Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61Cbi/18/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému 1/ Vladimír Majer - IZOGLAS s miestom podnikania Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, právne zastúpeného Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 a žalovanému 2/ SKP, k.s., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, právne zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888 o určenie, že rozhodnutia o záložnom práve podľa sú zabezpečovacím právom v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 229,04 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 895 095 a žalovanému 2/ vo výške 339,18 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného 2/ Tomáš Kohút advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, N.: XXXXXXXXXX, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne svojou žalobou doručenou súdu dňa 13. 08. 2014 domáhal určenia, že rozhodnutia podľa a nasl. žalobcu o určení záložného práva č. 851/320/1609/98/286 zo dňa 15. 01. 1998, o určení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 851/320/52892/98/286 zo dňa 30. 09. 1998, č. 851/2300/50250/01/222 zo dňa 21. 06. 2001, o určení záložného práva na nehnuteľné veci č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002, č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07. 2002, o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. /PetV zo dňa 18. 10. 2006 k nehnuteľnostiam, č. /PetV zo dňa 30. 10. 2007, č. /Nov zo dňa 18. 07. 2008, č. /Nov zo dňa 12. 03. 2009 a č. /Nov zo dňa 20. 01. 2010 sú zabezpečovacím právom v zmysle , ktorými boli zabezpečené pohľadávky žalobcu, prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka Vladimír Majer - IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. , samostatnými prihláškami zabezpečených pohľadávok č. 1 až 118 vo výške 304 336,44 eura, slovom: tristoštyritisíctristotridsaťšesť eur štyridstaťštyri eurocentov, a prihlásené zabezpečené pohľadávky sa považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom.

Svojou pôvodnou žalobou sa teda žalobca domáhal určenia, že ním vyššie uvedené rozhodnutia podľa , sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorými boli zabezpečené jeho pohľadávky prihlásené do reštrukturalizácie žalovaného 1/ pod sp. zn. , a to samostatnými prihláškami pod porad. č. 1 až 118 v celkovej výške 304

336,64 Eur, t.j., že žalobcom prihlásené uvedené pohľadávky sa považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom. Svojim podaním zo dňa 22. 12. 2014 sa domáhal zmeny návrhu tak, že: „Súd určuje, že rozhodnutia podľa a nasl. žalobcu o určení záložného práva č. 851/320/1609/98/286 zo dňa 15. 01. 1998, o určení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 851/320/52892/98/286 zo dňa 30. 09. 1998, č. 851/2300/50250/01/222 zo dňa 21. 06. 2001, o určení záložného práva na nehnuteľné veci č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002, č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07. 2002, o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. /PetV zo dňa 18. 10. 2006 k nehnuteľnostiam, č. /PetV zo dňa 30. 10. 2007, č. /Nov zo dňa 18. 07. 2008, č. /Nov zo dňa 12. 03. 2009 a č. /Nov zo dňa 20. 01. 2010 na majetok dlžníka Vladimír Majer - IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517 sú zabezpečovacím právom v zmysle “. Na základe takéhoto návrhu, súd svojim uznesením č.k. -142 zo dňa 12. 01. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09. 02. 2015, pripustil zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobcu, pričom v časti návrhu „ktorými boli zabezpečené pohľadávky žalobcu, prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka Vladimír Majer - IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. , samostatnými prihláškami zabezpečených pohľadávok č. 1 až 118 vo výške 304 336,44 eura, slovom: tristoštyritisíctristotridsaťšesť eur štyridstaťštyri eurocentov, a prihlásené zabezpečené pohľadávky sa považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom“, súd konanie zastavil. Po takejto zmene petitu a čiastočnom späťvzatí žaloby, preto predmetom konania ostal nárok žalobcu na určenie, že jeho rozhodnutia vyššie citované sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že vyššie uvedenými svojimi rozhodnutiami v zmysle a nasl. , došlo k zriadeniu záložného práva na majetok žalovaného 1/, t.j. na nehnuteľné veci ako aj hnuteľné veci, ktorými mali byť zabezpečené pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/. Po povolení reštrukturalizácie na majetok žalovaného 1/, si žalobca prihlásil v samostatných prihláškach č. 1 až 118, okrem iného, aj pohľadávky vo výške 304 336,44 Eur, ktoré mali byť zabezpečené záložnými právami zriadenými na základe vyššie uvedených rozhodnutí žalobcu. Žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca žalovaného 1/ na podnet žalovaného 1/ poprel žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo, a to jednak z dôvodu premlčania všetkých prihlásených záložných práv vzhľadom na skutočnosť, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku a vzhľadom na akcesorický vzťah zabezpečovacieho práva k zabezpečovacej pohľadávke nebolo možné prihlásené zabezpečovacie právo zistiť vzhľadom na spornosť vymáhateľnosti hlavného záväzku z dôvodu premlčania. Ďalej žalovaný 2/ poprel zabezpečovacie právo aj z dôvodu, že žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo zriadené podľa Zákona č , nie je záložným právom, ktoré by malo mať obsah a účinky ako záložné právo podľa vzhľadom k tomu, že daňové záložné právo nemá uhradzovaciu funkciu, teda nemá podobný obsah a účinky ako zabezpečovacie práva vymenované v Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (správne malo byť uvedené Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Podľa dôvodov popretia zabezpečovacieho práva, teda žalobcom zriadené zabezpečovacie právo podľa žalovaného 2/ sa nepovažuje za zabezpečovacie právo podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Takéto popretie zabezpečovacieho práva žalobca považoval za nedôvodné, nezákonné a po pripustení zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí sa svojou žalobou domáhal určenia, že žalobcom vyššie uvedené rozhodnutia podľa a nasl. Zb, sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tvrdenia žalobcu, práve takto podanou určovacou žalobou o charaktere rozhodnutí žalobcu, ktoré sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, môže byť odstránená právna neistota medzi účastníkmi tohto konania. Žalovaný 1/ a 2/ v konaní zhodne po pripustení zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa tvrdení žalovaných tým, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu, a to v časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia, že ním vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom a zabezpečujú ním prihlásené pohľadávky pod č. 1 až 118 stratilo toto konanie väzbu na reštrukturalizačné konanie, nemá žalobcom uplatnená žaloba charakter incidenčnej žaloby, ale klasickej určovacej žaloby podľa Pretože podľa tvrdení žalovaných sa po pripustení zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí nejedná o incidenčnú žalobcu, a pretože žalobcom navrhovaný petit nie je spôsobilý odstrániť v celom rozsahu právnu neistotu medzi účastníkmi konania a nespĺňa požiadavky incidenčnej žaloby (určenie zabezpečenia konkrétne prihlásených pohľadávok), nepreukázal žalobca naliehavý právny záujem podľa na podanie takejto žaloby a žiadali žalobu zamietnuť. Ďalej žalovaní zhodne poukazovali na skutočnosť, že žalobcom formulovaný žalobný petit o určení, že žalobcom vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom, sú v rozpore so zákonnou úpravou,

pretože samotné rozhodnutia žalobcu nemôžu mať objektívne charakter zabezpečovacieho práva. Žalovaní zhodne zdôrazňovali, že rozhodnutia žalobcu sú len právnym titulom, na základe ktorého dochádza k zriadeniu daňového záložného práva, pričom k samotnému vzniku dochádza inou právnou skutočnosťou, a to zápisom záložného práva do príslušnej evidencie záložných práv. Žalovaný 2/ ďalej v konaní namietal prekážku litispedencie, a to skôr začatého konania , v ktorom sa rieši otázka určenia pravosti žalobcom prihlásených pohľadávok a podľa tvrdenia žalovaného 2/, keďže predmetom tohto konania je určenie existencie zabezpečovacieho práva, je tu daná prekážka litispedencie skôr začatého konania vzhľadom na predmet tohto konania ako aj na účastníkov tohto konania. Žalovaný 2/ v priebehu celého konania namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože v prípade, ak by sa malo jednať o incidenčnú žalobu, nie je žalovaný 2/ účastníkom takéhoto konania podľa § 124 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov žiadali žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s výpisom z obchodného vestníka č. 90/2014 zo dňa 15. 05. 2014, č. 77/2014 zo dňa 23. 04. 2014, s rozhodnutím žalobcu č. 851/320/1609/98/286 zo dňa 15. 01. 1998, s výkazom nedoplatkov u daňového dlžníka k tomuto rozhodnutiu č. 17/98 na č.l. 16 a 17, s rozhodnutím žalobcu č. 351/320/52892/98/286 zo dňa 30. 09. 1998, s výkazom nedoplatkov č. 411/98 k tomuto rozhodnutiu, s rozhodnutím žalobcu č. 851/2300/50250/01/222 zo dňa 21. 06. 2001, s výkazom nedoplatkov č. 368/2001, s rozhodnutím žalobcu č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002, s výkazom daňových nedoplatkov č. 447/2002, s rozhodnutím žalobcu č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07. 2002, s úradným výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 30. 06. 2003, s potvrdením o registrácii v notárskom centrálnom registri záložných práv znač. N139/2003, s výkazom daňových nedoplatkov č. 447/2002, s rozhodnutím žalobcu č. 851/340/61767/06/5V zo dňa 18. 10. 2006, s výkazom daňových nedoplatkov č. 774/2006, s rozhodnutím žalobcu o zriadení záložného práva č. 851/340/62836/07/5V zo dňa 30. 10. 2007, s výkazom daňových nedoplatkov zo dňa 24. 10. 2007, s rozhodnutím žalobcu č. /NOV zo dňa 18. 07. 2008/, s výkazom daňových nedoplatkov zo dňa 17. 07. 2008, s rozhodnutím žalobcu č. /Nov. zo dňa 12. 03. 2009, č. /NOV zo dňa 20. 01. 2010, s mailovým oznámením žalovaného 2/ adresovaného žalobcovi o zozname popretých pohľadávok zo dňa 17. 07. 2014 v spise na č.l. 57 až 73, s kópiou žaloby v konaní , s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica -42 zo dňa 05. 06. 2014, s písomným vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 19. 09. 2014, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 24. 11. 2014, z výpisom z obchodného registra žalovaného 2/, s výpisom z obchodného registra právneho zástupcu žalovaného 2/, so zoznamom advokátskych koncipientov v spise na č.l. 109, s daňovým vyhlásením právneho zástupcu žalovaného 2/, s písomným vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 20. 11. 2014, so zoznamom a dôvodmi popretia zabezpečovacieho práva v spise na č.l. 127 až 130, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 22. 12. 2014, s písomným vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 30. 03. 2015, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21. 04. 2015, s obsahom pripojeného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. , s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav: Vyššie uvedenými rozhodnutiami žalobcu, ktoré všetky nadobudli právoplatnosť, zriadil žalobca záložné právo podľa a nasl. na zabezpečenie svojich daňových pohľadávok voči žalovanému 1/. Predmetom zriadenia záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. 3262, katastrálne územie Radvaň, a to opravárenská dielňa súpisné č. 448, nehnuteľnosti vedené na LV č. 421 KÚ Ľubietová, a to pozemky p.č. 138 a p.č. 139, stavba súp. č. 174 ako aj viaceré hnuteľné veci, a to 4 motorové vozidlá. Záložné práva zriadené žalobcom na uvedené nehnuteľnosti boli zapísané do príslušného katastra nehnuteľností a záložné práva zriadené na hnuteľné veci, a to motorové vozidlá boli zaevidované v notárskom centrálnom registri záložných práv tak ako to vyplýva z jeho potvrdenia o registrácii v notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. N 139/2003 NCRzp 7629/2003 zo dňa 30. 06. 2003 v spise na č.l. 37. Podľa tvrdenia žalobcu pohľadávky zabezpečené vyššie uvedenými záložnými právami uhradené zo strany žalovaného 1/ ako dlžníka neboli. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 06. 05. 2014 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného 1/, ktoré povolenie reštrukturalizácie bolo zverejnené v OV dňa 15. 05. 2014 č. 91/2014 (v spise na č.l. 12). Dňa 10. 06. 2014 si žalobca prihlásil pod č. 1 až 118 svoje pohľadávky v celkovej výške 304 336,64 Eur vrátane uplatnenia ich zabezpečenia, na základe vyššie uvedených rozhodnutí žalobcu podľa a nasl. Dátum prihlásenia pohľadávok, výška ako aj ich zabezpečenie a dôvod zabezpečovacieho práva sporné medzi účastníkmi konania nebolo. Dňa 16. 07. 2014 žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca na podnet žalovaného 1/ poprel žalobcom uplatnené

zabezpečovacie práva z dôvodu námietky žalovaného 1/ ako dlžníka v reštrukturalizácii o premlčaní žalobcom prihlásených pohľadávok a z dôvodu akcesorického vzťahu zabezpečovacieho práva vo vzťahu k hlavnému záväzku. Podľa popretia žalovaného 2/ nebolo možné zabezpečovacie právo zistiť, nakoľko by zabezpečovalo nevymáhateľnú pohľadávku. Ďalej bolo popreté zabezpečovacie právo z dôvodu, že pri vymáhaní a zabezpečovaní daňových pohľadávok ide o činnosť, ktorá má charakter núteného výkonu rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm. b) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom povolením reštrukturalizácie dochádza k zastaveniu tohto konania, a tým aj k zániku zabezpečovacích inštitútov, ktoré majú procesnú povahu. Žalovaný 2/ ďalej v popretí záložného práva poukazoval na skutočnosť, že záložné právo zriadené podľa a nasl. Zákona č nie je záložným právom, ktoré by malo podobný obsah a účinky ako záložné právo podľa , pretože daňové záložné právo nemá uhradzovaciu funkciu, nemá podobný obsah a účinky ako zabezpečovacie práva uvedené v Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (správne malo byť uvedené ), a preto podľa popretia zabezpečovacieho práva žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo sa podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii za zabezpečovacie právo nepovažuje. Žalobca s takýmto právnym posúdením a popretím nesúhlasil a dňa 13. 08. 2014 doručil žalobu pôvodne o určenie, že ním vydané rozhodnutie súd zabezpečovacím právom podľa , ktorými boli zabezpečené prihlásené pohľadávky žalobcu v celkovej výške 304 336,44 Eur, a teda prihlásené zabezpečené pohľadávky sa považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom. Ako bolo uvedené vyššie, v priebehu konania došlo k zmene petitu a k čiastočnému späťvzatiu žaloby a žalobca sa po pripustení zmeny petitu a čiastočnom zastavení konania domáhal určenia, že ním vydané rozhodnutia podľa a nasl. , sú zabezpečovacím právom podľa . Vzhľadom k tomu, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 15. 05. 2014, 30 - dňová lehota na prihlásenie pohľadávok a zabezpečenia uplynula dňa 16. 06. 2014, a keďže žalobca si prihlásil pohľadávky vrátane ich zabezpečenia 10. 06. 2014 boli tieto pohľadávky prihlásené včas. 30 - dňová lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 16. 07. 2014, a keďže k popretiu došlo posledný deň lehoty 16. 07. 2014, čo sporné medzi účastníkmi konania nebolo, došlo aj k popretiu pohľadávok a ich zabezpečenia včas. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená tunajšiemu súdu 13. 08. 2014, aj doručenie žaloby v zmysle bolo realizované včas. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby, predmetom konania ostalo určenie, že žalobcom vydané rozhodnutia podľa a nasl. Zb sú zabezpečovacím právom podľa 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z povahy takto uplatneného nároku žalobcu vyplýva, že sa jedná o určovaciu žalobu podľa , t.j. o určenie, či rozhodnutia žalobcu sú záložným právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom predpokladom úspešnosti takejto žaloby je preukázanie zo strany žalobcu existencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu zaťažuje žalobcu. V samotnom žalobnom návrhu na jeho str. 4, v treťom odseku, poslednej vete žalobca zdôrazňuje, že nepopretím zabezpečenia pohľadávok podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nebol vyvolaný spor podľa cit. zákona. Naopak, na viacerých miestach žalobného návrhu (str. 3 žaloby) priamo žalobca odkazuje na popretie ním uplatneného zabezpečovacieho práva. Na druhej strane žalobca výslovne vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2014 v spise na č.l. 104 tvrdí, že dostatočne preukázal, že ním uplatnený nárok nie je žalobou podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale že sa jedná o určovaciu žalobu podľa Tieto viaceré protichodné tvrdenia žalobcu tento odôvodňoval tým, že žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správa žalovaného 1/ nedôvodne, v rozpore so zákonom poprel žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo prihlásených pohľadávok, pričom na takéto popretie zákonný dôvod podľa tvrdenia žalobcu nebol a pokiaľ by tento akceptoval postup žalovaného 2/, ktorý poprel zabezpečovacie právo nedôvodne a v rozpore so zákonnom, priznal by takémuto nezákonnému postupu právne účinky. Na druhej strane žalobca tvrdil, že tým, že došlo k spochybňovaniu existencie záložného právo v prospech žalobcu, je tu daná právna neistota medzi účastníkmi konania, ktorá môže byť odstránená len žalobcom navrhovaným určovacím výrokom podľa o tom, že rozhodnutia žalobcu podľa a nasl. Zákona č. 511/192 Zb. sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tvrdenia žalobcu, sporné medzi účastníkmi konania je len to, či ním vydané rozhodnutia podľa a nasl. Zb, sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a keďže táto skutočnosť je sporná, môže byť spornosť odstránená len žalobcom navrhovaným výrokom. Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správa pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ), veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa , ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom, nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. Z vykonaného dokazovania má súd nepochybne preukázané, že žalobca si včas svojimi prihláškami pod poradovým č. 1 až 118 prihlásil pohľadávky v celkovej výške 304 336,44 Eur vrátane uplatnenia ich zabezpečenia zabezpečovacím právom na základe 10 rozhodnutí žalobcu podľa a nasl. Súd má rovnako v konaní preukázané, že žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca žalovaného 1/ včas poprel nie len žalobcom prihlásené pohľadávky ale aj ich zabezpečenie, a to z dôvodu nevymáhateľnosti záložného práva vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania hlavného záväzku, ktorý mal byť zabezpečený uvedenými záložnými právami. Ďalším dôvodom popretia zo strany žalovaného 2/ bolo tvrdenie o procesnom charaktere daňového záložného práva, ktoré povolením reštrukturalizácie zaniklo, pričom daňové záložné právo nemá povahu zabezpečovacieho práva podľa (pokiaľ žalovaný 2/ v popretí odkazoval na , podľa názoru súdu sa jedná len o pisársku chybu, pričom z obsahu je zrejmé, že žalovaný 2/ mal na mysli ustanovenie ). Súd je v danom prípade jednoznačne toho názoru, že sa jedná o popretie uplatneného zabezpečovacieho práva žalobcom prihlásených pohľadávok. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že dôvody uvedené žalovaným nemajú povahu zákonného popretia pohľadávok, a preto ani nemohol byť vyvolaný spor na podanie incidenčnej žaloby podľa . Súd zdôrazňuje, že v zmysle , druhá veta vyplýva možnosť žalovaného 2/ ako správcu žalovaného 1/ popretia zabezpečovacieho práva alebo jeho poradia. Tým, že žalovaný 2/ namietol nevymáhateľnosť záložného práva vzhľadom na premlčanie hlavného záväzku a akcesorický vzťah zabezpečovacieho práva k hlavnému záväzku, tým, že podľa názoru žalovaného 2/ uvedeného v popretí nemá daňové záložné právo povahu zabezpečovacieho práva podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne vyplýva zákonom predpokladaný postup žalovaného 2/, a to popretie uplatneného zabezpečovacieho práva. V danom prípade bola popretá samotná existencia zabezpečovacieho práva vzhľadom na názor žalovaného 2/ o tom, že daňové záložné právo nemá povahu zabezpečovacieho práva podľa a zároveň bola popretá vymáhateľnosť záložného práva vzhľadom na námietku premlčania hlavného záväzku. Súd je preto v danom prípade toho názoru, že žalobcom vykonané popretie a dôvody tam uvedené sú zákonom predpokladaným postupom na popretie uplatneného zabezpečovacieho práva. Súd len zdôrazňuje, že dôvody popretia reštrukturalizačným správcom nemusia zodpovedať skutkovému a právnemu stavu a nemusia byť ani správne, avšak na odstránenie práve uvedených pochybností a spornosti popretia slúži podanie incidenčnej žaloby ako hlavný prostriedok ochrany voči úkonom správcu pri popieraní pohľadávok a ich zabezpečenia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je osobitnou právnou normou upravujúcou procesno-právne ako aj hmotno-právne postupy a úkony dlžníka, ktorý je v úpadku, vrátane osobitnej úpravy právnych prostriedkov ochrany dlžníka alebo tretích osôb v danom prípade veriteľov. Ak preto zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje osobitné procesné postupy ochrany a uplatnenia práv, tieto majú prednosť pred všeobecnými právnymi prostriedkami ochrany práv veriteľov. Ak preto dôjde k popretiu v danom prípade zabezpečovacieho práva, právnym prostriedkom ochrany je osobitný druh incidenčnej žaloby, pričom rozhodnutie súdu o tejto žalobe je účinné voči každému a v prípade vyhovenia incidenčnej žalobe, a to určenia pravosti pohľadávky alebo zabezpečenia sa pohľadávka považuje za zistenú, čo je základným predpokladom na uspokojenie, poradie uspokojenia a spôsob uspokojenia v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Zistením pohľadávky správcom alebo právoplatným rozsudkom súdu o určení pravosti pohľadávok sa považuje pohľadávka za zistenú a za spôsobilú na jej uspokojenie v rámci reštrukturalizácie. Na druhej strane v prípade nepodania žaloby o určenie pravosti pohľadávok alebo jej späťvzatia, zákon v takomto prípade spája účinky neprihliadania na pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a nemožnosť jej uspokojenia v tomto procese.

Keďže účelom reštrukturalizácie je uspokojenia konkrétnych individuálnych pohľadávok s prihliadnutím na ich zabezpečenie, potom je nevyhnutné, aby incidenčné žaloby boli dostatočne individualizované, t.j. týkali sa určenia konkrétnej pohľadávky alebo zabezpečenia konkrétnej pohľadávky. Tento záver vyplýva z charakteru uspokojovania pohľadávok v rámci reštrukturalizácie, pretože uspokojiť možno pohľadávku len tú, ktorá je zistená správcom alebo ktorej pravosť je určená rozhodnutím súdu. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca žalovaného 1/ poprel zabezpečovacie právo žalobcu (čo do existencie a vymáhateľnosti), a preto právnym prostriedkom ochrany žalobcu mala byť žaloba o určenie zabezpečovacieho práva vo vzťahu ku konkrétne uplatneným a prihláseným pohľadávkam. Len výrok súdu o určení existencie zabezpečovacieho práva ku konkrétnym pohľadávkam je spôsobilý odstrániť medzi účastníkmi právnu neistotu vo vzťahu k určeniu existencie zabezpečovacieho právo k jednotlivo prihláseným a uplatneným pohľadávkam. Podanie incidenčnej žaloby o určenie zabezpečenia prihlásených pohľadávok nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu podľa , vzhľadom na osobitný druh tejto žaloby a osobitnú úpravu v . Základným predpokladom podania tejto žaloby je uplatnenie, t.j. prihlásenie pohľadávky vrátane uplatnenia zabezpečenia a popretie zabezpečenia. Obidve tieto podmienky, t.j. prihlásenie pohľadávok vrátane uplatnenia zabezpečenia ako aj popretie zabezpečenia v danom prípade splnené bolo. Prostriedkom právnej ochrany žalobcu preto bola možnosť podania incidenčnej žaloby o určenia zabezpečenia prihlásených pohľadávok v zmysle . Tento spôsob právnej ochrany má prednosť pred podaním všeobecnej určovacej žaloby. Tým, že žalobca vzal čiastočne svoju žalobu späť, a to v časti v ktorej sa domáhal určenia, že ním prihlásené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom, stratila žaloba žalobcu charakter incidenčnej žaloby a väzbu na prihlásené pohľadávky a má povahu všeobecnej určovacej žaloby podľa , čo na viacerých miestach zdôrazňoval samotný žalobca. V takom prípade však bolo povinnosťou žalobcu preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že ním vydané rozhodnutia podľa a nasl. sú zabezpečovacím právom podľa . Súd zdôrazňuje, že žalobca naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby nepreukázal. Pokiaľ by aj súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobcom vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom podľa , takýmto výrokom by nedošlo k odstráneniu všetkých pochybností a sporností medzi účastníkmi konania. Súdom vydaný rozsudok v zmysle žalobného petitu by len deklaratórne konštatoval charakter žalobcom vydaných rozhodnutí spôsobilých na zriadenie zabezpečovacieho práva podľa , avšak len všeobecne, bez väzby na konkrétne žalobcom prihlásené pohľadávky, ktorých určenie pravosti je predmetom samostatného konania. V takom prípade by chýbal autoritatívny rozsudok súdu o určení, že konkrétne žalobcom uplatnené a prihlásené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Navyše súd zdôrazňuje, že ani samotné deklarovanie súdu v rozsudku o tom, že žalobcom vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom, neodstraňuje v celom rozsahu právnu neistotu medzi účastníkmi konania, vzhľadom k tomu, že okrem samotnej existencie záložného práva poprel žalovaný 2/ aj vymáhateľnosť zabezpečovacieho práva vzhľadom na vznesenú námietku premlčania hlavného záväzku, ktorý mal byť zabezpečený daňovým záložným právom. Teda, ani výrok rozsudku súdu o určení, že rozhodnutia žalobcu sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v celom rozsahu neodstraňuje právnu neistotu medzi účastníkmi konania. Žalobca preto nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že ním vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právnu neistotu v celom rozsahu medzi účastníkmi konania by bol spôsobilý odstrániť len autoritatívny výrok rozsudku súdu o určení, že konkrétne individuálne žalobcom prihlásené a uplatnené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Takéhoto nároku sa žalobca po zmene žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby nedomáhal. Pretože podľa názoru súdu po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby je svojou povahou nárok žalobcu všeobecnou určovacou žalobou podľa , a pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, súd žalobu zamietol v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia vzhľadom k tomu, že žalobcom navrhovaný výrok podľa zaužívanej judikatúry nie je spôsobilý v celom rozsahu odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi konania a nespĺňa charakter incidenčnej žaloby podľa pre účely uspokojenia pohľadávky žalobcu zabezpečenej zabezpečovacím právom. Súd len konštatuje, že nemá pochybnosti o tom, že rozhodnutia žalobcu podľa sú zákonom predpokladaným právnym titulom zriadenia daňového záložného práva, ktoré záložné právo nezaniká ani povolením reštrukturalizácie, a ktoré má povahu zabezpečovacieho práva podľa tak ako nato poukázal aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -42 zo dňa 05. 06. 2014, pričom pri právnej kvalifikácii súd v celom rozsahu odkazuje na toto rozhodnutie. Napriek uvedenému konštatovaniu, vzhľadom na spôsob uplatnenia svojej ochrany zo strany žalobcu,

a to podaním všeobecnej určovacej žaloby, súd žalobe nemohol vyhovieť vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení tak ako bolo uvedené vyššie. Z dôvodov zamietnutia žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu sa súd bližšie nezaoberal námietkami žalovaných o nesprávne formulovanom petite, kde žalovaní namietali, že nie je možné vyhovieť nároku žalobcu, pretože samotné rozhodnutia žalobcu podľa a nasl. nemôžu byť objektívne sami o sebe záložným právom. V tejto súvislosti súd len konštatuje, že v zmysle a nasl. všeobecná právna úprava o záložnom práve rozlišuje medzi právnym titulom, t.j. medzi zriadením a vznikom záložného práva na základe rôznych spôsobov (zaevidovanie záložného práva v príslušnej evidencii, odovzdanie hnuteľnej veci a pod.). Samotné rozhodnutie žalobcu podľa a nasl. sú preto právnym titulom zriadenia záložného práva, ktoré pri nehnuteľných veciach následne vzniká zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností. Súd neprihliadol na procesnú námietku žalovaného 2/ o existencii prekážky veci začatej vzhľadom k tomu, že v konaní sa rieši otázka pravosti uplatnených pohľadávok, a to vzhľadom k tomu, že aj predmetom pôvodnej žaloby žalobcu v tomto konaní bolo určenie zabezpečovacieho práva vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam, a teda predmet konania aj pri pôvodnom žalobnom petite bol odlišný. Navyše, po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene petitu bol predmet týchto dvoch konaní jednoznačne odlišný. V konaní bolo predmetom určenie pravosti prihlásených pohľadávok žalobcu a po čiastočnom späťvzatí a zmene žalobného petitu v konaní bolo predmetom určenie, že rozhodnutia žalobcu sú zabezpečovacím právom podľa . Totožnosť predmetu konania súd preto v konaní preukázaný nemal a súd preto na túto námietku nedostatku procesných podmienok konania neprihliadol. Žalovaný 2/ v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom k tomu, že v prípade podania incidenčnej žaloby v zmysle je možné podať žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky voči dlžníkovi. Súd súhlasí s týmto záverom žalovaného 2/, pričom v prípade podania incidenčnej žaloby nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/ v tomto konaní. Keďže však predmetom tohto konania po pripustení zmeny petitu a čiastočnom zastavení konania bola všeobecná určovacia žaloba podľa , súd sa musel vysporiadať aj v tomto procesnom prípade s námietkou žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Súd dospel k záveru, že ani v prípade podania všeobecnej určovacej žaloby podľa , nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/, pretože žalovaný 2/ nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, t.j. nie je nositeľom subjektívnych práv, ktorého určenia sa žalobca v tomto konaní domáhal (určenie zabezpečovacieho práva na základe rozhodnutí žalobcu), a preto súd dospel k záveru, že ani pri podaní tejto všeobecnej určovacej žaloby podľa nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/ v tomto konaní. Aj z tohto dôvodu súd preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol podľa Súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému 1/, a to v celkovej výške 229, Eur za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 01. 12. 2014, 30. 03. 2015 a 22. 04. 2015). Pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci súd postupoval podľa Vyhlášky č. vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania bol určovací nárok, pri ktorom nie je možné vyjadriť hodnotu veci. Tarifná odmena vo výške 1/13 výpočtového základu za právne úkony vykonané v roku 2014 predstavuje 61,87 Eur a za úkon právnej pomoci v roku 2015 predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci sumu 64,53 Eur. Za prípravu a prevzatie právneho zástupcu žalovaného 1/ potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia výšku 61,87 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, čo po pripočítaní 20% DPH predstavuje 83,89 Eur. Za účasť na pojednávaní právneho zástupcu žalovaného 1/ dňa 01. 12. 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej (došlo k odročeniu pred začatím pojednávania vo veci samej), potom patrí v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 1/4 výpočtového základu, t.j. 18, Eur s DPH a režijný paušál vo výške 9, Eur s DPH spolu vo výške 28,21 Eur. Tak isto za účasť na pojednávaní 30. 03. 2015 bez meritórneho prejednania vo veci bola priznaná právnemu zástupcovi žalovaného 1/ 1 j z 1/13 výpočtového základu vrátane režijného paušálu, čo spolu s DPH predstavuje 29,43 Eur. 1/13 výpočtového základu v roku 2015 predstavuje 64,53 Eur, režijný paušál v roku 2014 predstavuje 8,04 Eur a v roku 2015 8,39 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 22. 04. 2015 bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 87,51 Eur s DPH a spolu bol preto žalobca zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému 1/ vo výške 229,04 Eur, ktorú náhradu trov právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ podľa

Žalovanému 2/ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 339,18 Eur za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 19. 09. 2014, 20. 11. 2014 a 30. 03. 2015). Za tri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2014 predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia vrátane režijného paušálu a DPH 83,89 Eur, t.j. spolu 251,67 Eur. Za podanie vyjadrenia zo dňa 30. 03. 2015, potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia vrátane režijného paušálu a 20% DPH sumu 87,51 Eur. Celkovú náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného 2/ vo výške 339,18 Eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 2/ podľa Žalobca namietal uplatnenie trov právneho zastúpenia žalovaným 2/ vzhľadom k tomu, že jeden z komplementárov žalovaného 2/ JUDr. Pavol Zuzčák je zároveň advokátskym koncipientom právneho zástupcu žalovaného 2/ a žalobca preto namietal účelnosť, zodpovednosť a svedomitosť žalovaného 2/ ako reštrukturalizačného správcu pri uplatňovaní trov právneho zastúpenia. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je všeobecná určovacia žaloba podľa , pričom v danom prípade žalovaný 2/ bol žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorá nekoná v mene žalovaného 1/ a pokiaľ žalovaný 2/ ako samostatný subjekt práva využil svoje ústavné právo zastúpenia treťou odborne spôsobilou osobou, patrí právnemu zástupcovi žalovaného 2/ podľa názoru súdu odmena trov právneho zastúpenia. Súd preto na túto námietku žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vo vzťahu k žalovanému 2/ neprihliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .

Banská Bystrica dňa 22. 04. 2015