčasnosti ustáliť, čo bolo príčinou ischémie myokardu ako príčiny vzniku infarktu myokardu ľavej komory srdca pri Benttalovej operácii dňa 10.04.2006, pri ktorej H.. Z. zomrel, tak nie je možné ustáliť, že poskytnutá zdravotná starostlivosť (operačný výkon a následné opatrenia), bola lege artis. Taktiež sa súd nestotožňuje s argumentáciou, že keď nie je možné už zistiť, čo bolo príčinou ischémie myokardu, tak nie je možné ani zistiť, či smrť H.. Z. nebola v príčinnej súvislosti s postupom operatéra a potom sa taká príčinná súvislosť ani nedá vylúčiť. Uvedené právny zástupca navrhovateľov ale vyvodil s nesprávnej premisy o tom, že ak sa v súčasnosti nedá už zistiť presná príčina ischémie (nedostatočné prekrvenie) ľavej komory srdca pri vykonanej operácii, tak sa potom nedá ani zistiť príčina smrti H.. Z., a tým sa zároveň ani nedá zistiť a ani vylúčiť, že smrť H.. Z. nebola v príčinnej súvislosti s postupom operatéra. V danom prípade ale neboli pochybnosti a tom, že bezprostrednou príčinou smrti (škodlivého následku) bol „rozsiahly čerstvý infarkt myokardu v oblasti septa, prednej a bočnej steny ľavej komory srdca“, tzn. príčina smrti v danom prípade bola jednoznačne ustálená. I keď podľa Pitevného protokolu č. A060680 zo dňa 11.04.2006, bolo uvedené že „na rozsiahlej ischémii myokardu ľavej komory sa podieľalo zúženie kmeňa ľavej koronárnej artérie zvonku našitou sutúrou a tesné naliehanie ringu náhrady aortálnej chlopne", tieto závery nehovoria nič o bezprostrednej príčine smrti pacienta, ale iba o faktore, ktorý sa podieľal (pričom nie je ani zrejmé akou mierou) na ischémii srdca, ktorá bola príčinou srdcového infarktu a ktorý napokon zapríčinil smrť. Avšak z ničoho nevyplýva, že ischémia myokardu, ako príčina infarktu myokardu, v danom prípade nastala v priamej príčinnej súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou (konkrétnym postupom operatéra, resp. diagnostikou...) a navyše takým, ktorý možno značiť ako non lege artis. Pritom samotná otázka, či konkrétny zdravotný výkon (operácia) bola lege arits, je otázkou výlučne odbornou, na ktorú dal odpoveď znalec v odbore kardiochirurugia. Potom súd len v prípade zisteného postupu non lege artis, príp. iného protiprávneho konania a ktoré by viedlo bezprostredne k smrti H.. Z., resp. bez existencie ktorého by bezpochyby k smrti neprišlo, mohol konštatovať existenciu príčinnej súvislosti. Súd v tomto smere poukazuje aj na judikatúru slovenských a českých súdov, ktorá pri preukazovaní príčinnej súvislosti vychádza prevažne z rozhodnutia NS (Rc 7/1979), ako aj novších rozhodnutí (rozsudok NS ČR, sp. zn. 1 Cz 59/90, rozhodnutie NS ČR, sp zn. Rc 21/92, uznesenie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 168/2003, rozsudky NS SR , sp. zn. 25 Cdo 4758/2008 a sp. zn. 2 Cdo 292/2006), z ktorých vyplýva, že atribútom priamej príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, tento vzťah musí byť priamy, vyvoláva ho, nestačí aby bol sprostredkovaný; ďalej napr. aj v rozhodnutí, v prípade pacienta nakazeného hepatitídou C počas hospitalizácie, Najvyšší súd ČR zopakoval požiadavku o tom, že “existence príčinné souvislosti musí být postavena na jisto“. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom a ujmou ako bezprostredným následkom a napokon aj preukázanie porušenia právnej povinnosti (tzn. samotného nezákonného postupu) zaťažuje v súdnom konaní navrhovateľov. Potom aj v prípade, ak by aj došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorej dôsledkom bola ischémia myokardu, avšak sa nedá už jednoznačne zistiť (ustáliť) a v konaní preukázať akej, bolo by nutné konštatovať, že v tomto smere navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. Nemožno vyvodiť záver, a to napriek znaleckým odborným záverom o tom, že celkovo operačný výkon bol „lege artis“, len z toho z dôvodu, že už nie je možné zistiť príčinu vzniku ischémie myokardu, ktorej následkom bol infarkt myokardu a ktorého následkom bola smrť, že ani znalec nemohol konštatovať, že postup operatéra vedúci k vzniku tejto ischémie bol „lege artis“. Takéto právne konštrukty sú nesprávne. Rovnako nie sú ničím (žiadnym dôkazom) podporené tvrdenia a závery právneho zástupcu navrhovateľov v tom smere, že postup operatéra pred vznikom ischémie myokardu, nemohol byť „lege artis“, pretože sa vzniku ischémie podieľal práve chirurgický zákrok a teda je zrejmá príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou (smrťou) a zásahom (predmetnou operáciou). Možno sa
stotožniť iba s tým vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov, že právna úprava pri uplatnení práva na ochrany osobnosti, je v Občianskom zákonníku založená na objektívnom princípe, avšak právnym zástupcom navrhovateľov nesprávne uvedenej možnosti sa tzv. „vyviniť“. Ako bolo vyššie uvedené, pokiaľ by navrhovatelia preukázali existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za smrť H.. Z., odporca sa v takom prípade už nemôže svojej tzv. objektívnej zodpovednosti zbaviť („vyviniť“), nakoľko sa zavinenie (aj nedbanlivostné) neskúma a ani nepredpokladá. Pri vykonananí tzv. Benttalovej operácie u H.. Z., bolo pri prvom pokuse o odpojenie, ktorý sa napriek podaniu katecholamínu nepodaril, vykonané TEE- vyšetrenie, ktoré preukázalo „nízku funkciu ľavej srdcovej komory, prakticky nehybnosť hrotu a bočnej steny", čo predstavovalo značné podozrenie na ischémiu ľavej srdcovej komory počas operácie. Následné postupy (podľa záverov znalca označené ako bezpochýb správne rozhodnutie operatéra) - vykonané dodatočné žilové grafty k obidvom vetvám ľavej koronárnej artérie a podanie vysokých dávok katecholamínu, nepomohli k dosiahnutiu dostatočného výkonu ľavej srdcovej komory a následná inzercia intraaortálnej balónikovej kontrapulzácie predstavovala podľa záverov znalca, logický krok na zlepšenie krvného obehu, tzn. že ani kombináciou všetkých uskutočnených opatrení nebolo možné dosiahnuť dostatočnú funkciu pumpovania srdca, bolo by zostalo vykonanie ECMO (extrakorporálna membránová oxygenácia) ako posledné opatrenie, ktoré však nebolo v tomto čase v Bratislave k dispozícii. V konaní nebolo preukázané, že postupy lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť H.. Z. boli v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti a rovnako nebolo preukázané, že lekárske postupy boli non lege artis, nemožno ich hodnotiť ako protiprávne, tzn. nebol preukázaný protiprávny postup odporcu, ako právnickej osoby ktorý lekárov zamestnával (§ 420 ods. 2 OZ) a ani existencia príčinnej súvislosti medzi takým nezákonným konaním, ktorého bezprostredným následkom bola smrť blízkej osoby navrhovateľov. Napriek tomu, že niet pochýb o tom, že nečakaným úmrtím manžela a otca navrhovateľov, došlo k závažnému zásahu do ich súkromnej sféry a osobnostných práv a tým k zásadnému obmedzeniu ich súkromného a rodinného života, v danom konaní nebolo preukázané, že tento významný zásah bol spôsobený odporcom, resp. že k tomuto nepriaznivému dôsledku prišlo v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným postupom odporcu. Inak povedané, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti H.. Z., došlo k takému konkrétnemu porušeniu právnej povinnosti odporcom, ktorého bezprostredným následkom bola jeho smrť. Vzhľadom na nepreukázanie vzniku objektívnej zodpovednosti odporcu za ujmu, ktorá im vznikla smrťou blízkej osoby, súd v celom rozsahu zamietol uplatnené nároky a to náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľky v 1/ vo výške 1.000.000 Sk a navrhovateľa v 2/ rade vo výške 500.000 Sk ako aj uplatnenej pozostalostnej renty predstavujúcej náhradu škody podľa § 448 Občianskeho zákonníka (v prípade navrhovateľky v 1/ rade v pravidelne opakujúcich plneniach sumu 23.000 Sk mesačne spolu so zročnou pozostalostnou rentou za obdobie od 11.04.2006 do mesiaca v ktorom bude vyhlásený rozsudok a v prípade navrhovateľa v 2/ rade v pravidelne opakujúcich plneniach sumu 10.000 Sk mesačne spolu so zročnou pozostalostnou rentou za obdobie od 11.04.2006 do mesiaca v ktorom bude vyhlásený rozsudok), keď nebol daný právny základ týchto nárokov. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Súd o náhrade trov konania odporcu rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že mu napriek úspechu v konaní, náhradu trov konania nepriznal a to najmä s prihliadnutím na predmet a charakter spornej veci, ktoré vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a s prihliadnutím aj na tú okolnosť, že výsledok konania závisel najmä od okolností zistených znalcom a od jeho odborných záverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého odkazovania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.