Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-22-2020.pdf
PDF · 118.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Mgr. P. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO- PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerky vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-77/2019 z 26.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie
Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru číslo 82 zo dňa 13.09.2019, bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon číslo 73/1998 Z.z.) dňom 01.10.2019, zo stálej štátnej služby, funkcie starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vo výroku personálneho rozkazu je ďalej uvedené, že vopred prerokované v OZP SR (podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zák. č. 73/1998 Z.z., a že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie ( podľa § 35 ods. 9 zák. č. 73/1998 Z.z. ), a že súčasne sa žalobcovi odníma odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA ev. číslo 0085 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo SPOU-PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019, ktorým bol žalobca prevedený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol dňom 30.09.2019 odvolaný z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z.) s tým, že ustanovenie do novej funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. V personálnom rozkaze sa uvádza, že postup bol vopred prerokovaný v OZP SR (podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.) s tým, že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie (podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov) a súčasne žalobcovi bol odňatý odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA.
4. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 09.09.2019 bol s ním v súvislosti s pripravovanými organizačnými zmenami účinnými od 01.10.2019 vykonaný pod č. PPZ-NKA-108-013/2019-P pohovor v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ku ktorému žalobca podal vyjadrenie z 26.09.2019.
5. Personálnym rozkazom Riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Bratislava č. 268 zo dňa 30.9.2019 bol žalobca ustanovený do funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava.
6. Žalobca vyjadruje nesúhlas s argumentáciou, že mu boli zo strany nadriadených ponúkané nejaké alternatívy zaradenia, ba ani nebol vyrozumený, že by si nejaké voľné miesto mal sám hľadať. Personálne rozkazy majú samozrejme výrazne negatívny dopad aj na výšku jeho príjmu a sociálne zabezpečenie jeho osoby a rodiny. Vníma to ako krivdu a akýsi pre neho nepochopiteľný trest za obetavo a dobre vykonanú prácu a nespravodlivý prepad svojej profesionálnej kariéry.
7. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože je nedostatočne odôvodnené a nebol reálne naplnený dôvod organizačnej zmeny a ani k nej fakticky nedošlo.
8. Ďalej žalobca tvrdí, že nedošlo k organizačnej zmene spôsobom uvedeným v ustanovení § 35 ods. 2 citovaného zákona. K tomuto záveru žalobca dospel na základe nasledovných skutočností.
9. Z napadnutého rozhodnutia explicitne nevyplýva, ktorá funkcia a s akou náplňou činnosti sa zrušila a akou funkciou a náplňou činnosti bola nahradená. Je to pochopiteľné, pretože podľa žalobcu k tomu reálne nedošlo. Model systému sa v podstate nezmenil, došlo iba k premenovaniu niektorých jeho súčastí a presunu kompetencií riadiacich funkcií, ale na najnižších výkonných riadených článkoch k zmenám nedošlo. Ak napríklad došlo k rozšíreniu „novej“ služobnej činnosti policajta v systéme upravenom Opatrením Ministra vnútra č. 13/2019 o činnosť - plní úlohy vyplývajúce z uznesení Národnej rady SR, vlády SR, ich poradných orgánov a poradných orgánov Ministra vnútra SR, Prezidenta PZ a 1. viceprezidenta PZ ako aj úlohy porady riaditeľa agentúry a vyhodnocuje ich plnenie v rámci zvereného úseku činnosti - ide o predmet služobnej činnosti, ktorý žalobca vykonával aj pred svojím preradením, pretože to vyplýva z obecných požiadaviek na jeho funkciu. Logika veci vyjadruje fakt, že všetky nariadenia z ústredia sa rozpracujú strednými článkami riadenia na konkrétne podmienky podriadených výkonných realizačných pracovísk v štruktúre riadenia a činnosti. Tomu nasvedčuje aj blanketná náplň činnosti žalobcu pred jeho prevedením na inú funkciu - plní ďalšie úlohy podľa pokynov nadriadeného.
10. Žalobca teda argumentuje tým, že reálne na základe dokazovania nebolo citovaným personálnym rozkazom ani napadnutým rozhodnutím preukázané, že došlo k zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti /R NS SR 1Sžo/220/2009/.
11. Podľa názoru žalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaný pri rozhodovaní odignorovali ust. § 238 cit. zákona týkajúce sa dokazovania. Neboli vykonané dôkazy listinami - rozkaz MV SR č. 13/2019, prehľad pôvodných a nových tabuliek funkcií pred a po tzv. organizačných zmenách, ich obsadenosť, prehľad náplne služobnej činnosti jednotlivých tabuľkových pozícií na funkcii starší referent pred a po organizačných zmenách, prehľad výsledkov služobnej činnosti žalobcu a jeho hodnotenie a pod.. Žalobca má poznatky, že k obsahovým zmenám nedošlo a niektoré pozície zostali neobsadené.
12. S poukazom na vyššie uvedené žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a žalovanému uložiť povinnosť žalobcovi uhradiť trovy konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a zároveň boli dodržané všetky zákonne postupy. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej neho zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená a to organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 (ďalej len „opatrenie“), ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.10.2019. Toto opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry agentúry. O organizačných zmenách rozhodla ministerka vnútra Slovenskej republiky, z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a kvalitnejšieho výkonu štátnej služby v agentúre.
15. Pri vykonaní organizačných zmien nadriadený s personálnou právomocou nie je povinný vykonať s dotknutým príslušníkom Policajného zboru pohovor o jeho prevedení, resp. preložení na inú súčasť. Táto povinnosť nie je uložená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Samostatná úloha vyplýva z článku 3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019 - 2020, podľa ktorého je úlohou nadriadeného s personálnou právomocou navrhované organizačné zmeny prerokovať s predsedom odborového zväzu alebo ním poverenou osobou. Táto povinnosť bola v zákonnej lehote dodržaná a Odborový zväz polície v Slovenskej republike s návrhom agentúry na vykonanie organizačných zmien súhlasil.
16. Napriek tomu riaditeľ agentúry s dotknutým policajtom, ktorý bol prevedený na inú súčasť, vykonal informatívny pohovor a ponúkol mu voľné miesta v rámci krajských riaditeľstiev. V prípade, ak by s navrhovaným služobným zaradením nesúhlasil, bola mu daná príležitosť, ak by si v rámci svojich možností našiel adekvátnejšie miesto zaradenia, bude jeho požiadavke vyhovené. To značí, že žalobca mal dostatok času pre nájdenie iného miesta služobného zaradenia a túto možnosť nevyužil.
17. Konečné posúdenie otázky ďalšieho zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny bolo vecou správnej úvahy nadriadeného s personálnou právomocou. Je nesporné, že žalobca nebol prevedený podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., ale podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Príslušný nadriadený je pri prevedení alebo preložení podľa § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý zo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písm. a/ až k/ zákona č. 73/1998 Z.z..
18. Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená.
19. Vzhľadom k tomu, že doterajšia funkcia žalobcu bola zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, daným opatrením bola príslušným nadriadeným uložená úloha zabezpečiť jeho realizáciu. V tomto prípade riaditeľ s ustanovovacou právomocou ustanovil žalobcu do voľnej funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
20. K námietke žalobcu, že niektoré pozície v rámci agentúry zostali neobsadené, žalovaný uvádza, že nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť policajta na inú funkciu, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná, a to v mieste, kde vykonával štátnu službu. Ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu previesť alebo preložiť z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. V tomto prípade v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. e/ nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení bol pre prevedenie žalobcu na inú funkciu príslušný výlučne prezident Policajného zboru. Zároveň bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby.
21. Záverom žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán postupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vychádzal z dostatočne zadovážených skutkových podkladov relevantných pre vydanie personálneho rozkazu o prevedení žalobcu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu MV SR. V odôvodnení personálneho rozkazu je náležite odôvodnený skutkový a právny záver. Všetky ostatné námietky, tvrdenia a úvahy žalobcu uvádzané v žalobe možno označiť vo vzťahu k jeho zákonnosti za irelevantné. V žalobe uplatnené námietky nič nemenia na tej skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti a čo bolo podkladom na prevedenie žalobcu v súlade s § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., čím boli dané dôvody na jeho ustanovenie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Prevedenie žalobcu do funkcie je zákonné a vzhľadom na uvedené skutočnosti aj plne dôvodné.
IV.
Replika žalobcu
22. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 14.07.2020 zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť.
V.
Právne posúdenie veci
23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP.
24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
30. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.
31. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.
32. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
33. Podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.
34. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
35. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
36. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo SPOU- PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny
rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019, ktorým bol žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA“) Prezídia Policajného zboru podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01.10.2019 prevedený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a súčasne bol žalobca dňom 30.09.2019 podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolaný z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.
38. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že dna 23.07.2019 bolo ministerkou vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonala s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na Prezídiu Policajného zboru. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci žalovaného k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a vytvorením niektorých organizačných súčastí NAKA, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich presystemizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá Policajného zboru. Pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov Policajného zboru a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky NAKA Prezídia Policajného zboru, ale aj celý útvar Expozitúry Bratislava, a to pri súčasnej zmene názvu NPJ NAKA P PZ na národnú protidrogovú centrálu NAKA Prezídia Policajného zboru. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Bratislava boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry Policajného zboru. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia odvolateľa (starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky NAKA Prezídia Policajného zboru) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. “
39. Správny súd z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež zistil nasledovnú argumentáciu žalovaného: „Z napadnutého rozhodnutia je viac ako zrejmé, že dôvodom na prevedenie odvolateľa na inú funkciu nebola absencia odborných predpokladov na zastávanú funkciu, ale zrušenie jeho funkcie v dôsledku organizačných zmien. O uvedenom svedčí aj to, že v napadnutom rozhodnutí bolo aplikované ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona a nie ustanovenie § 35 ods. 1 písm. i/ zákona, prípadne § 35 ods. 1 písm. c/ zákona ... jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia bola práve existencia organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019. ... Organizačná zmena na Ministerstve vnútra SR, konkrétne na NAKA P PZ, dotýkajúca sa aj zrušenia odvolateľovej funkcie a nemožnosti jej ďalšieho vykonávania, vyplýva práve z tohto vnútorného predpisu.“
40. Správny súd uvádza, že personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 83 zo dňa 26.09.2019, voči ktorému podal žalobca odvolanie, obsahuje odôvodnenie v tomto znení: „Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov).
41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že jeho obsahom nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, ktoré, ako vyplýva z odôvodnenia personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019 a z napadnutého rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, je jediným podkladom pre vydanie oboch uvedených rozhodnutí.
42. Za uvedených okolností, o aké ide vo veci samej, a síce, že súčasťou administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, od ktorého znenia a existencie sa odvíja personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019 a napadnuté rozhodnutie žalovaného, neostáva správnemu súdu nič iné, len prisvedčiť žalobnej námietke, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a prezident Policajného zboru za základ svojich rozhodnutí, nemá oporu v administratívnom spise. Žalovaným predložený administratívny spis obsahuje len návrh na vydanie
personálneho rozkazu prezidenta PZ, personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82/2019 zo dňa 13.09.2019, odvolanie žalobcu proti tomuto personálnemu rozkazu a rozhodnutie žalovaného. Táto skutočnosť znamená, že správny súd z dôvodov na strane žalovaného nemohol vyhodnotiť, či skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne zodpovedal skutočnosti. Žalovaný neúplným administratívnym spisom zmaril súdny prieskum ohľadom toho, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, a či vec bola následne správne právne posúdená.
43. Správny súd z obsahu napadnutého personálneho rozkazu zistil, že tento neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie. V personálnom rozkaze uvedené odôvodnenie celkom zrejme nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého musí byť zrejmé ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej správy vedený pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe vo veci rozhodol. Personálny rozkaz neobsahuje podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah organizačnej zmeny č. 13/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boh podkladom jeho rozhodnutia, čoho dôsledkom je nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru.
44. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (G.. Z.., P., S.., Š., S.., P., M.. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: U..E..G., 2018, s. 944).
45. Správny súd konštatuje, že tak personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 83 zo dňa 26.09.2019, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, keďže v nich absentuje správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich zisteného skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový stav.
46. Ohľadom žalobcom namietaných postupov pri prevedení na inú funkciu správny súd poukazuje uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „...Ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a/ policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a/ policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. “ Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný
zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. “
47. Citované uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016 však nič nemení na závere správneho súdu, že právny podklad a dôvod vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu, ktorým je opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, nie je založený v administratívnom spise, a že odôvodnenie oboch rozhodnutí nespĺňa zákonné požiadavky dostatočnosti a zrozumiteľnosti.
48. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/, f/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
49. Správny súd nepristúpil k zrušeniu personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019 z dôvodu, že podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Správny súd z obsahu žalobného návrhu zistil, že žalobca nenavrhol zrušenie aj personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019.
50. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to s poukazom na ust. § 119 a § 120 SSP z dôvodu, že navrhnuté dôkazy neboli nevyhnutné na vydanie rozhodnutia vo veci.
51. V ďalšom konaní sa žalovaný vysporiada s dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP).
52. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže, žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.